Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-8-2024.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Peter Gdovin, advokát so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: CUBE RECOVERY, k.s., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 55 415 245, správca konkurznej podstaty úpadcu CHEMES, a.s. Humenné v konkurze, so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.06.2024 je n e p l a t n é .
II. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2024 domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.06.2024 a zároveň priznania náhrady mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa 02.07.2024 do času, kým jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 2. Uznesením č.k. 17Cpr/8/2024-35 zo dňa 21.05.2025 súd zastavil konanie v časti o náhradu mzdy z dôvodu podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko na majetok žalovaného CHEMES, a.s. Humenné bol vyhlásený konkurz (uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 87K/9/2024 zo dňa 26.08.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 169/2024 dňa 02.09.2024) a správca konkurznej podstaty ani samotný úpadca nepodali návrh na pokračovanie konania, a to ani v lehote 30 dní od výzvy im adresovanej súdom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2025.
3. Čo sa týka žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa zastávala názor, že jej konaním vymedzeným v okamžitom skončení pracovného pomeru k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, a i v prípade, ak by súd vyhodnotil, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, mala za to, že rozhodne nešlo o závažné porušenie v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru, keď
konala v súlade s právnymi predpismi podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Navyše poukázala na to, že zo strany zamestnávateľa došlo okrem porušenia ust. § 70 Zákonníka práce, keď žalovaný nedostatočne vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj k porušeniu § 74 Zákonníka práce, pretože neprerokoval predmetné skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Z uvedených dôvodov považovala žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.06.2024 za neplatné. Čo sa týka skutkových tvrdení, opísala, že so žalovaným uzatvorila pracovný pomer na dobu neurčitú pracovnou zmluvou zo dňa 01.08.1989 s dňom nástupu do práce 01.08.1989, pričom pre žalovaného vykonávala prácu na pracovnej pozícii „vedúca oddelenia FAÚ“. Dňa 28.06.2024 jej bolo doručené predmetné Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 27.06.2024, kde ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobkyňa odmietla bez náležitého vysvetlenia a odôvodnenia vykonať účtovnú operáciu, v dôsledku čoho nebolo možné ukončiť účtovnú závierku a daňové priznanie spôsobom zodpovedajúcim právnemu stavu. Žalovaný v Okamžitom skončení pracovného pomeru konštatoval, že žalobkyňa konala nielen v rozpore s jej pracovnými povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy, ale aj zo Zákonníka práce a to plniť pokyny nadriadených v zmysle § 81 Zákonníka práce. Dňa 02.07.2024 žalobkyňa zaslala žalovanému Vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zamestnávateľom, v ktorom tiež žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Čo sa týka dôvodov neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa mala jednak za to, že žalovaný nijakým spôsobom nešpecifikoval v okamžitom skončení pracovného pomeru, o akú účtovnú operáciu šlo, resp. o zaúčtovanie akého započítania pohľadávky bola opakované požiadaná, čím podľa žalobkyne porušil § 70 Zákonníka práce, pretože dôvodo má byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalobkyňa tak zastávala názor, že žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej tiež považovala za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že dôvod, pre ktorý s ňou žalovaný okamžite rozviazal pracovný pomer nemožno za žiadnych okolností považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa pritom u žalovaného pracovala nepretržite od roku 1989 a riadne a zodpovedne si plnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a na základe pokynov nadriadených. Potvrdila, že ju predseda predstavenstva A. F. interným oznámením požiadal, aby voči spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. realizovala zápočet ku dňu 31.12.2023, pričom interný doklad bol žalobkyni podaný s poznámkou „že on tomu síce nerozumie, ale ak to nezrealizujem bude mať predstavenstvo spoločnosti problémy“. V predmetnom zápočte šlo o zápočet faktúr spol. Východoslovenská energetika, a.s. voči žalovanému oproti reklamácii žalovaného vo výške 14 205 189,91 EUR. Jednalo sa o Reklamáciu faktúr za dodávku elektriny a zemného plynu, konkrétne výpočet cien energií, ktorá bola zaslaná prostredníctvom advokátskej kancelárie spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. dňa 29.12.2022. Žalobkyňa žiadosť žalovaného o realizáciu účtovnej operácie mohla však realizovať až po predložení reklamačného protokolu a výsledku reklamačného konania, v ktorom by sa dodávateľ zreteľne vyjadril, či reklamáciu uznáva, čo sa však nestalo a požadované dokumenty žalobkyni neboli dodané, resp. ich vydanie jej bolo odmietnuté. Žalobkyňa sa tiež dožadovala podania informácií o výsledku súdneho konania medzi žalovaným a spol. Východoslovenská energetika, a.s. Na porade dňa 24.06.2024 predostrela žalobkyňa uvedené skutočnosti a dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť požiadavke predstavenstva žalovaného. Na porade bol prítomný okrem iných i A. F. a žalobkyňa tam vysvetlila, že v prípade uznania reklamácie zo strany spol. Východoslovenská energetika, a.s. by spoločnosť vystavila dobropisy minimálne v tej výške. Avšak žalovanému neboli žiadne dobropisy doručené, a preto bez poskytnutia relevantných dokladov, nemohla byť vykonaná predmetná účtovná operácia a žalobkyňa odmietla zaúčtovať žiadaný zápočet, pretože zaúčtovanie predmetného interného dokladu by nemalo za následok len zrušenie dodávateľských faktúr spol. Východoslovenská energetika, a.s. z účtovníctva z roku 2023, ale aj zníženie základu dane žalovaného o 1 527 552,53 EUR, čo v konečnom dôsledku malo vplyv na krátenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2023 najmenej o 320 786,03 EUR. Žalobkyňa tak členom predstavenstva vysvetlila, že spor medzi žalovaným a spol. Východoslovenská energetika, a.s. je silne medializovaný a zápočet by mal dopad aj na daň z príjmov za rok 2023, pričom žalobkyňa mala obavu z trestnoprávnej zodpovednosti, ktorá by voči nej mohla byť vyvodená, ak by žiadosti žalovaného bez akýchkoľvek podkladov potrebných k vykonaniu účtovnej operácie vyhovela. Po tomto vysvetlení dôvodov svojho konania žalobkyňa dostala „jeden deň na rozmyslenie“ s tým, že jej budú zaslané potrebné podklady. Dňa 25.06.2024 jej bolo zaslané odvolanie žalovaného v súdnom spore medzi žalovaným a spol. Východoslovenská energetika, a.s. pod sp. zn. 15Up/1846/2023, v súčasnosti vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 40Cb/32/2024, kde spol. Východoslovenská energetika, a.s. žaluje žalovaného o zaplatenie 19,1 milióna EUR a žalovaný sa bránil tým, že pohľadávka zanikla započítaním, t.j. predmetnou reklamáciou. Žalobkyňa na predloženie odvolania argumentovala
tým, že predmetné odvolanie nie je dostatočným podkladom na zúčtovanie požadovanej účtovnej operácie a tak dňa 26.06.2024 odovzdala podpredsedovi predstavenstva žalovaného A. G. vypracovanú účtovnú závierku za rok 2023 spolu s daňovým priznaním a poznámkami. Účtovná závierka a daňové priznanie boli už aj pridané na stránku Finančnej správy v rozpracovaných v konceptoch. V účtovnej závierke vypracovanej žalobkyňou boli zobrazené všetky skutočnosti, ktoré vypovedali o pravdivom a vernom obraze spoločnosti, pričom vzhľadom na nedostatok podkladov potrebných pre zaúčtovanie nebola vykonaná žalovaným žiadaná účtovná operácia. Podpredsedovi predstavenstva A. G. žalobkyňa oznámila tieto skutočnosti a povedala mu, že si môže účtovnú závierku a zaúčtovanie požadovaného dokladu upraviť, nakoľko v prípade, ak by konala v súlade so žiadosťou nadriadených, došlo by z jej strany k porušeniu právnych predpisov a tiež možnej trestnoprávnej zodpovednosti. Žalobkyňa tak zastávala názor, že vzhľadom na uvedené sa nemohla dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď nemohla vykonávať svoju prácu riadne a vyhovieť žiadosti zamestnávateľa s ohľadom na nedostatok podkladov nevyhnutných k požadovanej účtovnej operácii, čo zapríčinil jej zamestnávateľ. Žalobkyňa vykonávala svoju prácu po celý čas zodpovedne a tento zodpovedný prístup jej zabránil v tom, aby splnila požiadavku nadriadených. Napokon dodala, že žalovaný neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, čím konal v rozpore s § 74 Zákonníka práce. Žalobkyňa kontaktovala Odborovú organizáciu ZO pri CHEMES, a.s. a jej predseda žalobkyni oznámil, že odborová organizácia ZO ECHOZ pri CHEMES, a.s. ku dňu 30.06.2024 neevidovala žiadnu žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného, čo jej potvrdila odborová organizácia i listom zo dňa 01.07.2024.
4. Súd doručoval žalobu pôvodne žalovanému CHEMES, a.s. Humenné v čase, kedy ešte nebol na žalovaného vyhlásený konkurz. Žalovaný si však v úložnej lehote neprevzal zásielku a súdu sa vrátilo oznámenie o uplynutí úložnej doby dňa 12.09.2024, kedy už ale bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Súd tak následne doručoval žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie správcovi konkurznej podstaty žalovaného – v tom čase Origon Recovery Solutions, k. s., pričom zásielka bola doručená dňa 31.10.2024. Správca konkurznej podstaty žalovaného sa k žalobe nevyjadril.
5. Dňa 19.12.2024 sa konala prvá schôdza veriteľov a následne súd vyzval v súlade s § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. tak správcu konkurznej podstaty žalovaného ako aj žalovaného CHEMES, a.s. v konkurze, či navrhujú pokračovanie v konaní. Keďže správca konkurznej podstaty ani samotný úpadca nepodali návrh na pokračovanie konania v lehote 30 dní od výzvy im adresovanej súdom, súd uznesením č.k. 17Cpr/8/2024-35 zo dňa 21.05.2025 zastavil konanie v časti o náhradu mzdy z dôvodu podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
6. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 27.06.2025. Pojednávanie súd v súlade s § 180 CSP vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 22.05.2025 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou (na čl. 5 pracovná zmluva zo dňa 01.08.1989, na čl. 6 okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 27.06.2024, na čl. 7 vyjadrenie žalobkyne k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 02.07.2024, na čl. 7 rubovej strane e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a C. H., na čl. 8 e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a zástupcami zamestnancov, resp. odborovou organizáciou, ktorá pôsobila pri zamestnávateľovi, na čl. 9 potvrdenie alebo vyjadrenie odborovej organizácie ZO pri CHEMES, a.s. zo dňa 01.07.2024), oboznámil sa s nespornými skutkovými tvrdeniami žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na pozícii „vedúca oddelenia FAÚ“ na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.08.1989 medzi ňou ako zamestnancom a právnym predchodcom žalovaného - Chemlon, štátny podnik, IČO: 00 152 871 ako zamestnávateľom (na základe rozhodnutia MH SR č.156 zo dňa 22.08.1994 a rozhodnutia MPSPNM SR č.72 zo dňa 08.07.1994 časť majetku, práv a záväzkov Chemlon, štátneho podniku prešla na CHEMES, a.s. Humenné - žalovaného a časť na 2. mesto Humenné podľa zmluvy o prevode privatizovaného majetku, uzavretej dňa 26.08.1994 medzi mestom Humenné a FNM SR, a to ku dňu 31.08.1994). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
9. Žalobkyňa si plnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy i na základe pokynov nadriadených riadne a zodpovedne, a to nepretržite od 1989.
10. Žalobkyňa bola prostredníctvom interného oznámenia zo strany predsedu predstavenstva žalovaného A. F. požiadaná, aby voči spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. realizovala zápočet ku dňu 31.12.2023, a to s poznámkou, že tomu síce nerozumie, avšak ak sa to nezrealizuje, bude mať predstavenstvo spoločnosti problémy. Žalobkyňa mala v zmysle pokynu realizovať zápočet faktúr spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. voči žalovanému oproti reklamácii žalovaného vo výške 14 205 189,91 EUR. Žalovaný totiž reklamoval faktúry za dodávku elektriny a zemného plynu, konkrétne výpočet cien energií, a to prostredníctvom advokátskej kancelárie spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. dňa 29.12.2022. Žalobkyňa odmietla vykonať zápočet s odôvodnením, že tento môže realizovať až po predložení reklamačného protokolu a výsledku reklamačného konania, z ktorých by bolo jasné, či dodávateľ (Východoslovenská energetika, a.s.) reklamáciu uznáva. Uvedené sa však nestalo a žalobkyni takéto dokumenty neboli dodané. Medzi žalovaným a spol. Východoslovenská energetika, a.s. sa viedlo i súdne konanie, o ktorého výsledok sa žalobkyňa taktiež zaujímala. Všetky tieto dôvody neuskutočnenia zápočtu žalobkyňa uviedla na porade konanej dňa 24.06.2024. Na predmetnej porade žalobkyňa tiež objasňovala, že v prípade uznania reklamácie zo strany spol. Východoslovenská energetika, a.s. by táto spoločnosť vystavila dobropisy, avšak žalovanému neboli žiadne dobropisy doručené. Bez relevantných dokladov – dobropisov, resp. výsledku reklamácie alebo výsledku súdneho konania, ktoré prebiehalo medzi žalovaným a spol. Východoslovenská energetika, a.s. - nemohla žalobkyňa zaúčtovať požadovaný zápočet. Žalobkyňa tiež členom predstavenstva na danej porade vysvetlila, že zápočet by mal dopad aj na daň z príjmov za rok 2023 a tiež, že mala obavy z trestnoprávnej zodpovednosti, ak by vykonala zápočet bez akýchkoľvek podkladov potrebných pre vykonanie účtovnej operácie. Žalobkyňa dostala jeden deň na rozmyslenie s tým, že jej mali byť zaslané potrebné podklady.
11. Dňa 25.06.2024 bolo žalobkyni doručené odvolanie žalovaného v súdnom spore medzi žalovaným a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. vedenom pôvodne pod sp. zn. 15Up/1846/2023, v súčasnosti vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 40Cb/32/2024. Predmetom daného sporu bol nárok Východoslovenská energetika, a.s. voči žalovanému na zaplatenie 19,1 milióna EUR, voči čomu sa bránil žalovaný tým, že pohľadávka zanikla započítaním, t.j. predmetnou reklamáciou.
12. Žalobkyňa napriek predloženému odvolaniu nevykonala účtovnú operáciu s odôvodnením, že odvolanie nie je dostatočným podkladom na jej realizáciu.
13. Dňa 26.06.2024 žalobkyňa odovzdala podpredsedovi predstavenstva A. G. vypracovanú účtovnú závierku za rok 2023 spolu s daňovým priznaním a poznámkami, pričom predmetná účtovná závierka a daňové priznanie už boli pridané aj na stránke Finančnej správy v rozpracovaných konceptoch. Žalobkyňa zároveň podpredsedovi predstavenstva žalovaného A. G. oznámila, že si môže účtovnú závierku upraviť o zaúčtovanie požadovaného dokladu, pretože ona ho nevykoná z dôvodu, že by šlo o porušenie právnych predpisov a bála sa tiež trestnoprávnej zodpovednosti.
14. Dňa 28.06.2024 bolo žalobkyni doručené „Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom“ zo dňa 27.06.2024, v ktorom bol ako dôvod rozviazania pracovného pomeru uvedené úmyselné správanie žalobkyne spočívajúce v opakovanom nerešpektovaní pokynov zamestnávateľa s odkazom na § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný tiež v okamžitom skončení pracovného pomeru opísal, že žalobkyňa bola dňa 24.06.2024 na porade vedenia spoločnosti opakované požiadaná zo strany predstavenstva spoločnosti o zaúčtovanie započítania pohľadávky, a to i písomnou formou vrátane predloženia uskutočneného zápočtu, napriek čomu žalobkyňa bez náležitého vysvetlenia a odôvodnenia odmietla predmetnú účtovnú operáciu vykonať, v dôsledku čoho nebolo možné dokončiť účtovnú závierku a daňové priznanie spôsobom zodpovedajúcim právnemu stavu, čo spôsobilo zamestnávateľovi značné komplikácie vzhľadom na blížiaci sa termín podania uvedených dokumentov. Žalovaný ďalej uviedol, že správanie žalobkyne bolo tak v rozpore s pracovnými povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy, ale i zo Zákonníka práce, a to § 81 Zákonníka práce, čo považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
15. Listom zo dňa 02.07.2024 žalobkyňa oznámila žalovanému, že dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedený všeobecne, nie je konkrétne a skutkovo vymedzený – aké konkrétne pohľadávky sa mali zaúčtovať. Dodala, že 24.06.2024 jej bol daný pokyn na zrealizovanie zápočtu Východoslovenskej energetiky, a.s. k 31.12.2023, čo by ale malo za následok zníženie základu dane a v konečnom dôsledku by to malo vplyv na krátenie DzP PO za rok 2023, čím si mohla privodiť
trestno-právnu zodpovednosť. Namietala tiež, že skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov. Záverom trvala na tom, aby ju žalovaný aj naďalej zamestnával v zmysle § 79 Zákonníka práce.
16. Odborová organizácia pôsobiaca pri žalovanom – ZO ECHOZ pri Chemes, a.s. ku dňu 30.06.2024 neevidovala žiadnu žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou (viď č.l. 8 a 9).
17. Zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení:
18. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
19. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
20. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
21. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
22. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
23. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
24. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
25. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval tvrdenia žalobkyne za nesporné.
26. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola žalobkyňou podaná včas (v súlade s § 77 Zákonníka práce) v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže vzhľadom na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni dňa 28.06.2024 sa
pracovný pomer mal skončiť dňom 28.06.2024 a žaloba bola podaná dňa 23.08.2024, a teda do dvoch mesiacov od 28.06.2024.
27. Súd na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predovšetkým súd považoval za preukázané, že žalovaný nepožiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorá povinnosť prerokovania, resp. aspoň podania žiadosti o prerokovanie mu vyplýva z § 74 Zákonníka práce. Už nesplnenie si tejto povinnosti má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce. Žalovaný pritom nerozporoval tieto skutočnosti a žalobkyňa naopak súdu predložila i listinné dôkazy svedčiace o tom, že žalovaný nepožiadal odborovú organizáciu ZO ECHOZ pri Chemes, a.s. o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, a teda túto povinnosť zanedbal alebo odignoroval (vd č.l. 8 a 9).
28. Súd sa taktiež prikláňa aj k argumentácii žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.06.2024 nespĺňa požiadavku určitosti, čo sa týka skutkového vymedzenia dôvodu, pre ktorý sa žalovaný rozhodol so žalobkyňou takýmto spôsobom ukončiť pracovný pomer a o aké opakované nerešpektovanie pokynov zo strany žalobkyne malo ísť. Skutočne je v tomto smere okamžité skončenie pracovného pomeru vypracované príliš všeobecne, a nie takým spôsobom, aby dôvod skončenia pracovného pomeru nebolo možné zameniť s iným dôvodom, čo má v konečnom dôsledku taktiež za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa malo toto opakované neuposlúchnutie pokynov týkať práve žalobkyňou uvedeného odmietnutia zaúčtovania zápočtu pohľadávky, tak súd navyše má a to, že sa nejednalo o tak závažné poručenie pracovných povinnosti (závažné porušenie pracovnej disciplíny), ktoré by oprávňovalo žalovaného okamžite so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práca. Žalobkyňa dostatočne objasnila dôvody neuposlúchnutia pokynu žalovaného započítať pohľadávku voči spol. Východoslovenská energetika, a.s. a žalovaný v tomto smere nepreukázal, že by sa zo strany žalobkyne jednalo o neodôvodnené neuposlúchnutie pokynu, resp. o nerešpektovanie pokynu bez náležitého vysvetlenia. Súdu sa pritom javí, že (ak išlo skutočne iba o požiadavku realizácie zaúčtovania započítania pohľadávky) išlo prakticky iba o jeden pokyn daný žalobkyni a nie opakované nerešpektovanie pokynov, avšak žalovaný sa snažil predkladaním rôznych podkladov primäť žalobkyňu k realizácii tejto účtovnej operácie.
29. Napokon sa žiada dodať, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru by mal zamestnávateľ zhodnotiť závažnosť porušenia pracovnej disciplíny i v kontexte s doterajším pôsobením zamestnanca, zohľadňovať jeho osobu, pracovnú pozíciu, mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Vzhľadom na zistený skutkový stav, predovšetkým nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne, že si po celý čas pracovného pomeru, od 01.08.1989 plnila riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, súdu neostávalo iné než konštatovať tiež neprimeranosť okamžitého skončenia pracovného pomeru hneď pri prvom neuposlúchnutí pokynu žalovaného, ktoré (neuposlúchnutie) nebolo neodôvodnené, ale dostatočným spôsobom vysvetlené na porade dňa 24.06.2024 i dodatočne po predložení odvolania dňa 25.06.2024. Beztak ale žalovaný tiež neodôvodnil a nepreukázal, či skutočne šlo až o závažné porušenie pracovnej disciplíny.
30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a závery a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom (zostávajúcom) rozsahu a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.06.2024 je neplatné.
31. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu neúspešný, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, resp. v danom prípade vzhľadom na prebiehajúci konkurz na majetok žalovaného si môže prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu.