Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/14/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., o zaplatenie 502,10 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -101 zo dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania o d m i e t a .

II. Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 502,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 502,10 EUR od 22.03.2024 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na súde (výrok I.). Žalovanému uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradil žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 122,26 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu (výrok II.).

2. Proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Podľa (správne malo byť uvedené „ods. 2“ – poznámka odvolacieho súdu) „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ Podľa erstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.01.2024 (ďalej len „“) „Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúcej sa veci samej, d) predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania...“. Okresný

súd rozhodol platobným rozkazom, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 502,10 EUR s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 147,26 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,- EUR a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 122,26 EUR. Žalobca si vyčíslil trovy konania v celkovej výške 208,39 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 25,- EUR a trov právneho zastúpenia v sume 183,39 EUR. Z uvedeného vyplýva, že súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v nižšej výške, než si žalobca uplatnil a rovnako tak v nižšej výške, než vyplýva z príslušných právnych predpisov. Žalobcovi prináleží náhrada trov právneho zastúpenia za preukázane vykonaný úkon právnej služby „predžalobná výzva“. Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 04.10.2023 č. 391/2023 bolo do vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov k úkonu právnej služby „predžalobná výzva“ pridané upresnenie, že predžalobná výzva tvorí súčasť nároku na náhradu trov konania, čo je explicitne vyjadrené doplnením slov „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“, a teda nemožno mať pochýb o tom, že predžalobná výzva je takým úkonom, za ktorý advokátovi patrí náhrada trov konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Novela vyhlášky o odmenách a náhradách jednoznačne odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, práve tým, že za tento úkon explicitne uviedla, že sa jedná o súčasť náhrady trov konania, a teda sa považuje za úkon, za ktorý patrí advokátovi odmena. Vo vzťahu k účelnosti tohto úkonu právnej služby žalobca uviedol, že tento náklad mu vznikol následkom toho, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi svoju povinnosť uhradiť svoj dlh a žalobca sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou – zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy žalovanému. Žiadal, aby odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu trov konania v celkovej výške 2087,39 EUR (zrejmou chybou v písaní došlo k uvedeniu nesprávnej sumy 2087,39 EUR, správne malo byť uvedené „208,39 EUR“, ktorá suma vyplýva z podaného návrhu ako aj z odvolania na strane 2 – poznámka odvolacieho súdu), pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,- EUR a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a im prislúchajúce režijné paušály vo výške 183,39 EUR.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu (vo výroku II. platobného rozkazu o výške trov konania), proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) odvolanie žalobcu podľa odmietol.

5. Platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku I. o priznaní žalobcovi istiny s príslušenstvom odporom napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. S účinnosťou od 01.07.2016 bola zákonom zúžená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, keďže v súlade s ust. je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné iba ak to zákon pripúšťa. Podľa je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 502,10 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 502,10 EUR od 22.03.2024 do zaplatenia a súčasne si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 25,- EUR a v trovách právneho zastúpenia vo výške 183,39 EUR vrátane DPH, za tri úkony právnej služby po 42,88 EUR (prevzatie veci a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby) zvýšených o sadzbu DPH a tri režijné paušály po 18,25 EUR zvýšených o sadzbu DPH. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -101 zo dňa 12.03.2025, voči ktorému žalovaný odpor nepodal. Platobný rozkaz v časti, v ktorej súd priznal žalobcovi nárok vo veci samej s príslušenstvom, preto nadobudol právoplatnosť. Žalobca bol tak vo svojom uplatnenom nároku v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí plná náhrada trov konania v zmysle , vrátane trov právneho zastúpenia. Z napadnutého platobného rozkazu vo výroku o trovách konania vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby), vrátane dvoch režijných paušálov k týmto úkonom, spolu s DPH. Odmenu za úkon vypracovania predžalobnej výzvy spolu s režijným paušálom žalobcovi nepriznal.

8. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu platobným rozkazom vydaným sudcom, ktorý vo výroku II. rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o jej výške, proti ktorej žalobca podal odvolanie. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. januára 2022 (R 4/2023), ktorý judikoval, že podľa nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak súd prvej inštancie o trovách konania (o nároku a o výške) rozhodol v rámci platobného rozkazu vydaného sudcom. Dovolací súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze č. k. -65 zo dňa 26. septembra 2019, zo záverov ktorých vyplýva, že v prípade, ak súd vydá platobný rozkaz, vychádza zo skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá pochybnosti a žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. v časti, v ktorej vydal platobný rozkaz. V takom prípade je žalobcovi vždy priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a teda odvolanie by úspešne proti tomuto nároku ani nemohol podať, nakoľko bol v tejto časti žalobca úspešný. Spornou môže ostať len samotná výška náhrady trov konania, pričom z však nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Dôsledkom absencie právomoci odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške náhrady trov konania, je neprípustnosť odvolania.

9. Z podaného odvolania nesporne vyplýva, že žalobca namietal výšku priznaných trov konania, a nie nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, keď výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie ( veta druhá ), proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podané odvolanie odmietol v súlade s .

10. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). Nakoľko mu však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

11. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a 2 ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 30. júna 2025 Mgr. Mária Kašíková predsedníčka senátu

Mgr. František Dulačka

člen senátu

Rozhodnutie nemohol podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu dočasnej práceneschopnosti ( )

JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)