Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-54-2025.pdf
PDF · 103.95 KB
Case nature
Subarea
5Co/54/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore navrhovateľky: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. JUDr. Zuzanou Chomovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 1867/57, Košice, proti odporcovi: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany, proti ktorej návrh smeruje proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 26. marca 2025 č.k. 61C/10/2025-29
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie okrem III. výroku.
II,. Navrhovateľke priznáva proti odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal strane proti ktorej návrh smeruje (ďalej len odporca) vstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí, vo vchode G. 35, H. I. C. XX, XX, XX, ktorý je evidovaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre okres Košice II, obec: D., k.ú. B., ktorý obýva spoločne s navrhovateľkou a maloletými deťmi B. J. B., B. A. B., K. L. F. a K. F. F. na dobu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia (I. výrok); uložil odporcovi, aby osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku vyhrážkami, nadávkami, osočovaním alebo inými spôsobmi, ktorými môže byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita (II. výrok); v prevyšujúcej časti návrh zamietol (III. výrok); navrhovateľku a odporcu poučil, že môžu podať návrh na úpravu styku s maloletými K. L. F., nar. XX.XX.XXXX a K. F. F., nar. XX.X.XXXX a tiež môžu podať voči protistrane žalobu na ochranu svojich osobnostných práv podľa § 11, § 13 OZ, konanie vo veci samej sa môže týkať aj nároku na náhradu škody, či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (IV. výrok) a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (V. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca je výlučným vlastníkom v návrhu označeného predmetného bytu v podiele 1/1, ktorý navrhovateľka obýva s odporcom, zo vzťahu s ktorým pochádzajú dve maloleté deti a navrhovateľka je v súčasnosti s najmladším dieťaťom na rodičovskej dovolenke, pričom v spoločnej domácnosti s nimi žijú aj dve maloleté deti navrhovateľky, pochádzajúce z jej predchádzajúceho vzťahu. S odporcom sú vo vzťahu od roku 2017. Podľa navrhovateľky v období roka 2019 sa začala prejavovať odporcova agresívna povaha a začali sa objavovať medzi nimi čoraz častejšie konflikty. K prvému fyzickému napadnutiu navrhovateľky odporcom došlo v lete roku 2020, kedy odporca navrhovateľku chytil pod krk, ale v dôsledku jej bránenia sa nakoniec odišiel preč. Ďalší konflikt nastal v zime 2020, kedy navrhovateľku, ktorá bola toho času vo vysokom štádiu tehotenstva kopol do brucha. Ďalšie konflikty prichádzali priebežne, kedy odporca vždy po nejakej slovnej hádke začal byť agresívny, fyzicky napádal
navrhovateľku - udieral ju po hlave, dával jej facky, chytil ju pod krk, spôsobil jej obarenie kávou, po čom jej ostala aj jazva na ruke. Konflikty sa opakovali cca každé 3 mesiace, a keďže navrhovateľka bola v podstate odkázaná na odporcu, najmä vzhľadom na potrebu zabezpečenia bývania pre 4 maloleté deti neustále dúfala v jeho zmenu a tak bola „nútená“ jeho násilie zvládať. Pri konflikte v lete 2024 ju chytil pod krk, po čom jej ostali aj podliatiny. Taktiež niekoľkokrát na pár hodín zamkol navrhovateľku spoločne s deťmi v byte a odmietal ich pustiť von. Navrhovateľka kvôli zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti nemohla ani vyhľadať lekársku ani inú odbornú pomoc, nakoľko odporca sa odmietal sám postarať o deti, a vyžadoval všade chodiť spoločne s navrhovateľkou. Popri všetkých fyzických atakoch sa odporca navrhovateľke neustále aj vyhrážal, že ju dá zastreliť, že ju zabije, že ju zabije v spánku, nadáva jej, uráža ju, vyhráža sa jej, že ani neprejde po ulici a chytia ju jeho známi, pričom tieto vyhrážky niekedy počujú aj deti. Nakoľko ale konflikty mali stúpajúcu tendenciu, so zvyšujúcou sa mierou agresie, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie po konflikte dňa 4.12.2024, kedy odporca navrhovateľku opäť napádal a slovne sa jej vyhrážal, navrhovateľka prostredníctvom linky 158 kontaktovala políciu, ktorá bola privolaná na miesto konfliktu A. X, kde toho času žili v byte v podnájme. Zároveň tohto dňa navrhovateľka podala na odporcu aj trestné oznámenie, ktoré následne doplnila svojím výsluchom na OO PZ Košice – Juh v konaní vedenom pod ČVS: ORPZ-KE-OPP7-119/2024-N. Na podklade podaného trestného oznámenia bolo odporcovi následne vznesené obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Po podaní trestného oznámenia sa na chvíľu zmiernili agresívne prejavy odporcu. Po tom ale, čo mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia sa ale jeho útoky, tentokrát najmä slovné, začali stupňovať. V súčasnosti sa jej neustále vyhráža, núti ju, aby sa dostavila na OO PZ a vyhlásila, že si všetky ňou uvedené skutočnosti vymyslela. Nakoľko odporca si je vedomý jej naviazanosti a lásky k deťom, vyhráža sa jej, že ak tak neurobí vyhodí ju z bytu, že jej všetky veci vyhodí na ulicu, s tým, že deti umiestni do detského domova. Navrhovateľku neustále slovne takto napáda, pokiaľ je v práci mimo domu, „bombarduje“ ju správami, kde jej neustále nadáva a vyhráža sa jej. Na deň 21.3.2025 bol nariadený výsluch odporcu v predmetnom trestnom konaní a z tohto dôvodu sa jeho vyhrážanie vystupňovalo na neúnosnú mieru. Na navrhovateľku vytvára neskutočný psychický nátlak, vystupňovali sa jeho neustále vyhrážky o vyhodení z bytu a umiestnení detí do detského domova, tento stav sa už prejavuje na fyzickom zdraví navrhovateľky, ktorá aj napriek jeho neustálym vyhrážkam musí byť spôsobilá postarať sa o štyri maloleté deti. Neustále dennodenné napätie sa ale prejavuje aj na správaní a fyzickom zdraví detí, ich chorobnosťou, a nepochybne zanechá známky aj v budúcnosti na ich psychickom zdraví. Odporca si uvedomuje závislosť navrhovateľky v otázke bývania na ňom, nakoľko tohto času spoločne obývajú byt, ktorého je výlučným vlastníkom. A práve túto odkázanosť odporca využíva a dennodenne sa vyhráža navrhovateľke. Dodala, že sa vždy príkladne starala o deti a snažila sa, aby sa ich konflikty medzi ňou a odporcom sa detí dotkli čo najmenej. Maloleté deti odporca fyzicky nenapádal, napádal ich len slovne a krikom, a to v súčasnosti najmä najstaršiu dcéru navrhovateľky, ktorá z tohto dôvodu má strach chodiť domov, snaží sa čo najviac zdržiavať mimo domova. Negatívny psychický vplyv vidieť aj na synovi, ktorý je nadmerne úzkostlivý, má výrazný strach o svoju matku, a vyjadruje sa, že nechce takto ďalej žiť s odporcom. Vzhľadom na jeho vystupňované vyhrážky v posledných dňoch, kedy neustále vyhlasoval, že „po svojom výsluchu na polícii“ ju zbalí a vyhodí z bytu, navrhovateľka má neprekonateľný strach a obavu o život a zdravie svoje a svojich detí, ako aj o zabezpečenie bývania pre nich. Keďže navrhovateľka je v prvom rade povinná postarať sa o svoje 4 maloleté deti, nemá tohto času možnosť zabezpečiť si iné bývanie, dve deti sú vo veku 1 a 4 roky, a z týchto dôvodov ani nemá momentálne možnosť zamestnať sa a môcť si tak dovoliť zabezpečiť iné bývanie.
3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods.1, § 325 ods.1 a 2 písm. f/ a g/, § 328 ods. 2, § 329 ods.1, § 330 ods. 1, § 332 ods.1 a § 337 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a poukázal na to, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) a g) CSP z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy ohrozenia exekúcie, pričom z povahy a obsahu nároku vo veci samej je vydanie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené.
4. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, pričom majú spoločne dve maloleté deti. Zároveň sa odporca podieľa aj na starostlivosti o dve maloleté deti pochádzajúce z prvého vzťahu navrhovateľky. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä zápisnicou o výsluchu a SMS komunikáciou mal súd za to,
že medzi stranami vznikajú konfliktné situácie, ktoré trvajú dlhší čas a ktoré vyústili do podania trestného oznámenia navrhovateľkou vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Mal za to, že telesná a duševná integrita navrhovateľky je ohrozená, preto je potrebné medzi stranami bezodkladne (nutne) upraviť pomery. Tento stav je možné dosiahnuť dočasným zákazom vstupu odporcu do bytu, kde sa momentálne zdržiava navrhovateľka so svojimi maloletými deťmi. Tým dôjde aj k upokojeniu situácie, čím je naplnený princíp efektivity.
5. Zároveň súd vyhodnotil potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj vo vzťahu k druhej časti navrhovaného neodkladného opatrenia a to k uloženiu zákazu odporcovi kontaktovať navrhovateľku, ktorý môže vyhľadávať navrhovateľku a obťažovať ju, ak nebude môcť vstúpiť do svojho bytu. Z predloženej SMS komunikácie mal súd osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú veľmi napäté a vyhrotené, voči navrhovateľke sa odporca správa vulgárne a uráža ju. Podľa názoru súdu uloženie povinnosti odporcovi nekontaktovať navrhovateľku vyhrážkami, nadávkami, osočovaním alebo inými spôsobmi prispeje rovnako k upokojeniu situácie, k eliminovaniu konfliktov, ktoré vnímajú aj maloleté deti. Zároveň tým dôjde k efektívnej ochrane jej fyzickej aj duševnej integrity.
6. Dospel však k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom, z ktorých dve sú deťmi odporcu, keď tvrdenia o napádaní (slovnom alebo fyzickom) voči maloletým deťom neosvedčila. A hoci boli maloleté deti svedkami hádok a konfliktov medzi navrhovateľkou a odporcom, nebolo osvedčené, aby smerovali aj voči nim samotným. Tu zároveň poznamenal, že z SMS komunikácie vyplýva, že odporca prejavil ľútosť vo vzťahu k deťom. Preto dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze odporcu kontaktovať deti a zákaz vstupu do bytu pre odporcu postačuje na to, aby maloleté deti neboli svedkami hádok medzi stranami.
7. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd dbal aj na ochranu práv a oprávnených záujmov odporcu, preto sa zaoberal primeranosťou nariadeného neodkladného opatrenia (princíp proporcionality), nakoľko v danom prípade je odporca výlučným vlastníkom predmetného bytu, z ktorého dôvodu súd obmedzil vo výroku I. trvanie neodkladného opatrenia na dobu 3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia, ktorú dobu považoval súd za dostatočnú na to, aby si navrhovateľka zabezpečila pre seba a maloleté deti bývanie. Z tohto dôvodu nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporcu.
8. Neodkladné opatrenie vo výroku II. časovo neobmedzil, nakoľko sa tým dosiahne trvalá úprava pomerov, keďže komunikáciou zo strany odporcu vyhrážkami, nadávkami a osočovaním dochádza k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky.
9. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
10. Nakoľko ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd vo výroku IV. v zmysle ust. § 337 ods. 1 CSP poučil navrhovateľku a odporcu o možnosti podať návrh na úpravu styku s maloletými deťmi, ako aj o možnosti podať voči protistrane žalobu na ochranu svojich osobnostných práv podľa § 11, § 13 OZ, konanie vo veci samej sa môže týkať aj nároku na náhradu škody, či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
11. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti odporcovi, nevidiac priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
12. Proti tomuto uzneseniu a to proti jeho I., II. a V. výroku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol jeho zrušenie. K I. výroku napadnutého uznesenia odporca uviedol, že v predmetnom uznesení je uvedené, že navrhovateľka býva na C. XX M. D., pričom jej trvalé bydlisko je na adrese K. X, D.. Uviedol, že navrhovateľku niekoľkokrát žiadal, aby sa z bytu odsťahovala aj s deťmi, čo neučinila, na preukázanie čoho pripojil k odvolaniu Žiadosť o vypratanie z bytu zo dňa 22.4.2025 adresovanú navrhovateľke, z ktorej odvolateľ v podanom odvolaní cituje. K II. výroku napadnutého uznesenia odporca uvádza, že navrhovateľka neustále vyvoláva hádky, na ktoré nereaguje, deti plačú, čo mu trhá srdce, uteká z vlastného bytu do auta pred domom, aby deti mali kľud. Z auta sa vyžalúva svojej tete N. I. F., ktorá býva v H. a ktorá v poslednom čase písala sms správy matke navrhovateľky, obsah ktorých k odvolaniu odporca priložil. K V. výroku napadnutého uznesenia odporca uviedol, že žiada o zmietnutie náhrady trov konania voči jeho osobe v plnom rozsahu.
13. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie odporcu nespĺňa základné náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, pretože odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne zákonné odvolacie dôvody. V odvolaní dostatočne neodôvodnil v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu. Argumentácia odporcu v odvolaní smeruje takmer výlučne len k tomu, že navrhovateľka nie je v byte, ktorý obýva spoločne s odporcom, prihlásená k trvalému pobytu. Aj z uvedených tvrdení odporcu je zrejmé, ako „zjednodušene“ vníma celú situáciu a takmer úplne opomína svoju zodpovednosť zabezpečiť základnú starostlivosť a ubytovanie najmä pre svoje dve vlastné maloleté deti a ich matku, ktorá sa o nich nepretržite stará, a nerobí mu žiaden problém žiadať ich, aby okamžite vypratali byt, ktorý užívajú. Už z týchto vyjadrení odporcu a ním predloženej výzvy na vypratanie bytu je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné a namieste. Odporca v odvolaní neopísal žiadne skutočnosti, resp. nepredložil k nim žiadne dôkazy, ktoré by hodnoverne osvedčovali ním uvádzané skutočnosti, a súd tak pri nariadení neodkladného opatrenia postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodol o jeho nariadení. SMS správu, ktorú odporca priložil k odvolaniu, a ktorej autorom má byť jeho teta, ktorá zdôrazňujeme, že žije v Bratislave, s navrhovateľkou a odporcom sa osobne nestýka, a ktorá má len jednostranné informácie, sprostredkované výlučne odporcom nie je relevantným a uveriteľným dôkazom pre odporcove tvrdenia. Odporcove vyjadrenia sú však nepravdivé a klamlivé, čoho dôkazom je aj jeho komunikácia voči nej už po nariadení neodkladného opatrenia, ktorej časť navrhovateľka priložila k vyjadreniu. Zároveň priložila aj záznam z jej mobilného telefónu zo dňa 26.5.2025, z ktorého je zrejmé, že má od odporcu 889 neprečítaných správ, z čoho je zrejmé, aký psychický nátlak odporca na ňu neustále vytvára, pričom absolútne nerešpektuje nariadené neodkladné opatrenie. Dodala, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorý sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôsledne vyhodnotil všetky zákonné požiadavky, ktorých splnenie je predpokladom pre jeho nariadenie. Navrhla preto, aby súd v súlade s § 386 písm. d) CSP odvolanie odmietol a zároveň aby jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
16. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
17. Podľa § 380 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
18. Civilný sporový poriadok zvýrazňujúci zodpovednosť sporových strán za ich procesnú aktivitu v ustanovení § 373 ods. 1 CSP výslovne vylučuje, aby súd vyzýval odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, ako chýbajúcej podstatnej náležitosti odvolania, hoci iné vady odvolania (napr. absencia označenia sporu, rozsah odvolania, prípadne odvolací návrh alebo podpis odvolateľa) súd naďalej odstraňuje prostredníctvom výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí. Odvolací súd posudzuje preto iba existenciu tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní.
19. Po preskúmaní odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie, ktorým odporca napadol uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo náležitosti vyžadované citovaným ustanovením § 363 CSP. V podanom odvolaní odporca neuviedol žiadny konkrétny odvolací dôvod zakotvený v ustanovení § 365 ods. 1 CSP a tento ani nemožno z obsahu odvolania vyvodiť.
20. Na to, aby odvolací súd mohol napadnuté rozhodnutie preskúmať, musí poznať vytýkané vady konania alebo rozhodnutia. Odvolací súd v kontradiktórnom procese nemôže nijakým spôsobom
sám namiesto odvolateľa dotvárať odvolanie a domýšľať si, v čom odvolateľ mohol vidieť vady napadnutého rozhodnutia alebo konania. Neuvedenie konkrétneho odvolacieho dôvodu sa považuje za neodstrániteľnú vadu podaného odvolania, keď zákonodarca výslovne súdu zakazuje vyzvať na doplnenie odvolacích dôvodov. Uvedené korešponduje aj s ďalším príkazom zákonodarcu, podľa ktorého odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Pokiaľ teda odvolanie tieto náležitosti neobsahuje, nie je možné pokračovať v odvolacom konaní.
21. Ide o prípad tzv. blanketového odvolania, vo vzťahu ku ktorému je (však) odvolací súd povinný z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP) (porovnaj rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia z 8. novembra 2023 sp. zn. 1VCdo/2/2023).
22. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/2/2023 vyslovil právny názor, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ustanovenia § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach. Nie je pritom možné aplikovať ustanovenie § 386 písm. d) CSP, podľa ktorého odvolací súd odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť (teda povinnosť pokračovať) odvolacieho súdu preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie.
23. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky možno rozdeliť do štyroch základných skupín: a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán sporu, c) vecné procesné podmienky, d) negatívne procesné podmienky.
24. Medzi procesné podmienky na strane súdu zaraďujeme právomoc súdu a príslušnosť súdu. Medzi procesné podmienky na strane strany sporu zaraďujeme procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia a spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Pod vecné procesné podmienky patria existencia návrhu na začatie konania, splnenie poplatkovej povinnosti a napokon pod negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku rozhodnutej veci a prekážku litispendencie.
25. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by sa mala týkať procesných podmienok, na ktoré by odvolací súd bol povinný v prípade ich existencie prihliadať ex offo.
26. Pretože odvolanie odporcu nemalo požadované náležitosti, nebol možný ani meritórny prieskum napadnutého vyhovujúceho výroku uznesenia. Odvolací súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok konania, preto napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom I. a II. výroku ako aj závislom IV. a V. výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ktorý za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP zodpovedá účelu a zmyslu § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum procesných vád podliehajúcich ich prieskumu z úradnej moci súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach (porovnaj bod 38.1. uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/135/2023).
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti odporcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).