Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-145-2024.pdf
PDF · 130 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/145/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: MEDISON, s.r.o., so sídlom Obchodná 16, 040 11 Košice, IČO: 36679135, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35536781, proti žalovanému: DC MEDICAL, s.r.o., so sídlom Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, IČO: 46599762 zastúpený Pančišinová & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 52772497, o zaplatenie 254,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 89Cb/45/2023-147 zo dňa 20.05.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 89Cb/45/2023-147 zo dňa 20.05.2024.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 247,90 eur spolu s úrokom z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 247,90 eur od 21.03.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 6,27 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 247,90 eur spolu s úrokom z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 247,90 eur od 21.03.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 6,27 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur ako i trovy konania.
3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby zo dňa 23.10.2020, sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal žalovanému ako objednávateľovi zabezpečiť jednotlivé výkony pracovnej zdravotnej služby a dohľad nad pracovným prostredím a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal za zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi odplatu podľa Cenníka, ktorý tvorí prílohu č. 1 Zmluvy. Na základe zmluvy a Cenníka, žalobca vyúčtoval žalovanému paušálnu odplatu za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľadu nad pracovným prostredím za rok 2023 faktúrou č. 2023000509 zo dňa 06.03.2023, splatnou dňa 20.03.2023 vo výške 528 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi pohľadávky vyplývajúce z vyššie uvedenej faktúry ani čiastočne, a to ani po upomienke žalobcu
vystavenej dňa 17.04.2023, ako aj ďalších upomienkach, ktoré boli žalovanému doručené na jeho e- mailovú adresu. Vzhľadom na dlhodobé omeškanie žalovaného s úhradou pohľadávok žalobcu, listom zo dňa 12.06.2023, doručeným prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 19.06.2023, žalobca v súlade s ustanovením bodu 8.6. Zmluvy odstúpil od Zmluvy, čím táto dňom 19.06.2023 zanikla. Dobropisom č. 2520230004 zo dňa 27.06.2023 žalobca dobropisoval žalovanému časť odplaty za obdobie 20.06. - 31.12.2023 vo výške 280,10 eur. Neuhradením záväzku vyplývajúceho z faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, čím vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 369 ods. 1 ObZ nárok na úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 247,90 eur od 21.03.2023 do zaplatenia. Okrem vyššie uvedeného nároku má žalobca voči žalovanému v zmysle ust. § 369c ods. 1 ObZ taktiež nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo výške 40 eur. Podľa ust. bodu 3.5. Zmluvy žalobca účtoval žalovanému aj zmluvnú pokutu z omeškania s úhradou jednotlivých faktúr v dohodnutej sadzbe 0,02 % z dlžnej sumy 247,90 eur za každý aj začatý deň omeškania počítanú od 05.04.2023 do 10.08.2023 v sume 6,27 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca domáhal touto žalobou zaplatenia sumy 247,90 eur z titulu pohľadávky, sumy 6,27 eur z titulu zmluvnej pokuty, spolu 254,17 eur a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z úroku z omeškania a z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že žalobca sa na základe Zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby zo dňa 23.10.2020 zaviazal pre žalovaného vykonať služby spočívajúce v zabezpečení pracovnej zdravotnej služby a zdravotného dohľadu nad pracovným prostredím žalovaného, pričom zo strany žalobcu, ku dňu vystavenia faktúry zo dňa 06.03.2023, nedošlo k žiadnemu poskytnutiu služby, a teda nárok na odmenu mu nevznikol. Žalobca v návrhu na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 17.08.2023 nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že služba z jeho strany bola riadne a včas poskytnutá, a z tohto dôvodu je jeho uplatňovaný nárok nedôvodný. Žalobca prostredníctvom Slovenskej pošty žalovanému dňa 19.06.2023 doručil Oznámenie o odstúpení od Zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby, čím došlo k riadnemu zániku tejto zmluvy v celom rozsahu. Nakoľko k poskytnutiu služby zo strany žalobcu nedošlo, žalovaný doručenú faktúru zo dňa 06.03.2023 nezaradil do svojho účtovníctva a neeviduje túto faktúru vo svojom účtovníctve. Žalobcom uplatňovaný nárok a ani predmetnú faktúru žalovaný tiež neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa ust. § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že žalobcom uplatnená pohľadávka v súdnom konaní v zmysle vyššie uvedených skutočností nevznikla, nemôže sa žalobca domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty z omeškania a ani zaplatenia príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z úroku z omeškania a z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému v súdnom konaní, žalovaný neuznal ani čo do dôvodu ani čo do výšky. 5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu) zistil skutkový stav, podľa ktorého: 5.1. Zmluvou o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby zo dňa 23.10.2020 medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom mal súd preukázané, že poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť v súlade s príslušným platným a účinným právnym predpisom upravujúcim rozsah a náplň výkonu pracovnej zdravotnej služby, zloženie tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a požiadavky na ich odbornú spôsobilosť pre objednávateľa jednotlivé výkony pracovnej zdravotnej služby a objednávateľ sa zaviazal za vykonávanie jednotlivých výkonov pracovnej zdravotnej služby zaplatiť poskytovateľovi dohodnutú odplatu. V bode 1.2. a v bode 2. Zmluvy sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal zabezpečiť pre žalovaného ako objednávateľa zmluvne dojednané výkony pracovnej zdravotnej služby a poskytovať odborné a poradenské činnosti na plnenie jeho povinnosti v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, v bode 3.1. sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi odplatu za zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby podľa Cenníka v prílohe č.1 Zmluvy a v bode 3.2. Zmluvy bolo dohodnuté, že faktúru na odplatu podľa bodu 1 cenovej prílohy poskytovateľ vystaví spravidla na začiatku kalendárneho roka, faktúra je splatná do 14 dní od vystavenia. V súlade s uvedeným žalobca vystavil faktúru č. 2023000509 na platbu za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľadu nad pracovným prostredím za rok 2023, ktorá je predmetom tohto sporu dňa 06.03.2023 so splatnosťou dňa 20.03.2023, obdobne, ako v predchádzajúcich rokoch trvania zmluvy, t. j. 2021 (faktúra č. 2021000074 z 20.01.2021, splatná 03.02.2021) a 2022 (faktúra č. 2022000423 z 09.02.2022, splatná 23.02.2023), pričom žalovaný predmetné faktúry v celom rozsahu zaplatil.
5.2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v bode 1. prílohy č. 1 Zmluvy bola dohodnutá platba za zdravotný dohľad podľa bodu 2.1. Zmluvy, okrem iného za vypracovanie informácie o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na
ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie každoročne k 31.12. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. l) zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Podľa bodu 8.3. Zmluvy zánikom účinnosti zmluvy nezaniká povinnosť zmluvných strán vysporiadať vzťahy, ktoré na základe tejto zmluvy vznikli. Podľa bodu 8.8. Zmluvy účinky odstúpenia od zmluvy podľa bodov 8.5. a 8.6. tejto zmluvy nastávajú dňom doručenia oznámenia o odstúpení. Žalobca v prílohe e-mailovej správy zo dňa 22.12.2022 zaslal žalovanému „Informácie o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a o opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie v spoločnosti DC MEDICAL s.r.o., v roku 2022“, týkajúce sa prevádzok žalovaného v Bratislave a Nitre. Odstúpením od zmluvy táto nezanikla od samého začiatku, ale ku dňu doručenia prejavu smerujúceho k odstúpeniu (§ 349 ods. 1 ObZ). Žalobca vykonal pre žalovaného službu podľa bodu 2.1. Zmluvy
- vypracovanie informácie o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie k 31.12.2022, ktorá spadá podľa žalobcu do kalendárneho roka 2023, pričom nemá byť rozhodné, že túto poskytol žalovanému v predstihu ešte v roku 2022 (v predchádzajúcich kalendárnych rokoch túto službu vykonal vždy až v mesiaci január).
5.3. V ďalšom súd skonštatoval, že zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom obsah a rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby bol dohodnutý v článku 2. zmluvy. Zároveň odcitoval článok 3 bod 3.1., bod 3.2., bod 3.5., článok 4, článok 6 bod 6.5. a článok 8 bod 8.2. a bod 8.6. Zmluvy, ako aj bod 1. Cenníka.
5.4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že faktúrou č. 2023000509 zo dňa 06.03.2023, splatnou dňa 20.02.2023 na sumu 528 eur žalobca vyúčtoval žalovanému paušálnu platbu za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľad nad pracovným prostredím za rok 2023. Následne upomienkou č. 20230093 vystavenou dňa 17.04.2023 požiadal žalobca žalovaného o úhradu dlžnej sumy a Oznámením o odstúpení od zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby zo dňa 23.10.2020 z 12.06.2023 žalobca podľa bodu 8.6. zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby odstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania s platením odplaty objednávateľa dlhšie ako 1 mesiac po lehote splatnosti. Účinky odstúpenia od zmluvy podľa bodu 8.5. a 8.6. nastávajú dňom doručenia o odstúpení. Z pripojenej doručenky mal súd za preukázané, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 19.06.2023. Nakoniec Dobropisom číslo 252023004 zo dňa 27.06.2023 splatným dňa 01.07.2023 odčítal žalobca z dlžnej sumy alikvotnú časť za obdobie od 20.06.2023 do 31.12.2023 vo výške 280,10 eur.
5.5. Nakoniec súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby dňa 23.10.2020 a ani následné odstúpenie od zmluvy adresované žalobcom žalovanému. Sporná bola existencia samotnej pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaný neuznáva čo do dôvodu ani čo do výšky, faktické poskytnutie fakturovanej služby a existencia dôkazov o poskytnutí služby.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 8, § 266 ods. 3, § 269 ods. 2 ObZ, § 544 ods. 1, 2, 3, § 301 OZ a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie potom ako zadefinoval všeobecný obsah inštitútu nepomenovanej zmluvy uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorej žalobca zabezpečoval žalovanému výkony pracovnej zdravotnej služby. V bode 3.2. Zmluvy bolo dohodnuté, že faktúru za odplatu podľa bodu 1 cenovej prílohy poskytovateľ vystaví spravidla na začiatku kalendárneho roka, faktúra je splatná do 14 dní od vystavenia (vystavenie faktúry za zdravotný dohľad (bod 1. prílohy č. k Zmluve) bolo teda dohodnuté na začiatku kalendárneho roka, teda „vopred“ keď faktické plnenie podľa tohto bodu mohlo prebiehať kedykoľvek počas kalendárneho roka a vypracovanie Informácie o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík za rok z dôvodu jeho
charakteru malo byť vypracované koncom príslušného roka. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že akékoľvek fakturovanie musí byť priamo spojené s realizovanými službami, definovanými v zmluve v spojení s prílohou k zmluve (Cenník) čo v danom prípade splnené bolo. Cena za poskytovanie služieb podľa bodu 1. Prílohy č.1 k zmluve bola dohodnutá za dve prevádzky ročnou platbou vo výške 528 eur vrátane DPH (440 eur bez DPH). Žalobca v súlade so zmluvou faktúrou č. 2023000509 dňa 06.03.2023 splatnou 20.03.2023 vyúčtoval žalovanému platbu za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľadu nad pracovným prostredím za rok 2023. Po odstúpení od zmluvy, ktoré spochybňované nebolo. Dobropisom číslo 252023004 zo dňa 27.06.2023 splatným dňa 01.07.2023 odčítal žalobca z dlžnej sumy alikvotnú časť za obdobie od 20.06.2023 do 31.12.2023 vo výške 280,10 eur. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi vyúčtovanú paušálnu odmenu po odčítaní alikvotnej časti vo výške 254,17 eur. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný je povinný zaplatiť mu alikvotnú časť z fakturovanej sumy za rok 2023, žalovaný toto popieral. Vzhľadom k tomu bolo nutné túto spornú skutočnosť posúdiť a vyhodnotiť, či ju žalobca v konaní preukázal alebo nie. V tejto súvislosti žalobca predložil rozsiahlu argumentáciu. Súd sa v plnom rozsahu s touto argumentáciou žalobcu stotožnil, nakoľko mal za to, že je správna, vychádza z pred súdom preukázaného skutkového stavu a z aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie veci ju súd v plnom rozsahu prebral za svoju. Žalobca precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovil a odôvodnil v konaní svoj právny názor. Žalobca uviedol v žalobe ako aj v rámci pojednávania skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoje skutkové tvrdenia. Naopak žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu prečo nezaplatil žalovanú sumu nijakým spôsobom nepreukázal, nespochybnil tvrdenia žalobcu ani ich nevyvrátil. Procesná obrana žalovaného vychádzala len zo skutočnosti, že žalobca mu žiadne služby neposkytol, avšak faktúra bola vystavená správne za alikvotnú časť roka 2023 z dôvodu odstúpenia od zmluvy v súlade s jej ustanoveniami dohodnutými stranami. Tvrdenie žalovaného, že žalobca si údajne dlhodobo neplnil svoje základné zmluvné povinnosti a že údajne v prevádzke žalovaného nebol a nič neposudzoval a preto žalovaný prestal platiť faktúry vystavené zo strany žalobcu je nepreukázané tvrdenie, nakoľko z prehľadu činností žalobcu pre žalovaného, ktorý je založený v súdnom spise, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný nezaplatil žalobcovi za obdobie rokov 2020 - 2023 len jedinú faktúru, a to tú, ktorá je predmetom sporu a ak by si žalobca skutočne neplnil svoje povinnosti a nerealizoval dohodnuté plnenie, žalovaný by vystavené faktúry neuhrádzal už skôr, k čomu nedošlo. Viaceré dokumenty tak ako uvádzal žalobca, ktoré žalobca pre žalovaného vyhotovil boli následne predkladané príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním predpisov na ochranu zdravia (napr. informácie o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie každoročne k 31.12. boli predložené príslušnému orgánu verejného zdravotníctva), takže vyhotovenie a dodanie žalovanému by bolo spoľahlivo preukázateľné dožiadaním orgánu verejného zdravotníctva. Žalovaný nikdy počas trvania zmluvného vzťahu „nereklamoval“ neuskutočnenie výkonov pracovnej zdravotnej služby, nereklamoval spôsob doručovania tak ako o tom vypovedala konateľka žalobcu a ako už bolo uvedené, žalovaný zaplatil v celom rozsahu všetky predchádzajúce faktúry, ktorými mu žalobca vyúčtoval odplatu za zmluvné plnenie. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ aj prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a rešpektovali ju bez výhrad (k čomu prispeli aj objektívne okolnosti) hoci v zmluve bolo upravené doručovanie. Po prvýkrát nespokojnosť žalovaný vyjadril až v rámci prebiehajúceho súdneho sporu pričom tvrdenia nepodporil dôkazmi. Taktiež následné správanie strán je dôležitým interpretačným prostriedkom. Správanie, ktoré nasledovalo po uzavretí zmluvy môže zmluvu ako aj jej obsah spätne kvalifikovať.
6.2. Následne súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil i uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a po všeobecnom výklade tohto inštitútu i z hľadiska jej primeranosti uzavrel, že žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v tejto súvislosti poukázal súd na znenie článku 3 bodu 3.5. zmluvy. Zmluvná pokuta podľa súdu v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného uhradiť faktúry včas, t. j. v dobe, ktorá bola ako lehota splatnosti určená vo faktúre a vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením, súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu 6,27 eur.
6.3. Nakoniec súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky keď odcitoval § 365, § 369 ods. 1, 2 ObZ, § 1 ods. 1,2,3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a uviedol, že žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky
z omeškania vyčíslené v súlade s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolateľ navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8.1. Žalovaný v odvolaní k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že z predmetného súdneho spisu vyplýva, že žalovaný opakovane upriamoval pozornosť na skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľadu nad pracovným prostredím za rok 2023, a namietal, že žalobca si nesplnil záväzky, na ktorých splnenie sa v Zmluve zaviazal a k samotnému poskytnutiu služieb, ktoré žalobca žiada uhradiť na základe vystavenej faktúry nedošlo. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný si v zmluve dojednali, že nárok na odplatu podľa bodu č. 1 Cenníka je daný, ak žalobca ako poskytovateľ poskytne žalovanému ako objednávateľovi všetky vyššie uvedené služby súčasne, pričom konajúci súd sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Navyše z vyššie uvedeného Cenníka nepochybne vyplýva, že nejde o paušálnu odplatu, tak ako to konajúci súd v rámci zisteného skutkového stavu uvádza, pričom k posúdeniu, že nejde o paušálnu odplatu sa dá dôjsť aj výkladom jednotlivých bodov Cenníka, kde napríklad pri úhrade za dopravné náklady podľa bodu 2 Cenníka, sa explicitne uvádza paušálna odplata v sume 30 eur ročne za prevádzku a v bode 1 Cenníka sa pojem paušálna odplata vôbec neuvádza. Ďalej v uvedenom smere uviedol, že zo všetkých vyššie uvedených predložených dokumentov t.j. z predložených Informácií o výsledkoch posúdenia zdravotných rizík, o opatreniach na ich zníženie a výsledkoch hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov spoločnosti DC MEDICAL s.r.o., ako aj z prehľadu činnosti a tiež z jednotlivých úhrad faktúr za roky 2021 a 2022 vyplýva, že sa nevzťahujú na obdobie, za ktoré bola vystavená faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu. Na základe vyššie uvedených skutočností tak podľa žalovaného nepochybne vyplýva, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že došlo k poskytnutiu služieb, ktorých úhradu žalobca na základe vystavenej faktúry požaduje. Z vyššie uvedených skutočností tiež vyplýva, že k vystaveniu faktúry (ktorá je predmetom tohto sporu) došlo v rozpore s bodom 3.1 a bodom 3.2 Zmluvy. Nakoniec odvolateľ uviedol, že z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že v priebehu celého konania namietal, že žalobca nedodržal spôsob doručovania dohodnutý v bode 10.1 Zmluvy a konajúci súd v bode č. 11 rozsudku, v rámci zisteného skutkového stavu túto spornú skutočnosť opomenul a žiadnym spôsobom sa s ňou v rámci skutkového stavu nevysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností tak podľa žalovaného nepochybne vyplýva, že konajúci súd svojim nesprávnym postupom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolateľ uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a v plnom rozsahu odkázal na argumentáciu uvedenú v bode A odvolania, kde vymedzil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pričom opätovne upriamil pozornosť na to, že žalobca vystavil faktúru za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a dohľadu nad pracovným prostredím za rok 2023, pričom žalobca si nesplnil záväzky, na ktorých splnenie sa v zmluve zaviazal a k samotnému poskytnutiu služieb, ktoré žalobca žiada uhradiť na základe vystavenej faktúry nedošlo. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že skutočne poskytol služby, ktorých úhradu na základe vystavenej faktúry žalobca požaduje. Podľa odvolateľa z obsahu súdneho spisu ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že konajúci súd vychádzal len z toho, čo žalobca tvrdil, avšak dôkazmi nepreukázal. Navyše žalovaný tvrdenia žalobcu náležite poprel a preniesol tak dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý ho neuniesol. Prijatý záver konajúceho súdu, v ktorého zmysle žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu, prečo nezaplatil žalovanú sumu nijakým spôsobom nepreukázal, nespochybnil tvrdenia žalobcu ani ich nevyvrátil, je v zmysle vyššie uvedených skutočností nesprávny. Z rozsudku v rámci posúdenia existencie spornej pohľadávky žalobcu
podľa žalovaného vyplýva, že konajúci súd len prevzal argumentáciu žalobcu nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi, čo nie je možné požadovať za správny záver.
8.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolateľ uviedol, že konajúci súd vychádzal z toho, čo žalobca len tvrdil, avšak dôkazmi nepreukázal. Konajúci súd mal za preukázané tie skutočnosti, ktoré boli žalobcom v písomných podaniach a ústnych vyjadreniach len tvrdené. Žalovaný tvrdenia žalobcu kvalifikovane poprel a dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie pohľadávky, preukázaním faktického poskytnutia fakturovaných služieb, predloženia dôkazov o poskytnutí fakturovaných služieb, mal žalobca, ktorý si túto povinnosť nesplnil, v čoho dôsledku má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že sa s odvolaním žalovaného nestotožňuje a rozsudok považuje za správny, preto je toho názoru, že odvolanie je neopodstatnené. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z obsahu Zmluvy o zabezpečení výkonov pracovnej zdravotnej služby zo dňa 23.10.2020 vyplýva, že žalobca sa ako poskytovateľ zaviazal zabezpečiť pre žalovaného ako objednávateľa zmluvne dojednané výkony pracovnej zdravotnej služby a poskytovať odborné a poradenské činnosti na plnenie jeho povinnosti v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi odplatu za zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby podľa Cenníka v prílohe č.1 Zmluvy, a to v tam uvedenej ročnej sadzbe za jednu prevádzku. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že faktúru na odplatu podľa bodu 1 cenovej prílohy poskytovateľ vystaví spravidla na začiatku kalendárneho roka, faktúra je splatná do 14 dní od vystavenia. Teda podmienkou vystavenia a úhrady faktúry na ročnú odplatu za zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby nebola faktická realizácia výkonov pracovnej zdravotnej služby, inak by vystavenie ročnej odmeny „vopred“ na začiatku kalendárneho roka nemalo logiku a zmysel. Z uvedeného je zrejmé, že odplata, ktorá je predmetom sporu bola dohodnutá ako paušálna odplata za zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby v príslušnom kalendárnom roku, na úhradu ktorej vznikol žalobcovi nárok bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo zo strany poskytovateľa realizované akékoľvek plnenie dohodnuté v zmluve. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozpis jednotlivých výkonov pracovnej zdravotnej služby v bode 2.1, 2.2., 2.3. Zmluvy, tu poukázal žalobca na to, že u niektorých z nich sa ani nepredpokladá, že majú byť vykonávané každoročne, čo však neznamená, že poskytovateľ nemá nárok na zaplatenie ročnej odmeny.
9.1. V ďalšom žalobca uviedol, že ak žalovaný poukazuje na nedodržanie ustanovení bodu 10. Zmluvy pri vystavovaní a doručovaní faktúr žalobcu žalovanému, tak zároveň nijako nepoprel, že by mu faktúry na ročnú odmenu (vrátane spornej za rok 2023) neboli doručené. Opak potvrdzuje skutočnosť, ktorú žalovaný rovnako nepoprel, ba v odvolaní sám potvrdil, a to, že všetky faktúry na ročnú odmenu (okrem spornej) uhradil. Žalobca opätovne poukázal na to, že v priebehu existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca (okrem iného aj z dôvodu covidových opatrení) všetky faktúry doručoval žalovanému prostredníctvom e-mailovej komunikácie a žalovaný nikdy nenamietal tento spôsob doručovania ani to, že by mu neboli faktúry doručené. Zmluvné strany teda nepochybne zaviedli medzi sebou takúto prax, na ktorú je nutné prihliadať (§ 266 ods. 3 Obch. zákonníka).
9.2. Nakoniec žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní opätovne tvrdí, že žalobca si údajne dlhodobo neplnil svoje základné zmluvné povinnosti a že údajne v prevádzke žalovaného nebol a nič neposudzoval a preto žalovaný prestal platiť faktúry vystavené zo strany žalobcu, čo však nijako nepreukázal. Naopak, ako uviedol vyššie, v konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil v priebehu existencie zmluvného vzťahu všetky faktúry. Ak by si žalobca skutočne „dlhodobo“ neplnil svoje povinnosti a nerealizoval dohodnuté plnenie, žalovaný by vystavené faktúry prestal uhrádzať už skôr, čo sa však nestalo, navyše viaceré dokumenty, ktoré žalobca pre žalovaného vyhotovil boli následne predkladané príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním predpisov na ochranu zdravia (napr. informácie o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie každoročne k 31.12. boli predložené príslušnému orgánu verejného zdravotníctva), takže vyhotovenie a dodanie žalovanému je spoľahlivo preukázateľné dožiadaním orgánu verejného zdravotníctva. Súčasne dodal, že žalovaný spracovanie predmetných dokumentov žalobcom a ich následné predloženie príslušným orgánom nepoprel.
10. Žalovaný v odvolacej replike, resp. žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zotrvali na svojich tvrdeniach učinených v odvolaní, resp. vyjadrení k odvolaniu.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d, f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu.
17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.
19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:
19.1. K odvolateľom namietanému nesprávnemu hodnoteniu unesenia dôkazného bremena žalobcom, ktoré odvolateľ subsumoval pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedené neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Platí preto najmä, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne presvedčivo a výstižne uviedol v bode 13 skutkové i právne dôvody, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Uvedené odôvodnenie podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za dostatočné a to najmä v situácii, keď súd prvej inštancie mal podľa svojho názoru z vykonaného dokazovania za ustálené rozhodné skutočnosti. Takýto myšlienkový proces súdu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. Samotná skutočnosť, že strana sporu nesúhlasí s takýmto postupom súdu spočívajúcom v hodnotení dôkazov, nemôže mať za následok konštatáciu o pochybení súdu v procesnom postupe a teda ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
19.2. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré boli zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd opätovne uvádza, že len nesúhlas strany sporu s rozhodnutím v jeho neprospech, nie je automaticky porušením práva na spravodlivý proces.
20. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní riadne vyporiadal a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ak odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú odplatu ako paušálnu, odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Okrem dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, odvolací súd akcentuje predovšetkým na samotné zmluvné dojednania v zmluve, ktoré v článku 3 bod 3.2., resp. 3.3. rozlišujú, či sa jedná o zabezpečenie pracovnej služby alebo ostatné výkony pracovnej zdravotnej služby. Zatiaľ čo v prvom prípade je fakturácia dohodnutá v čase spravidla na začiatku kalendárneho roka bez ďalšieho, v druhom prípade je fakturácia viazaná na skončený kalendárny mesiac, pričom súčasťou fakturácie má byť i príloha so špecifikáciou poskytnutých výkonov. I z tohto dojednania možno podľa odvolacieho súdu vyvodiť zámer zmluvných strán rozlíšiť jednotlivé druhy odplaty, pričom v prípade žalobou uplatnenej odplaty je zrejmé, že sa jedná o odplatu paušálnu. Nakoniec tento režim platil medzi sporovými stranami i pred rokom 2023 a nebol predmetom sporného výkladu medzi nimi. V tomto kontexte tak nie sú relevantné ani námietky odvolateľa z hľadiska doručovania, keďže na hodnotenie uplatneného nároku nemajú priamy vplyv.
21. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).