Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-90-2025.pdf
PDF · 101.62 KB
Case nature
Subarea
9Co/90/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B., C. XXX, D. E., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému: F. B., C. XXX, nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Miroslav Vidovenec, Námestie Osloboditeľov 1, Michalovce, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 6C/29/2025 - 8 zo 14. apríla 2025
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že žalovanému u k l a d á , aby dočasne nevstupoval do bytu č. 7 na 4. poschodí bytového domu s. č. XXXX na Leningradskej 14 v Michalovciach, stojaceho na parcele registra “C“, p. č. 4659/24 v k. ú. E., zapísaného na LV č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu a návrh o nevstupovanie do bytu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalobkyni u k l a d á povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia na príslušnom súde proti žalovanému podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu. Z r u š u j e uznesenie v III. výroku o trovách konania a v IV. výroku o poučení žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej.
Odvolacie konanie v rozsahu uloženého obmedzenia priblížiť sa k žalobkyni z a s t a v u j e .
O d m i e t a odvolanie proti zamietavému výroku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorého I. výrokom žalovanému uložil, aby nevstupoval do bytu špecifikovaného v danom výroku; II. výrokom tomuto uložil nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 m okrem účasti na procesných úkonoch civilného, trestného a priestupkového konania, na ktoré žalovaný bude predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch; III. výrokom rozhodol o trovách konania a IV. výrokom žalovaného poučil o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia v rozvodovom konaní, žalobkyňa t. č. práceneschopná, liečiac sa zo zranení spôsobených jej žalovaným manželom, ktorá 12.4.2025 podala na tohto trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania, ku ktorému v zmysle potvrdenia polície z 12.4.2025 malo dôjsť 11.4.2025 v čase okolo 19.00 hod. v Michalovciach. Po incidente žalobkyňa na nasledujúci deň absolvovala lekárske vyšetrenie v Nemocnici s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce, a.s. Podľa správy nemocnice pre políciu žalobkyňa pri uvedenom incidente bola napadnutá známou osobou, použitím tupej sily a stláčaním rukami, v dôsledku čoho utrpela pomliaždenie a odreniny tváre, pomliaždenie ramena vľavo, zlomenie drobného ventrálneho osteofytu na dolnej apofýze krčného stavca
C5, bez väčších traumatických zmien C chrbtice, s predpokladanou dobou liečenia/práceneschopnosti 14 dní.
3. Citoval ustanovenia §324 a nasl. CSP a podal výklad zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP, ktoré súdu umožňujú, aby strane uložil, aby nevstupovala dočasne do domu alebo v bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia a tiež, aby táto na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo aby sa len obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Mal na zreteli, že byt, do ktorého navrhovaným neodkladným opatrením žalovanému má byť uložené nevstupovať (ďalej aj len ako „predmetný byt“), je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t. j. žalobkyne a žalovaného a že v tomto bez prihlásenia obaja prechodne bývajú aj s ich maloletou dcérou G., nar. XX.X.XXXX. Po oboznámení sa s návrhom a s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a usúdil, že skutočnosti uvedené v návrhu osvedčujú obavy žalobkyne z reálneho ohrozenia jej telesnej a aj duševnej integrity v dôsledku konania žalovaného, o čom nesporne svedčia listinné dôkazy pripojené k návrhu, ktorými bolo osvedčené, že žalovaný manžel žalobkyňu, na ktorého táto podala preto trestné oznámenie, v Michalovciach 11.4.2025 v čase okolo 19.00 hod. fyzicky napadol, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie v nemocnici, ku ktorému došlo 12.4.2025, pri ktorom žalobkyni boli diagnostikované zranenia popísané v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia, in fine, s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou do 14 dní. Takto bolo pre súd prvej inštancie dostatočne osvedčené, že žalovaný ohrozuje telesnú a aj duševnú integritu žalobkyne (fyzické násilie, vyhrážky smrťou), pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu a predovšetkým s poukazom na prebiehajúce trestné konanie vedené proti žalovanému mal za to, že je nutná úprava pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením.
4. Z rovnakých dôvodov návrhu vyhovel aj v rozsahu uloženia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 m, čím poskytol žalobkyni ochranu proti ohrozeniu jej duševnej a telesnej integrity s výnimkou v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účasti žalovaného pri procesných úkonoch v konaniach vymedzených v enunciáte a s odôvodnením, že žalobkyňou požadovaný absolútny zákaz priblíženia žalovaného k nej bez výnimky bol nedôvodný, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. h) CSP vo zvyšku zamietol.
5. V odôvodnení napadnutého uznesenia zároveň konštatoval, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, pričom aj zásah do práv žalovaného ako dotknutej strany rozhodnutím súdu je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov. S odôvodnením, že predmetným neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi sporovými stranami v požadovanej miere, pričom takto nariadené neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie súdnej ochrany aj vo veci samej, považujúc preto za nadbytočné, žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§336 ods. 1 CSP, druhá veta), ale postupom podľa §337 ods. 1 CSP žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej. 6. O trovách konania rozhodol s odvolaním sa na zásadu úspechu žalujúcej strany v konaní ustanovenú v §255 ods. 1 CSP.
7. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil vo všetkých jeho výrokoch. Súdu vytýkal, že sa nezaoberal otázkou, či povaha veci vôbec pripúšťa nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, že tým, že o návrhu rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože žalobkyňa v čase údajného incidentu nebývala v predmetnom byte a nebýva v ňom ani aktuálne, keď dobrovoľne z vlastnej vôle v dôsledku jej psychických problémov zvolila pobyt u svojich rodičov, kde sa zdržiava už viac ako mesiac pol, vzhľadom na čo nebol zákonný dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Fyzické napadnutie žalobkyne dôrazne poprel a namietal, že už len skutočnosť, koľko času uplynulo od údajného incidentu (11.4.2025 o 19.00 hod.) do podania trestného oznámenia (12.4.2025 o 17.15 hod.) vyvoláva dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach žalobkyne. Poukázal na to, že manželmi sú 16 rokov, pričom po celý čas žili, ako normálna rodina, chodili na spoločné dovolenky, do wellness, na výlety, a k problémom začalo dochádzať až posledné dva roky, kedy u žalobkyne sa objavili psychické problémy (panické ataky, sebapoškodzovacie sklony), žalobkyňa nemá ale žiaden problém sa žalovaným komunikovať, nikdy v minulosti nepodala na žalovaného žiadne oznámenie na polícii, žalovaný nebol nikdy trestne stíhaný a nie je preto podľa neho namieste záver súdu, že u neho ako u vykazovanej osoby
na základe zistených skutočností možno očakávať opakovaný útok, keďže žiadne predchádzajúce útoky nikdy neboli zaznamenané ani preukázané. Odvolateľ nesúhlasil ani s tým záverom súdu, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nezvratný nenapraviteľný stav, keďže z I. výroku napadnutého uznesenia nevyplýva dočasný charakter neodkladného opatrenia, ktoré preto nahrádza rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolateľa v danej veci postačovalo administratívne vyhostenie pri akomkoľvek podozrení z fyzického násilia proti žalobkyni, resp. súd mal časovo obmedziť výkon neodkladného opatrenia tak, aby zásadným spôsobom nezasiahlo do vlastníckych práv žalovaného a uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.
8. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. S poukazom na §329 ods. 1 CSP súd pri svojom procesnom postupe v tejto veci podľa nej nepochybil a nedošlo ani k nesprávnym skutkovým zisteniam z jeho strany, naopak predmetný návrh tento vyhodnotil správne. Trestné oznámenie na žalovaného podala hneď na nasledujúci deň po tom, čo po incidente so žalovaným z 11.4.2025 najprv riešila svoj zdravotný stav. Poukázala na to, že z prepúšťacej správy zo psychiatrie o. i. nesporne vyplýva, že išlo vôbec o jej prvú hospitalizáciu na psychiatrii, kam 16.3.2025 „prišla sama po tom, čo utiekla od manžela, pretože tento ju psychicky a fyzicky týra v podstate celý život, čo sú spolu, čo si uvedomila až teraz“, pričom „predtým deň“ (15.3.2025) tento „ju mal ťahať za vlasy po zemi a udrieť do hlavy, čo nebolo prvýkrát“. Z prítomnosti žalovaného žalobkyňa má panický strach, bojí sa a preto dočasne, a to len s ohľadom na svoju bezpečnosť a bezpečnosť dcéry, je u svojich rodičov. Medzičasom polícia zároveň ju upovedomila, že na základe jej trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania.
9. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenie žalobkyne poukázal na to, že táto sa nevyjadrila k podstatnej skutkovej okolnosti, že od svojho prepustenia z nemocnice 2.4.2025 nebýva v predmetnom byte a že v tomto nebývala ani počas údajného incidentu 11.4.2025, žalovaný ju žiadnym spôsobom nekontaktuje ani v mieste jej terajšieho bydliska u rodičov ju nenavštívil, žiadnym iným spôsobom ju neobťažuje, neobmedzuje ani na to nemá dôvod, komunikujú spolu jedine ohľadom maloletej dcéry prostredníctvom mobilného telefónu. Za podstatný problém označil, že z neodkladného opatrenia nevyplýva časová viazanosť tohto opatrenia pri výroku priamo zasahujúcom do jeho vlastníckych práv. Odvolanie čo do uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť vzal späť. V ostatnom obsahu svojej repliky zopakoval dôvody, ktoré sú obsahom aj samotného odvolania alebo uvádzal skutočnosti, ktoré s predmetom konania bezprostredne nesúviseli.
10. Žalobkyňa v reakcii na repliku odvolateľa poukázala na to, že od 16.3.2025 z dôvodu napadnutia žalovaným manželom v predchádzajúci deň, kedy tento ju zbil a vytrhal jej vlasy, čím jej spôsobil traumu, na ktorú od 03/2025 sa začala liečiť na psychiatrii, je práceneschopná a žije preto u rodičov. V 07/2025 už bude znovu zarábať a spolu s dcérou sa nasťahuje preto naspäť do predmetného bytu.
11. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný jeho rozsahom a dôvodmi a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného sčasti je dôvodné a pretože v dôsledku toho neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa §388 CSP napadnuté uznesenie zmenil.
13. Ten, kto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, kumulatívne musí aspoň osvedčiť (nie nevyhnutne preukázať) splnenie všetkých podmienok pre jeho nariadenie, t. j. musí aspoň osvedčiť skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť tvrdeného nároku a (v danom prípade) existenciu takého stavu právneho vzťahu strán, ktorý neznesie odklad a preto je ho potrebné bezodkladné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. Je pritom povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie všetkých týchto podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach.
14. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v danom prípade sa domáhala ochrany základného ľudského práva, niet pochýb, že svoje právo na súdnu ochranu osvedčila. Nemožno pritom opomínať, že najvhodnejší
priestor na páchanie násilia, o aké v prejednávanej veci ide, násilník má v domácom prostredí obete a preto mimoriadne dôležité je minimalizovať jeho kontakt s obeťou a ohrozenej strane poskytnúť neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený, a to aj formou neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) prípadne písm. f), písm. g) a písm. h) CSP, a to aj pred začatím konania vo veci samej. Je preto bezpredmetná námietka odvolateľa, že súd v danom prípade sa nezaoberal otázkou, či povaha veci vôbec pripúšťa nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v rovnakom znení, ako má byť rozhodnutie vo veci samej. Ustanovenie §325 ods. 2 písm. e) CSP, až na to, že má ísť o uloženie povinnosti do bytu alebo domu nevstupovať dočasne, súd expressis verbis totiž oprávňuje, aby takúto povinnosť uložil formou neodkladného opatrenia, čo si vyžaduje práve osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia páchaného na ústavou i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd chránených právach. V zmysle týchto nikoho nemožno totiž mučiť alebo podrobovať či podrobiť krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Pred vyhovením návrhu nariadením takéhoto neodkladného opatrenia postačuje preto, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, t. j. aby osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti sa javila, ako nanajvýš pravdepodobná, pričom potom už je na súde, aby pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťoval najvýznamnejšie skutočnosti pre vyhovenie návrhu, majúc zároveň na zreteli, že ide o výnimočné opatrenie súdu umožňujúce okamžitý zásah iba v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
15. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu odvolací súd plne sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tak správou nemocnice z 12.4.2025 pre políciu v spojení s potvrdením polície o podaní trestného oznámenia na žalovaného z dôvodu podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania, ktorého voči žalobkyni sa mal dopustiť 11.4.2025, žalobkyňa v konaní aspoň osvedčila pravdivosť skutkových tvrdení z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že je obeťou domáceho násilia na nej páchaného žalovaným manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického, ako i psychického násilia a že boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre poskytnutie navrhovanej súdnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, hoci nie až v takom rozsahu, ako to žalobkyňa navrhovala a ako napadnutým uznesením jej návrhu aj bolo vyhovené. Bez ohľadu na to, či odvolateľ svoje správanie sám subjektívne (ne)hodnotí ako násilie, a to či už fyzické alebo psychické, podstatné pre rozhodovanie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo, že jeho konanie navonok, ako násilie sa javí, pričom o tom, že jeho fyzická agresivita smerovaná voči žalobkyni u tejto spôsobila poškodenie jej zdravia, aj keď len ľahkého stupňa, svedčí predložený zdravotný záznam o jej poraneniach, ktoré táto utrpela v predchádzajúci večer v dôsledku napadnutia manželom použitím jeho tupej sily a údajne škrtením, pričom napr. v zmysle ambulantného nálezu (v spise na č. l. 42) na lekárske ošetrenie 12.4.2025 sa dostavila hneď v ranných hodinách. Odvolateľom namietaná časová diskrepancia medzi napadnutím žalobkyne a jej ošetrením u lekára je preto len zdanlivá. Žalobkyňou osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaným na nej páchaného, bude pritom predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, pred ktorými medzičasom už začalo trestné stíhanie vo veci.
16. Súd prvej inštancie v danom prípade správne preto zistil, správne posúdil a vyhodnotil existenciu zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia o návrhu žalobkyne, až na to, že žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do predmetného bytu nie je dočasného charakteru, o návrhu aj vecne správe rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil spôsobom vyhovujúcim požiadavkám ustanoveným v §220 ods. 2 CSP, keď uzavrel, že žalobkyňa osvedčila dôvodné podozrenie z násilia, ako i obavy o svoju telesnú a duševnú integritu pred násilným konaním žalovaného. Jedine vzhľadom na to, že žalobkyňou navrhované obmedzenie žalovaného, ako vyplýva priamo zo znenia §325 ods. 2 písm. e) CSP, môže byť vždy len dočasné, pričom prípadné obmedzenie výkonu (spolu)vlastníckeho práva žalovaného v tomto prípade má legitímny účel, ktorý je zdôraznený verejným záujmom na ochrane ohrozených, či porušených práv žalobkyne na nedotknuteľnosť jej integrity, odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že napadnuté uznesenie v rozsahu, v ktorom toto žalovanému ukladá povinnosť do predmetného bytu nevstupovať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, t. j. natrvalo, je v rozpore so zákonom, podľa ktorého súd nemohol preto žalobkyni poskytnúť trvalú ochranu uložením takejto povinnosti žalovanému.
17. Z týchto dôvodov neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia postupom podľa §387 CSP a pretože neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho zrušenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu postupom podľa §338 preto zmenil tak, že trvanie
neodkladného opatrenia časovo obmedzil právoplatným skončením súdneho konania vo veci samej začatého na základe žaloby o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§146 ods. 2 o. z.), pričom žalobkyni zároveň uložil povinnosť takúto žalobu vo veci samej proti žalovanému podať v určenej lehote (§336 ods. 1 CSP) a návrh vzťahujúci sa na túto povinnosť žalovaného vo zvyšku zamietol. Zároveň vzhľadom na žalobkyni takto uloženú povinnosť tak výrok o poučení žalovaného o možnosti podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ako aj výrok o trovách konania, ktoré sa netýkajú veci samej, nemali byť vydané a odvolací súd postupom podľa §389 ods. 1 písm. d) CSP ich preto zrušil. 18. Ostatné odvolacie námietky odvolateľa nemohli obstáť z nasledovných dôvodov.
19. Neodkladné opatrenie v posudzovanej veci bolo nariadené kvôli aktuálnemu správaniu žalovaného voči žalobkyni z 11.4.2025, pričom žalobkyňa (minimálne vo vzťahu k tomuto) aspoň osvedčila, že v dôsledku tohto incidentu na jej tele vznikli určité poranenia, mechanizmus vzniku ktorých aj podľa lekára, ktorý žalobkyňu 12.4.2025 ošetroval, zodpovedal tomu, čo o ich vzniku lekárovi uviedla žalobkyňa (napadnutie známou osobou). Účelovú obranu odvolateľa o nedôvodnom nariadení neodkladného opatrenia namietajúc, že nikdy v minulosti neboli zaznamenané ani preukázané akékoľvek jeho útoky či násilné správanie voči žalobkyni, v konaní táto účinne poprela jednak obsahom prepúšťacej správy a ďalších ambulantných nálezov z nemocnice, kde žalobkyňa bola hospitalizovaná v súvislosti s napadnutím jej manželom 15.3.2025, z ktorých obsahu táto citovala vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a jednak aj obsahom ambulantného nálezu z 18.6.2020 o jej lekárskom ošetrení po jej napadnutí manželom (udieranie do hlavy a chrbta, kopanie), pri ktorom táto utrpela povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie členka, ako i pomliaždenia pleca a ramena. Napriek tomu, že k podaniu trestného oznámenia na žalovaného v minulosti nedošlo, žalobkyňa v konaní aj reagujúc na odvolanie žalovaného takto dostatočne osvedčila, že incident z 11.4.2025 nebol ojedinelým, ako žalovaný účelovo sa bránil. To, či v danom prípade vôbec išlo o útok žalovaného voči telesnej či duševnej integrite žalobkyne ako obete domáceho násilia a/alebo či tento bol jednorazový a ako tento sa odohral, sčasti bude predmetom ďalšieho vyšetrovania v trestnom konaní a z hľadiska zistenia, či negovanie žalobkyňou tvrdených skutočností žalovaným je len jeho účelovou obranou alebo sú naplnené dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude aj predmetom dokazovania v civilnom sporovom konaní na základe žaloby žalobkyne vo veci samej (§146 ods. 2 o. z.).
20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného rovnako jasne sa vyjadrila aj k tomu, že u svojich rodičov aj s maloletou dcérou žije len dočasne, a to výlučne pre obavy o svoju bezpečnosť, keďže zo žalovaného má panický strach a bojí sa ho. Bydliskom fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či z formálneho hľadiska ide o byt alebo dom na adrese podľa predpisov správneho práva evidovanej ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu, nepochybne je miesto, kde v danom prípade žalobkyňa ako chránená osoba sa zdržiava s úmyslom trvale, a nielen prechodne, tam bývať. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu vyjadrení žalobkyne na podania protistrany, takýmto bydliskom žalobkyne je byt na Leningradskej ulici v Michalovciach, kde táto býva aj s maloletou dcérou, aj keď prechodne, z dôvodov ňou uvádzaných, táto aj s maloletou dcérou, sa zdržiava u svojich rodičov. Odvolateľovi jeho účelovou námietkou, že žalobkyňa aktuálne, a to od prepustenia z nemocnice, kde bola hospitalizovaná po údajnom fyzickom napadnutí žalovaným, t. j. zhruba 1,5 mesiaca, „býva“ u svojich rodičov, sa nepodarilo preto spochybniť ani skutočnosť, že v predmetnom byte žalobkyňa nebýva a že navrhované neodkladné opatrenie podľa §325 ods. 2 písm. e) CSP vo vzťahu k tomuto nebolo preto možné nariadiť.
21. Vzhľadom na predmet tohto konania ako právne irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj obranu odvolateľa, že žalobkyňa telefonicky s ním komunikuje bez problémov, ako aj to, že s maloletou dcérou žalovaný „vychádza normálne“, keďže žiadne z týchto jeho tvrdení nie je spôsobilé relevantne spochybniť žalobkyňou osvedčenú skutočnosť, že 11.4.2025 utrpela zranenia v dôsledku na nej páchaného fyzického násilia zo strany žalovaného.
22. Pretože písomným podaním z 5.6.2025 odvolateľ svoje odvolanie smerujúce proti druhému vyhovujúcemu výroku napadnutého uznesenia, ktorým postupom súdu prvej inštancie podľa §325 ods. 2 písm. h) CSP žalovanému bolo uložené obmedzene sa približovať k žalobkyni, o ktorom v odvolacom konaní dosiaľ nebolo rozhodnuté, následne vzal späť, odvolací súd postupom podľa §369 ods. 1 a 3 CSP
odvolacie konanie v tomto rozsahu zastavil. Právoplatnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v tomto vyhovujúcom výroku nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§369 ods. 2 CSP).
23. Pretože odvolanie žalovaného v rozsahu smerujúcom proti zamietavému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, smeruje voči rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté v prospech odvolateľa, povinnosťou odvolacieho súdu bolo jeho odvolanie v tomto rozsahu postupom podľa §386 písm. b) CSP odmietnuť, pretože ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou.
24. O trovách aj tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté buď v konaní vo veci samej na základe žaloby žalobkyne vo veci samej, prípadne v rozhodnutí, ktorým, a to aj z úradnej povinnosti, dôjde k zrušeniu uznesenia o neodkladnom opatrení postupom podľa §336 ods. 3 CSP v prípade, ak takáto žaloba v určenej lehote nebude podaná.
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).