Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-110-2023.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/110/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, za účasti otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. X o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í II. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/98/2011-28 zo dňa 29.09.2011 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 26,- eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom 01.10.2023, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
III. Dlžné výživné od 01.10.2023 do 30.04.2024 vo výške 75,60 eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom na súd dňa 01.10.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/260/2013-41 zo dňa 18.12.2014, a to tak, aby súd zvýšil výživné na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom 01.10.2023. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o výške výživného mal mal. A. takmer 3 roky. Od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného uplynulo dvanásť rokov. Mal. A. má v súčasnosti takmer 14 rokov, navštevuje základnú školu, a to 6. ročník. Náklady na starostlivosť o mal. A. vzrástli, a to nielen vzhľadom na jeho vek ale i záujmovú činnosť, ktorú je potrebné u dieťaťa podporovať a rozvíjať. Medzi pravidelné náklady na starostlivosť o mal. A. patrí strava v domácnosti 70 eur, náklady rodiny na bývanie, energie, TV a internet 230 eur, komunálny odpad 10 eur, hygiena 20 eur, ošatenie 50 eur, cestovné náklady do školy smer Banské a späť 28 eur mesačne, vreckové 20 eur mesačne, paušál pre mobilný telefón 12 eur mesačne, telefón na splátky 25 eur mesačne, splátka kolobežky 20 eur mesačne. Nepravidelné náklady na lieky má 80 eur ročne, na školské potreby 75 eur ročne. Okrem A. sa stará o mal. dcéru G., ktorá má takmer 4 roky a od septembra 2023 navštevuje škôlku a ona si aktívne od toho času hľadá prácu. Jej terajší jediný príjem je rodičovský prídavok dve deti vo výške 120 eur a náhradné výživné na A. vo výške 26 eur. Pri poslednom rozhodovaní súdu o výške výživného na maloletého A. sa otec maloletých detí k návrhu vyjadril, že síce stratil prácu,
ale dňa 13.06.2011 má nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti ŠKODA Mladá Boleslav. Otec sa s maloletým A. nestretáva, nemá vedomosť kde a či pracuje, ani o jeho skutočnom príjme.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril z dôvodu jeho neznámeho pobytu.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujem mal. zvýšiť výživné, výšku výživného ponechal na súd.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s pripojeným spisom, potvrdením o návšteve školy, dôkazmi o výdajoch navrhovateľky, lustráciu v registri obyvateľov, lustráciou v sociálnej poisťovni, lustráciou v bankách, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správami o šerení pobytu a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že platí synovi oblečenie, cestovné na trase Banské a Vranov do školy mesačne vo výške 30-40 eur. Syn potrebuje obedy, desiatu, vreckové, hygienické potreby, potreby na výtvarnú a telesnú výchovu. Uhradila poplatok ZRPŠ 7 eur. Nenavštevuje žiadne krúžky, stravuje sa v školskej jedálni, nemá žiadne zdravotné komplikácie. Na domácnosť platí elektrinu 145 eur, Orange 256 -280 eur, kde hradí svoj mobil a televíziu a synovi kolobežku a mobil. Na elektrine má nedoplatok 750 eur. Jej ďalšie dieťa G. má 4 roky, nenavštevuje materskú školu, nemá žiadne zdravotné komplikácie. Žije v domácnosti s priateľom, ktorý má dospelé deti. Je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Minulý týždeň cítila komplikácie s tlakom, a obvodný lekár jej predpísal lieky v sume 17 eur.
6. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Podľa záznamu v registri obyvateľov, otec má evidovaný pobyt F., bez udania ulice. Súd mu preto doručoval návrh spolu s predvolaním prostredníctvom mesta F., kde si zásielky nepreberal. Zároveň súd vykonal šetrenie pobytu prostredníctvom rodinných príslušníkov a to ju jeho sestry ako aj od otca, ktorý súdu oznámil, že nie je mu známa adresa, kde sa zdržuje otec maloletého dieťaťa a či je zamestnaný. Poslednú informáciu má z roku 2013, kedy pracoval v Nemecku. Ani súrodenci ho nenašli cez sociálne siete. Zároveň súd urobil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu, ako aj doručoval zásielky pre otca na poslednej známej adrese pobytu v Českej republike. Ani na tejto adrese si zásielku otec neprevzal. Súd preto konal aj bez účasti otca, aj keď si zásielky neprevzal, pretože mal splnené podmienky na konanie ako to ustanovuje Civilný sporový poriadok.
7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/98/2011 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 29.09.211 bolo určené výživné na mal. A. v zákonom stanovej minimálnej výške 26 eur. Podľa odôvodnenie tohto rozsudku otec pracoval v spoločnosti Agapola, avšak 16.05.2011 stratil prácu upratovača a následne nebol nikdy zamestnaný. Mal nastúpiť údajne do zamestnania H. I. D.. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 210 eur. Výdavky na syna a svoje výdavky uviedla bežné.
8. Podľa potvrdenia o návšteve školy mal. A. B. v šk. roku 2023/2024 navštevuje 6.B triedu.
9. Podľa dôkazov predložených navrhovateľkou cena zľavneného cestovného lístka je v cene 0,70 eur na trase J. – autobusová stanica a D.. Spoločnosť Orange jej vystavila faktúru na sumu 138,72 eur s dátumom splatnosti 21.09.2023 Podľa potvrdenia obecného úradu D. poplatok za odber vody zo dňa 17.04.2023 bol v sume 40,60 eur. Navrhovateľka k tomu uviedla, že obecný úrad za pol roka vyúčtováva spotrebu. Podľa potvrdenia E. K. D. zo dňa 22.09.2023 daň rok 2023 a poplatok za tuhý komunálny odpad za roky 2023 a 2022 a poplatok za psa a poplatok za odber vody uhradila matka spolu v sume 130,70 eur. Podľa SIPO za september 2023 uhradila matky platbu elektriny v sume 81,59 eur.
10. Matka podľa potvrdenia úradu práce poberá rodinné prídavky na 2 deti spolu v sume 120 eur a náhradné výživné na maloletého A. B. v sume 26 eur mesačne.
11. Podľa lustrácie obyvateľov matka má okrem mal. A. B. ešte dcéru G. L., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého dieťaťa podľa lustrácie obyvateľov v Slovenskej republike okrem A. B. má ešte dieťa M. B., nar. XX.XX.XXXX.
12. Z lustrácie účtov v bankách v Slovenskej republike vyplýva, že otec a matka dieťaťa nemá žiadne evidencie o kladnom zostatku na účte.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 25.03.2024 vyplýva, že matka nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola evidovaná v roku 2019, vyradená bola z dôvodu narodenia dieťaťa.
14. Taktiež v Sociálnej poisťovni matka ani otec nemajú žiaden záznam.
15. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 26.03.202, otec bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.02.1999 do 01.09.2003. Vyradený bol pre nespoluprácu.
16. Podľa lustrácii v registri obyvateľov otec má evidovaný pobyt na adrese F. bez udania ulice od 21.05.2012. Má deti A. B., narodený XX.XX.XXXX a M. B., narodená XX.XX.XXXX.
17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
23. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).
24. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
26. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
31. Vo veci zvýšenia výživného nedošlo k dohode, preto súd rozhodol o zvýšení výživného. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
32. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného. Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a u rodiča sa do úvahy berie nie skutočný príjem, ale ten, ktorý by rodič mohol dosahovať.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že je dôvodný návrh matky na zvýšenie výživného, avšak nie v takom rozsahu ako to požadovala matka, ale iba do výšky súčasnej úpravy výšky minimálneho výživného. Súd zistil, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene okolnosti, dieťa povyrástlo, je na druhom stupni základnej školy, má vyššie nároky na všetky svoje základné osobné potreby/ strava, ošatenie, hygiena, školské potreby a pod./, ale aj potreby, ktoré súvisia s jeho vekom / telefón, voľnočasové aktivity a pod./. Na strane matky pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Tč. matka nemá žiaden príjem. Súd zisťoval, do akej výšky môže zvýšiť výšku výživného. Na strane otca dieťaťa súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli zvýšiť výšku výživného tak, ako bol podaný návrh. Súd musí mať preukázané, aký má príjem otec, kde žije, aké sú jeho osobné pomery, či mu umožňujú, aby sa zamestnal a mal príjem, teda aká je jeho životná úroveň. Súd rozsiahlym šetrením však tieto skutočnosti nevedel zistiť. Bolo preukázané len, že otec žije podľa evidencie obyvateľov. Avšak nie je známe, kde býva, či pracuje, či mu nebráni nejaká prekážka, aby mal nejaký príjem. Súd môže rozhodovať len na základe preukázaných dôkazov. Doposiaľ sa nepodarilo získať taký dôkaz, ktorý by preukázal, že otec má taký príjem. Nie je známe, či nemá nejakú prekážku, aby mal má nejaký príjem.
34. Z týchto dôvodov preto súd nemohol vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu. Avšak súd zistil, že doposiaľ určené výživné nie je v súlade so zákonom. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, aj keď sa nezistí príjem rodiča, každý rodič je stále povinný platiť minimálne výživné. Určená suma 26,- eur už nie je aktuálna výška výživného. V súčasnosti došlo k zvýšenie minimálneho výživného minimálneho na sumu 36,80 eur. Podľa zákona toto výživné sa upravuje k 01.07. každého roka, a preto súd vzhľadom na túto okolnosť upravil výšku výživného ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Keďže návrh bol podaný 01.10. 2023, súd od toho dňa zvýšil výživné. Dlžné výživné od 1.10.2023 do 31.4.2024 v sume 75,60 eur / 7 mesiacov po 10,80 eur / súd uložil otcovi zaplatiť vzhľadom na jeho nízku výšku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
35. Preto súd stanovil zvýšil výživného tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.