Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_44P-21-2024.pdf
PDF · 107.89 KB
Case nature
Area
Subarea
44P/21/2024
Rozhodnutie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou, vo veci návrhu manželky: Z. Č., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX R. D., práv. zast. Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, na rozvod manželstva s manželom: E. Č., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX R. D., práv. zast. JUDr. Tijana Cécézová, LL.M., advokátka so sídlom Račianska 13152/69B, 831 02 Bratislava a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: G. Č., narodený XX.XX.XXXX a U. Č., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov konania: E. Č., narodený XX.XX.XXXX a Z. Č., rod. L., narodená XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo R. E., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu R.V. E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Č.Ý.: G., narodený XX.XX.XXXX a U., narodená XX.XX.XXXX v nasledovnom znení:
Maloleté deti sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. Č.:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:30 hod. do nedele do 17:30 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletú späť matke v mieste jej obvyklého pobytu.
- každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletú prevezme v školskom zariadení a v uvedené dni a hodiny si matka maloletú prevezme v mieste obvyklého pobytu otca Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas maloletej.
Počas letných prázdnin je: matka oprávnená zabezpečovať starostlivosť o mal. v každom nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 19:00 hod., od 15.07. od 09:00 hod. do 22.07. do 19:00 hod., od 29.07. od 09:00 hod. do 05.08. do 19:00 hod., od 12.08. od 09:00 hod. do 19.08. do 19:00 hod. a 26.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod.
otec oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. v každom nepárnom kalendárnom roku od 08.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod., od 22.07. od 09:00 hod. do 29.07. do 19:00 hod., od 05.08. od 09:00 hod. do 12.08. do 19:00 hod. a od 19.08. od 09:00 hod. do 26.08. do 19:00 hod.
Počas vianočných sviatkov je:
- matka oprávnená zabezpečovať starostlivosť o mal. každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do nasledujúceho roka do 06.01. do 18:00 hod.
- otec je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do nasledujúceho roka do 06.01. do 18:00 hod.
Súd styk otca s maloletým G. neupravuje.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 270,- Eur a na výživu maloletej U. mesačne sumou 220,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2024 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v máji 2024 prišla na manželov mimomanželský pomer, keď manžel o ňu neprejavoval záujem, stále si s niekým písal a bol odmeraný. Po konfrontácii sa manžel priznal, že tento vzťah trval v tom čase už 4 mesiace a okamžite sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Za príčinu rozvratu manželstva považuje manželka manželovu neveru. Manželia sa po dlhšiu dobu spolu intímne nestýkajú, navrhovateľka má za to, že ide iba čisto o formálny zväzok, nakoľko manželstvo už neplní svoju spoločenskú funkciu. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželka nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nakoľko aj on považuje ich vzťahy za vážne narušené a trvalo rozvrátené a nevie si predstaviť obnovenie spolužitia.
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil. Manželia sa v rámci rodičovskej dohody nedohodli len na výške výživného na maloleté deti.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletých detí. V otázke výživného navrhol uložiť otcovi povinnosť prispievať na maloletého G. sumou 280,- Eur a na maloletú U. sumou 220,- Eur.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámení sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletých, potvrdením o návšteve školy, vyjadrením manžela k návrhu zo dňa 14.01.2025, potvrdením o príjme manžela, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 21.01.2025, vyjadrením manželky k vyjadreniu manžela zo dňa 28.01.2025, potvrdením o príjme manželky, správou zo psychologického vyšetrenie maloletého G. z CPPaP zo dňa 22.01.2025, správami z CDR, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 31.10.2009, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn G.k a dňa XX.XX.XXXX dcéra U.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2024. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie a obaja majú nový vzťah.
7. Podľa Čl. l Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19. 12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia už dlhodobo spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, mimomanželský vzťah manžela, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie. Pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie. V tomto prípade to bolo bezvýsledné. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú dve maloleté deti - G. Č., narodeného XX.XX.XXXX a U. Č., narodenú XX.XX.XXXX.
15. Maloletý G. je vo veku XX rokov, je zdravý, navštevuje 8. ročník ZŠ vo Y.. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka na pojednávaní konanom dňa 11.02.2025 vyčíslila na sumu sú 500,29,- Eur. Pozostávajú zo: strava doma 200,- Eur, cestovné do školy 15,- Eur, oblečenie, obuv 60,-Eur, hygiena, drogéria 30,- Eur, telefón 47,- Eur, vreckové 15,- Eur, Brejky karta 5,- Eur, voľnočasové aktivity 45,- Eur (rybársky lístok 180,- Eur ročne + posilňovňa 30,- Eur mesačne), alikvotná časť na bývanie 83,29,- Eur mesačne.
16. Maloletá U. je vo veku X rokov, je zdravá a navštevuje 1. ročník ZŠ v R. D.. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka na pojednávaní konanom dňa 11.02.2025 vyčíslila na sumu sú 418,29,- Eur. Pozostávajú zo: strava doma 200,- Eur, strava v škole 10,- Eur, školská družina 20,- Eur, oblečenie, obuv 60,-Eur, vreckové 5,- Eur, Brejky karta 5,- Eur, voľnočasové aktivity (tanečný krúžok), 35,- Eur alikvotná časť na bývanie 83,29,- Eur mesačne.
17. Manželka je zamestnaná v spoločnosti G. O. R., R.. K.. o.na pozícii agent zákazníckeho centra. Čistý mesačný príjem má vo výške cca X.XXX - X.XXX,- Eur vrátane daňového bonusu. Poberá aj rodinné prídavky v sume 120,- Eur na obe maloleté deti. Manželka s maloletými deťmi býva v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dom je zaťažený hypotekárnym úverom, kde suma zvyšnej istiny je 196.000,- Eur a mesačná splátka hypotéky predstavuje sumu 768,65,- Eur. Mesačné výdavky na bývanie sú 249,865,- Eur - elektrina 63,- Eur, plyn 54,- Eur, voda 30,- Eur, stočné 14,865,- Eur, tv + internet 37,- Eur a telefón 51,- Eur. Iný majetok manželka nemá.
18. Manžel je zamestnaný ako Y. v spoločnosti G. J. L., C.. R.. Čistý mesačný príjem uviedol vo výške X.XXX,- Eur do 30.04.2025. Od 01.05.2025 má so zamestnávateľom uzatvorenú novú pracovnú zmluvu a ako uviedol, jeho aktuálny čistý mesačný príjem je X.XXX,- Eur. Iný príjem neuviedol. Otec býva v 5
- izbovom rodinnom dome u rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 326,- Eur mesačne (na vodu, elektrinu a príspevok na stravu). Otec matke na spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená hypotekárnym úverom nijakým spôsobom neprispieva. Okrem predmetnej nehnuteľnosti v BSM nie je vlastníkom iného majetku. Má však spotrebný úver, ktorý čerpal vo výške 8.000,- Eur, zostatok má cca. 7.000,- Eur a jeho mesačná splátka činí sumu 144,- Eur.
19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky vyžadované Zákonom o rodine, za ktorých súd môže schváliť rodičovskú dohodu. Súd mal za to, že rodičmi uzavretá čiastočná rodičovská dohoda rešpektuje záujem maloletých detí, bola uzatvorená v súlade s ich potrebami ako aj s príjmami, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Zaistenie výživy maloletého sa týka nielen zabezpečenia výživy vo vlastnom slova zmysle, ale zabezpečenia aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada jednak na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Samotný pojem odôvodnených potrieb je pritom všeobecným pojmom, a preto je potrebné, aby súd v každom jednotlivom prípade prihliadol na individuálne okolnosti toho ktorého dieťaťa a tej ktorej rodiny. Odôvodnené potreby maloletého sú závislé od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho duševnej a fyzickej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, celkového uplatnenia v spoločenskom živote a pod. Pokiaľ to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby maloletého je možné považovať aj tvorbu úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu je prospešná pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Konkrétna výška výživného je v tom ktorom prípade ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného a jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, na ktoré musí súd pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb maloletého je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobe prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého sú súčasne závislé od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému rozvoju dieťaťa. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení a je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada jednak na jeho faktické príjmy, ale i na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Vyhodnocujú sa aj majetkové pomery povinných osôb, ktoré zahŕňajú jednak samotný majetok rodičov ako aj životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
37. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky účastníkov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí, prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode predstavuje výživné v sume 270,- Eur mesačne a k maloletej U. výživné v sume 220,- Eur mesačne, primerané výživné. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletých detí. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca na maloletého G. zohľadnil najmä vek maloletého, prihliadol na vyčíslené náklady na maloletého, ktoré boli na pojednávaní ustálené na sume cca 500,- Eur, na majetkové pomery rodičov maloletého a ich životnú úroveň. Nakoľko súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, výživné určil v sume 270,- Eur mesačne. Súd pri určovaní výživného vychádzal z materiálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné (ďalej už len „metodika“). Podľa uvedenej metodiky by mala byť výška výživného na maloletého G. určená v podiele 18% z čistého mesačného príjmu rodiča pri dvoch vyživovacích povinnostiach (stredná škola, kategória 15-18 rokov, pri dvoch vyživovacích povinnostiach - 18% čistého príjmu), čo predstavuje sumu 225,- Eur pri otcovom aktuálnom čistom mesačnom príjme 1.250,- Eur. Otec však do 30.04.2025 zarábal v čistom mesačne sumu cca 1.800,- Eur, čo by predstavovalo výživné v sume 324,- Eur. Súd má s prihliadnutím na uvedené za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zarábať aj viac ako aktuálne zarába. Matka pôvodne žiadala pri maloletom G. výživné v sume 350,- Eur, neskôr sumu 300,- Eur, nakoľko mala za to, že takto určené výživné pokryje aspoň polovicu mesačných výdavkov, ktoré s maloletým má a ktoré boli v konaní ustálené na sumu 500,- Eur. Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2025 sa právna zástupkyňa matky vyjadrila, že by súhlasila aj s výškou výživného, akú navrhla kolízna opatrovníčka a to 280,- Eur. Súd určil výživné na maloletého G. v sume 270,- Eur, nakoľko mal za to, že takto určené výživné je vzhľadom k životnej úrovni otca maloletého adekvátnym výživným. Jedná sa o väčšiu polovicu odôvodnených priemerných mesačných výdavkov na maloletého G. a priemer medzi výživným v podiele 18% z čistého mesačného príjmu, ktorý otec dosahoval do 30.04.2025 a príjmu, ktorý aktuálne dosahuje. Vo vzťahu k maloletej U. postupoval súd rovnako. Podľa vyššie uvedenej metodiky by mala byť výška výživného na maloletú U. určená v podiele 14% z čistého mesačného príjmu rodiča pri dvoch vyživovacích povinnostiach (prvý stupeň základnej školy, kategória 6-9 rokov, pri dvoch vyživovacích povinnostiach - 14% čistého príjmu), čo predstavuje u otca sumu 175,- Eur pri čistom mesačnom príjme 1.250,- Eur a 252,- Eur pri čistom mesačnom príjem otca 1.800,- Eur do 30.04.2025.Výslednú sumu súd určil rovnako ako pri maloletom G., a teda ako väčšiu polovicu odôvodnených priemerných mesačných výdavkov na maloletú a priemer medzi výživným v podiele 14% z čistého mesačného príjmu, ktorý otec dosahoval do 30.04.2025 a príjmu, ktorý aktuálne dosahuje. Aj v prípade U. súd prihliadal na odôvodnené a vyčíslené mesačné náklady na maloletú, ktoré boli na pojednávaní konanom dňa 27.06.2025 ustálené na sume cca. 420,- Eur. Otec bol súdom zaviazaný na úhradu o čosi vyššej časti odôvodnených potrieb maloletých detí z dôvodu, že na strane matky je potrebné započítať do plnenia si vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú zabezpečuje v čase rozhodovania súdu práve ona. Podľa názoru súdu takto určené výživné je adekvátnym výživným vzhľadom na priemerné mesačné náklady maloletých detí.
38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).