Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39P/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, maloleté dieťa rodičov: matky - L. J., F.. XX.XX.XXXX, T. P. X, A., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a otca - L. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXB J.. X/X, XXXX V. F., S. S., o určenie výživného, t a k t o

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. J., F..XX.XX.XXXX sumou vo výške 300,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 19.10.2018.

II. Zročné výživné od 19.10.2018 do 07.07.2021 na maloletú v sume 9 800,- eur sa povoľuje otcovi splácať po 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Týmto sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -11 zo dňa 22.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -98 zo dňa 30.09.2014 v časti výživného s účinnosťou od 19.10.2018.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2018 po zmene č. l. 177 matka žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka podala žiadosť o rozvod manželstva s Odporcom, konanie o ktorom vedie rakúsky Okresný súd v Mödlingu. Navrhovateľka a Odporca sú manželmi odo dňa XX.XX.XXXX, kedy v Slovenskej republike uzatvorili manželstvo. Rakúsky Okresný súd v Mödlingu uznal Odporcu vinným za rozpad manželstva, voči čomu sa Odporca odvolal. Navrhovateľka bola nútená s dcérou sa odsťahovať, pretože žiť spolu s Odporcom bolo neznesiteľné a tiež nebezpečné. Starostlivosť o spoločnú maloletú dcéru manželov je upravená Rozhodnutím rakúskeho Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 (ďalej v texte len „Rozhodnutie o starostlivosti“), pričom podľa tohto rozhodnutia majú obaja rodičia práva a povinnosti starostlivosti voči maloletej, avšak primárne bola maloletá zverená do starostlivosti Matke, a zároveň Matke bolo Rozhodnutím o starostlivosti priznané právo na výber miesta pobytu, teda Matka je oprávnená žiť s maloletou na Slovensku. Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka a svoj príjem dokladuje daňovým priznaním, podľa ktorého základom dane za rok 2017 bola suma 1411,90,- Eur. Ako živnostníčka prekladá Matka knihy pre malé vydavateľstvo. Ďalšie príjmy Matka nemá a na maloletú tiež nič nepoberá. Prídavky na dieťa Matka nepoberá, pretože ÚPSVaR žiadal predložiť preložené rozhodnutie z rakúskeho

súdu a Matka nedisponuje financiami potrebnými na úradný preklad rozhodnutia a teda nemohla zatiaľ túto záležitosť poberania prídavku na dieťa dotiahnuť. Matka má preukaz ZŤP, kvôli tomu, že trpí na Diabetes Mellitus 1, ale nedostáva žiadnu finančnú podporu od štátu. Živobytie sa Matka snaží zaobstarať pre seba a maloletú i s pomocou svojej rodiny. Odporca pracuje ako zubný technik v Rakúsku. Príjem Otca je minimálne vo výške cca. 1.200,- € bez 13. a 14. platu, odmien a bonusov, avšak na maloletú neplatí žiadne výživné. Príjem Odporcu je možné preukázať Potvrdením o zamestnaní vydaným dňa 18.08.2014 (ďalej v texte len „Potvrdenie o zamestnaní“) zamestnávateľom Odporcu, ktorým je jeho vlastný brat. Odporca pracuje ako zubný technik vo firme svojho vlastného brata a teda vyčíslenie príjmu môže byť účelovo vyčíslené v nižšej sume, keďže je všeobecne známe aké vysoké platy sú v S., navyše v povolaní akým je zubný technik. Navyše, odo dňa vyčíslenia príjmu v Potvrdení o zamestnaní ubehli viac ako štyri roky a teda plat Otca mohol odvtedy stúpať, resp. ak by Otec medzitým menil zamestnanie možno predpokladať, že jedine preto, lebo by to bolo platovo výhodnejšie. Otec vôbec neprispieva na výživu maloletej. Pár mesiacov po zverení maloletej do starostlivosti Matky a odsťahovaní sa na Slovensko Matka čakala, že Otec začne prispievať na výživu maloletej, no asi po pol roku Matka pochopila, že sám od seba platiť nebude. Matka opakovane žiadala a vyzývala Otca, aby na výživu maloletej prispieval a medzitým sa jeho základné životné potreby maloletej snažila zabezpečiť ona, čo bolo často nad jej sily. Matka musí sama znášať všetky výdavky na maloletú a zo svojho nízkeho príjmu pokryť potreby maloletej, čo by sama bez pomoci ďalšej rodiny nemohla zvládať. Dlhodobo a opakovane musí Matka hľadať iné riešenia a žiadať o finančnú pomoc najmä svojich rodičov. S maloletou býva Matka v dome svojich rodičov spoločne sa snažia prispievať každý svojim kúskom na chod domácnosti a na uspokojovanie potrieb maloletej. Priemerný mesačný príjem Matky predstavuje momentálne sumu vo výške cca 320 €, kým Otec maloletej pracuje ako zubný technik v Rakúsku s niekoľkonásobne vyšším príjmom. Navyše, Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a Matka zo svojho nízkeho príjmu zabezpečuje výživu maloletej sama. Na základe vyššie uvedenej špecifikácie priemerných mesačných výdavkov Matky a maloletej je nepochybné, že výdavky Matky na jej osobu a maloletú mnohonásobne prevyšujú jej príjem a Matka hospodári každý mesiac so stratou. Matka k návrhu pripojila tieto listiny: Sobášny list Navrhovateľky a Odporcu, Mail o odvolaní manžela proti rozvodu, Odvolanie manžela voči rozhodnutiu o rozvode, Rodný list E. J., Rozhodnutie rakúskeho okresného súdu o starostlivosti o maloletú, Preklad časti rozhodnutia o starostlivosti, Výpis zo živnostenského registra, Daňové priznanie, Potvrdenie, že Navrhovateľka nepoberá prídavky, Potvrdenie o trvalom pobyte maloletej, Výpis z katastra nehnuteľnosti, Čestné prehlásenie.

2. Otec napriek početnej komunikácii so súdom (č.l. 112, 161, 172) nevyužil svoje právo vyjadriť sa k návrhu vo veci samej, zúčastniť sa pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil včas a závažnými okolnosťami, o čom bol otec poučený, nepoprel skutočnosti uvádzané matkou.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a opatrovníka, oboznámením sa s návrhom, listinami predloženými matkou: rodný list maloletej, uznesenie č. l. 9 + preklad výrokovej časti č. l. 43, výpis zo živnostenského registra č. l. 30, daňové priznanie za rok 2017 a 2020, potvrdenia o výdavkoch č. l. 35-36, potvrdenie ÚPSVaR č. l. 37, sobášny list, potvrdenie o trvalom pobyte maloletej č. l. 40, potvrdenie o zamestnaní otca č. l. 39, čestné vyhlásenie č. l. 41, LV č. l. 42, uznesenie č. l. 67 + preklad výrokovej časti č. l. 66, uznesenie č. l. 88 + preklad č. l. 89, list otca č. l. 112, č.l.161, č. l. 172, e-maily č. l. 179-182, lustrácia č. l. 198, list otca č. l. 202 z ktorého vyplýva, že potvrdenie o PN od svojho zamestnávateľa nedostal a v prípade možnosti toto potvrdenie doručí, potvrdenia matky o výdavkoch, potvrdenia o výške mzdy zubného technika, uznesenie OS Trnava č. k. -11 zo dňa 22.07.2014, uznesenie KS Trnava č. k. -98 zo dňa 30.09.2014, keď pojednával v neprítomnosti otca, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z partnerského vzťahu účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodilo maloleté dieťa, tak ako to vyplýva z priloženého rodného listu. Účastníci konania sú štátnymi občanmi SR, otec navyše občanom S. S.. Otec maloletej býva v S.. Matka maloletej spolu s maloletou bývajú u rodičov matky maloletej v rodinnom dome v A.. Matka a otec maloletej v súčasnosti netvoria pár, sú rozvedení a neudržiavajú ani žiadny iný kontakt. Otec maloletej v zásade nejaví o maloletú záujem, nestretávajú sa. Náklady, ako aj starostlivosť o maloletú, je na matke. Matka je živnostníčka s príjmami za rok 2020 vo výške 3 094,- € bez prídavku na maloleté dieťa. So starostlivosťou o maloletú (najmä finančne) jej pomáhajú rodičia. Otec maloletej je zamestnaný v S. ako zubný technik s preukázaným príjmom 1.200,- eur v roku 2014. Matka tvrdila, že jeho príjem je vyšší, pretože pracuje u brata, na žiadosť súdu potvrdenie o príjme za nasledujúce roky ani potvrdenie o práceneschopnosti nepredložil, v liste č.l. 202 uviedol, že potvrdenie

o práceneschopnosti od svojho zamestnávateľa nedostal a v prípade možnosti toto potvrdenie doručí. Otec nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Maloletá nemá zdravotné problémy, a preto sú náklady na jej výživu v bežnej výške zodpovedajúcej veku maloletej. Pravidelné mesačné náklady na maloletú (t.j. na stravu, hygienické potreby, drogériu, oblečenie, obuv, hračky, ...) predstavujú sumu približne vo výške 400,- €. Pravidelné mesačné náklady matky maloletej sú: na stravu 200,- eur, na hygienické potreby 40,- eur, na oblečenia a obuv 25,- eur, zdravotnú starostlivosť 25,- eur, doprava 30,- eur, tanečná 25,- eur, výbava na krúžky 8,- eur, školské potreby 8,- eur,, rodičovské združenie 10,- eur. Náklady na maloletú spolu približne vo výške 340,- €. Pravidelné mesačné náklady na domácnosť sú 55,- €/osoba/ mesiac. Náklady na maloletú spolu sú 395,- €. Otec dieťaťa neprispieva ani matke ani maloletej na výživu žiadnym spôsobom a to napriek uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -11 zo dňa 22.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -98 zo dňa 30.09.2014, ktorým bolo otcovi určené výživné vo výške 30% sumy životného minima. Otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, na základe čoho bolo otcovi dňa 04.08.2020 vznesené obvinenie vyšetrovateľom OR PZ Trnava v konaní ČVS: Z.-XXXX/X-R.-Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy.

5. Matka na pojednávaní uviedla, že výdavky na bývanie sú 110,- eur za obe, strava 200,- eur na maloletú, drogéria 40,- eur, obuv a oblečenie 25,- eur, zdravotná starostlivosť 25,- eur, benzín 30,- eur, krúžky 25,- eur, potreby na krúžky 8,- eur, školské potreby 8,- eur. Bývajú u rodičov, momentálne je živnostníčka, predložila potvrdenie o daňovom priznaní za minulé roky. Má stredoškolské vzdelanie a jazykové štátnice. Myslí si, že otec stále býva tam, trvalý pobyt má tam, ale na víkendy chodí do H.. Nemá vedomosť či v súčasnosti pracuje, naposledy pracoval ako zubný laborant u svojho brata. Táto profesia vie mať plat aj 4.000,- eur, ale on toľko nezarobí. Výživné neodkladným opatrením 30% zo sumy životného minima určené naposledy riešila s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, rieši sa to aj cez políciu, podala trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy. Žiaden rakúsky súd doposiaľ neriešil otázku výživy, riešili iba zverenie a styk. Otec sa s maloletou vôbec nestretáva. Sú rozvedení od roku 2018.

6. Právny zástupca matky na pojednávaní odkázal na písomne podaný návrh. Navrhol určiť vyživovaciu povinnosť od 19.10.2018 v sume 300,- eur. V poslednom období sa matkin príjem znížil z dôvodu pandémie. Príjem otca je diametrálne odlišný od príjmu matky. Bolo preukázané, že príjem otca môže dosahovať až výšku 3.000,- eur mesačne, pričom aktuálne zamestnanie matky neumožňuje dosahovať vyšší príjem. Matka vykonáva prácu v odbore svojho vzdelania. V poslednom období sa vďaka pandémii príjem matky znižoval, kedy nebol taký dopyt o jej prácu. Matka v súčasnosti žije z finančnej podpory rodiny a známych. Vzhľadom na skutočnosť otcových pomerov je to neprijateľné a je potrebné, aby bola životná úroveň dieťaťa vyrovnaná so životnou úrovňou otca.

7. Opatrovník sa vyjadril tak, že vykonali šetrenie na adrese matky, kde zistili že bývajú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve starých rodičov maloletej. Žijú tam matka, maloletá a starí rodičia. Matka s dcérou majú v domácnosti vlastnú izbu, matka v čase šetrenia uviedla, že rodičom prispieva sumou 70,- eur. Hygiena na veľmi dobrej úrovni, bol dostatok jedla, potrieb pre maloletú. Matka uviedla, že otec neplatí výživné, už 4 štyri roky, maloletá 4 roky otca nevidela a jediný kontakt s maloletou bol, že pred narodeninami alebo Vianocami pošle pohľadnicu. Čo sa týka výživného, navrhli, aby súd určil výživné v najlepšom záujme maloletej. O otcovi sa nepodarilo nič zistiť, riešili ho v inom konaní ohľadne podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletého, trestné konanie neprebieha, vyhrážal sa kolegyni cez telefón.

8. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa druhej vety právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

20. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie o výživnom“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

21. Podľa článku 1 ods. 1 bod 1 nariadenia o výživnom „rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Na účely kapitol VII a VIII pojem „rozhodnutie“ zahŕňa aj rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané v treťom štáte.

22. Podľa článku 3 nariadenia o výživnom v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov

23. Podľa článku 15 nariadenia o výživnom rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

24. Podľa článku 1 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007 tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na rodinný stav rodičov.

25. Podľa článku 3 ods. 1 a 2 Haagskeho protokolu z roku 2007 pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právo štátu nového obvyklého pobytu

26. Podľa článku 4 Haagskeho protokolu z roku 2007 osobitné pravidlá uprednostňujúce niektorých oprávnených 1. Nasledujúce ustanovenia sa uplatňujú v prípade vyživovacej povinnosti: a) rodičov voči svojim deťom, b) iných osôb ako rodičov voči osobám, ktoré nedosiahli vek 21 rokov, okrem povinností vyplývajúcich zo vzťahov uvedených v článku 5, a c) detí voči svojim rodičom. 2. Ak oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa práva určeného v súlade s článkom 3, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu. 3. Bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu. Ak však oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa tohto práva, uplatňuje sa právo štátu obvyklého pobytu oprávneného. 4. Ak oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa práva určeného v súlade s článkom 3 a odsekmi 2 a 3 tohto článku, uplatňuje sa právo štátu ich spoločnej štátnej príslušnosti, ak existuje.

27. Podľa článku 14 Haagskeho protokolu z roku 2007 aj vtedy, keď rozhodné právo ustanovuje inak, zohľadnia sa pri určovaní výšky výživného potreby oprávneného a možnosti povinného, ako aj akákoľvek náhrada priznaná oprávnenému namiesto pravidelných platieb výživného.

28. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a obsahom spisu a pripojeného spisu dospel k záveru, že úprava výživného otca k maloletej v zmysle návrhu matky a stanoviska opatrovníka, je v jej záujme, keď mal preukázané, že doposiaľ žiaden slovenský alebo rakúsky súd v prípade maloletej nerozhodoval o vyživovacej povinnosti maloletej vo veci samej.

29. Pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného. Maloletá má osem rokov, navštevuje základnú školu, jej mesačné náklady na bývanie 55,- eur, stravu 200,- eur, drogériu 40,- eur, oblečenie a obuv 25,- eur, zdravotnú starostlivosť 25,- eur, kultúru 15,- eur, plienky 50,- eur, sú primerané veku a zdravotnému stavu maloletej, maloletá má zvýšené výdavky na zubnú starostlivosť. Matka znáša náklady na domácnosť jej a maloletej sama, bežné výdavky na domácnosť a maloletú neboli medzi účastníkmi sporné. Otec sa na výdavkoch maloletej nepodieľa vôbec v žiadnej sume.

30. Súd mal aj z listín predložených matkou a zadovážených súdom preukázané, že je v možnostiach (potvrdenie zamestnávateľa) a schopnostiach otca (inzeráty: zubný technik na Slovensku 1 350,- €, zubný technik Rakúsko 2800,- € /brutto/) dosahovať taký príjem, z ktorého je schopný platiť výživné v súdom určenej výške 300,- eur. Je potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd pri svojom rozhodovaní neberie do úvahy len prípadný skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a to aj v prípade dočasného výpadku príjmu na strane otca. Otec napriek výzve súdu nepreukázal, že by súdom určená výška výživného bola „nad jeho možnosti a schopnosti“ alebo sa významnou mierou podieľal na mimoriadnych výdavkoch. Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, v čo najväčšom rozsahu zabezpečenie jeho individuálnych potrieb.

31. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady iba na maloletú považoval celkovo sumu 340,- eur, ktoré náklady súd považuje za primerané. Ich výška nebola medzi účastníkmi sporná, súd tak vychádzal z nepopretých tvrdení účastníkov, keď neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

32. Dokonca aj v prípadoch, ak možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké /čo nie je tento prípad, keď príjem matky za rok 2020 bol 3 094,- eur brutto/ a výdavky sú primerané potrebám dieťaťa, súd zaviaže toho z rodičov, ktorý sa dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa (Pavelková, B. Zákon o rodine - komentár, 2. vyd., 2013, s. 391 ). V danom prípade sa otec s maloletou nestretáva, o maloletú sa preukázateľne nezaujíma, teda celú starostlivosť v čase rozhodovania súdu zabezpečuje matka, preto je dôvodné, aby tento pomer bol v rozsahu 3/4 otec a 1/4 matka.

33. Výšku výživného na maloletú súd uložil otcovi vo výške 300,- eur mesačne, 3/4 z celkových výdavkov 395,- eur predstavujú sumu 297,- eur (+ 3,- eur mimoriadne nepredvídateľné výdavky), čo považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR za primerané. Pokiaľ ide o náklady maloletej, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca (cca 95 eur, teda 1/4 výdavkov na maloletú) je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletú sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletú osobne nestará. Matka má v súčasnosti znížený príjem pre pandémiu z dôvodu poklesu záujmu o jej služby, ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka ani otec nemajú.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky v časti určenia výživného na maloletú vyhovel vo výške 300,- eur považujúc ho za opodstatnený v tejto výške. Pokiaľ ide o určenie začiatku určenia vyživovacej povinnosti otca, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v sume 300,- eur mesačne k rukám matky odo dňa podania návrhu.

35. V dôsledku určenia výživného od 19.10.2018 a rozhodovania o výživnom dňa 07.07.2021, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2018 do 07.07.2021, ktorý predstavuje sumu vo výške 9 800,- eur. Keďže za toto obdobie bolo súčasne vykonateľné uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -11 zo dňa 22.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -98 zo dňa 30.09.2014, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% sumy životného minima mesačne, súd zrušil toto nariadené neodkladné opatrenie s účinnosťou od 19.10.2018 (výrok III.).

36. Súd z dôvodu výšky nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok za bežné výživné v mesačných splátkach po 300,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky so stratou výhody splátok. Pri uvedených výškach splátok bude nedoplatok zo strany otca pri jeho riadnom platení uhradený v priebehu troch rokov od právoplatnosti rozsudku, čo je pri výživnom pre maloleté dieťa súčasne maximálna dĺžka možnej splatnosti, akú súd mohol otcovi uložiť.

37. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania a účastníci v nich znášajú vlastné trovy tak, ako im vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona () a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.