Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-5-2025.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Subarea
27C/5/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: Simona Mísal, rod. Pientková, nar. 26.02.1990, trvale bytom Bieloruská 8, Bratislava, proti žalovanému: Richard Mísal, nar. 21.07.1973, trvale bytom Bratislava – Podunajské Biskupice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.06.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa vyhľadávania prenasledovania a obmedzovania žalobkyne. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Uviedla, že si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, najmä nárok na neodkladné opatrenie, nakoľko je obava o jej ohrozenie, ako je i zasahované do jej práv, resp. je potreba neodkladnej úpravy pomerov. K skutkovému stavu a vlastnému vzťahu strán sporu uviedla, že ona a žalovaný sú manželmi, pričom v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Pezinok konanie o rozvod manželstva a ÚPP (úprava práv a povinností) k maloletým deťom vedené pod. sp. zn. 44P/46/2025. So žalovaným nebývajú v spoločnej domácnosti od októbra 2024, pričom ani nemá vedomosť na akej adrese sa žalovaný aktuálne zdržiava. Adresa žalovaného, ktorú uvádza – Bieloruská 8, 821 06 Bratislava, je posledná adresa, o ktorej má žalobkyňa vedomosť, že sa na nej zdržiaval. Ešte počas bývania v spoločnej domácnosti dochádzalo zo strany žalovaného smerom k žalobkyni k vyhrážkam, ktoré sa stupňovali do takej miery, že sa bála byť so žalovaným v byte. Viackrát ho vyzývala, aby sa odsťahoval z jej nehnuteľnosti, a našiel si vlastné bývanie. Nakoľko však nepristúpil k nájdeniu si vlastného bývania, bola nútená na vlastnej nehnuteľnosti (v jej výlučnom vlastníctve) k výmene zámkov na dverách. Reakcia žalovaného bola taká, že prišiel a kopal do dverí. Svedkami uvedenej situácie, resp. incidentu boli aj maloleté deti. Na miesto bola privolaná polícia a podala trestné oznámenie. Po tomto incidente, t. j. od októbra 2024 so žalovaným nežijú v spoločnej domácnosti. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti žalovaný na maloleté deti žiadnym spôsobom neprispieval, a tak bola nútená iniciovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Príslušné konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 44P/38/2024 s tým, že otec, resp. žalovaný bol nariadením neodkladného opatrenia zaviazaný prispievať na každé maloleté dieťa sumou 150 eur mesačne k rukám matky. Po podaní návrhu na rozvod manželstva a ÚPP k maloletým deťom, vedené pod. sp. zn. 44P/46/2025, ju žalovaný začal prenasledovať. Jeho konanie ju neprimerane obťažuje a stresuje. Žalovaný sa dopúšťa prenasledovania, keď' ju prenasleduje v jej okolí, predovšetkým pri jej nehnuteľnosti, resp. stojí pred nehnuteľnosťou keď' je vnútri s deťmi, a celé hodiny pozoruje či nejde von. Uvedené vie potvrdiť aj jej matka, ktorá viackrát videla žalovaného ako ju sleduje, ako aj pozoruje nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Nakoľko žalovaný stáva pred nehnuteľnosťou v jej vlastníctve má obavu o svoju bezpečnosť a bojí sa
vychádzať von. Žalovaný jej prenasledovaním a vyhľadávaním jej osobnej blízkosti ju obmedzuje v jej obvyklom spôsobe života a vzbudzuje v nej obavu o jej bezpečnosť. Z neustáleho prenasledovania zo strany žalovaného má vážne obavy, pričom uvedené vníma ako zastrašovanie alebo ako inú formu nepriameho nátlaku, a to aj vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie. Má vážnu obavu o svoju bezpečnosť, nakoľko nevie ako sa žalovaný môže aj vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie zachovať, pričom ju prenasleduje, a už pri výmene zámkov sa choval násilne. Je tak v neustálom strese a v obave o svoju bezpečnosť. Vo Vzťahu k dôvodnosti a trvaniu nároku poukázala na znenie § 11 Občianskeho zákonníka a § 360a Trestného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočnosti mala za to, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého jej bude poskytnutá ochrana a dôjde k potrebnej a neodkladnej úprave pomerov. Mala za to, že daným poskytnutím ochrany nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv žalovaného a nariadenie neodkladného opatrenia nie je v rozpore s princípom proporcionality.
3. K návrhu priložila listinné dôkazy: Predvolanie na termín pojednávania pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. 44P/46/2025 na deň 08.07.2025; List Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bernolákove – Vyrozumenie zo dňa 05.11.2024; Uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 44P/38/2024-33 zo dňa 12.12.2024; Čestné vyhlásenie Ingrid Pientkovej zo dňa 23.05.2025.
4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.2 Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
4.3 Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4.4 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4.5 Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4.6 Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
5. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán
konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
7. Navrhovateľ teda musí osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality).
8. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ C.s.p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
9. Pri tomto type neodkladných opatrení musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
10. Ak ide o účinky neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ a h/, závažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
11. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
12. Predmetným samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa (navrhovateľka) domáhala uloženia povinností žalovanému zdržať sa jej vyhľadávania, prenasledovania a obmedzovania. V prvom rade je potrebné poukázať, že žalobkyňa tieto zdržovacie povinnosti žalovaného vymedzovala veľmi široko, keď pod vyhľadávaním či obmedzovaním žalobkyne si možno predstaviť rôzne aj najbežnejšie formy vzájomnej interakcie medzi v tomto prípade manželmi a rodičmi spoločných detí, ktorí sú aktuálne v priebehu rozvodového konania, na čo poukazovala žalobkyňa. Vyhľadávaním môže byť ešte akékoľvek konanie mimo fyzickej sféry samotnej žalobkyne, údajov o nej v elektronickom či online priestore. Rovnako tak aj nekonkretizované prenasledovanie môže niesť rôzny subjektívny výklad takejto uloženej povinnosti. Je zrejmé, že možno navrhovať nariadenie neodkladného opatrenia rôzneho obsahu i mimo demonštratívneho výpočtu v § 325 ods. 2 C.s.p. (ktorý obsahuje slovo „najmä“), avšak musí byť riadne a vykonateľne konkretizovaný (presným určením navrhovanej povinnosti) žiadanej formou takéhoto mimoriadneho prostriedkom súdnej ochrany, čomu návrh žalobkyne v danom prípade nezodpovedal. Tá naopak žiadala uloženie povinností zjavne neprimeraného širokého rozsahu, ktoré by v takejto forme úplne neopodstatnene zasahovali do práv žalobcu, bez čo i len tvrdeného zodpovedajúceho základu a navyše ich súd považoval za priamo nevykonateľné. Za účelom poskytnutia materiálneho prístupu a účinnej ochrany žalobkyne možno z odkazovaného všeobecného vymedzenia petitu (navrhovaného znenia výroku) v spojední so samotným odôvodnením usudzovať a zúžiť, že žalobkyňa mala záujem o uloženie zákazu žalobcovi nepribližovať sa k nej na určitú dostatočnú vzdialenosť či obmedzene sa približovať, resp. ju priamo konfrontovať či kontaktovať, ktoré povinnosti spadajú pod znenie § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. Pre nariadenie takýchto neodkladných opatrení je potrebné tiež osvedčiť možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného.
13. Po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne a priloženými listinnými dôkazmi súd dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako základnú podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodňovala strachom zo žalovaného, z jeho možného nevyspytateľného správania, keď pravidelne stáva pred nehnuteľnosťou v jej vlastníctve, ktorá bola predtým ich spoločným bydliskom a pozoruje ju aj nehnuteľnosť, aj keď je celé hodiny vnútri s ich deťmi. Uviedla, so žalovaným v spoločnej domácnosti nežujú od októbra 2024, kedy ho vykázala z jej nehnuteľnosti a vymenila zámky, na čo mal žalobca reagovať násilne kopaním do dverí, pričom vo vzťahu k danému incidentu podala trestné oznámenie. K tomu predložila vyrozumenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bernolákove zo dňa 05.11.2024 z ktorého vyplýva, že vec je riešená ako priestupok proti občianskeho spolunažívaniu Okresným úradom v Senci. So žalovaným sú aktuálne v rozvodovom konaní s vytýčeným termínom pojednávania. Z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako osoby ktorej telesná alebo duševná integrita má byť alebo môže byť ohrozená, neboli ňou osvedčené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, resp. dochádza k jej psychickému ubližovaniu spôsobilému ohroziť jej duševné zdravie. Žalobkyňa teda priamo neuvádza, že by sa žalobca dopustil voči nej násilného správania alebo sú nejaké dôvodné náznaky, že takéto konanie voči nej hrozí. Výnimkou má byť spomínaný incident, kedy mal žalovaný kopať do dverí po tom ako vymenila zámky a vykázala ho so spoločnej domácnosti, čo sa podľa jej vlastných tvrdení udialo ešte v októbri 2024, teda v podstatnom časovom odstupe v minulosti cca 8 mesiacov. To nezodpovedá už požiadavkám bezodkladnosti neodkladného opatrenia ako prostriedku rýchlej nápravy bezprostredného ohrozenia žalobkyne. Toto samotné tak nemohlo mať relevanciu bez osvedčenia ďalšieho aktuálneho ohrozenia žalobkyne zo strany žalovaného. Nedôvodnými v tomto smere bolo aj poukazovanie na ešte skoršie vyhrážky žalovaného, ku ktorým malo podľa žalobkyne dochádzať počas ich spoločného bývania (v bližšie nešpecifikovanom čase). Žalobkyňa neosvedčovala ani netvrdila, že by sa jej žalovaný v poslednom období pred podaním tohto návrhu vyhrážal, správal sa fyzicky alebo verbálne násilne či násilie alebo ohrozenie jej integrity malo nejaký odôvodnený podklad. Bez takého nemožno pristúpiť k obmedzeniu žalovaného v posudzovanom rozsahu. Nedostatočným podkladom sú len žalobkyňou tvrdené skutočnosti, potvrdené čestným vyhlásením jej matky o to, že sa žalovaný zdržiava na dohľad od bydliska žalobkyne a ich spoločných detí a sleduje ju.
14. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie resp. eliminovanie bežných konfliktov, nezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných vzťahov, ale je potrebné osvedčiť taký stupeň intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie útočníka v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej (chránenej) osoby. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť presvedčivo podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže aj na strane pôvodcu zásahu ide o obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný (rodinný) život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, a práva na slobodu pohybu v zmysle čl. 23 ods.1 Ústavy SR.
15. Žalobkyňa k svojmu návrhu nepriložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by osvedčovali ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity. Pretože má ísť o stav, ktorý neznesie odklad (má byť riešený čo najskôr), nepostačujú len poukazované všeobecné tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný stojí pred jej nehnuteľnosťou a vyhľadávaním jej blízkosti ju obmedzuje v obvyklom spôsobe života, pričom uvedené vníma ako zastrašovanie alebo ako inú formu nepriameho nátlaku. Z uvedeného opísania skutkového stavu žalobkyňou nevyplýva žiadna forma neoprávneného zásahu do jej integrity ani dôvodnosť jej obáv. Žalobkyňa tak v rámci svojich tvrdení ani len nešpecifikovala priamo konanie žalovaného, ktoré by pre ňu znamenalo konkrétnu reálnu hrozbu, vážnu obavu či možnosť ohrozenia jej integrity či reálny zásah do jej súkromia. Nebola v danom prípade teda splnená ani podmienka preukázania danosti čo trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a ktorý žalobkyňa okrem ochrany jej integrity vymedzovala aj ochranou jej práva na súkromie (§ 11 Občianskeho zákonníka). Na základe tvrdení žalobkyne, bez akéhokoľvek osvedčovania relevantných konkrétnych skutočností, tak v posudzovanej veci nie je možné dospieť k záveru o existencii bezprostredného či blízkeho možného ohrozenia jej osobnej integrity či neopravného zásahu do jej súkromia zo strany žalovaného.
16. Aj keď žalobkyni môže byť subjektívne nepríjemné, že sa žalovaný zdržiava v blízkosti jej obydlia, treba vnímať súvislosti v tom, že ide o otca ich spoločných detí, ktoré tiež v zmysle jej tvrdení sleduje a je stále je jej manželom, pričom nebolo osvedčené jeho násilné správanie. Jeho samotné opísané správanie teda nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zákazu približovať sa k nej či ju kontaktovať. Sú prirodzené isté verbálne strety a vyjasňovanie si nezrovnalostí či pozícii v rámci rozvodového konania, ktorého súčasťou je úprava styku k spoločným maloletým deťom, avšak bez osvedčenia možného hroziaceho násilia zo strany manžela, nie je možné zamedziť mu prístup k manželke (čoho dôsledkom je tiež obmedzenie prístupu k jeho deťom). Takýto návrh nemôže neprípustne slúžiť žalobkyni na vytvorenie si nejakého pre ňu výhodnejšieho či komfortnejšieho postavenia v rámci rozvodového konania, ani je vylúčené, aby žalobkyni slúžil len čisto preventívne bez riadneho osvedčenia možnej hrozby zo strany obmedzovaného subjektu. Súd má teda za to, nariadením predmetného neodkladného opatrenia došlo k neprimeranému obmedzeniu žalovaného v rozpore s princípom proporcionality.
17. Súd tak v danom prípade nepovažoval za osvedčenú nevyhnutnú potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami, ani danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu a posúdenia doložených dôkazov, nebolo možné vyvodiť také nebezpečné konanie žalovaného, ktoré by predstavovalo či už bezprostredné a reálne ohrozenie telesného a duševného zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity, alebo možnosť takéhoto ohrozenia (v zmysle príslušných ustanovení § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ C.s.p).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.
19. S ohľadom na samostatnú povahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci samej), súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p., a to podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v súlade so zásadou úspechu. V dôsledku zamietnutia návrhu, nárok na náhradu trov konania patril žalovanému. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli (návrh mu v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. ani nebol doručovaný), súd rozhodol priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.