Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-38-2025.pdf
PDF · 85.74 KB
Case nature
Subarea
20C/38/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Beneficum Consulting s.r.o., sídlo: Jozefa Cígera Hronského 1636/20, 831 02 Bratislava, IČO: 47 561 963, zastúpený: Weis & Partners s.r.o., sídlo: Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovaným: 1/ A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX/X, XXX XX D., 2/ E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, XXX XX G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným povinnosť (i) umožniť žalobcovi a/alebo osobe písomne poverenej žalobcom jednorazový vstup do rodinného domu so súpisným číslom 12, postavenom na pozemku evidovanom v registri „C“ ako parcela číslo 15154/1 s výmerou 153 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. – H., na adrese C. X, XXX XX D. (ďalej len „rodinný dom“) a do dvojgaráže so súpisným číslom 19135, postavenom na pozemku evidovanom v registri „C“ ako parcela číslo 15154/3 s výmerou 95 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. – H., na adrese C. X, XXX XX D. (ďalej len „dvojgaráž“), za účelom vykonania kontroly identifikácie hnuteľných vecí žalobcu uvedených v prílohe č. 1 návrhu (ďalej len „príloha č. 1“) s tým, že žalobca a/alebo osoba písomne poverená žalobcom je oprávnená zotrvať v priestoroch domu po dobu 6 hodín od vstupu do domu a v priestoroch dvojgaráže po dobu 3 hodín od vstupu do dvojgaráže a vyhotovovať si obrazové záznamy z hnuteľných vecí žalobcu nachádzajúcich sa v priestoroch domu a dvojgaráže uvedených v prílohe č. 1, (ii) zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a/alebo osobe písomne poverenej žalobcom sťažiť alebo znemožniť výkon kontroly identifikácie hnuteľných vecí žalobcu uvedených v prílohe č. 1, nachádzajúcich sa v priestoroch domu alebo dvojgaráže a (iii) strpieť vykonanie úkonov žalobcu a/alebo osôb písomne poverených žalobcom v súvislosti s prevzatím hnuteľných vecí uvedených v prílohe č. 1 a nachádzajúcich sa v dome alebo dvojgaráži.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca mal svoje sídlo v predmetnom dome. V tom čase vykonával funkciu konateľa žalobcu C. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX naposledy bytom C. XX/X, D., ktorý vlastnil dom v spoluvlastníckom podiele 1 a zriadil v ňom sídlo žalobcu. Po jeho úmrtí prešiel spoluvlastnícky podiel domu na jeho syna (žalovaného) ako dediča. Žalovaný, prostredníctvom svojej matky, momentálne užíva dom na svoje vlastné zárobkové účely. Po smrti konateľa C. B. došlo k zmene sídla žalobcu. Hnuteľné veci žalobcu identifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však zostali v pôvodnom sídle žalobcu v dome. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke práva k týmto hnuteľným veciam z dôvodu, že boli (i) zakúpené konateľom žalobcu v mene žalobcu, (ii) objednané v mene žalobcu, (iii) nadobudnuté z prostriedkov žalobcu, (iv) dodané do pôvodného sídla žalobcu a
(v) nemá žalobca vedomie, že by boli tieto hnuteľné veci prevedené na inú osobu. Žalobca pritom tieto hnuteľné veci nemá vo svojej dispozícií a nie je mu umožnené prevzatie týchto hnuteľných vecí z adresy pôvodného sídla a dokonca ani len mu nie je umožnené si overiť to, či sa tieto hnuteľné veci vôbec ešte nachádzajú na adrese pôvodného sídla žalobcu. Z tohto dôvodu má žalobca aj dôvodnú obavu, že jeho hnuteľné veci môžu byť neoprávnene užívané tretími osobami, ako aj obavu, že tieto hnuteľné veci môžu byť bez vedomia žalobcu ukryté alebo prenesené z domu na iné neznáme miesto, čím sa môže úplne zmariť právo na vydanie týchto vecí žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca je zjavne vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v dome a že k svojmu majetku sa vie dostať len vstupom do domu a/alebo dvojgaráže, vzniká mu právo na vydanie vecí v zmysle § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za účelom legalizácie a právnej istoty žalobcu považuje žalobca za nevyhnutne potrebné, aby k jeho majetku bolo na základe súdneho rozhodnutia judikovaná ochrana výkonu vlastníckych práv žalobcu v podobe povinnosti strpieť výkon práva dočasného vstupu do domu za účelom prevzatia si svojho majetku, resp. minimálne overiť, či sa majetok žalobcu stále nachádza v bývalom sídle a či s ním nebolo manipulované.
3. Potrebu nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania žalobca odôvodnil tým, že žalobca má ústavné právo užívať vlastnícke práva k svojmu majetku, pričom je zrejmé, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve žalobcu, že sa zrejme nachádzajú (minimálne ich podstatná časť) v dome a existuje dôvodná obava, že bez neodkladného opatrenia môže nenávratne dôjsť k zmareniu vlastníckych práv žalobcu k týmto jeho hnuteľným veciam priamym alebo nepriamym konaním matky žalovaného. Neodkladnú potrebu vidí žalobca aj v tom, že v súčasnej dobe bez takéhoto rozhodnutia súdu sa žalobca v dohľadnej dobe nikdy nedomôže riadneho výkonu svojho vlastníckeho práva. V prípade zdĺhavého súdneho konania by ochrana vlastníckych práv žalobcu stratila praktický zmysel a význam, nakoľko žalovaní, či iné osoby, môžu bez akejkoľvek reálnej prekážky s týmito hnuteľnými vecami jednoducho naložiť tak, aby sa k nim už nikdy nemohol žalobca dostať (ukryť, preniesť inam, zničiť, predať, a pod.). Žalobca sa preto dostal do tiesnivej a inak ťažko riešiteľnej situácie, nakoľko bez nariadenia neodkladného opatrenia sa nevie dostať k možnosti nakladania s vlastným majetkom. Zároveň, bez existencie formálneho zabezpečenia práva vstupu do domu aspoň vo forme neodkladného opatrenia, nemôže žalobca s istotou potvrdiť, že sa jeho majetok stále nachádza v dome, že nebol poškodený, speňažený alebo že iným spôsobom nedošlo k zásahu do jeho vlastníckych práv. Žalobca si uvedomuje princíp proporcionality akéhokoľvek nariadeného zásahu a preto limituje toto svoje právo na vstup a zotrvanie v dome jednorázovo v rozsahu 6 hodín a vo vzťahu k dvojgaráži na vstup a zotrvanie na 3 hodiny.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil súpis hnuteľných vecí č.l.5, 8, faktúry č.l.9-25, list vlastníctva č.l.26-28, predžalobná výzva č.l.31-32, odpoveď č.l.33, oznámenie o veciach č.l.35-36, emailová komunikácia č.l.37-38, oznámenie č.l.39, fotografia č.l.40.
5. Súd právne posúdil vec podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. f), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 2 a § 340 ods. 1 CSP.
6. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Žalobca teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému žalobca navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže žalobca predložiť bez vlastnej viny. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia.
8. Súd preskúmal návrh žalobcu, oboznámil sa s obsahom skutkového stavu uvedeného v návrhu, ako aj s priloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
9. Súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v návrhu. Žalobca síce za tým účelom predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia faktúry vystavené na meno žalobcu, o ktorých tvrdil, že majú preukazovať jeho vlastnícke právo, avšak takýto záver je podľa súdu nesprávny.
10. Faktúry vystavené na meno žalobcu nepreukazujú, kto je vlastníkom vecí uvedených vo faktúre. Faktúra žiadnym spôsobom nepreukazuje, kto tovar skutočne od dodávateľa prevzal a najmä, kto za tento tovar zaplatil a z akých finančných prostriedkov. Nie je vôbec preukázané, či cena bola uhradená z majetku žalobcu alebo išlo o prostriedky nepatriace žalobcovi a cena bola uhradená z prostriedkov tretej osoby. Žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že úhrada bola realizovaná z majetku žalobcu, a to z jeho bankového účtu, kreditnej karty, resp. z pokladne. Rovnako tak žalobca nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, že predmetné hnuteľné veci boli skutočne zaradené do obchodného majetku žalobcu, teda že ich vedie v účtovníctve ako svoj obchodný majetok.
11. Faktúry predložené žalobcom samostatne žiadnu takúto skutočnosť neosvedčujú. Naviac z niektorých faktúr je zrejmé, že za tovar bolo hradené v hotovosti, prípadne dobierkou. Práve pri uvedených úhradách je potom pochybné, z koho finančných prostriedkov bola takáto úhrada realizovaná, či išlo o prostriedky žalobcu, jeho konateľa C. B. alebo tretej osoby, teda išlo o prostriedky nepatriace žalobcovi a na objednane tovaru bol použitý len registračný účet žalobcu u predajcu. Na základe uvedeného potom nebolo možné dospieť k záveru, že to bol práve žalobca, kto za tovar zaplatil a komu by teda tento tovar mal patriť.
12. Z obsahu niektorých faktúr vyplýva, že úhrada za tovar by mala byť realizovaná aj prevodom, kartou, kartou cez internet, terminálom, resp. cez TatraPay. Ani v tomto prípade však žalobca neosvedčil, v koho vlastníctve peňažné prostriedky použité na úhradu tovaru boli a z akého účtu boli hradené. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ani v tejto časti vyhovieť žalobcovi, keďže ani v tomto rozsahu nepreukázal, že by za tovar sám platil a nadobudol vlastníctvo tohto tovaru.
13. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vlastníctvo tovaru preukazujú faktúry vystavené na meno žalobcu, nakoľko uvedená skutočnosť vlastníctvo veci nezakladá. Ak by aj tovar bol objednaný na žalobcu ako spoločnosť, skutočný príjemcom tovaru a teda aj jeho vlastníkom môže byť tretia osoba, ktorá za tento tovar aj môže zaplatiť. Toto je možné práve v prípade nákupu tovaru v internetovom obchode (osobitne v Alze), kedy tovar môže byť kupovaný na firmu prostredníctvom jej registračného účtu, aj keď táto firma následne tovar nikdy nenadobudne a za tovar ani nikdy nezaplatí. Jej registračný účet sa môže použiť na nákup tovaru, čo ale neznamená, že tovar kupuje táto spoločnosť, cez ktorú sa nakupuje a za tovar aj platí, keďže takýto nákup môže byť realizovaný aj na súkromné účely. Uvedené sa netýka len obchodu Alza, ku ktorému žalobca predložil väčšinu faktúr, ale je to možné prakticky v ktoromkoľvek internetovom obchode. Ak registrovaný zákazník sprístupní svoje registračné údaje niekomu inému, táto tretia osoba môže realizovať nákup tovaru pre svoje vlastné potreby
nesúvisiace s činnosťou tohto registrovaného zákazníka. Tretia osoba sa cez tieto registračné údaje jednoducho prihlási, realizuje nákup, následne na čo obchodník vystaví faktúru, resp. ďalšie doklady na meno registrovaného zákazníka, za čo táto tretia osoba aj zaplatí. Uvedené ale neznamená, že táto registrovaná osoba by mala byť vlastníkom tovaru takto cez jej registračný účet objednaný a zaplatený niekým úplne iným.
14. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca ani len neosvedčil svoje vlastnícke právo vecí uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby posudzoval žalobcom požadovaný zásah do obydlia tretej osoby a vykonanie prakticky domovej prehliadky v obydlí iného.
15. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom ani neosvedčil, že hnuteľné vecí sa skutočne mali nachádzať v nehnuteľnosti, v ktorej požadoval umožniť vykonanie súpisu. Ak by aj vlastníkom uvedených hnuteľných vecí bol žalobca, čo však žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, uvedené ešte neznamená, že tieto hnuteľné veci boli umiestnené v predmetnej nehnuteľnosti, nachádzajú sa tam a disponujú s nimi žalovaní. Žalobca predložil súdu len svoje domnienky založené na tom, že žalobca mal v rozhodnom čase sídlo spoločnosti zriadené na adrese uvedenej nehnuteľnosti. To ale neznamená, že žalobca v takto zriadenom sídle aj skutočne vykonával svoju podnikateľskú činnosť a mal právo užívať predmetné priestory rodinného domu, a nejednalo sa len o administratívne sídlo spoločnosti. Opak žalobca taktiež neosvedčil a nepreukázal jeho užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorá naviac ani nebola v jeho majetku, keďže sčasti patrila jeho spoločníkovi a konateľovi. Z faktúr priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež nie je možné určiť, že tieto hnuteľné veci sa majú nachádzať práve v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná ako sídlo žalobcu.
16. Vo vzťahu k IV. výroku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia nie je nahrádzať riadne súdne konanie o vydanie hnuteľných vecí, v ktorom bude nevyhnutné vykonať podrobné dokazovanie za účelom ustálenia, kto je skutočným vlastníkom hnuteľných vecí. Na uvedené nie je dostatočný priestor v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je založené len na tvrdení žalobcu o existencii jeho vlastníctva bez toho, aby toto tvrdenie mohlo byť súdom, aj s prihliadnutím na tvrdenia a dôkazy žalovaných, akokoľvek potvrdené. Vzhľadom k tomu súd ani nemôže rozhodnúť neodkladným opatrením o povinnosti žalovaných strpieť vykonanie úkonov žalobcu alebo ním poverených osôb v súvislosti s prevzatím hnuteľných vecí, keďže by sa tým úplne obišlo súdne konanie o vydanie veci a s tým spojené nevyhnutné dokazovanie.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalovaní mali v konaní úspech a preto je žalobca povinný nahradiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaným žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).