Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-850-2014.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Subarea
5Er/850/2014
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, o vymoženie 608,80 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom (nástupca JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp.zn. EX 27298/2014), so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016 s a z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Exekučné konanie sa začalo dňa 30.05.2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom a je vedené na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, C. E.. C. XXXX/ XX, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 18.304,- Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy 18.304,- Sk od 19.03.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5.225,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Okresný súd Lučenec uznesením č.k.:5Er/850/2014-13 zo dňa 16.02.2015 v zmysle § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ktorého nástupcom je súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výrokom II. zamietol súčasne výrokom I. uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 27298/2014. Predmetný výrok I. uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2015. Proti výroku II. podal právny zástupca oprávneného v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k.:12CoE/47/2015-28 zo dňa 15.10.2015 tak, že výrok II. rozsudku Okresného súdu Lučenec 5Er/850/2014-13 zo dňa 16.02.2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.:12CoE/47/2015-28 zo dňa 15.10.2015 nadobudli právoplatnosť dňa 04.02.2016.
3. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016 súd výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 23,58 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
4. Dňa 22.12.2016 bolo súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 31.10.2016 sp.zn. 5Er/850/2014“, ktorým oprávnený žiada uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016 zrušiť a námietkam proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vyhovieť.
Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že v predmetnej exekučnej veci oprávnený podal návrhu na vykonanie exekúcie a Súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. Oprávnený legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený ust. § 44 ods. 2 a nasl. zákona č. 233/1995 zz. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP”). V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď' vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom EP voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť' žiadosť' o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek tomu vo vyššie označenej exekučnej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci) rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. V zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP (s odkazom na 5230 CSP) cit.: „Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávat' znova.” Vecou je potrebné chápať' len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci napr. nestačí ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre spät'vzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto právnej veci rozhodnuté. Zároveň poukazujeme na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne (a vzhľadom na vyššie uvedené aj logicky) neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. 251 ods. 4 OSP, keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu exekučný poriadok vo svojom ust. 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byt' aplikovaná prostredníctvom ust. 251 ods. 4 OSP, nebolo by potrebné ju zakotviť' priamo v exekučnom poriadku. Aj po zohľadnení účelu a cieľa právnej úpravy obsiahnutej v ZoUNEK, ktorej zmyslom nepochybne bolo odbremenenie súdov od rokmi nahromadenej exekučnej agendy, možno pripustiť len záver, že prijatá právna úprava sa nedotýka konaní, kde už bol iniciovaný proces smerujúci k zastaveniu konania, resp. konaní, kde mal súd skúmať procesné podmienky postupu a po zistení, že sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, mal konanie bez prieťahov ex offo zastaviť. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. I Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. a to najmi tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú žiadame odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie.
5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 233a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
12. Podľa obsahu súd posúdil písomné podanie oprávneného ako sťažnosti proti uzneseniu č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016, vydaného Okresným súdom Lučenec. Uznesenie č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016 bolo oprávnenému doručené dňa 12.12.2016. Sťažnosť proti nemu podal elektronicky dňa 20.12.2016. Sťažnosť bola teda podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
13. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú:
- nedostatok právomoci súdu (§ 9 až 11),
- litispendencia (§ 159),
- res iudicata (§ 230),
- nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 61).
14. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Prekážka res iudicata spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať o tej istej veci znova. Vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov. V exekučnom konaní pôjde teda o totožnú vec, ak pôjde o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania budú tí istí účastníci. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade prekážky veci rozhodnutej, súd subsidiárne vychádzal z citovaných ustanovení CSP a exekučné konanie zastavil.
15. Súd už právoplatne rozhodol, že exekučné konanie vedené na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustné, pretože na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebolo možné konštituovať právomoc rozhodcovského súdu a z toho dôvodu rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt. Toto rozhodnutie exekučného súdu bezpochyby predstavuje prekážku rozhodnutej veci, lebo súd rozhodol o nedôvodnom návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nulitného rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ oprávnená nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnila akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
16. Súd lustráciou zistil, že medzi týmito istými účastníkmi bolo na tomto súde vedené exekučné konanie pod sp. zn. 5Er/803/2007, v ktorom súd uznesením č.k.5Er/803/2007-16 zo dňa 30.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/6/2013-37 zo dňa 27.03.2013 ako aj s uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. 2 OboE 160/2013 zo dňa 11.12.2013 vyhlásil prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Exekučným titulom v tomto konaní bol tak isto ako je tomu v tomto konaní, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, spisová značka SR 4244/07 zo dňa 28.06.2007. Pričom má súd za to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania – res iudicata. Preto exekučné konanie, vedené na Okresnom súde Lučenec pod č.k.:5Er/850/2014, zastavil.
17. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preskúmané v zmysle § 248 a nasl. CSP, pričom bolo zistené, že sťažnosť oprávneného nie je opodstatnená.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj citované ustanovenia zákona je v danom prípade nepochybné, že uznesenie č.k.:5Er/850/2014-33 zo dňa 31.10.2016 je vecne správne, vydané v súlade so zákonom, preto súd postupujúc podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávnrného, ako nedôvodnú, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.