Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/82/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G., zastúpená: AK Neuschlová, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359 a otec: C. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. X, XXX XX J., zastúpený: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25.04.2025, č.k. -55, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -55 zo dňa 25.04.2025 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o nahradení súhlasu matky s hospitalizáciou maloletého.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa , (ďalej aj len „CMP“), , , (ďalej aj len „CSP“), Zákon o rodine (ďalej len „“) a Dohovoru o právach dieťaťa. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom súvisiacich súdnych spisov (Mestského súdu Bratislava II č.k. – konanie o úprave rodičovských práv a povinností) dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, pretože nie sú splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, keď otec neosvedčil a ani z obsahu súdneho spisu súd nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Uviedol, že otázka hospitalizácie maloletého, obzvlášť v tomto konkrétnom prípade, kedy mal preukázané s poukazom na predchádzajúce správanie rodičov v súvisiacich konaniach, že medzi rodičmi je dlhodobo prítomný osobný konflikt, pod vplyvom ktorého nevedia eliminovať vlastné animózne správanie a ktorý spôsobuje zásadné problémy v otázke starostlivosti o maloletého, by nemala byť riešená prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vyslovil názor, že pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom posúdi dôkazy jednotlivo, a aj v širších súvislostiach a dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého. Predmetné dokazovanie je možné vykonať len v konaní vo veci samej, v rámci ktorého by účastníci mali priestor na prezentovanie svojich návrhov a argumentov, rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa a v ktorom by bolo možné prijať jednoznačný záver o potrebe nahradenia súhlasu matky s hospitalizáciou maloletého v zdravotníckom zariadení za účelom jeho diagnostiky. Poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. -168 zo dňa 16.10.2024, ktorým nariadil výchovné opatrenie rodičom maloletého dieťaťa, za účelom zlepšenia ich

komunikácie, zlepšenia ich rodičovských kompetencií a zručností a rešpektovania druhého rodiča v živote ich spoločných detí. Považoval za potrebné a sledujúce záujem maloletého dieťaťa, vyčkať na výsledok súdom nariadeného výchovného opatrenia, ktoré v prípade jeho úspešnosti, môže prispieť k dosiahnutiu konsenzu rodičov aj v otázke hospitalizácie maloletého. Uzavrel, že nezistil bezodkladnú potrebu rozhodnúť o návrhu otca na nahradenie súhlas matky, nakoľko nebola dostatočne preukázaná. Dodal, že nespochybňuje vážnosť situácie v rodine a eskalovaný konflikt medzi rodičmi, avšak nariadenie neodkladného opatrenia má miesto iba tam, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, bez ktorého by záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého boli vážne ohrozené, a to za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Odvolanie odôvodnil ustanovením . Nesúhlasil s názorom súdu, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, že neosvedčil bezodkladnú potrebu a nepreukázal ohrozenie starostlivosti, výchovy, zdravia alebo života maloletého a že otázka hospitalizácie maloletého by nemala byť predmetom neodkladného opatrenia z dôvodu vykonania rozsiahlejšieho dokazovania. Ohrozenie zdravia maloletého, ktoré je možné odvrátiť len okamžitým zásahom zo strany súdu, preukázal, keďže matka napriek odporúčaniam všeobecných lekárov a špecialistov nechce dať súhlas na okamžitú hospitalizáciu maloletého, ktorá sa mala konať už v novembri 2024 za účelom jeho diagnostiky. Nejde sa o invazívny zásah do integrity maloletého, ale o diagnostiku z dôvodov jeho výrazne oneskoreného psychomotorického vývoja a možnosti nastavenia potrebnej a adekvátnej liečby po odhalení príčin s ohľadom na jeho vývoj. Poukazoval na lekárske správy K. L. D., pediater, zo dňa 12.03.2024 a 25.07.2024, správu K. M. H., neurológ zo dňa 25.07.2024 a správy K. N. K., neurológ, zo dňa 14.10.2024 a 18.03.2025, ktorí zhodne udávajú výrazne oneskorený psychomotorický vývin maloletého a potrebu jeho hospitalizácie. Aj správa neurológa K. N. K. zo dňa 18.03.2025, ktorého matka maloletému zmenila bez jeho súhlasu a vedomia, a správa K. M. H. indikuje potrebu hospitalizácie pre maloletého, ktorý vo veku takmer dvoch rokov samostatne nechodí, nestojí, nerozpráva, výrazne zaostáva a jeho vývoj zodpovedá veku maximálne 12 mesiacov. O názor požiadal aj iných lekárov - pediatrov O. K. L. P., E. a K. B. I., ktoré zhodne vyjadrili potrebu čo najskoršej hospitalizácie maloletého. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (bod 28), pretože otázka dôvodov potreby hospitalizácie maloletého za účelom diagnostiky je otázkou medicínskou a nie právnou, pričom lekári jednoznačne vyjadrili potrebu hospitalizácie. Lekárskymi správami z vyšetrení maloletého, ktoré absolvoval v sprievode matky, osvedčil potrebu hospitalizácie, ktorá bola opakovane indikovaná. Zdravotný stav maloletého ho znepokojuje a čím dlhšie sa bude odkladať jeho hospitalizácia, tým môže dôjsť k predĺženiu jeho liečenia (v prípade potreby). Nemožno ignorovať alarmujúce správy lekárov, ktorí nemajú nič spoločné s rodičovským konfliktom a sú vystavené na základe odbornosti a objektívneho posúdenia zdravotného stavu maloletého a nie želania rodičov. Nestotožnil sa s názorom, že je potrebné vyčkať na výsledok výchovného opatrenia, keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli vyčerpané všetky hodiny výchovného opatrenia s výnimkou jednej, súd dostával mesačné správy o priebehu výchovného opatrenia, mal vedomosť o neodstránení rodičovského konfliktu, a o skutočnosti, že s matkou sa napriek odporúčaniam, nevie dohodnúť. Podaním zo dňa 27.03.2025 v konaní vedenom pod sp. zn. navrhol pokračovať v konaní, keďže všetky hodiny výchovného opatrenia mali byť k 31.3.2025 vyčerpané, o čom mal súd vedomosť. Tiež mal vedomosť, že ďalšieho poradenstva sa rodičia nezúčastňujú a nemožno očakávať pozitívny výsledok. Konanie o výchovnom opatrení nesúviselo s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a rodičia nedosiahli dohodu ohľadom hospitalizácie maloletého ani počas výchovného opatrenia. Kvôli neochote matky nebola doposiaľ urobená diagnostika zdravotného stavu maloletého, pričom jeho rehabilitácie sú nepostačujúce. Z pohľadu zdravia a budúceho vývinu maloletého je nutná diagnostika, t.j. zistiť príčinu jeho stále výrazne oneskoreného PMV, aby sa medicínsky vedelo, na čom konkrétne treba u neho pracovať. Ochorenie maloletého môže mať rôzny pôvod (genetický, metabolický neurologický, kardiologický atď.) a je nevyhnutné zistiť príčinu, nakoľko ovplyvňuje jeho motoriku aj psychiku. Aj preto bola hospitalizácia maloletého indikovaná už všetkými jeho ošetrujúcimi lekármi. Oneskorený vývin maloletého má zložku motorickú a psychickú (mentálnu), v jednej z nich robí pokroky, ale jeho progres nie je dostatočný, čo vyplýva z pripojených lekárskych správ. Napriek čiastočným pokrokom, ktoré maloletý urobil, sa vývojom nepribližuje k rovesníkom, čo konštatoval aj K. K., ktorý vyhodnotil vývin maloletého v 22. mesiaci jeho života na úroveň 11, resp. 12 mesačného dieťaťa. Mentálna stránka maloletého je bez pokrokov, nerozpráva, vydáva len zvuky, resp. citoslovcia. Neriešenie stavu maloletého môže mať

dôsledky do budúcna, kedy jeho neschopnosť rozprávať, sa môže prejaviť neurotickými problémami. Podľa jeho mienky, matka sa nevie zmieriť s realitou a ignoruje lekárske indikácie, aj napriek uplynutému času, t.j. pol roka po konštatovanej potrebe hospitalizácie. Vyslovil presvedčený, že je daná naliehavosť potreby nahradenia súhlasu matky s hospitalizáciou maloletého a zahájením jeho diagnostiky. Mal za to, že naliehavý právny záujem na okamžitom zásahu súdu preukázal predložením lekárskych správ, hodnoverným spôsobom bola osvedčená dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia a preukázaná nezhoda rodičov ohľadne hospitalizácie maloletého.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že maloletému bol diagnostikovaný oneskorený psychomotorický vývin, avšak nestotožňuje sa s naliehaním otca a domáhaním sa hospitalizácie maloletého, ktorý rehabilituje, pravidelne denne cvičí, robí výrazné pokroky a od začiatku mája 2025 sám aj chodí. Otec namiesto cvičenia a rehabilitácií v čase styku (nehovoriac o jeho príspevkoch na rehabilitácie, ktoré sama financuje) vidí jediné riešenie v okamžitej hospitalizácii napriek tomu, že ani jeden z oslovených lekárov takéto exaktné vyjadrenie nedal. Jednou z motivácií otca je fakt, že ak by maloletý bol hospitalizovaný, logicky by s ním bola hospitalizovaná aj ona, pričom otec v tomto čase hodlá zabezpečovať starostlivosť o ich dcéru maloletú B., majúc za to, že ak preukáže, že maloletá v jeho starostlivosti strávi celý deň/noc, bude to pre neho argument k úprave styku s maloletou s prespaním v jeho domácnosti. Iniciovaním tohto konania otec potvrdzuje, že si odmieta pripustiť, že rigidným presadzovaním svojich predstáv a očakávaní vo vzťahu k obom maloletým deťom, môže ohroziť ich zdravý psychický a fyzický vývoj. Otcom udávané dôvody nezhody rodičov a ich popis považovala za nekorektné. Nesúhlasila s tvrdením, že pediatrička v poradni dňa 12.03.2024 konštatovala u maloletého psychomotorický vývoj v širšej norme a potrebu intenzívneho rehabilitačného cvičenia, pretože v uvedený deň iba konzultovala možnosť rehabilitácií do budúcna v závislosti od vývoja maloletého a nebolo jej odporúčané ani začať s rehabilitáciami. Neurologické vyšetrenie jej bolo odporúčané počas poradne dňa 13.05.2024 a pri ďalšej návšteve dňa 15.08.2024 lekárka reprodukovala závery vyšetrenia u K. H. s odporúčaním na hospitalizáciu v prípade, ak maloletý nebude v 18 až 20 mesiacoch sám chodiť. K argumentom otca, ktorý reprodukoval stanovisko K. E. z pediatrickej ambulancie OUP NÚDCH, ktorá sa mala vyjadriť k potrebe iniciovať hospitalizáciu maloletého, uviedla, že K. E. nevyšetrovala maloletého cielene s dôrazom na jeho psychomotorický oneskorený vývin, ale dňa 09.09.2024 ho prijímala na OUP NÚDCH z dôvodu febrilných kŕčov a vysokých horúčok. Otec pravdepodobne absolvoval s maloletým dňa 14.09.2024 kontrolné vyšetrenie a požiadal ošetrujúcu lekárku o vyjadrenie názoru na ochorenie maloletého. K. E. však nemala k dispozícií všetky relevantné informácie o maloletom a jeho každodenných pokrokoch. K tvrdeniam otca o zmene neurológa pre maloletého uviedla, že neurológa oslovila z dôvodu zistenia ďalšieho názoru, čo je v praxi a najmä neurológii bežné, pričom aj samotný otec v návrhu poukazoval na konzultácie s inými lekármi. Neignorovala žiadosť otca absolvovať kontrolu s maloletým u K. H. v novembri 2024, ale sms správou ho informovala, že s K. H. bola v telefonickom kontakte, informovala ju o maloletom, jeho progrese a odporúčaniach K. H. a K. D. naďalej rehabilitovať, intenzívne cvičiť a zúčastniť sa kontrolného vyšetrenia u K. K. v marci 2025 v zmysle jeho odporúčaní. Kontrolu u K. K. dňa 18.03.2025 absolvovali rodičia spoločne, neurológ odporúčal pokračovať v rehabilitáciách a riešiť aj hospitalizáciu maloletého za účelom doriešenia diagnózy, čo neznamená, že diagnóza je neznáma. K. K. stav maloletého nehodnotil ako akútny a potrebu hospitalizácie ako okamžitú a aj z tohto dôvodu v uvedený deň za prítomnosti rodičov dohodol termín hospitalizácie maloletého a termín ďalšej kontroly u neho na deň 5.8.2025 o 10.00 hod., t.j. pred plánovaným termínom hospitalizácie, o čom otec vedel. Termín hospitalizácie a následne absolvovanie vyšetrení maloletého je stanovený na deň 04.11.2025 v NÚDCH, čo vyplýva z lekárskej správy zo dňa 18.03.2025, ktorú má otec k dispozícii, keďže sa zúčastnil kontroly u K. K.. Poprela, že by nereagovala na emaily otca zo dňa 22.03. a 30.03., pretože dňa 2.4. na ne odpovedala poukazujúc na progres u maloletého na základe absolvovaných rehabilitácií a pravidelných cvičení. V súvislosti s argumentom o preukázanom ohrození zdravia maloletého a tvrdením otca o jej neochote poskytnúť súhlas na hospitalizáciu dieťaťa dala do pozornosti stanovisko K. K., ktorý stav maloletého zhodnotil ako nie akútny a termín hospitalizácie maloletého dohodol na 04.11.2025. Osobitne poukázala aj na správy z vyšetrení maloletého v Špecializovanej rehabilitačnej nemocnici TETIS, s. r. o. v Dunajskej Lužnej, kde K. N., odborná lekárka pre FLBR v rámci každej z kontrol pozitívne hodnotila progres maloletého a na jej dopyt v rámci poslednej kontroly v máji 2025 k potrebe hospitalizácie maloletého sa vyjadrila obdobným spôsobom ako K. K. (nejde o akútny stav a potrebu okamžitej hospitalizácie). S maloletým absolvuje opakovane kontroly u K. N., o ktoré otec neprejavil záujem a neustále ich spochybňuje a napriek jej prosbám nikdy neprispel na rehabilitácie, kurz plávania či cvičenie matiek

s deťmi, a musí si byť vedomý finančnej náročnosti týchto aktivít (napr. mesačný kurz plávania stojí cca 125 eur, kurz cvičenia pre rodičov a deti The Little Gym cca 400 eur/ polrok, kurz Baby Balance cca 130 eur/semester a pod.). Otec správy K. N. nezmienil vo svojich podaniach a neštíti sa uvádzať, že rehabilitácie sú nedostatočné a oneskorenie maloletého sa nezmenšuje. Z týchto správ je zrejmé, že pravidelné rehabilitácie a fyzioterapia vedú u maloletého k pokrokom a ich dôvodnosť a účelnosť si ona nedovolí spochybňovať. Tvrdenia otca považovala za zavádzajúce, pretože i napriek faktu, že maloletý má oneskorený psychomotorický vývin, začiatkom mája 2025 začal sám chodiť, dokáže sám stáť bez opory, vie povedať niekoľko zmysluplných slov, má výbornú pasívnu slovnú zásobu, dokáže sám, napr. poskladať puzzle pre deti vo veku 2 rokov, ukázať časti tela a požadované obrázky v knižke a zvláda aj iné veku primerané aktivity. Považovala za logické, že reč maloletého nespĺňa očakávania otca a tabuľkové odporúčania, avšak je tomu tak preto, lebo chôdza a reč sú navzájom prepojené, ergo s rozvojom chôdze sa u maloletého rozvíja aj reč. Uvedené skonštatoval aj K. K. na kontrole dňa 18.03.2025. Otec zjavne synovi neverí a za každú cenu ho chce čo najskôr hospitalizovať, napriek tomu, že termín hospitalizácie (4.11.2025) je známy, tento bol poskytnutý NÚDCH reflektujúc na závažnosť zdravotného stavu maloletého a kapacitné možnosti kliniky. Aj K. K. zdôraznil v emailovej komunikácii dňa 26.05. a 27.05., že v rámci kapacitných možností klinického pracoviska (KDN NÚDCH) dostali najskorší možný termín na diagnostickú hospitalizáciu, že vyšetrenia netreba súriť, nehrozí riziko z omeškania a odporučil pokračovať v doterajších terapiách. Ďalší dvaja lekári, ktorých otec požiadal o druhý názor, sú podľa jej mienky zaujatí a maloletého zrejme nikdy nevideli a ani nevyšetrovali. O. K. L. P. (so špecializáciou pediatrická endokrinológia a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy) je zrejme známa otcovho brata, ktorý študoval medicínu v Martine a K. B. I. (sekundárna lekárka na detskom a novorodeneckom oddelení v Nemocnici Slaný) je manželka otcovho najlepšieho kamaráta. Prístup otca vníma ako nátlakový, šikanózny, v snahe prezentovať ju ako osobu, ktorá zanedbáva zdravotnú starostlivosť o maloletého a upiera mu adekvátnu liečbu. Otec ju atakoval žiadosťami o „okamžitý“ súhlas s hospitalizáciou maloletého, napriek jeho prítomnosti na kontrole u K. K. dňa 18.03.2025 a vedomosti o ďalšom termíne kontroly. O hospitalizácii maloletého rodičia komunikovali aj v rámci výchovného opatrenia v TENENET, o. z., kedy opätovne požiadala otca, aby aspoň čiastočne participoval na rehabilitáciách a na ich nákladoch. Na otca apelovala aj psychologička pani Q., ktorá vyjadrila sklamanie nad jeho postojom ako bolo preukázané v konaní vedenom sp. zn. (o určenie príspevku na nevydatú matku). Otca žiadala, aby sa zúčastnil rehabilitácií a naučil sa s maloletým cvičiť, na čo reflektoval jeho štandardným postupom, a to výčitkami a osočovaním. Nerozumie dôvodom podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď záver vyšetrenia u K. K. je jednoznačný a tento rešpektuje. Otec ani sám neuvádza, že má možnosť zabezpečenia skoršieho termínu hospitalizácie maloletého, ako je K. K. dohodnutý začiatok novembra 2025, pričom aj podľa lekára u maloletého nie je dôvodné vyšetrenia súriť.

5. V podaní zo dňa 18.06.2025 otec oponoval, že matka neuviedla všetky informácie, tieto skresľuje a prispôsobuje svojim potrebám. Matka nepredložila súdu okrem lekárskej správy K. H. zo dňa 25.07.2024 aj správu K. D. zo dňa 15.08.2024, v ktorej pediatrička explicitne uvádzala potrebu hospitalizácie maloletého, ak nebude chodiť do 18 mesiacov, pričom reálne maloletý v tom veku nezačal chodiť. Dňa 21.05.2025 sa obrátil na K. D., ktorá maloletého ošetruje a je zodpovedná za jeho celkový zdravotný stav, nie len za jeho neurologickú stránku. Zdôraznil, že ak by maloletý bol po neurologickej stránke v poriadku, to neznamená, že je plne zdravý, resp. nemá problémy v iných oblastiach. Preto hlavné slovo ohľadom zdravotného stavu maloletého má pediater, a nie špecialista. K. D. ho dňa 21.5.2025 poučila o potrebe/nutnosti maloletého čo najskôr hospitalizovať za účelom diagnostiky a vyjadrila sa, že termín hospitalizácie v novembri 2025 je príliš neskorý a nie je žiaden adekvátny dôvod ju odkladať. Ošetrujúca lekárka tiež uviedla, že matke už v lete minulého roku (2024) navrhla hospitalizáciu, na čo jej matka oponovala, aby s ňou počkali. V záujme maloletého oslovil nemocnice v Česku a na Slovensku za účelom zistenia ďalšieho názoru a potreby hospitalizácie, nakoľko matka mu v minulosti vytkla, že nepredložil názory od iných lekárov. Všetci oslovení lekári zhodne súhlasili, aby sa neodsúvala hospitalizácia a maloletý ju absolvoval, čo matka nerešpektuje. Maloletý samostatne nechodil do veku 24 mesiacov, teda oneskorené a daný fakt má medicínsky dôvod, ktorý treba diagnostikovať. Maloletý má výraznú svalovú hypotóniu, avšak toto nie je diagnóza určujúca prečo nechodil. Ide len o prejav problému, ktorý má, a ani rodičia, ani lekári stále nevedia určiť dôvod, resp. jeho príčinu. Skutočnosť, že maloletý vie samostatne urobiť pár krokov neznamená zlepšenie jeho zdravotného stavu, pričom toto ochorenie nie je ako bežná detská choroba, pri ktorej sa následne nezisťuje príčina. Výrazne oneskorený psychomotorický vývin u maloletého znamená, že zdravotný problém asi má, o čom ho lekári informovali, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že doposiaľ nerozpráva. V prípade, ak by sa napr. diagnostikovala endokrinologická príčina

(porucha štítnej žľazy), bola by zahájená liečba levotyroxínom. Ak by bola príčina genetická, bolo odporúčané doplnenie i logopedickej terapie alebo psychologickej intervencie atď. Maloletý nejaké pokroky robí, ale jeho progres je pomalý. K. D. explicitne uviedla, že efekt rehabilitácie je nedostatočný, čo potvrdzuje aj email od fyzioterapeutky pani R. zo dňa 02.07.2024. Počas vykonávanej kontroly maloletého dňa 18.06.2024 nebol posun v zdvíhaní panvy a držania hlavy, na čo bolo odporučené ďalšie cvičenie na doma a v prípade, ak nezačne štvornožkovať, návšteva fyzioterapeutky. V porovnaní s lekárskou správou K. K. zo dňa 14.10.2024 sa potvrdilo, že maloletý nezačal štvornožkovať. Ultimátny cieľ u maloletého nie je len napredovanie pohybu, ale celkový psychomotorický vývoj, kde patria aj iné funkcie. Samotná matka sa vo vyjadrení pre ÚPSVaR priznala, že bráni maloletému v hospitalizácií a vo vyjadrení zo dňa 11.06.2025 priznala dôvody bránenia v čo najskoršej hospitalizácií. Podľa medicínskych poznatkov v prvých troch rokoch života dieťaťa je rozvoj mozgových funkcií najvýraznejší a je veľmi žiadúce diagnostikovať príčinu psychomotorického zaostávania čo najskôr, aby bola čím skôr začatá cielená intervencia a odkladanie vyšetrenia a liečby môže mať za následok ťažší stupeň intelektuálneho deficitu, pomalšie PM tempo atď. Na základe medicínskych poznatkov je známe, že mozog detí do 2-3 rokov je extrémne plastický a pokiaľ toto obdobie sa u maloletého premešká, je riziko, že tento deficit nebude možné nikdy dobehnúť. Vyjadril znepokojenie a naliehavosť potreby nahradiť súhlas matky s hospitalizáciou. Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom odporúčaní lekárov o hospitalizácií maloletého, ktorú indikovali už v júli a v auguste 2024, keď matka odmieta vnímať fakty. Poprel, že by jeho cieľom v prípade hospitalizácie bola starostlivosť o maloletú dcéru, keď jeho hlavnou motiváciou je zdravotný stav maloletého a hospitalizácia. Považoval za hrozné domnienky matky, že otec bráni maloletému v diagnostike z dôvodu, aby poskytoval dcére starostlivosť s prespávaním neho, hoci do rozchodu rodičov s ňou žil a strávil dni aj bez prítomnosti matky a po rozpade ich vzťahu matka nebola ochotná odovzdávať mu deti do starostlivosti až do vydania neodkladného opatrenia o styku. Matka v návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom žiadala o úpravu styku v rozsahu 4,5 hodiny v priebehu 14 dní dôvodiac separačnou úzkosťou maloletej B., ktorú nepotvrdila ani materská škola a vekom maloletého B., ktorý nemôže byť bez nej. Považoval za cynické, morbídne a nezodpovedné, aby rodič vyše šesť mesiacov bránil vlastnému dieťaťu v potrebnej hospitalizácii a diagnostike jeho zdravotného stavu, len z dôvodu, aby druhé dieťa nebolo s druhým rodičom. Matka namietla tvrdenie, že pediatrička na poradni dňa 12.03.2024 skonštatovala zdravotný stav a potrebu rehabilitačného cvičenia a reagovala argumentom o konzultácii ohľadom možnej rehabilitácie do budúcna, hoci v lekárskej správe zo dňa 12.03.2024 K. D. explicitne uvádzala potrebu rehabilitačného cvičenia. Maloletý od marca 2024 zaostáva v psychomotorickom vývoji a pediatrička uviedla v správe, že rodičia kontaktujú rehabilitačnú sestru za účelom intenzívnejšieho cvičenia. Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom záverov pediatričky zo dňa 15.08.2024, pretože K. D. znížila čas, kedy mal byť maloletý hospitalizovaný (18 mesiac, t. j. november 2024) oproti K. H., neurologičke, ktorá pôvodne uviedla vek 18-20 mesiacov. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o zmene neurológa za účelom vyžiadania si ďalšieho odborného názoru, pretože následne už neabsolvovala vyšetrenie s maloletým u K. H. a od toho času navštevuje K. K.. Matka mu neumožnila s maloletým navštíviť lekárku, čo vyplýva aj zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. . Za klamlivé považoval tvrdenia, že K. K. odporúčal riešiť hospitalizáciu za účelom doriešenia diagnózy, nakoľko na kontrole dňa 18.03.2025 sa vyjadril, že “je fakt, že diagnózu nemáme, príčinu nepoznáme“. Ak by diagnóza bola známa, lekár neodporúča hospitalizáciu za účelom diagnostiky. Tvrdenie matky, že K. K. maloletého stav nehodnotil ako akútny s potrebou okamžitej hospitalizácie, považoval za ďalší pokus o vedomé zavádzanie, pretože K. K. ponúkol najbližší možný termín hospitalizácie, ktorý mu bol poskytnutý, a uviedol, že pokiaľ by rodičia chceli maloletého hospitalizovať v Univerzitnej nemocnici v Martine, s touto alternatívou by súhlasil a maloletému by poskytol túto možnosť, čo matka zamietla. Poprel, že mu matka odpovedala na email zo dňa 22.03. a 30.03., čo doložil dôkazom. Nesúhlasil s argumentami matky o hodnotení progresu maloletého K. N., pretože rozhodujúce slovo má pediater. Skutočnosť, že maloletý potrebuje intenzívne rehabilitovať je podmienka nutná, nie však postačujúca, inak by mu K. H., K. D. a K. K. neindikovali hospitalizáciu. Namietal tvrdenie matky o jeho nezáujme o maloletého a neochote pomáhať, pretože odkedy sa dozvedel, čo mu matka tajila, viackrát jej ponúkol pomoc, avšak ju odmietla. Pokiaľ matka poukazuje na pokrok maloletého (začal chodiť sám od mája 2025), chce veriť týmto tvrdeniam, avšak je nesprávne si nepripúšťať realitu a zatvárať pred ňou oči. Matka šesť mesiacov ignoruje a neguje inštrukcie ošetrujúcich lekárov ohľadom zdravotného stavu maloletého, riskuje nižšie IQ u maloletého, ktoré už nedoženie. Informácie o výdavkoch oboch maloletých detí mu matka zaslala emailom v decembri 2024, na ktorý odpovedal a vyjadril ochotu ich hradiť a podieľať sa na nich, ak budú zdokladované, na čo nereagovala. Správanie matky vníma ako nezodpovedné a nebezpečné vo vzťahu k obom deťom, ich zdraviu a celkovému zdravému vývinu. Matka už takmer rok bráni maloletému v

hospitalizácií, vedome a zámerne K. K. zavádza o pokrokoch maloletého, ktoré v tej dobe reálne ešte vôbec nezvládal. Obdobne tomu bolo aj pri maloletej B., s ktorou začala navštevovať psychologičku za účelom predloženia správ počas súdneho pojednávania, na ktorom sa túto informáciu dozvedel. Od marca do mája 2024 mala matka s maloletým na základe lekárskej správy K. D. z 12.03.2024 intenzívne rehabilitovať, čo nerobila, pričom s maloletým sa zúčastnila prvýkrát rehabilitácie 28.05.2024, namiesto toho v tom čase so zdravou a bezproblémovou dcérou navštevovala psychologičku pre pseudo správy v snahe účelovo ich predkladať. Matka koná iracionálne, lživo, zavádza lekárov, kolízneho opatrovníka a súdy a všetkých sa snaží presvedčiť, že hospitalizácia maloletého nie je potrebná alebo ju bezdôvodne odsúva, hoci pozná rozhodnutie a inštrukcia pediatra. Matka má od začiatku vedomosť o možnosti zabezpečiť maloletému skorší termín hospitalizácie v NÚDCH, čomu bráni. Maloletý má aktuálne 25 mesiacov, samostatne nechodí, nerozpráva, zaostáva vo vývoji. Situáciu považoval za naliehavú, keďže hospitalizácia mala byť uskutočnená už v novembri 2024 a vyjadril obavu o výsledku diagnostiky a jeho prínose, ak sa bude odkladať a problém sa nebude riešiť. Keďže vyčerpal všetky možnosti ako matku presvedčiť, súd je posledná inštancia, na ktorú má možnosť sa obrátiť pri riešení zdravia maloletého. Zotrval na odvolaní a svojich vyjadreniach.

6. V podaní zo dňa 23.6.2025 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojich vyjadrenia. Zdôraznila, že maloletý ma hospitalizáciu naplánovanú. Spochybnila otcom predložené odporúčania vystavené lekármi, ktorí maloletého nikdy nevyšetrili a spochybnila ich osobný vzťah k otcovi. Poukázal na to, že práve ona zabezpečila maloletému rehabilitácie v TETIS, s.r.o. v Dunajskej Lužnej, na ktorých sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť majúc za to, že uznesenie je súladné so záujmom maloletého.

8. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti.

9. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prezentovanými v rozhodnutí, na ktoré v celosti poukazuje a konštatuje ich správnosť a k ich doplneniu uvádza nasledovné ( , ).

10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

11. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali

zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, či dokonca život a zdravie, prípadne iné dôležité záujmy.

12. V prejednávanom prípade sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vydania rozhodnutia v zmysle ust. pokrývajúceho prípady, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (ktoré je výlučne návrhovým konaním). Okamžitú potrebu nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že matka nesúhlasila s hospitalizáciou maloletého a nerešpektuje odporúčania lekárov a odborníkov (špecialistov) na hospitalizáciu dieťaťa s cieľom jeho diagnostiky, ktoré odporúčania boli prezentované už v roku 2024, vzhľadom na oneskorený psychomotorický vývoj maloletého. V dôsledku konania matky otec nemôže zabezpečiť maloletému hospitalizáciu a diagnostiku v skoršom termíne. Otec mal za to, že je objektívne v najlepšom záujme maloletého hospitalizáciu riešiť čo najskôr, pretože ak k diagnostike nedôjde, nebude zistená príčina jeho stavu a neskoršou liečbou môže dôjsť k jeho ďalšiemu zaostávaniu vo vývoji.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a obsahom napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nie je osvedčená potreba okamžitého zásahu súdu a ani to, že potrebu nariadenia otcom navrhovaného neodkladného opatrenia si vyžaduje aktuálny stav ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu a predložených lekárskych správ je zrejmé, že zdravotný stav maloletého je sledovaný jednak jeho všeobecnou lekárkou K. D. a jednak lekármi špecialistami neurológmi K. K. a v predchádzajúcom období K. H.. Odvolací súd nespochybňuje, že psychomotorický vývoj maloletého je oneskorený a rodičia boli ešte v roku 2024 s touto diagnostikou oboznámení, maloletému boli odporúčané rehabilitácie, pravidelné cvičenia a v určitom vývinovom období potreba hospitalizácie v prípade, ak nebude vo veku 18 až 20 mesiacov samostatne chodiť a nedôjde u neho ku zmene. Pokiaľ otec poukazuje na zanedbávanie zdravotnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá nerešpektuje odporúčania lekárov, odvolací súd vychádzajúc z predložených lekárskych správ konštatuje, že matka v zmysle odporúčaní lekárov (K. K. a K. D.) s maloletým pokračuje v rehabilitáciách, pravidelne s dieťaťom cvičí, absolvuje s ním kontroly u lekárov aj fyzioterapeutky pani R.. K emailu K. E. 25.9.2024, na ktorý otec poukazuje, odvolací súd udáva, že v prvom rade prihliadal na správy lekárov, najmä správu K. K. z neskoršieho dáta (kontrola v októbri 2024, v marci 2025 a následne určená ďalšia kontrola v auguste 2025), ktoré osvedčujú, že zdravotný stav maloletého je neurológom, ktorý má maloletého vo svojej zdravotnej starostlivosti, sledovaný a matka jeho pokyny dodržiava. K. E. nie je ošetrujúcim lekárom maloletého a jeho celkový zdravotný stav nepozná, nakoľko maloletého ošetrovala len z dôvodu akútneho zhoršenia jeho zdravotného stavu (febrilné horúčky). Správa vyhotovená K. H., neurologičkou, dňa 24.7.2024 síce obsahuje v závere odporúčania rehabilitovať s tým, že ak nebude maloletý chodiť do 18-20 mesiacov treba doriešiť stav hospitalizáciou, avšak zo spisu sú nesporné ďalšie odporúčania K. K.. Napokon je potrebné vziať do úvahy, že maloletý má dohodnutý termín hospitalizácie na deň 4.11.2025 a z emailu K. K. adresovaného matke dňa 27.5.2025 vyplýva, že „vyšetrenia netreba súriť, nehrozí riziko omeškania, odporúča pokračovať v doterajších terapiách“. Ani otcom predložený výmenný lístok vystavený K. D. dňa 21.5.2025 (odporúčanie na hospitalizáciu v čo najskoršom termíne) nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu otca, vzhľadom na stanovisko K. K., ktoré je neskoršieho dáta.

14. Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc z osvedčeného stavu veci existujúceho v čase rozhodovania odvolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sa nejedná o situáciu, v ktorej by bez okamžitého zásahu zo strany súdu otcom navrhnutým neodkladným opatrením boli záujmy a zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a ich komunikácia nie je primeraná a korektná, nedokážu sa dohodnúť, avšak je zjavné, že maloletý má zabezpečený termín hospitalizácie v zmysle odporúčaní lekárov a zabezpečené pravidelné rehabilitácie, ktoré absolvuje.

15. Odvolací súd na podanie matky zo dňa 23.06.2025 neprihliadal a ostatným účastníkom konania ho nedoručoval v súlade s ust. . Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

16. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní osvedčené neboli. Otec maloletého dieťaťa neosvedčil také ohrozenie maloletého, ktoré by vyžadovalo úpravu jeho pomerov neodkladným opatrením v otcom navrhovanom znení. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov podľa rdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , .

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).