Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-645-2020.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Subarea
54Ek/645/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618, so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti povinnému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie 648,06 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 166EX 250/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/645/2020 zo dňa 27.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/645/2020 zo dňa 27.05.2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 08.04.2020, domáhal od povinného vymoženia 648,06 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - 1/ Rozsudok Okresného súdu Senica sp.zn. 9Csp/70/2016 zo dňa 25.09.2017; 2/ Uznesenie Okresného súdu Senica sp.zn. 9Csp/70/2016 zo dňa 12.04.2019 (ďalej ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 23.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Pavol Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 166EX 250/20.
2. Uznesením sp. zn. 54Ek/645/2020 zo dňa 27.05.2025 súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora, pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určuje exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor uviedol, že v zmysle vykonaných lustrácií neeviduje zexekvovateľný majetok povinného. Na základe ním zistených skutočností súdny exekútor po uplynutí zákonom stanoveného času pristúpil k použitiu ustanovenia § 61n ods.1 písm. d), teda že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne. Ak oprávnený disponoval informáciou o existencií zexekvovateľného majetku povinného, mohol túto informáciu poskytnúť súdnemu exekútorovi.
Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 24.04.2025, teda po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie. Súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané súdnym exekútorom dôvodne. K námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a že nie je v správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade, ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku, súd uviedol, že v prípade, ak oprávnený nesúhlasil s postupom súdneho exekútora pri výkone exekúcie, mal právo podať sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov v zmysle § 218a Exekučného poriadku. Súd nemá právomoc prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. K námietke oprávneného, že v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený (oprávnený mal zrejme na mysli povinného – poznámka súdu) aj vlastnil. To platí obzvlášť pri výške pohľadávky, aká je vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku a že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. Mal za to, že v podmienkach exekučného konania, v ktorom sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s § 200 a nasl. Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. Oprávnený poukázal na ust. § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého ustanovenia vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. To, že § 59 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že „...Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie...“ neznamená, že exekútor vykoná IBA zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To
zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,-EUR a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2027 Z.z. a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného, ktoré zásady cituje aj súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsoby vykonania exekúcie exekútorovi. Exekútor je povinný iniciatívne využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade ak je na ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného alebo úhrada preddavkov na trovy, má ich exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a ich úhradu žiadať. Tvrdenia exekútora o ťažko vymožiteľnej pohľadávke nie sú v súlade so znením ani účelom Exekučného poriadku. V prvom rade hradí trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že neuhradí vymáhanú pohľadávku v čase do začatia exekúcie alebo do vykonania toho ktorého úkonu exekútora si sám spôsobuje navýšenie trov vymáhania a to bez ohľadu na to, že tieto trovy prípadne prevýšia istinu vymáhanej pohľadávky. Ďalej vyplýva z Exekučného poriadku, že exekúciou majú byť vymáhané aj nízke pohľadávky a na ich vymoženie má byť speňažený aj prípadný „drobný“ majetok povinného. Inak by ustanovenia § 114 až § 115 Exekučného poriadku nemali opodstatnenie a postačovalo by, aby zákon jednoducho stanovil minimálnu hodnotu hnuteľných vecí, ktoré ešte môžu byť predmetom exekúcie Aj z vyjadrenia exekútora je zrejmé, že exekútor nikdy povinného nenavštívil v jeho obydlí a nezistil reálny stav hnuteľného majetku povinného a úvahy o nákladoch jeho speňaženia sú tak hypotetické. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Len príkladne poukázal v prípade hnuteľného majetku oprávnený na ust. § 119 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého: „Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných priestorov, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do iných priestorov, kde má povinný svoj majetok, prístup. K tomuto úkonu treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. “ Exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého majú aj povinní základné práva a slobody, ktoré majú štátne orgány rešpektovať. Oprávnený nevidel žiadne porušenie kohokoľvek ústavných práv v tom ak sa zákonným spôsobom v súlade s Exekučným poriadkom, ale dôsledne a nekompromisne s postihnutím všetkého majetku prípustného podľa zákona vedie nútený výkon práva oprávneného, rovnako ústavou chráneného, na vymoženie súdom právoplatne priznaného nároku oprávneného. Ak si súdni exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali byť súdni exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Mal za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.
4. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že tvrdenia oprávneného o tom, že povinná má alebo môže mať hnuteľný majetok je irelevantné (špekulatívne). Exekútorský úrad vykonáva voči povinnej celkom dve exekúcie, a to od roku 2019, dané konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. Počas trvania daných exekúcií bol opakovane preverovaný majetok povinnej, bez kladného výsledku. Povinná sa na adrese trvalého pobytu nenachádza, poštové zásielky sa vracajú ako nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“. Súdny exekútor navrhol, aby oprávnený oznámil adresu, na ktorej sa povinná zdržiava s tým, že po oznámení danej adresy prizve oprávneného k súpisu hnuteľných vecí povinnej, aby zažil a videl realitu majetkových pomerov svojich
dlžníkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd sťažnosť oprávneného zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Súd po zistení, že sťažnosť oprávneného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného, úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.
13. V prvom rade súd konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom a stanoviskom vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že ak oprávnený nesúhlasí s postupom súdneho exekútora pri výkone exekúcie má právo podať sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov. Predpokladom vydania upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciu a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Okrem uplynutia lehoty 5 rokov je právne relevantnou skutočnosťou nezistenie majetku alebo príjmov povinného, ktorému predchádza šetrenie vykonané súdnym exekútorom. Keďže proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku sú prípustné námietky v zmysle ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, je teda oprávnením a zároveň povinnosťou súdu zistiť, či súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie správne a či ním deklarované skutočnosti odôvodňujú záver o zastavení exekúcie. Tejto zodpovednosti sa nemôže exekučný súd zbaviť odkázaním oprávneného na Slovenskú komoru exekútorov.
14. Súd sa ďalej stotožňuje s názorom oprávneného, že výkon exekúcie a šetrenie majetkových pomerov povinného má korešpondovať s účelom a zmyslom exekučného konania, ktorým je náležité preverenie majetkových pomerov povinného pre účely možného uspokojenia nároku oprávneného.
15. Je ďalej pravdou, že súdny exekútor môže vykonať súpis hnuteľných vecí aj na inej adrese ako adrese trvalého pobytu povinnej, teda na ktoromkoľvek mieste, kde sa predpokladá, že sa jej veci môžu nachádzať. Na druhej strane musí súd zároveň konštatovať, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nie je známe miesto pobytu povinného, resp. miesto kde sa povinná reálne zdržiava, je vykonanie
súpisu hnuteľných vecí nereálne. Za predpokladu, ak sa povinná na adrese trvalého pobytu nezdržiava, súdnym exekútorom doručované zásielky sa mu vracajú s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy“, pričom iné miesto, kde by sa povinná zdržiavala súdnemu exekútorovi známe nie je, nie je reálne vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdnym exekútorom. Súd sa oboznámil aj s LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie D., na ktorom je zapísaná nehnuteľnosť a to bytový dom na E. C. XXXX/X F. D., na adrese ktorej má povinná hlásený trvalý pobyt za účelom zistenia, či byt v predmetnej nehnuteľnosti nepatrí prípadne rodinnému príslušníkovi povinnej. Zo zoznamu osôb ako vlastníkov predmetných bytov na LV súdu nie je ani známa osoba, ktorá by bola s povinnou spriaznená. Keďže miesto pobytu povinnej a teda miesto, kde by sa potencionálne mohli nachádzať hnuteľné veci povinnej súdnemu exekútorovi nie sú známe, postupoval podľa názoru súdu súdny exekútor správne, keď exekúciu v predmetnej veci zastavil.
16. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že postupoval súdny exekútor správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a preto sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica ps. zn. 54Ek/645/2020 o dňa 27.05.2025 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).