Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-54-2019.pdf
PDF · 119.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: S. E., H.. XX.X.XXXX, C. Š. Z., A.. B.. E. XXX/XA, zastúpený: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 94, p r o t i žalovaným: 1. G. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. O. K. XXX/X, XXX XX K., 2. A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX/X, XXX XX C. - F., Č. Q., 3. P. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. K.X. XXX/XX, XXX XX K., 4. P. Š., H.. XX.XX.XXXX,C. Z. XXX/XX, XXX XX Š. Z., 5. A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E.. H. XX/XX, XXX XX Š. Z., žalovaní v 1. až 3. a 5.rade zastúpení: JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, 6. P.. B. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX/XX, XXX XX Š. Z., 7. A. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, XXX XX Š. Z., 8. U. S., H.. XX.XX.XXXX, Z. XX/XX, XXX XX Š. Z., 9. G. D., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX E., 10. S.. K. Z., H..XX.XX.XXXX, C. Z. X/X, XXX XX E., 11. S.. Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX E., 12. U. X., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX K., 13. Ľ. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XX. H. XX, XXX XX K., 14. G. S., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX/XX, XXX XX Š. Z., 15. P. X., H.. XX.XX.XXXX, C. C.Á. XX, XXX XX D. H. R., 16. Z.. E. X., H.. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. H. R., 17. Z.. O. O., H.. XX.XX.XXXX, C. XX. H. XXX/XX, XXX XX K., žalovaní v 6.rade, 8.rade až 11.rade a 13. rade až 17.rade zastúpení spoločným zástupcom žalovaným v 12.rade U. X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a prísl. takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a, aby do konania namiesto doterajšieho žalovaného v 7.rade A. Z., H.. X.XX.XXXX vstúpila ako nová žalovaná P.. A. L., Q.. Z., H.. XX.X.XXXX, C. Š. Z., Z. XXX/XX.
II. Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN XXX/XXX - ornej pôde o výmere 626m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. z a m i e t a.
III. Žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN XXX/XXX ornej pôde o výmere 847m2 k. úz. Š. Z. v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o nároku na náhradu trov tohto konania medzi žalobcom a žalovanými v 6. až 17.rade.
IV. Žalovaní v 1. až 5.rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou z 15.10.2019 sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom dvoch nehnuteľností a to parcely CKN XXX/XXX, ornej pôdy o výmere 626m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. a parcely CKN XXX/XXX-ornej pôdy o výmere 847m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 4/2019 Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 4.3.2019 overeným 17.5.2019 k.ú. Š. Z.. Žalobu odôvodnil tým, že je zapísaný ako výlučný vlastník parcely CKN XXX/XXX - ornej pôdy o výmere 3762 m2 na LV č. XXXX k.ú. Š. Z., avšak v súčasnosti je táto parcela menšia o 1993m2, ako keď ju nadobudol do výlučného vlastníctva. Zo znaleckého posudku znalca z odboru geodézie Ing. Jozefa Bujňáka č. 4/2019 zistil, že jeho právnemu predchodcovi A. E. st. bol pridelený výmerom o prídele pôdy zo dňa 17.3.1948 č. XXXX/XX pozemok
- parcela č. XXX/XX o výmere 5.755 m2 s grafickým označením A50 v prídelovom pláne a podobnými
výmermi o tej istej výmere boli pridelené ďalšie pozemky A. X. pod A48, A. Z. - právnemu predchodcovi žalovaných v 6. až 17.rade pod A 49 a právnym predchodcom žalovaných v 1. až 5.rade B. B. D. Š. pod A51. Žalobca parcelu č. XXX/XX o výmere 5.755m2 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darovacou zmluvou z 24.7.2002 uzavretou s B. E.. Uviedol, že v roku 2004 bol vypracovaný geometrický plán č. 2/2004, ktorým bola vytvorená parcela CKN XXX/XXX orná pôda o výmere 5600m2, ktorá mala byť identická s parcelou EKN XXX/XX s grafickým označením A52 a tiež parcela CKN XXX/XXX orná pôda o výmere 5600 m2, ktorá mala byť identická s parcelou č. XXX/XX s grafickým označením A51. Tento geometrický plán nesprávne vymedzil hranicu pozemku pôvodne pod č. A51 a zasiahol do parcely č. XXX/XX s grafickým označením A50 právneho predchodcu žalobcu. Ďalší nesúlad ohľadom výmery spornej parcely nastal pri registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v roku 2008, pri ktorej parcela EKN č. XXX/XX bola prečíslovaná na parcelu EKN XXX/XX, avšak už len o výmere 3.962m2. Žalobca pritom nadobudol pozemok o výmere 5755m2 a vyššie uvedenými nesprávnymi postupmi došlo k bezdôvodnej zmene hraníc jeho pozemku a zníženiu výmery o 1993m2. Súčasný stav pozemku v katastri nehnuteľnosti je v rozpore so skutočným stavom a vlastníckymi nárokmi žalobcu, čím je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.
2. K žalobe sa písomne vyjadrili len žalovaní v 1. až 5.rade, ktorí vyslovili s ňou nesúhlas. Uviedli, že ich právnym predchodcom boli taktiež tým istým výmerom pridelené do vlastníctva parcely označené pod A51 a A52, každá o výmere 5755 m2, v súčasnosti však tieto pozemky majú výmeru len po 5600 m2 a teda taktiež výmera nezodpovedá výmere podľa spomínaného výmeru o prídele pôdy. Podľa nich zrejme boli nesprávne zamerané pozemky na rozparcelovanie, išlo o pozemky veľkostatkára O. S. pod A38 až A58. Znalecký posudok Ing. Bujňáka podľa nich nerieši vec komplexne a preto nie je možné z neho vychádzať, pôvodne preto žiadali o kontrolný znalecký posudok. Podľa žalovaných stranami sporu by mali byť všetci vlastníci spomínaných parciel pod A38 až A58. Priebeh hraníc pridelených pozemkov označených v grafickom pláne nie je možné považovať za právne záväzný, nie je možné číselne ani geometricky preskúmať, že tieto pozemky boli podľa neho reálne aj prerozdelené. Porovnaním číselných hodnôt vo výmeroch o pridelení pôdy a grafickým plánom by bolo potrebné stanoviť aspoň koeficient, podľa ktorého by sa prepočítali vlastnícke nároky jednotlivých vlastníkov, ktorí by mali nesprávne výmery. Žalovaní v súvislosti so schválením ROEP poukázali na to, že žalobca mal možnosť podať námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte v lehote 30 dní od jeho zverejnenia a o nich by správa katastra rozhodla do 60 dní, ak by námietkam nevyhovela, mal možnosť podať žalobu na správnom súde na preskúmanie postupu správneho orgánu, čo však žalobca neurobil. Napokon uviedli, že tak oni ako aj ich právni predchodcovia užívali predmetné parcely ako vlastníci od roku 1948 a preto splnili všetky podmienky pre ich vydržanie.
3. Žalovaní v 3. až 17. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili a ani na jedno z pojednávaní sa ich spoločný zástupca bez ospravedlnenia nedostavil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných v 1. a 4. rade, znaleckým posudkom Ing. Jozefa Bujňáka č. 4/2019, výmerom o prídele pôdy č. XXXX/XX zo dňa 17.3.1948, geometrickým plánom Ing. Jozefa Bujňáka č. 4/2019, výpismi z LV č. XXXX, XXXX a XXXX k.ú. Š. Z., žiadosťou žalobcu o prešetrenie správnosti katastrálneho konania zo dňa 16.6.2014 a odpoveďou zo dňa 14.7.2014, darovacou zmluvou V 602/2002, geometrickým plánom geodeta Demetera Krenického č. 2/2004, písomnými vyjadreniami strán, výsluchom svedka P.. Š. C., zmluvami o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 4.1.2015, dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. N. vrátane geometrického plánu Ing. Beáty Smolkovej č. 37056565-96/18, spismi 26D 894/2005, 26D 895/2005, 26D 1126/2010, 35D 152/2010, 26D 407/2014, 35D 429/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 17.3.1948 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pod č. XXXX/XX výmer o vlastníctve pôdy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov slovenského národa. Išlo o pozemky kat. úz. Šarišské Michaľany, v tom čase Michaľany nad Torysou v pozemnoknižnej vložke č. 1, 336 po O. S., podľa ktorého boli jednotlivým prídelcom pridelené pozemky do ich vlastníctva. V spomínanom výmere sa uvádza v článku IV. bode 1, že je verejnom listinou dokazujúcou vlastníctvo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. V článku II. sa však uvádza aj to, že prídelová cena, pozemnoknižné označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
6. V spise boli predložené len dva tieto výmery pod tým istým číslom. Jeden je súčasťou znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý si dal súkromne zhotoviť žalobca. Týka sa prídelcu A. E. st., ktorému okrem iných bola pridelená do vlastníctva parcela označená pod A50 o výmere 0,5735 ha. Druhý výmer predložili žalovaní v 1.až 5.rade, ktorý preukazuje, že do vlastníctva B. Š. B. D. Q.. E.E. po 1 boli pridelené, okrem iných, parcely označené v prídelovom pláne pod A51 a A52 každá o výmere 0,5735 ha.
7. Parcela pridelená A. E. st. bola neskôr zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. ako parcela č. XXX/XX
- orná pôda o výmere 5755 m2 a túto parcelu nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalobca od svojej tety B. E. darovacou zmluvou z 24.7.2002, ktorej vklad bol povolený pod N. dňa 23.8.2002.
8. Schválením ROEP č. OPÚ - 2008/789/16 - ŠT Okresným pozemkovým úradom v Prešove bola parcela E 504/50 prečíslená na parcelu E 500/50 a zapísaná na novozaložený LV č. XXXX k.ú. Š. Z. už len o výmere 3962 m2, čo vyplýva zo správy Okresného úradu odboru katastrálneho v Sabinove z 14.7.2014 (č.l. 30).
9. V súčasnosti je žalobca výlučným vlastníkom parcely CKN XXX/XXX - ornej pôdy o výmere 3762 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Šarišské Michaľany, ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva V XXX/XX.
10. Žalobca si dal zhotoviť súkromný znalecký posudok znalcom z odboru geodézie Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý posudok spracoval pod č. 4/2019. Znalec dospel k záveru, že podľa výmerov o prídele boli pridelené parcely o rovnakej výmere a rovnakej šírky s označením A48 až A52 - všetky o výmere 0,5755 ha, čo však už nezodpovedá súčasnému stavu. Úlohou znalca bolo zistiť príčinu úbytku výmery parcely žalobcu. Znalec uviedol, že žalobca vlastní parcelu CKN XXX/XXX (uvedenú vyššie), ale spomína aj ďalšiu jeho parcelu CKN XXXX/XXX (výpis z LV sa v znaleckom posudku nenachádza) o súhrnnej výmere 0,3962m2 (správne ha), čo je o 1793m2 menej ako bola výmera v prídele (5755m2).
11. Podľa znalca prvá chyba nastala pri geometrickom pláne geodeta Demetera Krenického č. 2/2004, ktorým boli vytvorené parcely CKN XXX/XXX B. XXX/XXX, obe po 5600 m2, malo ísť o parcely zhodné s parcelami č. A51 a A52 podľa prídelu. Tento geometrický plán však chybne vymedzil hranicu pozemku A51 a zasiahol do parcely A50. Ďalší problém vznikol pri parcele A48, ktorej v súčasnosti zodpovedajú parcely CKN XXX/XXX o výmere 3992 m2 zapísanej na LV č. XXXX a EKN XXX/XX o výmere 2.666m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Š. Z., čo znamená, že tieto parcely namiesto výmery 5755 m2 majú až 6658 m2. Druhá chyba podľa znalca vznikla pri ROEP v roku 2008, ktorý prevzal hranice podľa chybného súboru EKN z registra a ktorým sa zväčšili parcely A 48 a A 51 na úkor parcely A 50. Znalec napokon vypracoval geometrický plán, v ktorom označil hranice pôvodnej parcely č. XXX/XX pridelenej A. E. st. a znázornil parcelu CKN XXX/XXX, ktorá podľa znalca bola pôvodne súčasťou parcely XXX/XX a znázornil aj novovytvorenú parcelu CKN XXX/XXX ornú pôdu o výmere 847 m2, ktorá je v súčasnosti časťou parcely EKN 500/49, ale pôvodne bola taktiež časťou parcely XXX/XX.
12. Predmetom sporu je tak parcela CKN XXX/XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. ako orná pôda o výmere 626m2, ktorej spoluvlastníkmi sú v súčasnosti žalovaní v 1. až 5.rade, ktorí spoluvlastníctvo nadobudli dedením 25D/895/2005, 26D/894/2005, 35D/429/2015 a 35D/83/2019.
13. Dedičské konanie 26D/894/2005 bolo vedené po D. Š., rod. E., zomr. XX.X.XXXX. Podiel 1 poručiteľky k parcelám, okrem iných aj k parcele č. 146/237 ornej pôde o výmere 5600 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. zdedili rovným dielom jej synovia - žalovaní v 1. a 2.rade a P. Š., a to uznesením 26D/894/2005 z 6.6.2005. Takisto prebehlo aj dedičské konanie po B. Š., zomr. X.XX.XXXX, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve 26D/895/2005 zo dňa 20.5.2005.
14. Keďže zomrel aj P. Š. a to X.X.XXXX, jeho podiel 1/3 parciel z LV č. XXXX, teda aj parcely XXX/XXX zdedili žalovaní v 3. a 5.rade spolu s Q. Š., ktorý taktiež zomrel a jeho podiel zdedila žalovaná v 4.rade uznesením 35D/83/2019. Dedičské konanie po P. Š. bolo vedené pod 35D/429/2015.
15. Z uvedených skutočností možno vyvodiť, že v čase dedenia po pôvodných vlastníkoch B. B. D. Š., ktoré obe prebehli v roku 2005 a ktorých predmetom bola aj parcela CKN XXX/XXX - orná pôda o výmere 5600 m2, išlo o parcelu, ktorá bola znázornená na geometrickom pláne geodeta
Demetera Krenického č. 2/2004, keďže tento geometrický plán bol overený Správou katastra Sabinov dňa 19.4.2004. Týmto geometrickým plánom bola znázornená parcela KN XXX/XXX o výmere 5600 m2 ako parcela zodpovedajúca podľa grafickej časti prídelového plánu Výmeru č. XXXX/XX pozemku A 51 a znázornená bola aj parcela KN XXX/XXX zodpovedajúca pozemku A52 podľa prídelového plánu. Podľa tohto geometrického plánu bola hranica spomínaných parciel označená kolíkmi.
16. Žalobca na prvom pojednávaní uviedol, že spornú parcelu XXX/XXX nikdy neužívala rodina Š., ale jeho rodina a ani po geometrickom pláne z roku 2004 nebola hranica v prírode označená kolíkmi. Tvrdil, že ako nájomca ju užíval spolu s ďalšími pozemkami S.. C., ktorému sporný pozemok prenajala teta žalobcu Alžbeta E.. Uviedol, že keď zistil, že spomínaným geometrickým plánom bolo zabraté z ich pozemku, navštívil žalovaného v 1.rade a tiež manželku P. Š. s tým, že tento plán nie je správny a že ním bola zabratá aj časť jeho pozemku. Najprv uvádzal, že táto návšteva sa uskutočnila v rokoch 2004-2005, v priebehu ďalšej výpovede hovoril o rokoch 2006 až 2007. Uznal však, že toto svoje tvrdenie nemá čím preukázať. Na ďalšom pojednávaní však potvrdil, že o geometrickom pláne z roku 2004 sa prvýkrát dozvedel až zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka, ktorý bol spracovaný v roku 2019. Uznal preto, že pri spomínanej návšteve žalovaného v 1.rade a manželky P. Š. sa nezmieňoval o chybnosti spomínaného geometrického plánu, ale o chýbajúcej výmere jeho pozemku.
17. Žalovaný v 1.rade na pojednávaní prehlásil, že geometrický plán z roku 2004 bol správny, uviedol, že spornú parcelu vždy užívali jeho rodičia po vojne ako vlastníci na základe prídelu až do svojej smrti. V súlade s týmto užívacím stavom geodet Krenický aj vymeral ich pozemky v roku 2004, hranice vyznačil v prírode kolíkmi. Uviedol aj to, že v roku založenia JRD a to asi v rokoch 1954 - 1955 a po jeho zrušení a založení nového JRD v roku 1966 všetky tieto pozemky vrátane sporného, užívalo JRD. Po roku 1989 JRD zaniklo a pozemky začal užívať P.. C., nevedel uviesť na základe čoho a od roku 2015 ich žalovaný ústne prenajal bratom E.. Žalovaný pritom potvrdil, že žalobca ho navštívil v minulosti s tým, že mu chýba z jeho pozemku, avšak nič konkrétne v tejto súvislosti nepovedal, ani to, ako to chce riešiť a riadne sa spolu bavili. Najprv uviedol, že táto návšteva sa odohrala asi pred 5 rokmi (teda asi v roku 2015), neskôr však prehlásil, že na ten čas si už nepamätá.
18. Po tomto pojednávaní žalovaný v 1.rade predložil súdu zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov z januára 2005, ktorú uzavrel on a jeho brat Jozef s nájomcom Agro-BAIN P.. Š. C. ako SHR, ktorých predmetom boli parcely zapísané na LV č. XXXX k.ú. Š. Z., okrem iných aj parcela XXX/XXX o výmere 5600 m2, a to na dobu 10 rokov.
19. Svedok Ing. Š. C. je samostatne hospodáriacim roľníkom. Potvrdil, že v Š. Z. si ešte v roku 1991 prenajal poľnohospodárske pozemky, ktoré predtým užívalo JRD, pričom medzi jednotlivými pozemkami neboli žiadne prírodné hranice a prenajímal ich od tzv. domnelých vlastníkov, keďže vlastníctvo k prenajatým pozemkom bolo zapísané ešte na ich právnych predchodcoch. Tento nájomný vzťah trval do roku 2004, neskôr uzatvoril ďalšie nájomné zmluvy vrátane nájomných zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade z januára 2005. Nájomnú zmluvu uzatvoril aj s B. E..
20. Predmetom sporu je aj ďalšia parcela KN XXX/XXX ako novovytvorená parcela geometrickým plánom Ing. A. C., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX a ktorý bol overený dňa 17.5.2019, pričom ide o časť parcely XXX/X resp. EKN XXX/XX. Parcela EKN XXX/XX - orná pôda o výmere 4996m2 je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Š. Z. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 6., 8. až 17.rade a v čase podania žaloby bol ako spoluvlastník aj žalovaný v 7.rade A. Z.. Spoluvlastníkmi sa stali dedením 26D/407/2014, 26D/1126/10 a 35D/125/2010.
21. Z dedičských spisov (napr. 35D/125/2010) vyplýva, že právnymi predchodcami žalovaných boli pôvodne A. Z. a manželka N., rod. F., obaja boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na LV č. XXXX, okrem iných aj k parcele EKN XXX/XX - ornej pôde o výmere 5172 m2 po 1 a to na základe Výmeru XXXX/XX. A. Z. zomrel XX.XX.XXXX, jeho podiel k parcele z LV č. XXXX zdedili v dedičskom konaní 35D/125/2010 A. Z. nar. XX.X.XXXX a žalovaní v 7. až 9., 11. až 16.rade a to uznesením z 25.11.2010.
22. Dedičské konanie po N. Z., rod. F.X.N., zomr. XX.X.XXXX sa viedlo pod 26D/1126/2010, uznesením z 25.11.2010 jej podiel k parcele z LV č. XXXX zdedili tí istí dedičia, ako po manželovi A..
23. A. Z. nar. XX.X.XXXX zomrel XX.X.XXXX a jeho podiel k parcele EKN XXX/XX z LV XXXX zdedili žalovaní v 6. a 17.rade osvedčením o dedičstve 26D/407/2014 z 1.7.2014.
24. Ako vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX k.ú. Š. Z. vzťahujúceho sa na parcelu EKN XXX/ XX pôvodne žalovaný v 7.rade A. Z. už zapísaný na tomto LV nie je, ale titulom dedenia uznesením 35D/720/2020 zo dňa 29.12.2020 je zapísaná Ing. A. L., rod. Z..
25. Žalobca sa domáha jednou žalobou určenia vlastníckeho práva k dvom parcelám, ktoré sú zapísané na rôznych listoch vlastníctva a tvrdí, že skutočný právny stav je iný a preto má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom na § 237 písm. c/ CSP, keďže zmenu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti môže dosiahnuť len touto žalobou.
26. Žalobca v žalobe vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý má náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 CSP. Žalovaní v 1. až 5. rade pôvodne spochybňovali jeho správnosť, avšak neskôr upustili od návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V aktuálnom sporovom poriadku je dôkazná iniciatíva výlučne na stranách sporu, až na niektoré výnimky, čo však nie je tento prípad. Preto aj keď žalovaní v 1. až 5.rade spochybňovali znalecký posudok Ing. Bujňáka, ale nepredložili a ani nenavrhli dôkaz preukazujúci ich tvrdenie, súd musel vychádzať zo záveru o správnosti spomínaného znaleckého posudku, ale keďže títo žalovaní namietali aj vydržanie vlastníckeho práva, či už ich alebo ich právnych predchodcov k spornej parcele, súd sa sústredil na posúdenie tejto ich námietky.
27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Jedným z originárnych (pôvodných) spôsobov nadobudnutia vlastníctva je aj vydržanie. To je upravené v aktuálnom Občianskom zákonníku v § 134.
29. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
30. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
31. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
32. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Inštitút vydržania bol zavedený do Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 až jeho novelou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983, avšak s viacerými obmedzeniami. K pozemku, ku ktorému mohlo byť zriadené právo osobného užívania mohla len fyzická osoba, ktorá ho mala v držbe 10 rokov vydržať vlastníctvo, ale len pre štát a občan mal právo len na uzavretie dohody o jeho osobnom užívaní. Ak bol pozemok v socialistickom vlastníctve, vôbec nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu. Tieto obmedzenia vydržania boli odstránené neskoršou novelou a to zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992, teda k vydržaniu mohlo dôjsť najskôr k 1.1.1992.
34. Podmienkami pre vydržanie podľa aktuálnej právnej úpravy sú: predmet vydržania, subjekt, oprávnená držba a vydržacia doba, ktorá u nehnuteľnosti je 10 rokov.
35. Držba predpokladá vôľu držať (animus possidenti) a faktické ovládanie (corpus possesionis). Oprávnená držba znamená, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo právo patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je.
Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam a k osobám, alebo k právnej úprave. V odbornej literatúre aj judikatúre panuje zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne a nie podľa subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia účastníka) a že je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
36. Vlastníckym titulom boli v minulosti aj predložené výmery o pridelení poľnohospodárskych pozemkov, čo sa jasne konštatovalo aj vo výmere v čl. IV. bode 1 a to s poukazom na § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 SNR. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že aj keď v súvislosti so spomínaným výmerom bol vypracovaný aj nejaký prídelový plán, ktorý sa v ňom uvádza, nemohol byť presný s jednoznačne stanovenými hranicami, keďže v článku II. výmeru bolo uvedené, že presná výmera pridelených pozemkov bude určená až v prídelovej listine.
37. Pokiaľ ide o parcelu CKN XXX/XXX, tá je zapísaná na samostatnom LV č. XXXX už len o výmere 626m2, pričom je nesporné, že ide o časť parcely, ktorá bola znázornená na geometrickom pláne geodeta Krenického č. 2/2004 pod č. XXX/XXX o výmere 5600 m2 ako parcela identická s pozemkom A51 podľa spomínaného výmeru a jeho prídelového plánu. Sporná parcela č. XXX/XXX bola vyčlenená z parcely CKN XXX/XXX o výmere 5321 m2 na základe geometrického plánu Ing. Beáty Smolkovej č. 37056565-96/18 zo 4.9.2018, ktorý bol podkladom pre dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1., 2., 3. a 5.rade a právneho predchodcu žalovanej v 4.rade Q. Š.. Ním boli rozdelené parcely č. XXX/XXX B. XXX/XXX medzi jednotlivých spoluvlastníkov a novovytvorená parcela č. XXX/XXX už len o výmere 626 m2 bola prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva. Ide o dohodu, ktorej vklad povolil Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor pod N..
38. Súd považuje za rozhodujúce to, že geometrický plán geodeta Krenického z roku 2004, hoci ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka nesprávne znázornil hranicu s parcelou žalobcu, do ktorej zasiahol, bol však premietnutý do mapového operátu katastra nehnuteľnosti, čo znamená, že dedením, ktoré prebehlo v roku 2005 po B. B. D. Š., žalovaní v 1. až 5.rade dedili aj sporný pozemok ako časť ich parcely č. XXX/XXX. Predmetom ich dedenia bola teda aj parcela č. XXX/XXX o výmere 5600 m2, teda podľa stavu, aký bol v spomínanom geometrickom pláne z roku 2004 a preto všetci títo dedičia, teda žalovaní v 1. a 2.rade a ich brat P. Š. nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníctve k zdedeným pozemkom, teda aj k spornej parcele CKN XXX/XXX v tých hraniciach, ako boli v geometrickom pláne. Je preto prirodzené, že sa cítili byť skutočne vlastníkmi danej parcely, ktorú v roku 2005 aj prenajali nájomcovi P.. C.. Opäť súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z písomných nájomných zmlúv, predmetom tohto nájmu bola aj parcela XXX/XXX o výmere 5600 m2, teda opäť podľa stavu, ktorý bol znázornený na geometrickom pláne z roku 2004. Preto aj v prípade správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Bujňáka, podľa ktorého by sporná parcela CKN XXX/XXX mala tvoriť časť pôvodnej parcely A50 podľa prídelového plánu, súd dospel k záveru o jej vydržaní dedičmi po B. B. D. Š.. Menovaní sa správali ako jej vlastníci minimálne od roku 2005 titulom dedenia po svojich rodičoch, keďže túto parcelu prenajali a ich vlastníctvo bolo spochybnené až podaním tejto žaloby zo dňa 15.10.2019. Dôkazné bremeno na preukázanie zániku oprávnenej držby pozemku žalovanými v 1., 2. rade a P. Š. bolo na žalobcovi (napr. rozsudok NS SR 5Cdo/64/2018 zo dňa 25.2.2021). Žalobca by mal teda preukázať, že ešte pred uplynutím desaťročnej vydržacej doby upozornil žalovaných v 1. až 5.rade resp. ich právnych predchodcov na to, že ich držba nie je oprávnená a že im sporná parcela nepatrí. Nemožno totiž žiadať od týchto žalovaných, aby preukazovali niečo čo sa nestalo, teda že nikto ich nerušil v ich dobromyseľnej držbe pozemku podľa zásad tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žalobca síce uviedol, že upozornil žalovaného v 1.rade a manželku P. Š. na to, že mu chýba z jeho pozemku, avšak ako potvrdil, v tom čase nemal informáciu o geometrickom pláne z roku 2004 a teda nemohol presne vedieť o akú časť pozemku sa jedná. Na ďalšom pojednávaní totiž potvrdil, že vychádzal len z chýbajúcej výmery jeho parcely. K tomuto úbytku však došlo aj z druhej strany, teda v súvislosti s pozemkom Z.. Z výpovedi tak žalobcu ako aj žalovaného v 1.rade vyplýva, že nebola reč o zabratí konkrétnej časti pozemku, nebolo preukázané ani to, v ktorom roku k spomínanej návšteve došlo, keďže žalobca ako sám potvrdil, nemá žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Je pritom nesporné, že aj po tejto návšteve rodina Š. pokračovala v držbe spornej parcely a naďalej ju prenajímala.
39. Žalobca si musí uvedomiť, že v práve platí zásada z rímskeho práva vigilantibus iura scripta sunt (práva patria len bdelým), teda práva patria pozorným, starostlivým, ostražitým, tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Ich zanedbaním môžu totiž stratiť aj svoje majetkové práva. Žalobca mal možnosť podať námietky proti údajom v ROEP v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemku. Postup je taký, že správny orgán na základe vykonaného šetrenia uverejní počas 30 dní na verejné nahliadnutie návrh registra spolu s poučením o možnosti podať námietky a príslušná komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve s poučením o možnosti podať námietky. Námietky možno podať v lehote 30 dní, následne vydá správny orgán rozhodnutie o námietkach a schválenie registra a toto rozhodnutie je možné ešte preskúmať súdom v správnom konaní žalobou dotknutého účastníka. Rozhodnutie o schválení registra je konečné a schválený register sa ako verejná listina zapíše od KN záznamom. O zmene údajov schváleného registra môže správny orgán rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov do KN. Aj keby správny orgán nepostupoval v súlade s citovaným zákonom, žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel o začatí ROEP a pokiaľ nedostal žiadne vyrozumenie, mal sa sám zaujímať o jeho výsledky práva s odkazom na spomínanú zásadu.
40. Žalobca teda nebol dostatočne bdelý, túto zákonnú možnosť nevyužil a nepreukázal ani to, že by žalovaní v 1. až 5.rade ako právni nástupcovia po Andrejovi a D. Š. neboli dobromyseľní v držbe spornej parcely CKN XXX/XXX počas plynutia desaťročnej vydržacej doby, ktorú súd počítal od spomínaného dedenia v roku 2005, keďže žalobu podal žalobca až v roku 2019. Súd preto prijal záver o vydržaní vlastníckeho práva spomínaných žalovaných vo vzťahu k parcele CKN XXX/XXX, keďže vychádzal zo správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Bujňáka o posune spornej hranice. Súd preto žalobu žalobcu ohľadom tejto parcely ako nedôvodnú zamietol.
41. Žalobca navrhol zabezpečiť nájomné zmluvy od svedka C., čo predniesol až na druhom pojednávaní. Túto možnosť mal však využiť už na prvom pojednávaní, keď navrhol výsluch tohto svedka. Tento jeho postup súd vyhodnotil ako rozporný so sudcovskou koncentráciou upravenou v § 153 ods. 1, 2 CSP. Navyše súd tento dôkaz považuje za irelevantný vzhľadom na právny záver o vydržaní spornej parcely s poukazom na geometrický plán z r. 2004, dedenia z r. 2005 a pasivitu žalobcu. Je len logické, že predmetom nájmu nepochybne boli parcely tak, ako boli zapísané na príslušných LV jednotlivých prenajímateľov, preto navrhnutý dôkaz nemôže viesť k zmene právneho posúdenia o vydržaní vlastníckeho práva tak, ako to súd uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku.
42. Inak je potrebné vnímať právny stav týkajúci sa ďalšej žalovanej parcely CKN XXX/XXX. Vo vzťahu k tejto parcele sú žalovanými osoby uvedené v 6. až 17. rade v žalobe, avšak v priebehu sporu pôvodný žalovaný v 7.rade zomrel a jeho podiel k príslušnej parcele EKN XXX/XX zdedila P.. A. L.. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu preto navrhol zmenu strany sporu, pričom súd tomuto návrhu vyhovel s poukazom na § 80 ods. 1 CSP. Vzhľadom na pripustenie zmeny strany sporu, v záujme zabezpečenia procesných práv novej žalovanej, súd vylúčil žalobu ohľadom parcely CKN XXX/XXX na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto konania medzi žalobcom a žalovanými v 6. až 17. rade.
43. O nároku na náhradu trov konania o určenie vlastníckeho práva k parcele CKN XXX/XXX súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP. V tomto spore totiž žalovaní v 1. až 5. rade boli v celom rozsahu úspešní a preto súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.