Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-62-2022.pdf
PDF · 115.39 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1/ A. B., bydlisko: C. D. XXX/XX, XXX XX E. D., nar.: XX. XX. XXXX, 2/ F. B., bydlisko: XXX XX G. XXX, C.: XX. XX. XXXX, o zaplatenie 8 565,81 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca (pôvodne 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890; zmenu žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky odvolací súd pripustil uznesením sp. zn. 21CoCsp/8/2024-226 zo dňa 09. 10. 2024) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 09. 2022 domáhal zaplatenia sumy 8 565,81 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 05. 2015 uzatvorili žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník a H. B., právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade (viď. odsek 3 tohto rozsudku), ako spoludlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj ako „VOP“) a Sadzobník poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“). Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému v 1. rade a právnej predchodkyni žalovaného v 2. rade peňažné prostriedky v sume 15 000,00 EUR. Žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade (ďalej spolu len „dlžníci“) sa zaviazali v stanovenom termíne vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov („Úver“) a plniť ostatné povinnosti podľa Zmluvných dokumentov. V dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkov žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“), v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil dlžníkov na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti Úveru. Keďže dlžníci na Upozornenie nereagovali, žalobca vyhlásil dňa 08. 02. 2021 Úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný vykonal úhrady v súhrnnej sume 1 440,12 EUR, ktoré žalobca započítal na istinu úveru; poslednú úhradu žalovaný vykonal dňa 20. 07. 2022. Jednotlivé splátky dlžníkov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade so zákonom o bankách. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., pričom za obdobie od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru úrok z omeškania žalobca vyčíslil v sume 23,61 EUR, za obdobie od dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru do dátumu poslednej úhrady Úveru žalobca vyčíslil úrok z omeškania v sume 624,54 EUR a za obdobie od 21. 07. 2022 do zaplatenia žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 139,08 EUR (dlžná úverová istina). Pokiaľ ide o zmluvný
úrok, žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 a 8Cdo/125/2018, v zmysle ktorých veriteľovi pri zosplatnení úveru prináleží zmluvný úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z predloženého amortizovaného výpisu vyplýva, že žalovaný by pri riadnom plnení povinností zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 10 399,15 EUR, pričom z Aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že na úrokoch zaplatil žalovaný dosiaľ 8 565,81 EUR. Zostáva teda zaplatiť 1 833,34 EUR. Žalobca si ďalej žalobou uplatnil nárok na zaplatenie bankových poplatkov vo výške spolu 36,- EUR, ktoré boli účtované v zmysle Zmluvy a Sadzobníka poplatkov. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi a) istinu vo výške 8 139,08 EUR, b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny vo výške 1 833,34 EUR, c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 23,61 EUR (ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 624,54 EUR (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia Úveru do vykonania poslednej úhrady), e) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8 139,08 EUR od 21. 07. 2022 do zaplatenia, a f) poplatky vo výške 36,- EUR.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (č.l. 10 – 11), 2x potvrdenie o doručení zásielky (č.l. 12 – 13), Aktuálny stav úveru k 31. 08. 2022 (č.l. 14 - 15), Zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (č.l. 16 – 17), výpočet zákonného úroku z omeškania od poskytnutia Úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru (č.l. 18 – 19), Výzva na úhradu dlžnej sumy (č.l. 20) s doručenkami (č.l. 24), Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru (č.l. 20), podací hárok č. EPH228101818 (č.l. 21 – 22), podací hárok č. EPH224491477 (č.l. 23 - 28), amortizovaný výpis (č.l. 25), Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 26 – 34), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (č.l. 35 – 29), predžalobná výzva (č.l. 30).
3. Právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade zomrela dňa 07. 07. 2021 (č.l. 62). Jej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 2. rade a žalobca navrhol, aby s ním súd konal ako s účastníkom na strane žalovaného v 2. rade (č.l. 74, 80); dedičské konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 10D/128/2021. Žalovaný v 2. rade nadobudol dedičstvo v celom rozsahu, a teda na neho prešli i dlhy poručiteľky (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
4. V podaní z 30. 12. 2022 žalobca na výzvu súdu uviedol, že platobná disciplína žalovaných vyplýva z dokumentu „Aktuálny stav úveru“. Žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade sa do omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace dostali so splátkou splatnou k 25. 09. 2020. Žalovaní do 30. 12. 2022 uhradili splátky v súhrnnej výške 15 453,73 EUR, z čoho bola na poplatky započítaná suma 27,- EUR, na úroky bola započítaná suma 8 565,81 EUR a na istinu bola započítaná suma 6 860,92 EUR. Žalobou uplatnená istina predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 15 000,- EUR a sumy 6 860,92 EUR, čo je časť splátok započítaná na istinu. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, v zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 12,90 % ročne. Z amortizovaného výpisu je zrejmé, že na úroku zostáva uhradiť 1 833,34 EUR. Žalobca tiež podrobne zdôvodnil výpočet úroku z omeškania a bankových poplatkov (č.l. 94 – 96). V doplňujúcom podaní žalobca ešte uviedol, že žalovaným bol umožnený odklad splátok o 3 mesiace a žalobca k tomu predložil príslušnú dokumentáciu (č.l. 101 – 102). Súd už tieto tvrdenia podrobne v rozsudku neuvádza, keďže v danej veci neboli pre rozhodnutie súdu podstatné.
5. Žalobu s výzvou na vyjadrenie a poučeniami súd žalovanému v 1. rade doručil dňa 06. 02. 2023 (č.l. 109) a žalovanému v 2. rade dňa 08. 02. 2023 (č.l. 111).
6. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Reagovali až na pojednávaní dňa 22. 09. 2023, kde uviedli, že úver prestali splácať pre nedostatok finančných prostriedkov; dlh by vedeli splácať v splátkach najviac 200 – 250 EUR mesačne (viď zápisnica z pojednávania, č.l. 132).
7. V reakcii na závery z pojednávania z 22. 09. 2023 žalobca podaním z 19. 10. 2023 doplnil niektoré žalobné tvrdenia. Uviedol, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného v 1. rade a právnej predchodkyne žalovaného v 2. rade, a to najmä s prihliadnutím na účel úveru, dobu trvania úveru, pričom overoval existujúce záväzky žiadateľa a spolužiadateľa a výšku ich príjmu. Žalovaný v 1. rade si uvádzal rodinný stav slobodný a 0 vyživovaných detí. Právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade si uvádzala rodinný stav vydatá a 0 vyživovaných detí. Z úveru vo výške 15 000,- EUR bolo dlžníkovi poskytnutých 4 578,86 Eur na splatenie úverov, ktoré mal u veriteľa s rokom poskytnutia 2013 a 2015 a zvyšok sumy, tj. 10 421,14 EUR, bol dlžníkovi poskytnutý na jeho osobný účet, tj. uvedenou sumou bol splatený aj debet na osobnom účte vo výške 760,- EUR. Z reportu SRBI
je zrejmé, že v čase žiadosti o úver mal dlžník tri záväzky s výškou súhrnnej mesačnej splátky 140 +140+75+15Eur=230,- Eur, a spoludlžník mal v čase žiadosti o úver splátku vo výške 140,- Eur. Na úhradu splátky vo výške 140,- Eur bol zaviazaný dlžník so spoludlžníkom spoločne a nerozdielne, tzn. dlžník si Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX splatil všetky existujúce záväzky zo zmluvy z roku 2013,2014 a 2015, o ktorých splatenie žiadal prostredníctvom žiadosti o úver. S ohľadom na celkový príjem žiadateľa a spolužiadateľa, ktorý banka overila pomocou dopytu do Sociálnej poisťovne, banka zistila súhrnný príjem vo výške 871,- EUR (450+321). Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 15 000,- EUR na 9 rokov s mesačnou splátkou vo výške 237,- EUR. Žalobca poukázal na to, že do účinnosti Opatrenia NBS č. 10/2017 neexistoval záväzný postup výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver a bonita sa posudzovala individuálne. S poukazom na výšku životného minima v čase uzavretia Zmluvy vo výške 198,09 Eur ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a vo výške 138,19 Eur ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, t.j. spolu vo výške 336,28 Eur, pri overení a akceptovaní príjmu dlžníka vo výške 450,- EUR a príjmu spoludlžníka vo výške 321,- EUR a odpočítaní sumy splátky úveru v sume 237,- EUR (keďže všetky ostatné splátky - záväzky dlžníka/spoludlžníka boli splatené úverom zo Zmluvy), ostala dlžníkovi/spoludlžníkovi k dispozícii suma vo výške 534 EUR, tj. suma presahujúca sumu životného minima.
8. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 19. 10. 2023 priložil nasledovné listiny: aktuálny stav úveru k 31. 08. 2022 (č.l. 145 - 146), Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka – interná konsolidácia (č.l. 147), výpis z interných systémov veriteľa s údajmi zo SRBI a Sociálnej poisťovne a emailové stanovisko NBS z 13. 09. 2021 (uvedené dôkazy boli pre nemožnosť vyhotovenia čitateľnej tlačenej podoby oboznámené z elektronickej podoby na pojednávaní dňa 01. 07. 2025 – viď. zápisnica).
9. Tunajší súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 12. 2023 tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu zamietol na základe záveru, že (i) zmluva o úvere neobsahovala povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ, konkrétne druh spotrebiteľského úveru, a že (ii) veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných splácať úver. V dôsledku uvedených porušení zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže do dňa vydania rozsudku žalovaní uhradili veriteľovi viac, ako bola istina úveru, žalobca už nemal voči žalovaným pohľadávku, ktorú by bolo možné v tomto súdnom konaní priznať.
10. Na základe odvolania žalobcu KS TT ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 21CoCsp/8/2024-231 zo dňa 28. 02. 2025 zrušil prvý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný, zmluva obsahovala druh spotrebiteľského úveru, a teda v tejto časti odvolací súd považoval názor tunajšieho súdu za nesprávny. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre neskúmanie bonity odvolací súd považoval za predčasný a tunajšiemu súdu vytkol, že opomenul, že žalobca k podaniu doručenému dňa 19. 10. 2023 pripojil (okrem iného) SRBI_SP - Spoločný register bankových informácii. Tento dôkaz tunajší súd nevykonal a nevyhodnotil, pričom však SRBI môže obsahovať relevantné údaje týkajúce sa skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 19.10.2023, ktoré môžu mať dopad na skúmanie bonity dlžníka a následne na ne/unesenie dôkazného bremeno o uvedenom.
11. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22. 09. 2023 a 01. 12. 2023 a po vrátení veci odvolacím súdom vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 01. 07. 2025, ako je uvedené v zápisniciach o pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých dôkazov v spise, vrátane elektronických výstupov veriteľa obsahujúcich údaje zo SRBI a Sociálnej poisťovne, a na základe ďalej uvedeného dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o pôvodný záver tunajšieho súdu o absencii podstatnej náležitosti, súd rešpektoval právny názor odvolacieho súdu a tento si osvojil. Pokiaľ však ide o skúmanie bonity, tunajší súd aj po vykonaní opomenutých dôkazov v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zotrval na závere, že veriteľ neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník a H. B. (právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade) ako spoludlžník (žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade ďalej spolu aj ako „dlžníci“) uzavreli medzi sebou dňa 20. 05. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 7853511284 (ďalej len „zmluva“, č.l. 16), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 15 000,- EUR, úroková sadzba: 12,90 % ročne, počet
splátok: 108, výška mesačnej splátky: 237,- EUR, prvá splátka splatná: 25. 06. 2015, dátum konečnej splatnosti úveru: 25. 05. 2024, celková čiastka úveru: 25 399,15 EUR, RPMN banky: 13,70 %, priemerná RPMN: 11,53 %. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 14, 15), dlžníci nesplácali úver riadne a včas, pričom s úhradou splátky splatnej k 25. 09. 2020 sa omeškali o viac ako 3 mesiace. Žalobca zaslal dlžníkom Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11. 01. 2021 (č.l. 20), v ktorej ich upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Keďže dlžníci dlžné splátky neuhradili, žalobca úver zosplatnil k 08. 02. 2021, o čom dlžníkov upovedomil listom z 08. 02. 2021 (č.l. 20).
13. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
16. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
17. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti I. H., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
20. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
21. V zmysle § 7 ods. 15 a ods. 16 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť dlžníkov (žiadateľov o úver) splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť dlžníkov splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Zo žalobcom predloženej dokumentácie boli niektoré údaje k skúmaniu bonity uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to nasledovne: žalovaný v 1. rade: čistý mesačný príjem: 450,- EUR, počet vyživovaných detí: 0, rodinný stav: slobodný, druh bývania: s rodičmi; právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade: dôchodok: 321,- EUR, rodinný stav: vydatá. Ďalej boli v zmluve uvedené tri finančné záväzky v podobe dvoch úverov a debetu. Iné relevantné údaje v zmluve uvedené neboli. Proces skúmania bonity žalobca popísal v podaní z 19. 10. 2023 (viď. odsek 7 tohto rozsudku). Súd vykonal a vyhodnotil všetky žalobcom predložené dôkazy, vrátane údajov zo SRBI a Sociálnej poisťovne, v kontexte jeho argumentácie, a dospel k záveru, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žiadateľov o úver, keď (i) do výpočtov bonity zahrnul neoverený príjem (resp. neoverený v celom zohľadnenom rozsahu) a (ii) vôbec nezisťoval výšku nákladov žiadateľov o úver na zabezpečenie ich základných životných potrieb. Pokiaľ ide o overovanie príjmu, podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne veriteľ overoval výšku príjmu 405,- EUR a 305,- EUR, pričom ale do výpočtov bonity zahrnul príjmy 450,- EUR a 321,- EUR. Žalobca na pojednávaní dňa 01. 07. 2025 argumentoval, že v tom čase veriteľ podľa jeho interných postupov overoval 90 % príjmu a keď toto bolo overené, veriteľ považoval za overenú celú klientom deklarovanú výšku. Podľa názoru tunajšieho súdu z uvedeného nepochybne vyplýva, že veriteľ neoveroval celú reálnu výšku príjmu žiadateľa o úver, ale overil iba jeho časť. Do výpočtov bonity tak zahrnul aj neoverený príjem spotrebiteľa. Časť príjmu veriteľ neoveril napriek tomu, že tak mohol urobiť, pričom tunajší súd nevidí žiaden racionálny a legitímny dôvod, pre ktorý veriteľ do dopytu na Sociálnu poisťovňu zadával namiesto reálnych, dlžníkmi poskytnutých, údajov o príjme len časť deklarovaných príjmov (resp. dôvod pre to, aby - v hypotetickej rovine - dlžníci mohli uviesť o 10 % vyšší príjem, než reálne mali). Pokiaľ ide o náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca zobral do úvahy sumy životného minima, poukazujúc na to, že do účinnosti Opatrenia NBS č. 10/2017 nebol ustanovený záväzný postup pre skúmanie bonity a tento bol ponechaný na
interné pravidlá veriteľov. K tomu súd uvádza, že ani dnes zákon neumožňuje bez ďalšieho použiť sumy životného minima, bez povinnosti veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie reálnych nákladov žiadateľa o úver na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ (v aktuálnom znení) síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, že náklady priemerného spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb sú výrazne vyššie, než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť. S uvedeným právnym názorom sa stotožnili i dva senáty Krajského súdu v Trnave v rozsudkoch sp. zn. 28CoCsp/9/2024 z 12. 11. 2024 a sp. zn. 24CoCsp/38/2024 zo dňa 30. 04. 2025. Nie je ani žiaden legitímny dôvod pre akceptovanie záveru, že do účinnosti Opatrenia NBS stačilo zahrnúť do základných životných nákladov spotrebiteľa paušálne životné minimum. Ako už bolo uvedené, životné minimum nič nevypovedá o nákladoch konkrétneho spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Pritom súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že do účinnosti Opatrenia NBS bol postup pre výpočet bonity predovšetkým vecou interných pravidiel veriteľov. To však neznamená, že tieto pravidlá mohli byť nastavené ľubovoľne, podľa preferencií veriteľa a bez (reálneho a nie iba formálneho) zohľadnenia základného účelu procesu skúmania bonity a v tom čase platných zákonných ustanovení. Neobstojí ani argument, že súdy retroaktívne vyžadujú od veriteľov skúmanie bonity spôsobom, ktorý zo zákona v tom čase nevyplýval. Skúmanie bonity nie je nič iné, ako zistenie toho, či spotrebiteľovi po odčítaní jeho finančných záväzkov a nákladov na jeho základné životné potreby (v reálnej výške v čase žiadosti o úver) od jeho (reálneho) príjmu zostanú spotrebiteľovi (reálne) peňažné prostriedky na splatenie úveru. Skúmanie nákladov spotrebiteľa je teda samotnou podstatou zákonnej požiadavky posudzovania bonity a jej imanentnou súčasťou, pričom v zákonnom texte bola vyjadrená aj pred účinnosťou Opatrenia NBS (por. § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu zavretia úverovej zmluvy: „Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa...“). Nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľa náklady spotrebiteľa vôbec nezaujímali a tieto od dlžníkov nezisťoval. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníkov splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou (žalobca nezisťoval žiadne informácie o reálnych životných nákladoch dlžníkov a zároveň na strane príjmov pracoval s neovereným príjmom), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú a tretiu vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť súd uvádza, že vyhodnocoval aj výpis zo SRBI, pričom z neho vyplývali peňažné záväzky tak, ako ich deklaroval žalobca.
22. Keďže úver sa v zmysle ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu hrubého porušenia § 7 ods. 1 ZoSÚ), žalovaní boli povinní vrátiť iba istinu úveru, t.j. vrátiť sumu 15 000,- EUR. Žalovaní dosiaľ uhradili splátky v súhrnnej výške 15 453,73 EUR, a teda uhradili viac, ako je úverová istina 15 000,- EUR. Vzhľadom na to súd uzavrel, že žalobca nemá voči žalovaným oprávnenú pohľadávku, ktorú by súd mohol žalobcovi v tomto konaní priznať. Preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
23. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že pokiaľ ide o argument žalobcu na pojednávaní dňa 01. 07. 2025, že predmetnou úverovou zmluvou sa celková splátka úveru žalovaných zvýšila iba o 7,- EUR, pričom žalovaní získali úver o cca 10 000,- EUR vyšší, a teda veriteľ poskytol výhodnejší úver, tento argument v danom prípade nie je relevantný. V prvom rade nemožno opomenúť, že sa žalovaným výrazne predĺžila doba splácania úveru. Okrem toho ZoSÚ aj v čase poskytnutia predmetného úveru ustanovoval, že bonitu je veriteľ povinný skúmať aj pri navýšení spotrebiteľského úveru (v danom prípade bola na refinancovanie použitá suma 4 578,86 EUR a zvyšná úverová istina 10 421,14 EUR predstavovala nový úver).
24. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 3 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, a teda im patrí i nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 %, ktorý im súd priznal vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnená strana domáhať jej splnenia v exekúcii.