Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-59-2025.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/59/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., t.č. bytom F. XX, D. E. a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. G. XXXX/X, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 22. novembra 2022 v časti vyživovacej povinnosti matky tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej podľa osobitného zákona mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 06.05.2025, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Zročné výživné matky za čas od 06.05.2025 do 30.06.2025 činí sumu 114,99 eura, ktorú sumu je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ - otec sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 06.05.2025 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa na sumu 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že na maloletú sa zvýšili výdavky nakoľko navštevuje predškolské zariadenie, zvýšili sa výdavky na stravu, ošatenie. Matka si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, o maloleté dieťa sa nezaujíma. S dieťaťom nie je v kontakte. (1)
Na stanovené pojednávanie sa nedostavila matka maloletého dieťaťa, ktorá neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom predvolanie na pojednávanie mala riadne doručené dňom 09.06.2025. Súd v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku pokračoval v konaní bez prítomnosti matky. (2)
Otec maloletého dieťaťa vypočutý na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu, kde popísal dôvody, pre ktoré žiadal zvýšiť výživné. Zvýšili sa výdavky na maloletú primerane k jej veku. Súvisí to aj so zvýšením cien všetkých komodít, náklady na dieťa rastú či už oblečenie, výdavky na MŠ. Maloletá navštevuje MŠ v F., kde mesačne uhrádza školné 20 eur, rodičovský príspevok polročný 30 eur, strava cca 60 eur mesačne, stravná jednotka na deň je 2,99 eur v závislosti od počtu dní v predškolskom zariadení. Nemá platené krúžky, jej zdravotný stav je dobrý. Výdavky sú primerané veku dieťaťa. Jeho príjem tvorí PnD na dieťa 60 eur mesačne. Invalidný dôchodok poberá vo výške 386,10 eura mesačne. Má 70 % mieru zníženia pracovnej schopnosti, aktuálne nie je zamestnaný z dôvodu starostlivosti o maloletú. Z finančných dôvodov si bude musieť
si nájsť prácu primeranú jeho zdravotnému stavu. Je nemajetný. Nespláca žiadny úver ani pôžičku. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, dôchodok poberá vo výške 968 eur, je to starobný 708 eur a vdovský dôchodok 260 eur. Matke na domácnosť a energie prispieva tým spôsobom, že matke odovzdáva celý invalidný dôchodok. Finančne mu pomáha matka bez jej príjmu by nebol schopný všetky výdavky maloletej zabezpečovať. Matka dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne od počiatku v žiadnej sume, bol nútený podať exekúciu na matku, kedy exekútor mu časť zameškaného výživného posielal. Aktuálne neplatí výživné vôbec. S dieťaťom nie je v žiadnom kontakte. Matka ho vôbec nekontaktuje. o dcéru sa nezaujíma vôbec. (3)
Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k zmene pomerov na strane dieťaťa, navrhuje zvýšiť výživné na sumu 100 eur mesačne. (4)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 06.05.2025 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: rodný list maloletého dieťaťa, správy z ÚPSVaR Rimavská Sobota - oddelenie sprostredkovania prác a oddelenie dávok v hmotnej núdzi zo dňa 06.06.2025 a 10.06.2025, správa Slovenskej pošty a.s. zo dňa 17.06.2025, potvrdenie o návšteve MŠ, potvrdenie o príjme otca a potvrdenie o príjme spolužijúcich osôb otca a pripojený spis Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX a z neho rozsudok zo dňa 22.11.2022 a zistil tento skutočný a právny stav: (5)
Rozsudkom Okresného súdu Nitra XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.11.2022 súd zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej podľa osobitného zákona mesačne, od 01.06.2022, styk matky s maloletým dieťaťom nebol upravený súdnou cestou. V tom čase otec zabezpečoval starostlivosť o maloletú od 06/2022, pričom matka o maloletú neprejavovala žiadny záujem. Obaja rodičia mali len jednu vyživovaciu povinnosť. Maloletá s otcom žili v spoločnej domácnosti s matkou otca v rodinnom dome v F., pravidelné mesačné výdavky na domácnosť boli vo výške 75 eur elektrina, 145 eur plyn a 30 eur voda. Otec bol nezamestnaný, poberal invalidný dôchodok vo výške 298 eur mesačne a PnD na jedno maloleté dieťa. Bol nemajetný, nesplácal žiadny úver a ani pôžičku. Matka otca dieťaťa (stará matka maloletej zo strany otca) bola pracujúcou starobnou dôchodkyňou s príjmom z práce vo výške 900 eur mesačne a príjmom zo starobného dôchodku vo výške 726 eur mesačne. Výdavky na maloletú boli primerané veku dieťaťa, maloletá nenavštevovala predškolské zariadenie. Matka dieťaťa bola nezamestnaná, bez príjmu, nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, bola nemajetná. (6)
V súčasnosti býva otec spolu s maloletou naďalej u svojej matky, náklady na domácnosť sú nezmenné. Otec je nezamestnaný, aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 386,10 eura mesačne pri 70 % miere zníženia pracovnej schopnosti. Nespláca úver ani pôžičku. Jeho matka poberá starobný dôchodok vo výške 708 eur a vdovský dôchodok vo výške 259,60 eura mesačne. Finančne pomáha otcovi vzhľadom k jeho nízkemu príjmu. (7)
Maloletá A. B. navštevuje materskú škôlku v F., okrem bežných výdavkoch - strava, ošatenie, otec mesačne uhrádza poplatok za stravné v predškolskom zariadení 60 eur a školné 20 eur a ročný rodičovský príspevok 60 eur. Maloletá nemá platené krúžky, jej zdravotný stav je dobrý. (8)
Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie (naposledy bola evidovaná v 03/2024), nepoberá žiadne sociálne dávky, resp. príspevky. Matka nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi. V období od 18.05.2024 do 11.10.2024 bola zamestnaná ako poštová doručovateľka v E. H., I., jej priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie bol 559,30 eur netto. Pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2024, bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru pred uplynutí dojednanej doby na základe žiadosti matky (dôvod uviedla slabšie finančné ohodnotenie). Matka má naďalej len jednu vyživovaciu povinnosť, ktorú si aktuálne neplní, výživné neplatí, s maloletou od roku 2022 nie je v žiadnom kontakte, o dieťa sa nezaujíma. (9)
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (10)
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (11) Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (12)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (13)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (14)
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (15)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2022 prišlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to hlavne na strane maloletého dieťaťa, ale ja na strane osoby povinnej platiť výživné- matky maloletého dieťaťa. Na strane otca k výraznejšej zmene pomerov nedošlo. (16)
Maloletá Nela je o tri roky staršia, s čím súvisia zvýšené výdavky otca na zabezpečovanie nielen jej základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju 4ročného maloletého dieťaťa ( výdavky na školné, stravu v škôlke, aktivity organizované škôlkou a pod.) (17)
Súd pri zvýšení výživného neprihliadol len na zvýšené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ale aj na možnosti a schopnosti matky plniť si svoju zákonom stanovené vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Súd má jednoznačne za to, že ak by matka využil možnosť zaevidovať sa ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, mala by možnosť zamestnania sa prostredníctvom úradu práce, môže dosahovať príjem, a to minimálne vo výške zákonom stanovej minimálnej mzdy čo v súčasnosti predstavuje 572 eura mesačne netto. Matka nemá žiadne zdravotné obmedzenie týkajúce sa jej zaradenia do pracovného procesu, nepreukázala ani iné skutočnosti, ktoré jej bránia v zaradení sa do pracovného procesu. To, že matka je schopná pracovať preukázala v r. 2024, kedy bola riadne zamestnaná a pracovný pomer bol ukončený na základe jej podnetu, nakoľko minimálna mzda, ktorú poberala, nebola pre ňu dostačujúca. Skutočnosť, že matka nie je zamestnaná v pracovnom pomere, kde jej štát prostredníctvom minimálnej mzdy zákonom garantuje mesačný príjem 572 eur (minimálna mzda), súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona rodine ako vzdanie sa zárobku, teda vzdanie sa možnosti dosahovať pravidelný mesačný príjem v minimálnej zákonom garantovanej výške. Súd preto pri posudzovaní aktuálnych možností a schopností matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa vychádzal z príjmu 572 eura mesačne (ktorý by bola schopná matka minimálne dosiahnuť, ak by mala záujem pracovať). Prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, je jeho povinnosťou zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim možnostiam. (18)
Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane matky a jej aktuálnych schopností a možností finančne prispievať na svoje maloleté dieťa, súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jej vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. na sumu 100 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Určená suma zodpovedá možnostiam matky podieľať sa na súčasných potrebách maloletého dieťaťa stanoveným výživným. Matka sa aktuálne žiadnym spôsobom na výžive a starostlivosti o svoje maloleté dieťa nepodieľa,
vyživovaciu povinnosť si neplní vôbec ( výživné bolo uhrádzané len v čase keď bola zamestnaná prostredníctvom exekútora) s dcérou nie je v žiadnom kontakte, neprejavuje o ňu žiaden záujem. Súd zdôrazňuje hlavne záväzok rodiča k svojim maloletým deťom a to podieľať sa na zabezpečení ich potrieb platením primeraného výživného. Každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má si svoje záväzky a povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zvýšeným výživným matky na sumu 100 eur mesačne, spolu s výživným od otca (aj otec má finančnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá je sčasti kompenzovaná osobnou starostlivosť o dieťa podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine) a prídavkami na maloleté dieťa, ktoré otec poberá, budú aktuálne potreby maloletej A. pokryté. (19)
Záverom súd uvádza, že je prvoradou povinnosťou matky využiť svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby si čo najskôr našla stabilné zamestnanie, aby tak mohla postupne s pribúdajúci vekom maloletého dieťa a tým aj so zvyšujúcimi sa nárokmi na zabezpečovanie jeho potrieb prispievať adekvátnym výživným. (20)
Súd zvýšil výživné matke od 06.05.2025, od podania návrhu na zvýšenie výživného, čím vzniklo matke za obdobie od 06.05.2022 do 30.06.2025 zameškané výživné vo výške 114,99 eura (za 5/2025 52,52 eura a za 6/2025 62,47 eura), ktorú sumu je matka povinná zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám otca. (21)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (22)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 2 a § 357 pís. d) Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.