Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-22-2020.pdf
PDF · 136.25 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobkyne mal. P. M., trvale bytom E. Z. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpená zákonnými zástupcami: P. M., nar. XX.XX.X., bytom E. X./XX, X. XX P. a Q. W., nar. XX.XX.X., bytom E. Z. X./XX, X. XX Revúca, zastúpená advokátom Mgr. Martin Jankovič, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7862/2020/OŠ-3 zo dňa 17. augusta 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7862/2020/OŠ-3 zo dňa 17. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím Riaditeľa Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej č. 5/2020/ GMKR-45 zo dňa 3. júla 2020 z r u š u j e.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Na základe riadne podanej prihlášky na strednej školy, konkrétne na štúdium na Gymnáziu M. Kukučína, V. Clementisa 1166/21 v Revúcej bola žalobkyňa pozvaná na prijímacie skúšky riaditeľom strednej školy, ktoré úspešne absolvovala dňa 15. júna 2020. Riaditeľ Gymnázia M. Kukučína v Revúcej rozhodnutím č. 5/2020/GMKR-38 zo dňa 15. júna 2020 rozhodol o tom, že žalobkyňu prijíma na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia M. Kukučína, v Osemročnom vzdelávacom programe, študijný odbor 7902 J Gymnázium v školskom roku 2020/2021 za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka Gymnázia M. Kukučína v Revúcej. Zároveň rozhodol o tom, že zápis prijatých uchádzačov prijatých na štúdium sa uskutoční prostredníctvom „Záväzného potvrdenia o nastúpení/nenastúpení na štúdium“, ktoré je potrebné doručiť na Gymnázium M. Kukučína do 30.6.2020. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že po posúdení predpokladov žalobkyne s osobitným zreteľom na výsledku prijímacích skúšok bolo prijatiu vyhovené s tým, že žalobkyňa sa umiestnila v poradí celkovo na štvrtom mieste, ktoré neprevyšuje stanovený počet možných prijatých žiakov je stanovený riaditeľom školy a umiestnenie sa uchádzača sa po vyhodnotení v takom poradí, ktoré neprevyšuje určený počet je podmienkou k prijatiu. Poukázal tiež na § 65 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), podľa ktorého je v kompetencii riaditeľa školy so súhlasom zriaďovateľa a po prerokovaní v pedagogickej rade školy stanoviť počet žiakov, ktorých možno do prijať do tried prvého ročníka ako aj formu a kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky a taktiež ostatné podmienky prijatia na štúdium.
2. Súčasťou administratívneho spisu je Usmernenie Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 9.6.2020 k otvoreniu prvého ročníka Osemročného vzdelávacieho programu v stredných školách v školskom roku 2020/2021 pre Gymnázium M. Kukučína v Revúcej. V tomto usmernení je uvedené, že Banskobystrický samosprávny kraj ako zriaďovateľ, zastúpený odborom školstva upozorňuje Gymnázium M. Kukučína, že nebude súhlasiť s udelením výnimky na otvorenie triedy s nižších počtom žiakov prvého ročníka Osemročného vzdelávacieho programu pre školský rok 2020/2021 ako je uvedené v § 3 ods. 7 zákona č. 248/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon, minimálny počet 17 žiakov v triede). Ďalej sa v tomto usmernení uvádza, že už v predchádzajúcom roku udelená výnimka bola udelená s upozornením, že v ďalších školských rokoch už s udelením výnimky zriaďovateľ nebude súhlasiť, nakoľko financovanie mzdových a prevádzkových nákladov pri tak nízkom počte žiakov je pre Banskobystrický samosprávny kraj neefektívne. Ďalej bol adresát v tomto usmernení upozornený, aby v prípade nesplnenej zákonnej podmienky o minimálnom počte žiakov, neodkladne informoval zákonných zástupcov o neotvorení triedy prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu. 3. Obsahom administratívneho spisu je aj e-mailová správa, ktorou prvostupňový administratívny orgán odoslal 17. júna 2020 na e-mailovú adresu W. zákonnej zástupkyne žalobkyne, obsahom ktorého bola žiadosť o zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení/nenastúpení na štúdium, na základe ktorého bude žiak zapísaný alebo nezapísaný do prvého ročníka s upozornením, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a na otvorenie ročníka je potrebných 17 žiakov, preto bude potrebné žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nemusí schváliť. Pre prípad neudelenia výnimky z počtu žiakov sa trieda neotvorí a adresátovi bude zaslané rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prijatí. Touto správou bolo zároveň žalobkyni odoslané aj rozhodnutie o prijatí na štúdium žalobkyne. 4. V administratívnom spise sa ďalej nachádza žiadosť prvostupňového administratívneho orgánu adresovaná Banskobystrickému samosprávnemu kraju o udelení výnimky z počtu žiakov v triede Prima. Na túto žiadosť bola odoslaná Banskobystrickým samosprávnym krajom odpoveď, z ktorej vyplýva, že žiadosti o udelení výnimky nebude vyhovené, nakoľko bola v školskom roku 2019/2020 udelená výnimka s počtom žiakov 8 v triede Prima za podmienky, že v prípade nenaplnenia počtu žiakov v školskom roku 2020/2021 v zmysle § 33 ods. 7, bod A zákona č. 245/2008 Z. z. výnimka na nižší počet žiakov v triede Prima udelená nebude. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 5. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 5/2020/GMKR-45 zo dňa 3. júla 2020 rozhodol tak, že na základe toho, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 8 a § 33 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. zrušuje rozhodnutie o prijatí na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia M. Kukučína žalobkyni vydaného pod č. 5/2020/GMKR-38 zo dňa15. júna 2020 a rozhodnutie odôvodnil tým, že prijímacie skúšky do prvého ročníka Osemročného vzdelávacieho programu absolvovalo 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu, a preto správny orgán požiadal zriaďovateľa o udelenie výnimku z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8, písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z.. Zriaďovateľ udelenie výnimky zamietol a oznámenie doručil 3.7.2020. Z dôvodu neudelenia výnimky správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 7862/2020/OŠ-3 zo dňa 17. augusta 2020 na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie zákonného zástupcu zamietol a napadnuté rozhodnutie riaditeľa školy potvrdil. Tiež, že žalobkyňa sa na denné štúdiu v školskom roku 2020/2021 do Primy na Gymnázium M. Kukučína Revúca v študijnom odbore 7902 J-osemročná forma štúdia neprijíma. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu a žalovaný zistil, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli posúdené. Preto sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu. Na základe toho rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobné body 7. Žalobkyňa sa prostredníctvom zákonných zástupcov-rodičov včas podanou žalobou domáhala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo a vrátil vec na ďalšie konanie administratívnemu orgánu. Žalobkyňa namietala nezákonnosť pre hmotnoprávne a procesnoprávne vady napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa namietala formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívali v tom, že rozhodnutie neobsahuje údaj o tom, kedy bol opravný prostriedok datovaný a neobsahuje ani údaje o tom, aké rozhodnutie riaditeľa školy bolo predmetom odvolacieho prieskumu, keď chýba tak dátum ako
aj číslo prvostupňového rozhodnutia. Takýto postup bol zmätočný, pretože prvostupňový orgán vydal dve po sebe idúce rozhodnutia, prvé z 15.6.2020 o prijatí žiačky na štúdium a druhé z 3.7.2020 o zrušení tohto prvého rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, ktoré rozhodnutie bolo potvrdzované. 9. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a ich arbitrárnosť, ďalej pre rozpor so znením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalovaný nereagoval na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní a ani sa s nimi nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené, aký priebeh konania odvolaciemu rozhodnutiu predchádzal, teda ako rozhodol prvostupňový orgán a z akých dôvodov bolo prvostupňové rozhodnutie odvolateľom napadnuté, tiež ako bola vyhodnotená správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu a ako sa žalovaný vyrovnal s námietkami žalobkyne. 10. Obidve rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivé konanie a rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkové otázky, ktoré súviseli s predmetom konania. 11. Žalobkyňa ďalej namietal postup, akým bolo v tejto veci s ňou konané. Poukázala na to, že bolo vypísané prijímacie konanie do prvého ročníka na Osemročnom gymnáziu M. Kukučína v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo celkovo 10 detí vrátane žalobkyne. Všetky úspešne absolvovali toto prijímacie konanie a všetkým bolo zaslané rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí na predmetné štúdium. Následne z nepochopiteľných dôvodov a to nezákonným spôsobom došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia o prijatí na štúdium prvostupňovým správnym orgánom bez podnetu účastníka konania. Dôvodom zrušenia bolo, že zriaďovateľom školy - žalovaným nebola udelená výnimka podľa § 33 ods. 7 a 8 zákona č. 24/2008 Z. z. na nižší počet žiakov v triede. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový orgán závažne pochybil, keď si pred vypísaním prijímacieho konania nezabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy na udelenie výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov, a keď bez takejto výnimky vydal rozhodnutie o prijatí žiakov na štúdium a o udelenie výnimky žiadal až potom. V rozpore s inštančným postupom rozhodnutie o prijatí na štúdium, zrušil. Rozhodnutím, ktorým zrušil prvostupňový orgán predchádzajúce rozhodnutie si nesprávne atrahoval právomoc odvolacieho správneho orgánu. Nekonal na základe žiadneho opravného prostriedku ani podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, ak by takýto postup bol mohol byť považovaný za preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 12. Žalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť spočívajúcu v tom, že nebola oboznámená pred vydaním napadnutého rozhodnutia s podkladom rozhodnutia, ktorým bolo oznámenie, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a 8 zákona č. 245/2008 Z. z., čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázala na to, že povinnosť správneho orgánu umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemožno nahrádzať ani postupom požiadania účastníka správneho konania o nahliadnutie do spisového materiálu. Za porušenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. možno považovať každú situáciu, keď sa účastník konania o vykonaných dôkazov dozvie až z odôvodnenia doručeného rozhodnutia, čo bolo aj v tomto prípade. 13. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala, že nesúhlasí s aplikáciou § 33 ods. 7 a 8 a najmä § 33 ods. 8, písm. e) školského zákona tak, ako ju vykonal žalovaný. Jednak neboli tieto ustanovenia odcitované a jednak chýbajú dôvody, prečo žalovaný nepovažoval otvorenie prvého ročníka na Osemročnom gymnáziu M. Kukučína v školskom roku 2020/2021 za osobitný prípad v zmysle § 33 ods. 8 školského zákona napriek podstatnej skutočnosti, že v školskom roku 2017/2018 bolo prijatých na toto štúdium 12 žiakov, v školskom roku 2018/2019 bolo prijatých 10 žiakov a v školskom roku 2019/2020 bolo do prvého ročníka osemročného gymnázia prijatých 8 žiakov, teda vždy nižší počet , ktorý vyžadoval výnimku zriaďovateľa školy. Žalovaný nezdôvodnil, prečo boli v minulých troch školských ročníkoch tieto výnimky udelené, aj keď to žalobkyňa v odvolaní vyslovene namietala. Žalobkyňa takýto postup považuje za porušenie § 3 ods. 5, druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 14. Žalobkyňa ďalej namietala, že podľa platného školského zákona v čase prijímacích skúšok musí mať škola schválených minimálny počet žiakov v prvom ročníku. Prvostupňový orgán ako aj zriaďovateľ školy mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa hlási do prvého ročníka osemročného gymnázia a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia, a preto žalobkyňa mohla dôvodne predpokladať, že bola automaticky udelená výnimka na nižší počet žiakov v prvom ročníku podobne, ako to bolo v predchádzajúcich ročníkoch. Žalobkyňa namietala, že osemročný vzdelávací program na predmetnom gymnáziu nebol zrušený, a preto neotvorenie sa týka len ročníka 2020/2021 a len žiaci piateho ročníka v tomto roku spĺňajúci podmienky na prijatie budú týmto rozhodnutím ovplyvnení, čo je voči nim diskriminačné. Postup správnych orgánov teda nebol len nezákonný ale aj nespravodlivý a diskriminačný, zasiahol do záujmov a rozvoja maloletých detí a vyvolal detské sklamanie a podkopal
dôveru v regionálne stredné školstvo. V regióne je predmetné gymnázium jediným, a práve preto takýto postup kompetentných môže znamenať odliv žiakov do iných gymnázií v iných mestách, resp. v iných krajoch. 15. Žalobkyňa v žalobe navyše uviedla, že touto v konečnom dôsledku nezmení svoj status študenta základnej školy na status študenta osemročného gymnázia a to pre krátkosť času, avšak takéto rozhodnutie nemôže zostať bez povšimnutia, pretože by založilo nebezpečný precedens aj v iných obdobných prípadoch, hlavne ak sa ukáže, že takýto postup bude posúdený ako nezákonný, i keď ujmu u maloletých detí neodstráni, ale môže založiť nárok náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. 16. Na záver žaloby žalobkyňa uviedla, že žalobné body sú nasledovné: 1/ napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Prvostupňový správny orgán si nesprávne atrahoval právomoc odvolacieho správneho orgánu, keď rozhodol sám v rámci autoremedúry a zrušil svoje vlastné pre žalobkyňu prvotné pozitívne rozhodnutie, pričom tak konal v rozpore s § 57 ods. 1 Správneho poriadku, keď nekonal na základe žiadneho opravného prostriedku, či podnetu účastníka konania a v rozpore s § 65 a nasl. Správneho poriadku, ak by takýto postup mal byť považovaný za preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 2/ Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nezdôvodnil neaplikáciu výnimky podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona. Prvostupňový orgán žalobcovi pred vydaním rozhodnutia nedoručil žalobcovi stanovisko zriaďovateľa školy, čo je podstatnou vadou správneho konania. Bol porušený § 62 ods. 2 a § 64 ods. 8, písm. c) školského zákona, keď škola nemala v čase konania prijímacích skúšok schválený minimálny počet žiakov v prvom ročníku. Postup správnych orgánov je aj v rozpore s § 3 ods. 5, druhá veta Správneho poriadku. 3/ Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože sa obidva správne orgány neriadili § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný nereagoval na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi vôbec nezaoberal. Žalovaný v odôvodnení neuviedol podstatný priebeh správneho konania, teda ako rozhodol prvostupňový správny orgán, dôvody odvolania, ako bola vyhodnotená správnosť a zákonnosť postupu prvostupňového orgánu a ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedené v odvolaní. Žalovaný len v jednej vete uviedol, že skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli posúdené. V odôvodneniach rozhodnutí nie je uvedené, akou úvahou sa správne orgány najmä žalovaný dopracoval k neudeleniu výnimky podľa § 33 ods. 8 školského zákona napriek tomu, že v predchádzajúcich školských rokoch tak urobil. 4/ Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa žalobkyne to vyplýva z toho, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vôbec nezaoberal. 5/ Žalobkyňa namietala, že skutkový stav, ktorý zobral orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, lebo v nich nemá oporu, čo žalobkyňa toto vyvodila z toho, že jej nebolo doručené stanovisko zriaďovateľa, a preto možno polemizovať o jeho vydaní, keď žalobkyňa sa s ním nemohla oboznámiť. 6/ Žalobkyňa namietala, že v preskúmavanom konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo vyplýva z predchádzajúcich žalobných bodov a procesnoprávnych pochybení správnych orgánov. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba je nedôvodná a nepreukázaná a navrhol, aby ju správny súd v celom rozsahu zamietol. K námietke nedostatočného odôvodnenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie tak, ako je odôvodnené, je odôvodnené v dostatočnej miere, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sožik/3/2017, v zmysle ktorého odôvodnenie musí byť natoľko presvedčivé, aby strana ktorej bola uložená nejaká povinnosť a vo veci nebola úspešná, bola ochotná na podklade dôvodov rozhodnutia uloženú povinnosť dobrovoľne splniť. K námietke nesprávnej aplikácie § 33 ods. 7 a § 33 ods. 8, písm. e) zákona č. 24/2008 Z. z. žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s touto námietkou a považuje ju za neopodstatnenú, nakoľko prvostupňový správny orgán žalobkyni doručil e-mailom dňa 17.6.2020 na e-mailovú adresu jej zákonného zástupcu rozhodnutie o prijatí na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia M. Kukučína a zároveň ho oboznámil so skutočnosťou, že bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení tak, že požiada žalovaného, a teda zriaďovateľa dotknutého gymnázia o udelenie výnimky z minimálneho počtu žiakov tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 7 v spojení § 33 ods. 8 školského zákona. Tiež ho upozornil na možnosť, že v prípade neudelenia tejto výnimky sa prvý ročník neotvorí. K žalobnej námietke porušenia § 62 ods. 2, § 64 ods. 8, písm. c) školského zákona žalovaný uviedol, že žalobkyňa si nesprávne vyložila § 62 ods. 2 školského zákona, pretože toto ustanovenie predstavuje možnosť prijatia uchádzača do osemročného vzdelávacie programu za splnenia vyššie uvedených podmienok, nie však povinnosť prijať uchádzača do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho
programu v gymnáziu. Preto prvostupňový orgán toto ustanovenie neporušil, resp. žalobkyňa jeho porušenie nepreukázala. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nesprávne uvádza, že v čase konania prijímacích skúšok mala mať škola schválený počet žiakov v prvom ročníku, pretože počet žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje nielen podľa počtov žiakov prvého ročníka gymnázia k 15. septembru predchádzajúceho školského roku ale aj podľa ostatných kritérií, ktoré by mali zohľadňovať kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom uvedených § 64 ods. 8 pod písmenami a) až g). Žalovaný nesúhlasil, že bolo ustanovenie § 64 ods. 8, písm. c) porušené, nakoľko si žalobkyňa mylne vykladá toto ustanovenie tak, že v čase konania prijímacích skúšok mal mať schválený počet žiakov, nakoľko toto ustanovenie poukazuje na to, aké kritériá sa zohľadňujú pri určovaní počtu žiakov. Riaditeľ školy sa v otázkach priebehu prijímacieho konania a s tým súvisiacich termínov riadil rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 25.5.2020 č. 2020/12091:1- A2200. Žalovaný nesúhlasil, že by napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli nepreskúmateľné, pretože podľa neho tieto rozhodnutia sú odôvodnené dostatočnej miere a spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých zriaďovateľ neudelil výnimku pre nižší počet žiakov prvého ročníka dotknutého gymnázia, pričom na túto možnosť riaditeľ školy upozornil v e-mailovej komunikácii zo dňa 17.6.2020. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky okolnosti, ktoré považoval za podstatné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v plnom rozsahu, pričom uviedol, že v odvolaní žalobkyne neboli uvedené žiadne nové okolnosti, ktoré posúdené neboli. Zároveň uviedol, že správny orgán posudzuje iba právny a skutkový stav veci a nie osobný stav veci. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné a žalobná námietka neodôvodnená. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a to, že žalobkyňa s ním nesúhlasí, nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav. Skutkový stav, ktorý bol základom pre rozhodnutie, je v súlade s príslušnými administratívnymi spismi. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 18. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch žaloby, ktorými namietala nedostatok zrozumiteľných odôvodnení, absenciu uvedenia priebehu správneho konania, uvedenia aké dôkazy boli v konaní preukázané a k akým záverom na základe vykonaných dôkazov prvostupňový orgán, resp. žalovaný dospeli, a tiež prečo nedošlo k udeleniu výnimky na nižší počet žiakov pre otvorenie prvého ročníka osemročného gymnázia, čo nebolo ani v jednom z rozhodnutí vysvetlené. Podľa žalobkyne je neštandardný postup, ktorým prvostupňový orgán zasielal jej zákonnému zástupcovi e-mail, pričom zákon č. 71/1967 Zb. doručovanie e-mailovou formou ani nepozná. Pokiaľ žalovaný polemizoval o tom, že je rozdiel medzi povinnosťou prijatia žiaka na štúdium a možnosťou prijatia žiaka na štúdium, tak žalobkyňa bola prijatá na štúdium, pričom zákonný zástupca bol vyzvaný na zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení/nenastúpení žiaka na štúdium, na základe ktorého bude žiak napísaný alebo nezapísaný do prvého ročníka. Záväzné potvrdenie zo strany žalobkyne bolo riadne zaslané, a teda žalobkyňa ako žiačka osemročného gymnázia bola nielenže prijatá na uvedené štúdium, ale mala byť aj zapísaná do prvého ročníka tohto štúdia. Nie je zrejmé, na základe akého právneho základu prvostupňový správny orgán zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a nahradil ho novým rozhodnutím o neprijatí žiaka na štúdium, čo nesvetlil ani žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že argumentáciu vo vzťahu k § 64 obsiahnutú vo vyjadrení žalovaného malo obsahovať napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie a nie až vo vyjadrení k správnej žalobe. Avšak ani v tomto vyjadrení nebolo vysvetlené, ktoré z kritérií uvedených § 64 ods. 8, písm. a) až g) nemohol mať žalovaný objektívne vyhodnotené pre schválenie konkrétneho počtu žiakov pre otváraný prvý ročník osemročného gymnázia už v čase konania prijímacích skúšok. Podľa obsahu týchto kritérií jednoznačne z nich vyplýva, že boli rozpoznateľné už v čase vykonávania prijímacích skúšok na dané štúdiu a mali byť jednoznačne určené už v čase ukončenia termínu pre podávanie prihlášok na denné štúdium. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie ministerstva školstva, mal ho k svojmu vyjadreniu pripojiť a nie naň odkazovať, pretože ide o pre ňu neznámy dokument. Ďalej uviedla, že žalovaný zavádza, keď tvrdí, že rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené, pretože ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a ani z odôvodnenia žalovaného nie je možné zistiť, prečo žalovaný ako zriaďovateľ neudelil výnimku na otvorenie prvého ročníka Osemročného gymnázia v Revúcej, kritériá nepodrobil vôbec žiadnemu hodnoteniu v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ďalšie vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením o nemožnosti doručovania konečného rozhodnutia e-mailom, resp. že ide o neštandardný postup, nakoľko riaditeľ gymnázia postupoval v súlade s bodom 3.3.4 Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 25.5.2020 č. 2020/12091:1A2200, v zmysle ktorého riaditeľ strednej školy najneskôr do 24. júna 2020 doručí uchádzačovi rozhodnutie o prijatí cez informačný systém školy (napr. EduPage, odoslaním naskenovaného tlačiva prostredníctvom e-mailu alebo poštou). Podľa žalovaného týmto bolo riaditeľovi školy umožnené predmetné rozhodnutie zasielať aj prostredníctvom e- mailu a to aj s poukazom na existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením koronavírusu Covid 19, či už v čase konania prijímacích skúšok ako aj doručovania písomných rozhodnutí. K vyjadreniu pripojil predmetné rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia 20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 23.Podľa § 191 ods. 1, písm. b), d) a g) SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 24. Podľa § 33 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (7) Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je a) 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, b) 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia. 25. Podľa § 33 ods. 8 školského zákona (8) Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, 32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10, b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania, c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody, d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo, e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa § 62 ods. 2školského zákona (2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 68 ods. 3 školského zákona (3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole,
na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné. 28. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve(4) Riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, b) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, c) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, d) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, e) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, f) prerušení štúdia, g) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, h) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, i) povolení opakovať ročník, j) uložení výchovných opatrení, k) povolení vykonať komisionálnu skúšku, l) priznaní štipendia, m) určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, n) individuálnom vzdelávaní žiaka, o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu. 29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30.Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa na základe úspešného absolvovania prijímacej skúšky bola právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu prijatá na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej v osemročnej forme štúdia za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka tohto gymnázia. Rozhodnutie bolo zákonnému zástupcovi žalobkyne doručené aj elektronicky spolu so správou, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo len 10 žiakov a na otvorenie triedy je potrebných 17 žiakov, a preto škola bude žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú ale zriaďovateľ nemusí schváliť, a tiež že v prípade neudelenia takejto výnimky, bude rozhodnuté o zrušení rozhodnutia prijatí. Prvostupňový administratívny orgán následne vydal rozhodnutie, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie o prijatí žalobkyne na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prijímacie skúšky absolvovalo len 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu a zriaďovateľ zamietol udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8, písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z., čo bolo dôvodom na prijatie rozhodnutia o zrušení prijatia žalobkyne na štúdium na tejto škole. Žalovaný toto rozhodnutie na základe odvolania žalobkyne potvrdil. Doplnil, že žalobkyňa sa na štúdium v školskom roku 2020/2021 do primy na Gymnáziu Martina Kukučína Revúca v osemročnej forme štúdia, neprijíma. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a žalobkyňa neuviedla žiadne nové okolnosti, ktoré by neboli už posúdené. 33. Žalobkyňa namietala nedostatok oprávnení prvostupňového administratívneho orgánu zrušiť prv vydané právoplatné rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium na osemročné gymnázium. Táto námietka bola dôvodná. 34. Právoplatné administratívne rozhodnutie možno zrušiť len niektorým zo spôsobov upravených Správnym poriadkom, ktorými sú postup na základe obnovy konania postupom podľa § 62 až § 64 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len Správneho poriadku), na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania postupom podľa § 65 až § 68 Správneho poriadku, alebo na základe podaného protestu prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku. V preskúmavanej veci nešlo ani o jeden z uvedených postupov, ktorými možno zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný sa týmito ustanoveniami neriadil. Napriek tomu, že tu bol dôvod pre zrušenie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý na to nebol príslušný a ani oprávnený, a teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom, čo je bezpochyby dôvodom na jeho zrušenie, žalovaný
toto rozhodnutie nezrušil a naopak, nezákonné rozhodnutie potvrdil. Tým zaťažil aj svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Podľa článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa tým v preskúmavanej veci neriadili. 35. Ďalšie žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tiež porušenia povinností umožniť účastníkovi oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, boli dôvodné, i keď je potrebné uviesť, že ak konanie prebehlo pred orgánom, ktorý nebol oprávnený konať, potom aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutia pred orgánom verejnej správy predchádzal, je postupom nezákonným bez ohľadu na to, či tento bol alebo nebol v dielčích otázkach, či pri jednotlivých procesných úkonoch v súlade s procesným právom, ktorým sa legálne začaté administratívne konanie spravuje. 36. Prvostupňový administratívny orgán sa neriadil ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Bezpochyby podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo oznámenie zriaďovateľa školy o tom, že neudelí škole výnimku zo zákonom stanoveného minimálneho počtu žiakov pre prvý ročník osemročného gymnázia. Prvostupňový orgán neoznámil účastníčke konania, že zhromaždil podklady pre vydanie rozhodnutia, pričom takýmto postupom jej v podstate odňal právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. 37. Chýbajúce dôvody rozhodnutia bránia účastníkovi konania, aby sa mohol proti rozhodnutiu náležite brániť a bránia správnemu súdu, aby mohol vykonať prieskum zákonnosti takého rozhodnutia. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, ale rovnako aj keď chýba právne posúdenie zistených skutočností, na ktorom správny orgán svoje rozhodnutie založil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej rozhodol a ani z akých dôkazov a akou úvahou k jej zisteniu dospel, a ani ako rozhodné skutočnosti právne posúdil. Žalovaný neuviedol ani to, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne. Za takéto vyrovnanie určite nemožno považovať ich vyhodnotenie ako nie nové, takáto úvaha nič nehovorí o tom, aký postoj k nim žalovaný zaujal. Napadnuté rozhodnutie nemá odôvodnenie s náležitosťami podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 38. Žalobkyňa videla nedostatočnosť odôvodnenia aj v tom, že neboli uvedené dôvody, pre ktoré zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov pre prvý ročník Gymnázia M. Kukučína v osemročnom vzdelávacom programe, študijný odbor 7902-J v školskom roku 2020/2021. Táto námietka nemohla obstáť, pretože nesmeruje proti napadnutému rozhodnutiu ale proti administratívnemu aktu zriaďovateľa Gymnázia M. Kukučína v Revúcej, ktorým tento rozhodol o neudelení výnimky na nižší počet žiakov pre štúdium v Prime v školskom roku 2020/2021. Predmetom preskúmavaného konania bolo zrušenie rozhodnutia o prijatí žiaka na štúdium. Odôvodnenie administratívneho rozhodnutia sa viaže výlučne k jeho výroku. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie vykonávajúc svoje oprávnenia orgánu školskej správy funkčne príslušného na rozhodnutie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prvostupňových orgánov. Teda nemal žiadnu kompetenciu zdôvodňovať akty zriaďovateľa, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Na tom nič nemení, že žalovaný vykonáva tak funkciu zriaďovateľa školy ako aj funkciu odvolacieho orgánu proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným prvostupňovými orgánmi štátnej správy v školstve.
39. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala, aby správny súd vec vrátil administratívnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd takejto žiadosti žalobkyne nemohol vyhovieť. Je tomu tak z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. Konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, nezačalo žiadnym zo zákonov stanovených spôsobov, na základe ktorých možno zrušiť právoplatné rozhodnutie administratívneho orgánu. Z toho vyplýva, že v tejto veci chýba legálne začaté administratívne konanie, do ktorého by bolo možné vec vrátiť. Navyše, rozhodnutie o prijatí žalobkyne na štúdium, po zrušení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zostane nezmenené, avšak nebude možné domáhať sa následkov prijatia žalobkyne na štúdium z neho plynúcich. Toto rozhodnutie vo výroku obsahuje výrok o prijatí žalobkyne za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu Gymnázia M. Kukučína v Revúcej. Napriek tomu, že predpoklad dokončenia piateho ročníka bol zrejme splnený, druhá odkladacia podmienka rozhodnutia o prijatí spočívajúca v zápise žalobkyne do prvého ročníka gymnázia splnená nebola, resp. zo správneho spisu predloženého správnemu súdu v tomto prieskumnom konaní, nič také nevyplýva. V zmysle vyššie citovaného § 68 ods. 3 školského zákona, posledná veta „Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné“. Okrem
toho zápis žalobkyne do prvého ročníka Gymnázia v Revúcej by už pre plynutie času a faktu, že ročník otvorený nebol, možné nebolo, čoho si bola žalobkyňa v čase podania správnej žaloby vedomá tak, ako to v nej uviedla. 40. Ako je uvedené vyššie, napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Takáto chyba rozhodnutia bráni tomu, aby správny súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z dôvodu ďalších uplatnených námietok nezákonnosti pre nedostatočne zistený skutkový stav, resp. že zistený skutkový stav nepostačoval na vydanie rozhodnutia, či preto že nemá oporu v administratívnom spise. 41. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. b), d) a g) SSP z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to zo zákona oprávnený, ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto súd priznal právo plnú náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednomyseľne 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.