Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/28/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. Y. W., I. XX. V. XXXX, Z. O. G., V. Č.. XXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 25. októbra 2024, č. k. -102, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. októbra 2024, č. k. -102 podľa (ďalej len „“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 27. januára 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa , , žalobcovi zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ,, a bod prvý, ,, ,, -3, -4, , -3 , -3, , , , o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 01. júlu 2011 (ďalej len „“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci ako nespornú považoval skutočnosť, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku úrazu, ktorý sa stal 15. júla 2011, teda v čase, kedy bol žalobca nezaopatreným dieťaťom. Poukázal na to, že záver o vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti dieťaťa vyplýval i z lekárskeho

posudku zo 06. septembra 2016, taktiež v odbornom lekárskom posudku zo 16. augusta 2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia žalovanej zo 04. septembra 2023 o zamietnutí návrhu na zvýšenie invalidného dôchodku bolo žalovanou uvedené, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu. Z lekárskeho posudku z 30. októbra 2023, na základe ktorého bola žalobcovi zvýšená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť z rozsahu 45 % na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou taktiež vyplývalo, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu dňa 15. júla 2011, teda v čase nezaopatrenosti dieťaťa. U žalobcu bol dátum vzniku invalidity stanovený na deň vzniknutého úrazu 15. júla 2011, teda po tom, čo dosiahol 16 rokov veku. Po dovŕšení 16-teho roku veku by mohol byť žalobca aj dobrovoľne účastný na systéme dôchodkového poistenia (túto účasť by mohol založiť aj dodatočným zaplatením poistného v zmysle , čo ale v čase rozhodovania o invalidnom dôchodku nebol. Následne doplatil obdobie dôchodkového poistenia (01. júl 2011), ale išlo o doplatenie za obdobie, ktoré nepredchádzalo vzniku invalidity. Žalobca je fyzickou osobou, ktorej invalidita vznikla po dovŕšení 16-teho roku veku, a teda by u neho prichádzala do úvahy aj možnosť založenia statusu poistenca. Založenie statusu poistenca by ale muselo predchádzať dňu vzniku invalidity, čo nenastalo. Uzavrel, že hoci žalobca predložil potvrdenie z 26. februára 2024 o skončení povinnej školskej dochádzky dňa 30. júna 2011, povinná školská dochádzka v prípade žalobcu skončila až skončením školského roku nasledujúcom po školskom roku, v ktorom žalobca dovŕšil 16. rok veku života, teda dňom 31. augusta 2011. Žalobca sa naďalej sústavne pripravoval na výkon povolania štúdiom na strednej škole, avšak v zmysle príslušných ustanovení žalobca dňom 30. júna 2011 ukončil len školské vyučovanie, nie školský rok, ktorý sa v zmysle platného a účinného končí obdobím školských prázdnin, teda 31. augusta 2011.

4. V konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).

7. Konkrétne namietal, že žalovaná nevysvetlila, prečo v žiadnom z rozhodnutí neurčila presný dátum vzniku invalidity, správny súd síce uviedol, že u žalobcu bol dátum vzniku invalidity stanovený na deň vzniknutého úrazu 15. júla 2011, takýto záver však odporuje obsahu správneho spisu. Žalovaná, presnejšie posudkoví lekári, totiž len opakovane uvádzali, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku úrazu, ktorý sa stal 15. júla 2011, nikdy však výslovne neurčili, že dátumom vzniku invalidity je deň 15. júl 2011. Tvrdenie „invalidita vznikla v dôsledku úrazu“ si nemožno zamieňať s určením dátumu vzniku invalidity. Nemožno očakávať, že zdravotný stav pacienta s poly-traumou je ustálený už v deň úrazu. Nebol tak určený presný dátum vzniku invalidity na základe všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Navyše posudkový lekár nespolupracoval s ošetrujúcimi lekármi žalobcu, ani neposúdil dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z obsahu lekárskych správ je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu sa nestal trvalým už dňa 15. júla 2011, teda v čase úrazu. Podporne tiež odkázal na závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

8. Ďalej namietal nesprávne posúdenie dátumu skončenia povinnej školskej dochádzky. Počas správneho konania predložil tri listinné dôkazy, zhodne preukazujúce skončenie povinnej školskej dochádzky dňa 30. júna 2011, konkrétne vysvedčenie z 30. júna 2011, potvrdenie o skončení povinnej školskej dochádzky z 26. februára 2024 a potvrdenie o sústavnej príprave na povolanie štúdiom z 26. februára 2024. Ďalej podľa žalobcu z hľadiska možnosti získať status poistenca podľa v spojení s pre účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona, a to dodatočným zaplatením poistného podľa zákona, bolo potrebné

splniť dve základné podmienky. Prvá spočíva v zaplatení poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po dovŕšení 16 rokov veku a druhá, že poistné na dôchodkové poistenie je zaplatené aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba za obdobie sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole. Mal za to, že prvú podmienku nepochybne splnil, keď 16 rokov veku dovŕšil dňa 17. januára 2011.

9. Vo vzťahu k druhej podmienke považoval za potrebné posúdiť, či dátum 01. júl 2011 bol obdobím, kedy sa sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole. V tomto smere uvádzal, že obsahuje legislatívnu definíciu pojmu „sústavná príprava na povolanie“. Podľa zákona sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky. Zásadné pochybenie správnych orgánov a následne aj správneho súdu podľa žalobcu spočívalo v tom, že bez bližšieho vysvetlenia na prejednávaný prípad nesprávne aplikovali ustanovenie zákona, keďže jeho aplikácia prichádza do úvahy iba vo vzťahu k statusu nezaopatreného dieťaťa. Pojem nezaopatrené dieťa je však relevantný len pri nároku na invalidný dôchodok podľa a nie podľa zákona. Z ustanovenia zákona je zrejmé, že sa netýka , ale zákona. Ustanovenie , ani , či zákona pojem „nezaopatrené dieťa“ nepoužívajú. Žiadal priznať invalidný dôchodok podľa zákona, keďže sa odvolával na dodatočné zaplatenie poistného a s tým je spojené získanie statusu poistenca. Z hľadiska posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa zákona nie je rozhodujúce, v ktorom období bol nezaopatreným dieťaťom. Podstatné a právne významné je to, kedy žalobca dovŕšil 16 rokov veku a v akom období sa sústavne pripravoval na povolanie, keďže práve tieto dve podmienky vyplývajú z ustanovenia zákona. Vek 16 rokov dovŕšil dňa 17. januára 2011 a nesporné je i to, že počas kalendárneho roka 2011 bol žiakom strednej školy.

10. Podľa žalobcu tiež spornou otázkou zostalo, či „rok vzdelávania“ (legislatívne nedefinovaný pojem použitý v ) končí 30. júna, teda skončením obdobia školského vyučovania, alebo až 31. augusta, teda skončením nasledujúceho obdobia školských prázdnin. Podľa sa školský rok začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin, pričom obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka a po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Z je zrejmé, že povinná školská dochádzka končí dvomi spôsobmi. Buď a/ absolvovaním desiatich rokov vzdelávania, alebo b/ dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. V prípade prvej možnosti skončenia povinnej školskej dochádzky (ak žiak „od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania“) však , na rozdiel od druhej možnosti skončenia povinnej školskej dochádzky („dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku“), nepracuje s pojmami použitými v , ale používa pojem „rok vzdelávania“. Ďalej uvádzal, že z hľadiska gramatického, logického a systematického výkladu , pod „rokom vzdelávania“ sa má rozumieť „obdobie školského vyučovania“, pretože počas školských prázdnin žiadne vzdelávanie neprebieha. Vzdelávaním menovaný zákon rozumie cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou. Nič z toho ale počas obdobia školských prázdnin neprebieha. Ak by mal zákonodarca úmysel naviazať dátum skončenia povinnej školskej dochádzky až na 31. august, nepochybne by v prvej časti vety zákona nehovoril o absolvovaní 10 rokov vzdelávania, ale 10 školských rokov. 11. S ohľadom na vyššie žalobcom uvádzané skutočnosti potom záver, že dňa 17. januára 2011 dovŕšil 16. rok veku, a teda povinná školská dochádzka trvala do 31. augusta 2011, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, respektíve je s ním v priamom rozpore a vychádza z nesprávneho výkladu príslušných ustanovení (, ) a (, ). Obdobie 01. júla 2011, za ktoré dodatočne zaplatil poistné podľa zákona, je obdobím dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie podľa , za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Zákon tak nielenže umožňuje spätné zaplatenie poistného v taxatívne vymedzených prípadoch, ale zjavne predpokladá vplyv takéhoto zaplatenia na získanie

statusu poistenca, a tým aj na výšku invalidného dôchodku, respektíve na samotný vznik nároku na tento dôchodok.

12. V závere tiež namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu.

13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 10. februára 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Uviedla, že povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. Žalobca dovŕšil 16. rok veku dňa 17. januára 2011, čo znamená, že povinná školská dochádzka žalobcu trvala do 31. augusta 2011. V potvrdení o skončení povinnej školskej dochádzky z 26. februára 2024 je uvedené, že povinnú školskú dochádzku žalobca ukončil dňa 30. júna 2011, ale podľa zákonov upravujúcich vzdelávanie, dňa 30. júna 2011 žalobca ukončil len obdobie školského vyučovania, neukončil školský rok, ktorý končí 31. augusta 2011, teda po skončení obdobia školských prázdnin. Uzavrela, že žalobca sa sústavne začal pripravovať na povolanie štúdiom na strednej škole až po skončení povinnej školskej dochádzky, čo vyplýva z , teda od 01. septembra 2011. V žalobcovom prípade preto deň 01. júl 2011 nie je obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré je možné dodatočne zaplatiť poistné, keď dňa 01. júla 2011 sa žalobca sústavne nepripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole v súlade s Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

15. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 17. februára 2025 na vedomie.

V.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. apríla 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 27. januára 2024, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa , , žalobcovi zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

23. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

24. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

25. Podľa , fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

26. Podľa , nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29) b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie.

27. Podľa , sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky 29) (odkaz na o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov; aktuálne ; pozn. súdu) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 31)

28. Podľa , sústavná príprava na povolanie podľa prvého bodu sa začína a/ žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku.

29. Podľa , poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

30. Podľa , povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

32. Podľa , školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. 33. Podľa , školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.

34. Podľa , obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

35. Podľa , obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.

36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného dávkového spisu mal preukázané, že

- žalobca na predpísanom tlačive dňa 31. decembra 2015 požiadal o invalidný dôchodok (dôchodok žiadal priznať od 17. januára 2013),

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 19. januára 2016 žalobcovi (pri súčasnom zrušení pôvodného rozhodnutia z 28. januára 2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok) priznal žalobcovi od 17. januára 2016 invalidný dôchodok v sume 138,80 eur mesačne s tým, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti,

- následne žalobca v mesiaci júl 2023 požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu,

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 04. septembra 2023 zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku,

- na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutím z 02. novembra 2023 zmenené rozhodnutie zo 04. septembra 2023 a zvýšená suma invalidného dôchodku od 15. augusta 2023 na sumu 360,80 eur mesačne,

- žalobca dňa 06. decembra 2023 požiadal cit.: „ (...) o prepočet výšky invalidného dôchodku“ z titulu dodatočného zaplatenia poistného za obdobie sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku; poistné žalobca zaplatil dňa 06. decembra 2023 a majúc za to, že za obdobie pred vznikom invalidity (01. júla 2011 do 01. júla 2011),

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 27. januára 2024 zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku,

- na odvolanie žalobcu žalovaná tu napadnutým rozhodnutím z 18. apríla 2024 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 27. januára 2024.

37. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného dávkového spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

38. V predmetnej veci bola primárne spornou otázka vplyvu dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie, a to z maximálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2011, na výšku invalidného dôchodku v kontexte na podmienky plynúce z vyššie citovaného

39. v pozná inštitút tzv. dodatočného zaplatenia poistného, na základe ktorého môže poistenec získať ďalšie obdobie zaraditeľné pod pojem obdobie dôchodkového poistenia ( ), a teda možno ho (samozrejme za splnenia istých podmienok) zohľadniť pri výpočte konkrétnej dôchodkovej dávky, tu invalidného dôchodku. Zákon v v rozhodnom znení (k 01. júlu 2011) umožňoval dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého fyzická osoba i/ mala prerušené poistenie podľa , ii/ bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo iii/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. V tu prejednávanej veci je zásadným práve posledne zmieňovaný spôsob dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Žalobca dňa 06. decembra 2023 požiadal cit.: „ (...) o prepočet výšky invalidného dôchodku“ z titulu dodatočného zaplatenie poistného za obdobie sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku; poistné žalobca zaplatil dňa 06. decembra 2023 a majúc za to, že toto obdobie predchádzalo obdobiu pred vznikom invalidity (01. júla 2011 do 01. júla 2011). Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby bolo možné dodatočné zaplatenie poistného akceptovať v zmysle zamýšľaných účinkov spočívajúcich v zaradení obdobia, za ktoré bolo (dodatočne) zaplatené poistné do obdobia dôchodkového poistenia je nevyhnutné splnenie dvoch podmienok. Prvá podmienka spočíva v dovŕšení 16 rokov veku a druhá podmienka spočíva v tom, že poistné na dôchodkové poistenie bolo zaplatené za obdobie, počas ktorého sa žalobca sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej

škole (alebo na vysokej škole). Prvú podmienku žalobca splnil, keď dňa 17. januára 2011 dovŕšil vek 16 rokov.

40. Vo vzťahu k druhej podmienke najvyšší správny súd uvádza nasledovné. v príslušnom ustanovení explicitne uvádza, že poistné musí byť zaplatené za obdobie, počas ktorého sa žalobca sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole (alebo na vysokej škole). Podľa sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Dôležité je slovné spojenie „podľa tohto zákona“, čo znamená, že všade tam, kde použije pojem „sústavná príprava na povolanie“, bude potrebné vychádzať z jeho definície obsiahnutej práve v tomto ustanovení . Zároveň podľa platí, že sústavná príprava na povolanie sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je upravená v , podľa ktorého povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak ( zákona). Zároveň začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak ( zákona) a končí, ak žiak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku ( zákona). Povinná školská dochádzka je v zmysle recentnej právnej úpravy desaťročná s tým, že v zmysle „školského poňatia“ sa jednotlivé obdobia, počas ktorých sa školská dochádzka plní a realizuje, nazývajú školské roky. Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka (-4 ). Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca dňa 30. júna 2011 neukončil školský rok (ten končí 31. augusta 2011), ale ukončil druhý školský polrok, ktorý možno podriadiť pod obdobie školského vyučovania a obdobie školského vyučovania spolu s obdobím školských prázdnin predstavuje školský rok. Potom aj v kontexte na znenie , hoci žalobca predložil potvrdenie z 26. februára 2024 o skončení povinnej školskej dochádzky dňa 30. júna 2011, povinná školská dochádzka v prípade žalobcu skončila až skončením školského roka, v ktorom dovŕšil vek 16 rokov, teda dňom 31. augusta 2011. Treba tiež uviesť, že žalobca sa naďalej sústavne pripravoval na výkon povolania štúdiom na strednej škole. V zmysle citovaných ustanovení školského zákona žalobca dňom 30. júna 2011 ukončil len školské vyučovanie, nie školský rok, ktorý sa v zmysle platného a účinného končí obdobím školských prázdnin, teda 31. augusta.

41. K podpornému odkazu žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. najvyšší správny súd uvádza, že v tu prejednávanej veci bolo zásadnou úlohou overiť splnenie základných predpokladov plynúcich z a nadväzne na to ustáliť okamih zániku povinnej školskej dochádzky a začiatok sústavnej prípravy na povolanie. V tomto prípade bolo preukázané, že žalobca dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa žalobca ešte sústavne nepripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole (alebo na vysokej škole). K 01. júlu 2011 mal status nezaopatreného dieťaťa z titulu povinnej školskej dochádzky ( ), čím nebola splnená jedna zo základných podmienok plynúcich z Uvedené rozhodnutia by mali relevanciu v prípade, ak by žalobca (dodatočne) zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy dovŕšil vek 16 rokov a súčasne toto obdobie by spadalo do rámca sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole (t.j. po 01. septembri 2011).

42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.