Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-89-2025.pdf
PDF · 123.27 KB
Case nature
Subarea
12CoP/89/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátna občianska Ukrajiny, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, doručovacia adresa: E. X, B., štátna občianska Ukrajiny, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 51 003 848, a otec – D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, F., Nemecko, štátny občan Ukrajiny, právne zastúpený: JUDr. Martin Gavuliak, advokát so sídlom Klincová 37 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 69P/44/2025-28 zo dňa 11. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o dočasnom stretávaní sa otca s maloletou (výrok I. odsek III. a IV.) m e n í tak, že nariaďuje neodkladného opatrenie v nasledovnom znení:
„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky maloletej.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je E. X, B.. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024.“
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výrok I. odsek I. a II. a výrok II.) p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Otec je oprávnený dočasne komunikovať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX formou video-hovoru realizovaného prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aplikácie WhatsApp, a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17.00 hod. do 17.30 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 69P/129/2024. Matka je povinná zabezpečiť pripojenie maloletého dieťaťa na video-hovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a umožniť otcovi komunikáciu s maloletým dieťaťom v uvedenom čase, pričom rozhodujúcim pre začiatok i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej republike. Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu sobotu v každom kalendárom mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je E. X, B.. Matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.“ Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 234 ods. 2, § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne tým, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Rodičia maloletej nie sú manželia, maloletá žije dlhodobo s matkou v spoločnej domácnosti na Slovensku, otec žije v Nemecku, s maloletou sa nestýka, nie sú ani v pravidelnom telefonickom kontakte. Súd prvej inštancie sa obdobným návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal už dňa 22.10.2024, kedy v konaní vedenom pod sp. zn. 69P/133/2024 návrh otca zamietol, pretože v danom čase nebolo zo strany otca osvedčené, že sa aktívne domáha stretnutí a matka priamo bráni jeho kontaktu s maloletou. Od uvedeného času však za obdobie cca 5 a 1 mesiaca došlo k zmene skutkových okolností. Napriek tomu, že matka na výsluchu dňa 17.10.2024 deklarovala svoj súhlas so stretávaním sa otca s maloletou, uviedla, že im brániť v styku nebude, pričom ozrejmila súdu svoj pohľad na otcove správanie, styk otca s maloletou neprebieha ani v minimálnom rozsahu, čo otec osvedčil priloženou komunikáciou s matkou maloletej. Matka a jej právna zástupkyňa sú v priebehu konania vo veci samej nečinné, na výzvu súdu na vyjadrenie sa k návrhu otca nereagovali, na informatívny výsluch sa bez ospravedlnenia nedostavili. Matka súdu ani len neuviedla, že na Ukrajine prebiehalo konanie vo veci určenia výživného k maloletej, v ktorom bolo v decembri 2024 vydané rozhodnutie. Otec v priebehu konania uviedol, že sa naposledy stretol s maloletou v novembri 2022, pokúšal sa s ňou stretnúť aj neskôr na Ukrajine či v Českej republike, čo mu však nebolo umožnené. K svojmu návrhu riadne doložil komunikáciu s matkou a jeho snahu skontaktovať sa s maloletou vo februári a marci 2025, no matka na jeho správy a hovory neodpovedala. Obe zásielky, ktoré otec zaslal maloletej na adresu jej starej matky v Českej republike, neboli prevzaté v odbernej lehote. Podľa súdu prvej inštancie otec riadne osvedčil, že sa styku s maloletou opakovane domáha, no matka ako rezidenčný rodič nepripravuje maloletú na ich styk prostredníctvom video-hovorov cez mobilnú aplikáciu, a tak sa tento styk opakovane neuskutočňuje. Súd prvej inštancie nemal za osvedčenú hrozbu žiadneho nebezpečenstva zo strany otca pre maloletú, na ktorú matka poukazovala na výsluchu v októbri 2024, v prípade, ak sa ich styk bude realizovať formou video-hovorov. Súd prvej inštancie upravil kontakt otca s maloletou prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aplikácie WhatsApp, v rozsahu primeranom veku dieťaťa (10 rokov), a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17.00 hod. do 17.30 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom zároveň uložil matke povinnosť zabezpečiť pripojenie maloletej na video-hovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a umožniť otcovi komunikáciu s maloletou v uvedenom čase, pričom rozhodujúcim pre začiatok i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej republike. Súd prvej inštancie nepovažoval v danom štádiu konania pre maloletú za ohrozujúce, aby upravil aj osobný styk otca s maloletou za prítomnosti matky, čo sám otec navrhol. Matka, ktorá bude osobne prítomná na daných stretnutiach, môže dohliadať na ich priebeh a pomáhať obnoviť vzťah maloletej k otcovi. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu otca aj v časti týkajúcej sa úpravy jeho osobného styku s maloletou, ktorý sa má realizovať každú tretiu sobotu v mesiaci v určenom rozsahu za prítomnosti matky. Súd prvej inštancie však neupravil povinnosť starej matky (ktorej súhlas ani nebol predložený) byť prítomná na týchto stretnutiach, nakoľko nemôže uložiť povinnosť osobe, ktorá nie je účastníkom konania a žije v Českej republike. Nič však nebráni rodičom, aby si po prípadnej dohode určili aj inú osobu, ktorej maloletá dôveruje a ktorá môže byť prítomná na stretnutiach namiesto matky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že s prihliadnutím na veľkú vzdialenosť bydlísk rodičov, kedy nie je možné realizovať pravidelný a častý osobný kontakt (pozn. styk otca s maloletým dieťaťom nie je doposiaľ upravený žiadnym rozhodnutím súdu) je nevyhnutné, aby maloletá vnímala neustálu prítomnosť otca v jeho živote, aby ich kontakt prebiehal v pravidelných intervaloch a dieťa tak nestratilo citové väzby na otca.
3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, ktoré doručila súdu prvej inštancie dňa 26.04.2025 elektronickými prostriedkami (e-mailom). Predmetné odvolanie nebolo zo strany matky v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní.
5. Matka dňa 26.04.2025, t. j. v zákonnej lehote na podanie odvolania doručila súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami (e-mailom) ďalšie odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré dňa 28.04.2025 dodatočne doručila v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku v listinnej podobe. V odvolaní matka poukázala na to, že maloletá opakovane na polícii, u lekára, psychológa, ako aj prostredníctvom listu adresovanému súdu vyjadrila odpor a nezáujem o telefonický a osobný kontakt s otcom. Otca sa bojí a pri predstave stretnutia s ním má záchvaty úzkosti, čo je potvrdené aj psychologickým vyšetrením, podľa ktorého maloletá trpí úzkostnými poruchami vyvolanými zážitkami z minulosti v súvislosti s otcom. Ona ako matka nikdy nebránila stretnutiam ani komunikácii maloletej s otcom. Maloletá si sama zablokovala otca v telefóne. Otec sa od narodenia maloletej nijako nepodieľal na starostlivosti o maloletú. Nezaujímal sa o ňu, neplatil výživné. Jeho náhly záujem o maloletú je účelový. Matka ďalej opísala konanie otca vo vzťahu k jej osobe a k maloletej (napr. vyhrážky únosu maloletej, násilné správanie voči matke a maloletej, podávanie falošných podnetov na políciu). Zároveň doplnila, že maloletá sa z jedného stretnutia s otcom vrátila s krvácaním, pričom jej bol po návšteve lekára diagnostikovaný otras mozgu. Podľa vyjadrenia maloletej počas otcovej nepozornosti spadla a silno si udrela hlavu. Otec situáciu podcenil a maloletú nezobral na pohotovosť. Pri ďalšom stretnutí zase dovolil maloletej jazdiť samostatne na veľkej elektrickej kolobežke určenej pre dospelých. Počas jazdy zdvihol mobilný telefón a spadol, pričom maloletá na poslednú chvíľu odskočila. Maloletá ju opakovane prosila, aby sa s otcom už nemusela stretávať. Matka doplnila, že počas manželstva otec nepracoval, žil na jej úkor, manipuloval ju, psychicky a finančne ju zneužíval. Od spoločných známych sa dozvedela, že záujem otca o striedavú starostlivosť o maloletú je motivovaný očakávanými vyššími sociálnymi dávkami, ktoré by z toho plynuli. Otec sám deklaruje, že je v hmotnej núdzi, avšak podľa dostupných informácii si v Nemecku vybavil sociálnu pomoc na základe nepravdivých údajov. Matka ďalej uviedla, že maloletá bola kontaktovaná políciou priamo v škole na základe falošného oznámenia otca. Otec kontaktoval maloletú cez telefón a spochybňoval jej vzťah s nevlastným otcom. Neskôr jej večer zjavne pod vplyvom alkoholu opakovane volal. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Dňa 30.04.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené elektronickými prostriedkami (e-mailom) tretie odvolanie matky, tentokrát podané prostredníctvom jej predchádzajúcej právnej zástupkyne G. G. H.. G. H. predmetné odvolanie matky dodatočne doručila v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu dňa 04.05.2025.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. V prvom rade poukázal na to, že predchádzajúca právna zástupkyňa matky G. H. e-mailové odvolanie matky doplnila až potom, čo už matku v konaní nezastupovala. V súvislosti s odvolaním podaným samotnou matkou uviedol, že mu nie je známe, či bolo dodatočne riadne doručené. Podľa otca odvolanie matky obsahuje nepravdivé, účelové a nepreukázané tvrdenia. Vyjadrenia matky je potrebné posúdiť z hľadiska schopnosti vnímať realitu, nakoľko má podozrenie, že matka trpí paranojou. Matka v odvolaní účelovo a nepravdivo atakuje jeho dobrú povesť. Počas takmer šiestich mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dochádzalo k systematickému bráneniu v kontakte, vrátane blokovania čísla, ignorovania jeho správ a absencie akejkoľvek iniciatívy zo strany matky pri organizácii stretnutí. Opakovane sa pokúšal informovať na maloletú, avšak jeho snaha bola ignorovaná. Nie je pravdou, že by neplatil výživné, do spisu sú doložené platby výživného. Rovnako nepravdivé je tvrdenie matky o poranení maloletej. Jazda na kolobežke dňa 01.11.2022 bola úplne bezpečná. Kolobežka nebola elektrická ani určená len pre dospelých. Na druhý deň (02.11.2022) navštívili ZOO a trávili čas v parku. Maloletá bola v dobrej nálade a chcela komunikovať. Tvrdenie o otrase mozgu nie je podložené žiadnym lekárskym záznamom. Otec taktiež poukázal na to, že psychologický posudok priložený k odvolaniu bol vydaný 10.03.2025 na základe odporúčania pediatra zo dňa 25.02.2025. Pediater bol pritom uvedený do omylu, keď mu bolo oznámené, že otec už deväť rokov s maloletou neudržiava kontakt. Psychológ prekročil svoje právomoci tým, že vyhotovil posudok
bez súhlasu oboch rodičov alebo rozhodnutia súdu. V tejto veci podal sťažnosť lekárovi C., ako aj podnet kontrolným orgánom. V súvislosti s listom adresovaným maloletou sudcovi zdôraznil, že v tomto liste chýba dátum a adresát, taktiež neexistuje dôkaz, že list napísala maloletá bez vonkajšieho tlaku. Ďalej uviedol, že dlhodobo žije v Nemecku. Na Slovensko pricestoval iba na informatívne stretnutie rodičov dňa 10.02.2025 a následne dňa 17.05.2025 na stretnutie s maloletou, ktoré bolo znemožnené matkou a jej druhom, ktorí zavolali políciu a túto následne zavádzali, že neodkladné opatrenie nie je vykonateľné z dôvodu podania odvolania. Ďalej uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť ani žiadne sociálne dávky na maloletú nežiada. G. H. uviedla, že matka sa v jej kancelárii psychicky zrútila. V konaní vo veci samej bude preto navrhovať vyšetrenie duševného stavu matky. Matka poslala maloletú na psychologické vyšetrenie potom, čo u maloletej vyvolala účelové obavy zo stretnutia s otcom. Nakoľko maloletá zjavne netrpí duševnou poruchou, bolo vyšetrenie u psychológa účelové so zameraním na ovplyvňovanie súdu. Dané vyšetrenie nesledovalo záujmy maloletej ani nesúviselo so zdravotným stavom maloletej. Matka maloletú voči nemu manipuluje. Z vyjadrení maloletej je evidentné, že matka s ňou preberá s nevhodné témy, napr. náklady rodičov na trovy advokáta. Matka teda zneužíva otázku financií na vyvolanie negatívnych emócii u maloletej voči nemu. Maloletá taktiež priznala, že je v domácnosti matky vystavená fyzickému násiliu, keď uviedla, že „mama, tata, ale aj starká jej dajú občas aj po zadku, ale len jemno.“
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku) prv ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia považoval za potrebné uviesť, že na odvolanie matky doručené súdu prvej inštancie e-mailom dňa 26.04.2025 (prvé odvolanie) a na odvolanie matky podané prostredníctvom jej predchádzajúcej právnej zástupkyne (tretie odvolanie) neprihliadal.
9. Podľa § 2 ods. 1. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
11. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
12. Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
13. Odvolanie matky doručené súdu prvej inštancie e-mailom dňa 26.04.2025 matka v stanovenej lehote 10 dní dodatočne nedoručila v listinnej podobe ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. V zmysle ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku preto nemožno na toto (prvé) odvolanie prihliadať. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené predchádzajúcou právnou zástupkyňou matky G. H. e-mailom dňa 30.04.2025 (tretie odvolanie), toto síce bolo zo strany G. H. dodatočne doručené v elektronickej podobe autorizované platným kvalifikovaným elektronickým podpisom v zákonnej 10. dňovej lehote, avšak k jeho dodatočnému doručeniu došlo až potom, čo bolo zo strany matky oznámené súdu prvej inštancie, že ju G. H. v konaní už nezastupuje. Matka uvedenú skutočnosť oznámila dňa 02.05.2025, pričom tretie odvolanie bolo dodatočne doručené až dňa 04.05.2025. Vzhľadom na uvedené nemožno preto prihliadať ani na v poradí tretie odvolanie matky.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie matky dodatočne doručené v listinnej podobe bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku I. zmeniť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo zvyšnej časti (časť výroku I. a výrok II.) potvrdiť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
15. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 69P/44/2025 je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletou, a to jednak prostredníctvom aplikácie WhatsApp a jednak prostredníctvom osobných stretnutí s maloletou.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Otec je oprávnený dočasne komunikovať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX formou video-hovoru realizovaného prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aplikácie WhatsApp, a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17:00 hod. do 17:30 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 69P/129/2024. Matka je povinná zabezpečiť pripojenie maloletého dieťaťa na video-hovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a umožniť otcovi komunikáciu s maloletým dieťaťom v uvedenom čase, pričom rozhodujúcim pre začiatok i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej republike. Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu sobotu v každom kalendárom mesiaci v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je E. X, B.. Matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.“
17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
24. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom ustanovenia § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.
25. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (por. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010).
27. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletou žije dlhodobo na Slovensku, zatiaľ čo otec žije v Nemecku. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha na základe návrhu otca konanie vedené pod sp. zn. 69P/129/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v rámci ktorého žiada otec zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, upraviť jeho styk s maloletou počas jarných, veľkonočných, vianočných i letných prázdnin, oboch rodičov poveriť zastupovaním a spravovaním jej majetku, uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 40,- eur mesačne, matke maloletej uložiť povinnosť umožniť mu video rozhovor cez aplikáciu WhatsApp s maloletou každý týždeň vždy v stredu a nedeľu od 18.00 hod. do 18.30 hod. mimo času stretávania sa s maloletou a uložiť matke povinnosť telefonicky ho informovať do 24 hodín o každej zmene zdravotného stavu maloletej, ktorá si vyžiada lekárske ošetrenie a o pravidelných lekárskych a dentálnych prehliadkach a ošetreniach 24 hodín vopred a raz mesačne, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca ho písomne informovať o školskom prospechu maloletej. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha úpravy jeho styku s maloletou. Poukazuje na skutočnosť, že matka mu dlhodobo bráni v tomto styku a popiera jeho rodičovské práva. On ako otec má záujem rozvíjať vzťah s maloletou, avšak matka na jeho žiadosti nereaguje. Zablokovala ho vo svojom mobilnom telefóne i v telefóne maloletej, ako aj vo všetkých aplikáciách. Utajuje pred ním tiež adresu pobytu maloletej. Matka nesúhlasí s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že maloletá opakovane odmieta akýkoľvek kontakt s otcom a v telefóne si ho sama zablokovala. Matka zdôrazňuje, že otec sa o maloletú od jej narodenia nezaujímal a nestaral. Jeho náhly záujem o maloletú označuje za účelový, motivovaný snahou získať vyššie sociálne dávky. Matka zdôrazňuje, že maloletá sa otca bojí. Podľa psychologického vyšetrenia maloletá trpí úzkostnými poruchami vyvolanými zážitkami z minulosti v súvislosti s otcom.
28. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku otca s maloletou. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec však o maloletú prejavuje záujem. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd otec osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy kontaktu s maloletou, keďže jeho styk s maloletou neprebieha ani v minimálnom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou a súčasne neexistuje ani žiadna rodičovská dohoda, ktorá by túto otázku riešila. Absencia súdneho rozhodnutia tak poskytuje priestor pre zbytočné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa.
29. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ani rozvrat vzťahov medzi rodičmi a rozpad rodiny nezbavuje otca jeho rodičovských práv a povinností k maloletej, tieto mu patria i naďalej. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má teda právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Práve možnosť stýkať sa s dieťaťom poskytuje rodičovi, ktorý nemá dieťa v starostlivosti, priestor na výchovné pôsobenie na dieťa realizáciou rodičovských práv a povinností vo vymedzenom čase styku s dieťaťom. V tomto smere možno odkázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Podľa názoru odvolacieho súdu úprava styku otca s maloletou A. je nevyhnutná pre vytváranie a rozvíjanie ich vzájomných väzieb na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neodkladným opatrením upraveným stykom bude zabezpečený pravidelný kontakt otca s dcérou, takže otec bude súčasťou jej života. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň predíde vzniku možných konfliktov medzi rodičmi.
30. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom osobného styku otca s maloletou určeným súdom prvej inštancie a tento zúžil na dve hodiny každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci, t. j. od 14.00 hod. do 16.00 hod. zohľadňujúc tú skutočnosť, že otec nebol s maloletou dlhšie časove obdobie v žiadnom kontakte. Takto určený rozsah styku spolu s komunikáciou cez video hovor je primeraný pre postupné obnovenie ich vzájomného vzťahu, pričom prítomnosť matky pri styku zabezpečí, aby maloletá nebola vystavená prípadnej úzkosti z osobného kontaktu s otcom, s ktorým sa dlhšiu dobu nestretáva.
31. Matka v konaní svoje tvrdenia o nevhodnom správaní sa otca a o jeho nedostatočnej predchádzajúcej starostlivosti o maloletú nijako nepreukázala. Z matkou predloženej správy z psychologického vyšetrenia maloletej nijako nevyplýva, že by maloletá nemala mať s otcom žiaden kontakt.
32. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nie je konečným rozhodnutím a pomery medzi účastníkmi v rámci neho sú upravené v nevyhnutnom rozsahu a na obmedzenú dobu. O konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 69P/129/2024, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k nimi navrhovanej úprave rešpektujúc najlepší záujem maloletej.
33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o dočasnom osobnom styku otca s maloletou zmenil s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).