Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k. s., správca úpadcu EKOTRIM s.r.o. v konkurze, sídlo: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211, sídlo kancelárie správcu: Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, zn. správcu: S1661, IČO: 47 372 176, zastúpený advokátskou kanceláriou: Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: AMY- PLAST, s.r.o., sídlo: Veterná 44, 917 01 Trnava, IČO: 48 070 335, zastúpený advokátskou kanceláriou: Momentum legal s.r.o., sídlo: Bazová 6A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -133 zo dňa 22. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. -133 zo dňa 22. februára 2023 tak, že žalobu zamieta a žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I svojim rozsudkom č.k. -133 zo dňa 22. februára 2023 rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. určil, že právne úkony úpadcu EKOTRIM s.r.o., a to: bezhotovostná úhrada faktúry č. 2020005 vo výške 2.031,36 eura zo dňa 24.2.2020, bezhotovostná čiastočná úhrada faktúry č. 2020002 vo výške 1.900,- eur zo dňa 3.3.2020, bezhotovostná úplná úhrada faktúry č. 2020002 vo výške 374,72 eura zo dňa 11.3.2020 a bezhotovostná úhrada faktúry č. 2020003 vo výške 1.880,88 eura zo dňa 4.3.2020 sú voči konkurzným veriteľom neúčinné; 2, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOTRIM s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 6.186,96 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; 3, vo výroku III. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a 4, vo výroku IV. žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 371,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozsudku uvedenému v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia. Svoju žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovnom odseku:

2.1. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.08.2020 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020, dňa 05.09.2020) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: EKOTRIM s.r.o., so sídlom: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211 a za správcu ustanovil žalobcu. Z

priebehu konkurzného konania úpadcu je podľa žalobcu zrejmé, že veritelia si do konkurzu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 EUR a správca zapísal majetok do súpisu všeobecnej podstaty v celkovej hodnote 92.308,15 EUR, čo znamená, že konkurzní veritelia úpadcu nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Ďalej poukázal na to, že úpadca vykonal bezhotovostné úhrady faktúr žalovaného a to nasledovne: dňa 24.02.2020 uhradil faktúru vystavenú pod č. 2020005 vo výške 2.031,36 eur za dodanie tovaru; dňa 03.03.2020 čiastočne uhradil faktúru pod č. 2020002 vo výške 1.900,- eur za dodanie tovaru; dňa 11.03.2020 úplne uhradil faktúru pod č. 2020002 vo výške 374,72 eur za dodanie tovaru a dňa 04.03.2020 uhradil faktúru pod č. 2020003 vo výške 1.880,88 eura za dodanie tovaru. Citujúc ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) v znení platnom v čase bezhotovostných platieb úpadcu a podania žaloby a poukazujúc na uznesenie súdu o začatí konkurzného konania dlžníka, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2020 dňa 07.05.2020 má žalobca za to, že úhrada faktúry je právnym úkonom, ktorým úpadca inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávky, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov počas konkurzu a danými úhradami faktúr došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej môžu byť uspokojovaní veritelia úpadcu (naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa a ukracujúceho právneho úkonu podľa ). Ďalej uviedol, že ním odporovateľnosťou napadnuté úkony úpadcu boli urobené počas úpadku; resp. úpadok dlžníka spôsobili, pretože daná skutočnosť vyplýva z priebežnej závierky úpadcu vyhotovenej ku dňu 30.04.2019, ktorá preukazuje, že úpadca už bol v čase odporovaných právnych úkonov v predlžení podľa (vlastné imanie úpadcu je v záporných hodnotách).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju navrhuje ako neoprávnenú zamietnuť. S ohľadom na dátum podania žaloby požadoval, aby súd preskúmal včasnosť podania žaloby, resp. či žaloba nebola podaná oneskorene, čo by samo o sebe zakladalo dôvod na zamietnutie žaloby. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úhrada faktúr č. 2020002, 2020003 a 2020005 zo strany úpadcu by mala predstavovať odporovateľný právny úkon (zvýhodňujúci právny úkon) v zmysle jeho právnej definície stanovenej . Podľa žalovaného úhrada faktúr predstavuje bežný právny úkon v súlade s . Úpadca pri zabezpečovaní predmetov svojho podnikania uzatvoril so žalovaným obchodnoprávny - záväzkový vzťah. Po vzájomnej dohode úpadcu so žalovaným, predal žalovaný úpadcovi začiatkom roka 2020 tovar - fólie (ďalej len „tovar“). Úpadca mal záujem na kúpu tovaru z dôvodu zabezpečenia predmetu svojho podnikania, predmetný tovar úpadca ďalej upotrebil - spracoval. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle judikatúry slovenských súdov nie je možné bez preukázania skutkových okolností, za ktorých malo prísť k údajnému zvýhodneniu veriteľa, považovať samotnú platbu v jednoročnej lehote odporovať. Tieto závery súdy odôvodňujú tým, že akékoľvek plnenie záväzkov dlžníka do začatia konkurzného konania by malo za následok zvýhodnenie týchto veriteľov v porovnaní s inými, a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek právne úkony dlžníka, ktorými pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom, odporovateľnosťou. Podľa žalovaného žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu voči žalovanému a nepreukázal, že v prospech neho učineným úkonom došlo k nemožnosti alebo zníženému uspokojeniu pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalovaný tiež namietal, že v dôsledku ekvivalentného právneho úkonu (čo je aj tento prípad) nenastane zmenšenie dlžníkovho majetku a na uspokojenie pohľadávky veriteľa môže slúžiť dlžníkov majetok aj naďalej, aj keď zmenil podobu svojich aktív. K tomuto dodal, že zjednodušene povedané, k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok je prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1 až 4.8 tohto odôvodnenia.

4.1. Súd prvej inštancie ako nesporné ustálil nasledovné skutočnosti: 1, vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, 2, v konkurze si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky vo výške 230.498,72 eur, 3, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (zverejnený v OV č. 166/2021 zo dňa 27.8.2021) vyplýva, že zapísal majetok do súpisu všeobecnej podstaty vo hodnote 92.308,15 eur, 3, žalovaný vystavil úpadcovi svoje faktúry (uvedené v žalobe) za dodaný tovar a úpadca ich uhradil. Za spornú označil otázku, či úpadca úhradou pohľadávok žalovaného, zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa vo vzťahu k ostatným veriteľom a teda, či úhrady faktúr žalovaného uvedených v žalobe, sú neúčinnými právnymi úkonmi voči konkurzným veriteľom.

4.2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že úpadca mal viacerých veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurze, pričom ich pohľadávky boli splatné pred vyhlásením konkurzu a niektoré aj pred splatnosťou predmetných faktúr žalovaného. Konkrétne ide o spoločnosti: ENVI-PAK, s.r.o., FINEKOL, s.r.o., Marius Pedersen, a.s., EKON – GAJA s.r.o.. Na základe obsahu účtovných závierok úpadcu (zostavených ku dňu 30.4.2019 a 31.12.2019) zistil, že úpadca bol v úpadku, keďže mal záporné vlastné imanie a to aj po odpočítaní záväzkov voči spriazneným osobám.

4.3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a že žalobca mal na jej podaní naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva priamo z ustanovení a nasledujúcich . S ohľadom na dátum začatia konkurzného konania tiež konštatoval, že predmetné právne úkony boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (úhrady pohľadávok z dní 24.02.2020, 03.03.2020, 11.03.2020, 04.03.2020).

4.4. Predmet sporu súd prvej inštancie posúdil podľa týchto zákonných ustanovení: (úpadok dlžníka), (právo odporovať právnemu úkonu), (Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu), (Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu), (Uplatnenie odporovacieho práva), (Následky neúčinných právnych úkonov) a § a 262 (náhrada trov konania) a § a 4 o súdnych poplatkoch.

4.5. Spornú otázku, či dané úkony (bezhotovostné úhrady jednotlivých faktúr) sú odporovateľnými právnymi úkonmi v zmysle ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „“), vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania tak, že ide o odporovateľné právne úkony.

4.6. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že sa jednalo o úhrady cien za dodávky tovaru, ktorý bol pre úpadcu nevyhnutný pre pokračovanie v podnikateľskej činnosti a dosiahnutie zisku a preto nedošlo k bezdôvodnému zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že koncept odporovateľnosti zvýhodňujúcich právnych úkonoch je založený na zákaze porušenia pravidla pari passu, ktorého dodržiavanie je pre úpadcu záväzné od momentu nástupu úpadku dlžníka, a teda aj v období pred konkurzom, preto je subjekt v úpadku povinný plniť svoje záväzky voči všetkým veriteľom, a nie len voči selektívne vybranému veriteľovi, a to bez ohľadu na to, aké protiplnenie od konkrétneho veriteľa získal, v opačnom prípade poskytne preferované postavanie jednému z veriteľov na úkor ostatných veriteľov. V tomto prípade bol žalovaný podľa záveru súdu prvej inštancie zvýhodnený oproti veriteľom, ktorý rovnako ako žalovaný poskytovali úpadcovi tovary a služby nevyhnutné pre vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty odporovania podľa , pretože v tomto čase už dlžník nemal robiť žiadne právne úkony, ktoré by mohli ukrátiť veriteľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 25.11.2020 (uverejnené dňa 09.12.2021 v Zbierke stanovísk NS SR č. 6/2021 pod číslom R75/2021). Úpadca teda podľa záveru súdu prvej inštancie zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol takmer úplné uspokojenie, pričom veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu nebudú určite uspokojení v takej výške.

4.7. Podľa záveru súdu prvej inštancie mal žalovaný z neúčinných právnych úkonov prospech spolu vo výške 6.186,96 eura, preto mu podľa uložil povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 6.186,96 eura.

4.8. O trovách konania rozhodol podľa a (ďalej „“), t.j. žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti neúspešnému žalovanému s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (262 ods. 2 ). Vo výroku IV. rozsudku súd prvej inštancie podľa § a 4 Z.č. o súdnych poplatkoch uložil neúspešnému žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalobca je od tejto povinnosti oslobodený.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Odvolaním navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanému bude voči žalobcovi priznaný nárok na nahradenie trov konania. Žalovaný tiež alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími

dôvodmi podľa ôvody žalovaného sú uvedené v odsekoch 5.1 až 5.4.

5.1. Podľa žalovaného žalobcom napadnuté právne úkony nemožno v žiadnom prípade považovať za zvýhodňovacie právne úkony v zmysle , preto súd prvej inštancie v kontexte vykonaných dôkazov nesprávne právne posúdil ich odporovateľnosť, pričom tiež na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5.2. Žalovaný s poukazom na znenie dôvodil, že predpokladom práva na odporovanie právnych úkonov je okrem iného ukrátenie ostatných veriteľov. K tomuto dodal, že k ukráteniu veriteľa nemôže dôjsť v prípade, keď sa majetok úpadcu nezmenšil, ale zmenila sa iba jeho štruktúra. Ďalej uviedol, že právne úkony medzi žalovaným a úpadcom mali ekvivalentnú povahu, t.j. úpadca za poskytnuté peňažné prostriedky dostal majetkovú protihodnotu. V tomto prípade teda úpadca nezmenšil svoj majetok o 6.186,96 eur (hodnota odporovaných úkonov), ale naopak tento majetok pretransformoval do obstaraných fólií, t.j. do hmotného majetku spoločnosti, ktorý úpadca potreboval pre výkon svojej podnikateľskej činnosti za účelom zabezpečenia zisku spoločnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na existujúcu judikatúru – rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.8.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 12.11.2008.

5.3. Žalovaný poukázal na znenie a uviedol, že právne úkony urobené úpadcom boli bežnými právnymi úkonmi, ktorými úpadca vykonával prevádzkovú činnosť spoločnosti bez ďalšieho zámeru ukrátiť svojich veriteľov. Konštatoval, že primárnou povinnosťou úpadcu bolo splniť svoj záväzok úpadcovi a túto povinnosť mal až do okamihu vyhlásenia konkurzu, pričom nie je možné vo všeobecnosti automaticky (bez splnenie zákonných podmienok) považovať všetky plnenia za znevýhodňujúce právne úkony. Opačný záver by „ad absurdum“ znamenal nemožnosť úpadcu plniť svoje záväzky veriteľom v období rok pred vyhlásením konkurzu v prípade, žeby nemohol uspokojiť všetkých svojich veriteľov zároveň, čo by však znamenalo, žeby sa dlžník dostal ešte do väčšieho úpadku a znemožnil akékoľvek svoje ďalšie obchodné vzťahy za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a potenciálneho dosiahnutia zisku.

5.4. V čase realizácie právnych úkonov nemohol mať žalovaný a ani úpadca absolútne žiadnu vedomosť o prípadnom konkurznom konaní na majetok úpadcu, pričom nemožno od úpadcu spravodlivo požadovať, aby zámerne neplnil svoje záväzky realizované za účelom zvýšiť svoje aktíva. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v tom zmysle, že predmetné úkony spôsobili úpadok dlžníka alebo boli realizované už počas úpadku dlžníka (dlžník nebol schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi). Z obsahu účtovnej závierky úpadcu k 31.12.2019 nie je možné vyvodiť úpadok dlžníka, pretože nie je zrejmá štruktúra záväzkov dlžníka, nakoľko v záväzkoch mohli byť aj záväzky spojené so záväzkom podriadenosti. Súd v tomto smere neuskutočnil dostatočné dokazovanie – nepreskúmal reálnu hodnotu majetku úpadcu, len stroho poukázal na účtovnú hodnotu v evidencii.

6. Žalobca s odvolaním žalovaného nesúhlasil, podľa jeho názoru súd prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového a právneho stavu. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Bližšie odôvodnenie jeho stanoviska je uvedené v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.4.

6.1. K stanovisku žalovaného ohľadom jeho zvýhodnenia voči iným veriteľom žalobca uviedol, že iné zvýhodnenie v tomto prípade vníma v tom, že úpadca poskytol žalovanému vyššie percentuálne uspokojenie, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov. V tomto smere má žalobca zato, že predloženými prihláškami jednoznačne preukázal, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov mal úpadca ďalšie splatné záväzky, ktoré neuspokojil ani čiastočne. Hlavným účelom konkurzného konania by malo byť zachovanie princípu pari passu pri uspokojovaní veriteľov a z tohto dôvodu uspokojenie celej pohľadávky jedného alebo viacerých veriteľov znevýhodňuje ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli vôbec uspokojené.

6.2. Žalobca tiež poukázal na obsah judikátu Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 16.8.2012, ktorý sa týka trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného

zákona. Obdobne tiež poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, podľa ktorého ak dlžník nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným majetkom na ich uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne.

6.3. K argumentácii žalovaného ohľadom nevedomosti o úpadku úpadcu sa žalobca vyjadril tak, že s ňou nesúhlasí, pričom poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je každý podnikateľ povinný viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom uvedeným osobitným zákonom. Dodal, že podnikateľ má povinnosť sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o úpadku a prijať potrebné opatrenia. Na jeho odvrátenie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že z účtovných závierok vyplýva úpadok úpadcu už od apríla 2019 a tak bol úpadca povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

6.4. Tiež uviedol, že netvrdil, žeby úpadca nemal uhrádzať svoje záväzky vôbec, ale len že ich mal uhrádzať v zmysle zásady pari passu tak, aby bol každý z veriteľov uspokojený v rovnakej percentuálnej miere. Žalobca ďalej dodal, že z predložených listinných dôkazov dostatočne vyplynula skutočnosť, že dlžník bol v úpadku už v čase vykonania úkonov, konkrétne poukázal na ním predložené účtovné závierky úpadcu ku dňu 30.4.2019 a ku dňu 31.12.2019. K tomuto ešte dodal, že skúmanie reálnej majetkovej hodnoty úpadcu by bolo zbytočné a nehospodárne, pretože pre jej určenie je potrebné vychádzať z účtovníctva úpadcu a prípadné znalecké dokazovanie v tomto smere by mohlo vychádzať iba z rovnakých podkladov, z ktorých vychádzal aj žalobca.

7. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu v odvolacom konaní vyjadril tak, že aj naďalej má zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti právnych úkonov podľa , t.j. že nedošlo k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, nakoľko získal ekvivalentnú protihodnotu. K tomuto dodal, že žalobca sa k tejto jeho argumentácii v odvolaní nijako nevyjadril. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že zotrváva na svojom stanovisku, pričom poukázal na ním skôr citovanú judikatúru a ohľadom námietok žalovaného, ohľadom otázky úpadku úpadcu (reálna hodnota majetku dlžníka), poukázal na obsah skoršej obrany žalovaného, k čomu dodal, že súd nemôže nahrádzať jeho procesnú aktivitu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa m preskúmaní veci z pohľadu existencie odvolacích dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, t.j. vo veci je naplnený odvolací dôvod podľa . Naproti tomu odvolací súd tiež zistil, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa , t.j. skutkový stav veci bol zistený správne. Skutkový stav veci bol zistený správne, preto podľa nebolo potrebné, aby odvolací súd dokazovanie zopakoval.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam): Tento odvolací dôvod nebol naplnený, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci podstatný pre rozhodnutie vo veci samej. K tomuto je potrebné dodať, že žalobca v zásade vo svojom odvolaní namietal iba právne závery vyplývajúce zo skutkových zistení a nie skutkový stav ako taký. Podstatné skutkové závery (čas, vykonanie právnych úkonov a ich obsah; dátum a vyhlásenie konkurzu na úpadcu; existencia ďalších neuspokojených a prihlásených veriteľov úpadcu) neboli sporné a boli aj dostatočne preukázané. Existenciu úpadku dlžníka v čase vykonania odporovaných právnych úkonov súd prvej inštancie vyhodnotil taktiež správne, pretože z obsahu predložených listinných dôkazov (účtovné závierky úpadcu a tiež prihlášky jeho veriteľov) je zrejmé, že podľa bol dlžník v čase uhradenia

odporovaných faktúr žalovaného v úpadku, nakoľko mal viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presiahla hodnotu jeho majetku. Otázka, či vykonané právne úkony (úhrada faktúr žalovaného) sú odporovateľnými právnymi úkonmi je už samotným právnym posúdením veci.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci): Na rozdiel od prvého odvolacieho dôvodu je tento odvolací dôvod naplnený, pretože súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní skutočne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď skonštatoval, že ide o odporovateľné právne úkony. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 12.1 až 12.8.

12.1. Podľa prvá veta : „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“ Podľa : „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

12.2. Ďalej podľa 1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

12.3. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uzavrieť, že právny úkon úpadcu môže byť voči prihláseným veriteľom súdom vyhlásený za neúčinný iba v prípade, že tento úkon ukracuje uspokojenie ich pohľadávky. Pre úspech tejto odporovacej žaloby bolo povinnosťou žalobcu (Čl. 8 ), aby preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení v tom zmysle, že: 1, predmetnými úkonmi došlo k zmenšeniu majetku úpadcu (ukrátenie) a zároveň 2, predmetnými úkonmi úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu.

12.4. Je nesporné, že dlžník, t.č. úpadca hotovostné úhrady faktúr vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný (nie bezodplatný) obchodný úkon tak ako to vyplýva zo samotnej podstaty ustanovení týkajúceho sa zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi, konkrétne ustanovenia o kúpnej zmluve. Obdobne ako žalovaný, tak aj odvolací súd má za to, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie ceny) zvýhodnenie veriteľa ( ) a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka ( ) nezakladá. Samotné platby zo strany dlžníka v jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nie je možné vo všeobecnosti paušalizovať ako odporovateľné právne úkony, preto bolo pre úspech žaloby vo veci samej potrebné preukázať skutkové okolnosti každého úkonu v tom zmysle, či v danom prípade skutočne došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

12.5. Úhrada faktúr žalovaného bola úpadcom vykonaná titulom odplaty za vykonané plnenie (predaj tovaru – fólia potrebná pre výkon podnikateľskej činnosti úpadcu) v rámci jeho podnikateľskej činnosti (činnosť vykonávaná za účelom zisku - ). Bez náležitého preukázania zníženia majetku úpadcu nie je možné spoľahlivo uzavrieť, žeby vôbec došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nakoľko zo žalobcom predložených listinných dôkazov takýto záver nie je možné vyvodiť. K ukráteniu podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nedošlo, pretože žalovaným poskytnuté plnenie má skutočne povahu ekvivalentného plnenia. T.j. nedošlo k zníženiu majetku úpadcu, ale iba k jeho transformácii z finančných prostriedkov na hmotný majetok v rovnakej hodnote vo forme materiálových zásob úpadcu. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že uskutočnením predmetných úkonov nedošlo k zníženiu majetku úpadcu.

12.6. K otázke zníženia majetku úpadcu, respektíve ukrátenia veriteľov odvolací súd poukazuje na súvisiaci judikát, konkrétne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013 sp.zn. IV.ÚS/275/2013, kde bolo prijaté stanovisko o tom, že „majetok dlžníka sa nezmenší, ak po odpredaji svojho podielu na nehnuteľnosti mu kupujúci zaplatil kúpnu cenu. Predajom majetku a zaplatením ekvivalentnej kúpnej ceny nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože došlo len k transformácii majetku dlžníka“. Obsah citovaného judikátu dostatočne podporuje

právny záver odvolacieho súdu v tejto veci, t.j. predmetné úkony neviedli k zníženiu, ale iba k transformácii majetku úpadcu, preto nedošlo k ukráteniu veriteľa.

12.7. Obdobne odvolací súd konštatuje, že žalobca tiež nepreukázal ani tú skutočnosť, žeby úpadca zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom úpadcu neodôvodnene. Vykonanie úhrad faktúr malo svoj relevantný dôvod – odplata za predaj materiálu nutne potrebného pre ďalšie pokračovanie podnikateľskej činnosti úpadcu (v súčasnosti po novelizácii je takáto úprava výnimky zo zásady pari passu exaktne upravená priamo v ).

12.8. Žalovaný a aj súd prvej inštancie tiež argumentovali existujúcou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom vychádzali z obsahu rozsudku NS SR č.k. zo dňa 16.8.2012 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020). Táto ich argumentácia však nie je opodstatnená a to z dôvodu, že každá vec má iný skutkový základ, preto pri rozhodovaní v iných veciach nie je možné rigorózne vychádzať zo záverov týchto konaní. Jeden z týchto judikátov bol vydaný v trestnom konaní, t.j. základ rozhodnutia a predmet posudzovania spočíval hlavne v otázke trestnosti konania dotknutých osôb a v druhom rozhodnutí bola otázkou skúmania dovolacieho súdu otázka možnosti uskutočnenia zápočtu úpadcom v čase jeho úpadku. Skutkový základ tejto judikatúry je teda iný, preto nie je možné čiastočné a z kontextu vytrhnuté závery týchto rozhodnutí na tento prípad automaticky aplikovať.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa a na základe odvolania žalovaného týmto rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (podľa ) a 2, vo výroku II. obdobne úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (podľa , a ).

14. O konkrétnej výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).