Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Csp-35-2025.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Subarea
7Csp/35/2025
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: Československá obchodní banka a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350, zast. JUDr. Petr Mašek, advokát so sídlom Boušova 792, 190 14 Praha 9 - Klánovice, doručovacia adresa: Husitská 344/63, 130 00, Praha 3 – Žižkov, Česká republika proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., toho času bydliskom E. XXX, XXX XX F. – G. G., H. I. o zaplatenie 33 308,98 Kč s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 92,50 eur, vrátenie ktorého vykoná prevádzkovateľ systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36631124 v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33 308,98 Kč, kapitalizovaného úroku 3 836,12 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania 1 422,60 Kč spolu s úrokom vo výške 21,10 % ročne z čiastky 33 308,98 Kč od 14.05.2025 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne z čiastky 33 308,98 Kč od 14.05.2025 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX smlouvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver s limitom 35.000,- Kč. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať, a to ako istinu úveru, tak aj úroky a poplatky podľa zmluvy, v mesačných anuitných splátkach vo výške 1328 Kč. Ďalej si strany dojednali úrokovú sadzbu poskytnutého úveru vo výške 21,10 % ročne. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil, nesplácal poskytnutý úver riadne a včas a bol v omeškaní s úhradou viac ako dvoch mesačných splátok, čo vyplýva z výpisu z úverového účtu. Z tohto dôvodu banka využila práva a písomným oznámením odoslaným žalovanej vyhlásila okamžitú splatnosť úveru na dlžnú čiastku, ktorá vznikla zo zmluvy dňa 15.11.2024. Žalobca tiež uviedol, že pred podaním žaloby sa žalobca snažil kontaktovať žalovaného na jemu známych adresách, avšak žalovaný na jeho výzvy nereagoval. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a dlh neuhradil ani po tom, čo ho žalobca v súlade s § 142 a zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudni řád, vyzval k úhrade dlhu predžalobnou výzvou. Žalobcovi neostávalo iné, než podať žalobu na súd, aby tento určil žalovanému povinnosť dlh z predmetnej zmluvy zaplatiť.
3. Keďže v predmetnej veci vystupuje ako žalobca osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky ide jednoznačne o spor s medzinárodným prvkom. Súd má tiež za preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní, vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretej v Českej republike. Keďže predmet sporu
má blízku spojitosť (sídlo žalobcu, miesto uzavretia zmluvy o úvere) s Českou republikou, podľa názoru súdu bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
4. S poukazom na vyššie uvedené preto súd za účelom preskúmania svojej právomoci prejednať a rozhodnúť tento spor vykonal nevyhnutné šetrenia ohľadom zistenia bydliska žalovaného.
5. Z prešetrenia pobytu žalovaného vykonaného Obvodným oddelením PZ D. bolo zistené, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v Českej republike s celou rodinou a na adrese trvalého pobytu sa naposledy zdržiaval približne pred dvoma rokmi. Z vyjadrenia obce D. tiež vyplýva, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v Českej republike. Súd má z vyjadrenia J. D. G. G. X preukázané, že žalovaný má na území Českej republiky od 15.03.2021 evidovaný pobyt na adrese: E. XXX, XXX XX F. – G. G.. Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere dňa XX.XX.XXXX v F. v Českej republike.
6. Podľa článku 18 nariadenia Brusel I, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
7. Podľa § 80 zákona č. 89/2012 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike, člověk má bydliště v místě, kde se zdržuje s úmyslem žít tam s výhradou změny okolností trvale; takový úmysl může vyplývat z jeho prohlášení nebo z okolností případu. Uvádí-li člověk jako své bydliště jiné místo než své skutečné bydliště, může se každý dovolat i jeho skutečného bydliště. Proti tomu, kdo se v dobré víře dovolá uvedeného místa, nemůže člověk namítat, že má své skutečné bydliště v jiném místě. Nemá- li člověk bydliště, považuje se za ně místo, kde žije. Nelze-li takové místo zjistit, anebo lze-li je zjistit jen s neúměrnými obtížemi, považuje se za bydliště člověka místo, kde má majetek, popřípadě místo, kde měl bydliště naposledy.
8. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem bydlisko sa chápe ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
9. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje v oddiele 4 osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovaného, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
10. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou (okrem evidencie jeho trvalého pobytu v registri obyvateľov), z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky.
Zmluva o úvere bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa XX.XX.XXXX v F.. Na základe zisťovania skutočného pobytu žalovaného súd zistil, že už viac ako dva roky žije v Českej republike, kde v čase začatia konania mal aj preukázateľne bydlisko na adrese: E. XXX, XXX XX F. – G. G..
11. Súd teda v súlade s citovanou právnou úpravou konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, keďže bydlisko žalovanej ako spotrebiteľky nie je na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
13. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
14. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanému domáha splnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, súd konštatuje, že nemá právomoc vo veci konať, a s poukazom na nedostatok právomoci súdu, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 9 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaný. S poukazom na uvedené preto súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 odsek 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
18. Nakoľko sa konanie zastavilo pre nedostatok právomoci súdu prejednať spor, súd v súlade s § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 92,50 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vrátenie súdneho poplatku vykoná v súlade s ustanovením § 11 odsek 6 zákona o súdnych poplatkoch prevádzkovateľ systému, pretože súdy sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktorým je Slovenská pošta, a.s.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 CSP ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.