Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-6C-1-2023.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6C/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: A. B., narodený: XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., zastúpený opatrovníčkou: G. F., H. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom A. A. XX, D. E. F., zastúpenou: JUDr. Milan Slebodnik, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému 1: I. F., narodený: XX.X.XXXX, bytom A. A. XXX/XX, D. E. F., zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, a žalovanej 2: G. J. F., narodená: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., zastúpená: JUDr. Lucia Kováčiková, advokátka so sídlom Zvonárska 8, Košice, o určenie práva vecného bremena, takto:
r o z h o d o l :
I. Vecné bremeno, spočívajúce v práve žalobcu užívať prízemnú časť rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele registra C č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 505 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. E. F., obec D. E. F., K. D. – K., zriadené Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena z 14.4.2011 medzi žalobcom a žalovaným 1, existuje.
II. Žalobca má voči žalovanej 2 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaný 1 nemá na náhradu trov konania nárok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice) 2.1.2023 domáhal voči žalovaným určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve žalobcu užívať prízemnú časť rodinného domu, súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele registra C č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 505 mi zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. E. F., obec D. E. F., K. D. - K., existuje. Spolu so žalobou doručil súdu žiadosť o ustanovenie procesného opatrovníka.
2. Svoju žalobu odôvodnil (body 2 – 7 odôvodnenia) tým, že žalovaný 1. ako obdarovaný, darcovia a oprávnení z vecného bremena - L. B. a G. B. (rodičia žalobcu a starí rodičia žalovaného 1) a žalobca, ako oprávnený z vecného bremena, uzatvorili 14.4.2011 darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou darcovia darovali žalovanému 1 do jeho výlučného vlastníctva, nehnuteľnosti v k. ú. D. E. F., obci D. E. F., K. D. - K., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX, stojaci na parcele registra „C" č. XXX, ako parcela registra „C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 505 m2 a ako parcela registra „C" č. XXX - záhrady vo výmere 580 m2 to všetko v podiele 1/1 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Zároveň touto zmluvou zriadili k predmetným nehnuteľnostiam, právo vecného bremena v prospech darcov a žalobcu, spočívajúce v povinnosti vlastníka darovaných nehnuteľností strpieť bezodplatné doživotné bývanie a používanie darovaných nehnuteľností darcami a užívanie prízemnej časti darovaného rodinného domu žalobcom.
3. Dňa 12.8.2020 uzatvorili žalovaný 1 a žalobca zmluvu, ktorou bolo vecné bremeno k vyššie uvedenému rodinnému domu, spočívajúce v práve žalobcu užívať prízemnú časť rodinného domu súpisné číslo XXX v k. ú. D. E. F., zrušené.
4. Zmluva o zrušení vecného bremena z 12.8.2020 nie je platným právnym úkonom, keďže žalobca urobil tento právny úkon v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon, neschopným, s poukazom na § 38 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Žalobca trpí dlhodobo (už viac ako štyri roky), duševnou poruchou, ktorá spôsobuje jeho neschopnosť robiť platné právne úkony, v roku 2019 bol uznaný invalidným, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola odborným posudkom o invalidite z 18.5.2020 stanovená na 60 %.
5. Z psychologických vyšetrení žalobcu z 12.12.2019, 16.8.2019, 15.11.2019 a 16.12.2019 vyplýva, že žalobca mal trvalo poškodenú centrálnu nervovú sústavu, jeho úroveň intelektových schopností sa pohybovala na hranici mentálnej retardácie, v čase vyšetrení bol nesprávne orientovaný, psychomotoricky inhibitovaný s apatickým syndrómom, v depresívnom ladení, s oslabenými kognitívnymi funkciami a subnormným intelektom. Z psychického stavu žalobcu nesporne vyplýva, že už v roku 2019, pred uzatvorením zmluvy o zrušení vecného bremena, trpel duševnou poruchou, ktorá obmedzovala jeho schopnosť robiť právne úkony do takej miery, že právny úkon - zmluva o zrušení vecného bremena, nie je platným právnym úkonom. V dôsledku duševných porúch, F07.8 Iná organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu a F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti, ktorými žalobca v čase urobenia tohto právneho úkonu trpel, nebol schopný v čase uzatvárania tejto zmluvy rozoznať jej obsah, posúdiť dôsledky tohto právneho úkonu, ani ovládať svoje konanie.
6. Po uzavretí zmluvy o zrušení vecného bremena, žalovaný 1 daroval, darovacou zmluvou žalovanej 2, dňa 11.1.2021, spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam, preto je pasívne vecne legitimovanou v konaní aj žalovaná 2, s poukazom na § 36a zákona č. 162/1995 Z. z.
7. Naliehavý právny záujem na žalobe žalobca odôvodnil potrebnému vkladu do katastra nehnuteľností, keďže jeho vecné bremeno tam nie je v dôsledku zmluvy o jeho zrušení, zapísané. Tento stav právnej neistoty nie je možné odstrániť inak, ako určením existencie práva vecného bremena žalobcu.
8. Žalovaná 2 žiadala žalobu zamietnuť, keďže vecné bremeno žalobcu zaniklo platne a už neexistuje. Vedela o problémoch žalobcu, no potvrdila, že mal slabšie, aj dobré momenty. Boli obdobia, keď fungoval bez problémov. V období zrušenia vecného bremena s nám žila v rovnakom rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Podľa jej názoru bol v tom čase ludicný, nič nenasvedčovalo tomu, že by nemal vedomosť, resp. nevnímal, čo sa deje, a síce že ide podpísať dokument, ktorým sa zruší jeho vecné bremeno, avšak v rodinnom dome bude naďalej bývať. Uviedla, že tieto skutočnosti boli žalobcovi vysvetlené a vedel, aký právny úkon ide uskutočniť. Videla ho aj v deň podpisu zmluvy, nemala žiadne pochybnosti o jeho príčetnosti. Pri podpise zmluvy prítomná nebola. Žalovaný 1 bol so žalobcom na obecnom úrade podpísať zmluvu. Mala za to, že ani žalovaný 1 by nevzal svojho strýka (žalobcu) podpisovať uvedenú zmluvu na obecný úrad, ak by bolo zrejmé, že žalobca je v tom čase nepríčetný, nehovoriac o tom, že by si to mohli všimnúť aj pracovníčky obecného úradu, ktoré ich rodinu poznajú. Vecné bremeno žalobcu bolo zrušené z dôvodu, že žalovaní si chceli vziať hypotéku na rekonštrukciu domu a nehnuteľnosť so zapísaným vecným bremenom nemožno založiť. Samozrejmosťou bolo, že žalobca v dome ostane bývať, s čím žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nemala, ani nemá problém, hoci sama do domu po rozvode so žalovaným 1, nechodí.
9. V konaní videla žalovaná 2 snahu o úmyselné zníženie ceny rodinného domu, keďže medzi žalovanými prebieha spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 6C/31/2022. Žiadala výsluch strán sporu a ustanovenie znalca odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý by preskúmal zdravotný stav žalobcu v čase uzatvárania zmluvy o zrušení vecného bremena z 12.8.2020 a určil, či bol v danom okamihu žalobca schopný takýto právny úkon uzavrieť.
10. Žalovaný 1 potvrdil pravdivosť tvrdení v žalobe. Starostlivosť o žalobcu zabezpečuje jeho sestra, matka žalovaného 1. V čase, keď uzatvárali zmluvu o zriadení vecného bremena, ši neuvedomil, že tento právny úkon nemôže byť platným z dôvodu psychického stavu žalobcu.
11. Uznesením z 12.4.2024 ustanovil súd v konaní žalobcovi procesnú opatrovníčku: G. F., H. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom A. A. XX, D. E. F..
12. Počas ďalšieho priebehu sporu strany zotrvali na svojich vyjadreniach, žiadali ustanovenie znalca a upustili od návrhu na výsluch žalobcu.
13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXX k. ú. D. E. F., okres Košice – okolie, Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena z 14.4.2011, Zmluva o zrušení vecného bremena z 12.8.2020, Odborný posudok o invalidite z 18.5.2020, Lekárska správa – nález z 25.10.2018, 12.2.2019, 16.8.2019, 22.2.2021, 19.5.2021, znaleckým posudkom č. 1/2025 znalca G. G. z 2.2.2025 (ďalej aj „ZP č. 1/2025“) výsluchom žalovanej 2, žalovaného 1. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav:
14. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré pôvodne nadobudol pôvodne žalovaný 1, darovaním od svojich starých rodičov, rodičov žalobcu. Darovacou zmluvou z 14.4.2011 došlo okrem darovania nehnuteľností žalovanému 1 aj k zriadeniu práva vecného bremena – spočívajúceho v povinnosti vlastníka strpieť bezodplatné doživotné bývanie a používanie darovaných nehnuteľností darcami a žalobcom. Žalobcu sa týkalo užívanie prízemnej časti darovaného rodinného domu.
15. Na základe zmluvy o zrušení vecného bremena uzavretej 12.8.2020 medzi žalobcom a žalovaným 1, došlo k zápisu do katastra nehnuteľností, na základe ktorého tam zaniklo vecné bremeno žalobcu, spočívajúce v práve užívať prízemnú časť rodinného domu žalovaného 1.
16. Po zrušení práva vecného bremena žalobcu, žalovaný 1 daroval vtedajšej manželke, žalovanej 2, 1 nehnuteľností. Žalobca žije v dome žalovaných nerušene naďalej. Žalovaná 2 sa z domu po rozvode odsťahovala, žalobcovi v užívaní domu nebráni.
17. Žalovaná 2 vypovedala, že k zrušeniu vecného bremena žalobcu došlo, pretože spolu so žalovaným 1 plánovali vziať hypotéku na rekonštrukciu domu. V deň zrušenia vecného bremena žalobcu videla, pozdravili sa, bližšie sa nerozprávali. So žalobcom nebola často v kontakte, obývali rôzne časti domu. Uviedla, že sa s ním dalo normálne komunikovať, starala sa o neho jeho sestra.
18. Žalovaný 1 namietol tvrdenie žalovanej 2, že so žalobcom sa dalo normálne komunikovať. Uviedol, že má zlú pamäť, nevedel, prečo je na úrade (pri podpise zmluvy o zrušenie vecného bremena). Po vysvetlení situácie to po chvíli opäť zabudol. Je potrebné mu pripomínať hygienu, jedlo, inak by to nerobil. Nemá pojem o čase, ani o dátume. Keď sa mu vybije mobilný telefón, sám si ho nenabije. Tento stav trvá odkedy ho našli raz ráno od krvi, mal ťažký epileptický záchvat, vzala ho sanitka, odvtedy si nepamätá veci, veľa pil, bol alkoholik.
19. Súd na návrh strán sporu ustanovil v spore znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na posúdenie otázky, či žalobca bol vzhľadom na jeho zdravotný stav schopný rozumne uvažovať a chápať následky svojho konania ku dňu zrušenia vecného bremena (12.8.2020), resp. či bol vzhľadom na jeho zdravotný stav rozumovo schopný posädiť následky takéhoto právneho úkonu, ako je zrušenie vecného bremena – podpis zmluvy o zrušení bremena.
20. Znalec v závere predloženého ZP č. 1/2025 uviedol, že žalobca vzhľadom na jeho zdravotný stav ku dňu zrušenia vecného bremena (12.8.2020) nebol schopný chápať dôsledky svojho konania, nebol rozumovo schopný posúdiť následky takéhoto právneho úkonu, ako je zrušenie vecného bremena – podpis zmluvy o zrušení bremena.
21. Strany sporu nemali k predloženému ZP č. 1/2025 žiadne výhrady. Opatrovníčka žalobcu žiadala priznať náhradu trov konania voči žalovanej 1, ktorá namietala žalobu a kvôli nej spor prebehol. Žalovaný 1 súhlasil so žalobou a žiadal, aby nebol zaviazaný na náhradu trov konania.
22. Žalovaná 2 poukázala na to, že znalec konštatoval, že žalobca ochorel už v roku 2010, kedy bol v auguste hospitalizovaný na psychiatrii. V tom roku mu bol priznaný aj nárok na polovičný invalidný dôchodok. Keďže zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá už v apríli 2011, vecné bremeno
podľa nej ani nevzniklo, pretože žalobca ho nebol schopný ani zriadiť. Žiadala priznať náhradu trov konania.
23. Žalobca, aj žalovaný 1 namietali tvrdenie žalovanej 2. Tvrdili, že zo ZP č. 1/2025 vyplýva, že psychické ochorenie žalobcu sa vyvíjalo v čase. Znalec neposudzoval schopnosť žalobcu zriadiť vecné bremeno a žalovaná 1 svoje tvrdenie nepreukázala.
24. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:
25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
27. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
28. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
29. Podľa § 151p ods. 1 OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
30. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.
31. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
32. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
33. Žalobca sa v danom spore domáhal určenia, že jeho právo vecného bremena, existuje. Súd žalobu posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, t.j. žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby sú podľa § 137 písm. c) CSP o procesnej stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny záujem. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe tým, že sa domáha určenia práva vecného bremena, pre ktoré nadobudnutie je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Stav právnej neistoty žalobcu je možné odstrániť až určovacím výrokom súdu , ktorý je podkladom pre zápis tohto práva do katastra nehnuteľností.
34. Súd pri rozhodovaní o žalobe posudzoval, platnosť, resp. absolútnu neplatnosť zmluvy o zrušenie vecného bremena z 12.8.2020.
35. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.
36. Úkon, ktorý je vykonaný nespôsobilou osobou, je absolútne neplatný. Žalobca nebol pozbavený spôsobilosti na právneho úkony, jeho spôsobilosť nebola ani obmedzená. Právne úkony môžu neplatné
aj z toho dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
37. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. V súdnom konaní je teda treba zistiť existenciu duševnej poruchy, a či táto mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. Zisťovanie týchto právne významných skutočností si vyžaduje znalecké posúdenie. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Záver o nespôsobilosti takejto osoby musí byť nepochybný. Nestačí iba pochybnosť o spôsobilosti. Súd musí takýto záver oprieť o znalecký posudok, z ktorého musí vyplývať, že v danom prípade išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu, a to takú, ktorá konajúcu osobu robí na daný platný úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania, alebo ho ovládnuť. Dôkazné bremeno má strana, ktorá sa neplatnosti právneho úkonu domáha.
38. Zo záverov ZP č. 1/2025 nesporne vyplynulo, že žalobca nebol schopný rozumne uvažovať a chápať dôsledky svojho konania v čase podpisu zmluvy o zrušenie vecného bremena, nebol schopný posúdiť následky podpisu danej zmluvy.
39. Vzhľadom na jednoznačný záver súdom ustanoveného znalca, že žalobca nebol schopný chápať význam a dôsledky zrušenia vecného bremena – podpisu zmluvy, súd žalobe vyhovel a určil, že vecné bremeno zriadené zmluvou z 14.4.2011, existuje.
40. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
41. Zo ZP č. 1/2025, časť II.2 Výpis z dostupnej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že žalobca bol od 9.8.2010 do 31.8.2010 hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, keďže odpadol a rozbil si hlavu. Alkohol pil denne (niekedy 4 ostré, niekedy viac), nemal hlasy, ani vidiny. Vedomie mal lucídne, bol orientovaný všetranne správne, myslenie mal koherentné, bez bludov. V časti epikríza bolo uvedené: „Pacienta prepúšťame do ambulantnej starostlivosti v celkovo zlepšenom stave bez porúch správania, bez suicidálnych tendencií.“ Diagnostický záver bol: Poruchy psychiky a správanie zapríčinené užívaním alkoholu – odvykací stav F10.3. Ostatná zdravotná dokumentácie, ktorú znalec posudzoval bola už z roku 2012 a neskôr, po zriadení vecného bremena.
42. Zo ZP č. 1/2025, časť II.2 Výpis z dostupnej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že žalobca bol ešte aj počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike 9.4.2013 orientovaný všestranne správne, bol lucidný, kontakt s ním bol možný, ochotne spolupracoval, na kladené otázky odpovedal správne, bez latencie, manifestná psychotická produkcia nebola zistená.
43. Žalovaná 2 neuniesla dôkazné bremeno v spore, nepreukázala, že by žalobca konal v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla), nepreukázala, ani že zmluva, ktorou bolo zriadené vecného bremena, bola neplatná. Žalovaná na preukázania svojich tvrdení nenavrhla ani vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by ich preukázali, hoci bola na doplnenie dokazovania vyzvaná ešte aj po prednese svojej argumentácie. Ako súd uviedol, duševná porucha sa musí zistiť a viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Znalec
vyhodnocoval dátum 12.8.2020, z predloženého ZP č. 1/2025 nevyplynulo, že by žalobca nebol schopný na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú podpísal 14.4.2021.
44. Stav žalobcu sa postupne zhoršoval, zo ZP č. 1/2025 vyplýva, v marci 2016 mu boli odhalené involučné zmeny centrálnej nervovej sústavy, po realizácii CT mozgu v 2018 boli u neho zachytené známky kortikálnej atrofie – t. č. viac vyjadrené v porovnaní s ostatným vyšetrením z r. 2016. V septembri 2018 bolo u žalobcu potvrdené organické poškodenie mozgu, nebol orientovaný v čase, ani miestom, boli u neho konštatované oslabené kognitívne funkcie a stav bol diagnosticky uzavretý ako F07.8: Iná organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu. V decembri 2019 výsledky klinického vyšetrenia potvrdili trvalé poškodenie centrálnej nervovej sústavy žalobcu v dôsledku etylizmu. Úroveň intelektuálnych schopností žalobcu sa pohybovala na hranici mentálnej retardácie. Znalec bol názoru, že lekárske nálezy jednoznačne potvrdili organické poškodenie mozgu trvalého charakteru, dokumentované minimálne od roku 2018, preto ku dňu zrušeniu vecného bremena nebol schopný chápať dôsledky svojho konania a nebol rozumovo schopný posúdiť následky takéhoto právneho úkonu.
45. Znalec nezistil pri vypracovaní znaleckého posudku žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by považoval za potrebné uviesť. Súd sa stotožňuje s názorom zástupcu opatrovníčky žalobcu, že v prípade, ak by znalec zistil, že žalobca nebol schopný uzavrieť ani zmluvu o zriadení vecného bremena (čo z predloženého ZP č. 1/2025 ani v náznakoch nevyplynulo), uviedol by to v tejto časti záveru znaleckého posudku.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
48. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
49. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (aplikujúc zásadu úspechu vo veci) voči žalovanej 2 v súlade s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP. Žalovaný 1 už vo vyjadrení žalobe prejavil súhlas s tvrdeniami žalobcu, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená žalobcom neplatne. Žalovaná 2 žalobu počas celého konania považovala za nedôvodnú, preto ju súd zaviazal na úhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, s poukazom na zásadu zavinenia.
50. Žalovaný 1 ako procesne neúspešná strana, hoci žalobe nebránil, nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
51. O výške trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Súd v spore nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).