Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-37-2023.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/37/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov MUH, so sídlom: Mäsiarska 436/23, 040 01 Košice, IČO: 35 564 300, zastúpeného: JUDr. Jozef Chmura, advokát, so sídlom: Zvonárska 8, 040 01 Košice, IČO: 45 008 248, proti odporcom: 1.) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., 2.) A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XX, XXX XX E., 3.) A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XX, XXX XX E., všetkých zastúpených: LS Legal, s. r. o., so sídlom: Krivá 2995/21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ľubomír Lukič, o zrušenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia zo 14.04.2023 nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 21 C/8/2023-48 z 30.03.2023 z a m i e t a .
II. Odporcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I, ktorý sa podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov od 01.06.2023 označuje ako Mestský súd Košice (ďalej len „mestský súd“) uznesením č. k. 21 C/8/2023-48 z 30.03.2023 (ďalej len „uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia“) navrhovateľovi (tam v procesnom postavení odporcu, pozn.) uložil: 1.) v časti I. výroku povinnosť odporcovi v 1. rade (tam v procesnom navrhovateľa v 1. rade, pozn.) umožniť nahliadnuť za obdobie rokov 2019 a 2020 do všetkých dokladov týkajúcich sa správy a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu - „meštiansky dom, F. XX, D. XX“ so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v okrese E. A., obec: E. - G. D., katastrálne územie: Stredné mesto, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXXX a za obdobie roku 2021 do dokladov týkajúcich sa správy a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv tohto bytového domu označených ako „Príjmy a výdavky služby FO“ a „Pokladničná kniha“ ako aj robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie, to všetko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a 2.) v časti II. výroku povinnosť odporcom v 3. a 4. rade (tam v procesnom postavení navrhovateľov v 2. rade a 3. rade, pozn.) umožniť nahliadnuť za obdobie od 01.01.2018 do 03.10.2022 do všetkých dokladov týkajúcich sa správy a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu špecifikovaného pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia ako aj robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie a to v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v časti I. a II. výroku sa stalo vykonateľným 14.04.2023 nadobudlo právoplatnosť 19.04.2023.
2. Navrhovateľ podaním zo 14.04.2023 s poukazom na § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) navrhol uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ním uloženú povinnosť splnil už dňa 05.04.2023 umožnením odporcom nahliadnuť do požadovaných listín za nimi špecifikované obdobie. Nahliadnutia sa podľa jeho tvrdenia zúčastnili právny zástupca navrhovateľa – advokát JUDr.
Jozef Chmura, predseda navrhovateľa (Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov MUH, pozn.), členka rady navrhovateľa a ďalšia členom navrhovateľa splnomocnená osoba. Podpisy všetkých zúčastnených sú uvedené na priloženej zápisnici. Navrhovateľ vyjadril svoje presvedčenie, že zákonné predpoklady pre zrušenie neodkladného opatrenia sú naplnené tým, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené. Ďalej navrhovateľ zdôraznil, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo navrhovateľom, resp. jeho predsedom, prevzaté dňa 30.03.2023 v čase, keď bol stále chorý na COVID 19 a to až do soboty dňa 01.04.2023. Následne, nakoľko navrhovateľ musel splniť jemu uložené povinnosti v lehote do 10 dní odo dňa 30.03.2023, dôsledkom čoho posledný deň lehoty pripadol na veľkonočnú nedeľu 09.04.2023, zvolil pre splnenie uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uloženej povinnosti termín 05.04.2023 o 16.30 hod.. Výber termínu bol zo strany navrhovateľa citlivo zvážený, vzhľadom na veľkonočné sviatky trvajúce od 06.04.2023 (štvrtok) do 10.04.2023 (pondelok), počas ktorých bola vysoká pravdepodobnosť, že ani odporcovia nebudú v Košiciach prítomní. Navrhovateľ nechcel určovať termín počas veľkonočného piatka, bielej soboty alebo veľkonočnej nedele, ktoré okrem toho, že pre veriacich ide o sviatky veľkej noci, pre neveriacich ide o vítanú príležitosť spojením viacerých dní pracovného voľna stráviť čas mimo domova. Preto navrhovateľ pre splnenie uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uloženej mu povinnosti zvolil stred týždňa v prijateľnom čase. Bral pritom ohľad na veľkonočné sviatky, potrebu organizačne zabezpečiť množstvo požadovaných dokumentov, na zabezpečenie prítomnosti samotného predsedu navrhovateľa [ten mal už dlhodobo plánovanú dovolenku na 06.04.2023 (štvrtok) a 07.04.2023 (piatok), pozn.], svedkov, advokáta, ale takisto aj na bežný pracovný čas odporcov. Preto zvolený čas nebol skoro ráno, ani počas dňa, ale v poobedňajších hodinách, avšak tak, aby aj svetelné podmienky umožňovali odporcom v pokoji naplniť uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nimi dosiahnuté oprávnenia. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v prílohe svojho podania mestskému súdu predložil vzájomnú e-mailovú komunikáciu, ktorej obsahom je oznámenie termínu odporcom, odpovede odporcov, následná reakcia navrhovateľa, ďalej fotografickú dokumentáciu zachytávajúcu umožnenie odporcom do požadovaných dokladov nahliadať a taktiež zápisnicu zo stretnutia za účelom nahliadnutia do dokumentov. Z uvedených dôvodov záverom navrhovateľ navrhol, aby mestský súd ním nariadené neodkladné opatrenie v celom rozsahu zrušil.
3. Odporcovia sa k návrhu navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia vyjadrili podaním z 03.09.2023 (č.l. 54-58), v ktorom v podstatnom uviedli, že odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať v tom, že medzi navrhovateľom a odporcami sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Do úvahy by prichádzalo aj splnenie povinnosti navrhovateľom. Odporcovia však majú za to, že k splneniu povinnosti uloženej mu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo strany odporcu dňa 05.04.2023 nedošlo. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporcovia sa nemôžu dostaviť v ním určený termín na stretnutie za účelom nahliadnutia do nimi požadovaných dokladov, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia, ktorú sám ako dôkaz predložil. Odporcovia v snahe domôcť sa svojho práva poskytli navrhovateľovi na výber z piatich ďalších termínov, tie však navrhovateľ odmietol s odôvodnením, že ,,vzhľadom na lehoty, ktoré Okresný súd Košice I vo svojom uznesení určil, nie je možné týmto termínom vyhovieť.“ Čo sa týka vyjadrení navrhovateľa vzťahujúcich sa na termíny, ktoré navrhli odporcovia a jeho dôvodenia, že povinnosť mu uložená, by v týchto termínoch nebola splnená v súdom stanovenej lehote, tieto tvrdenia považujú odporcovia za účelové a za akýsi vlastný výklad súdom určeného výroku zo strany navrhovateľa, ktorý vyhovuje iba navrhovateľovi. Odporcovia majú za to, že práve spôsob, akým bol oznámený čas a miesto splnenia si povinnosti a spôsob akým malo byť realizované, je práve v neprospech odporcov. V tejto súvislosti odporcovia poukazujú na to, že navrhovateľ im miesto a čas splnenia si povinnosti oznámil vo večerných hodinách deň pred tým ako uznal za vhodné realizovať svoju povinnosť, a to konkrétne o 19:55 hod., čo vyplýva z e- mailovej komunikácie. Zároveň miesto, ktoré určil navrhovateľ v exteriéri – vstup, podchod daného bytového domu, bolo nevhodným na splnenie si povinností uložených mu v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. Jednak mohla byť poveternostnými vplyvmi ohrozená celistvosť predloženej písomnej dokumentácie a zároveň dané miesto nespĺňalo ani priestorové, technické a bezpečnostné minimum na riadne sa oboznámenie s dokladmi týkajúcimi sa správy domu a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv. Keďže k splneniu povinnosti navrhovateľom uloženej mu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedošlo a to ani po opakovaných výzvach odporcov, odporcovia ako oprávnení podali proti navrhovateľovi na jeho základe návrh na vykonanie exekúcie. Podľa názoru odporcov nemožno konštatovať, že by odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, preto navrhli, aby mestský súd návrh navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Odporcovia vo svojom podaní z 18.10.2023 (č.l. 75) uviedli, že v ich exekučnej veci (oprávnených), v ktorej sa proti navrhovateľovi (povinnému) domáhajú splnenia povinností uložených mu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, bolo povereným súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad, Jantárova 30, 040 01 Košice vydané upovedomenie o začatí exekúcie pod 293EX 563/23 zo 19.07.2023, pričom navrhovateľ (povinný) podal návrh na zastavenie tejto exekúcie, ktorého rovnopis priložili k svojmu podaniu.
5. Navrhovateľ vo svojom podaní z 27.10.2023 (č. l. 87) uviedol, že 18.08.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa pod 293EX 563/23. V ďalšom zotrvajúc na obsahu svojho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a majúc za to, že ide o postup v plnom súlade s ustanoveniami § 334 a nasl. CSP, navrhol, aby mestský súd tomuto jeho návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie zrušil.
6. Mestský súd z návrhu navrhovateľa (povinného) na zastavenie exekúcie z 18.08.2023 (č.l. 77- 80) zistil, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil identickými skutkovými tvrdeniami ako svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (exekučného titulu) a teda, že navrhovateľ povinnosti uložené mu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia splnil 05.04.2023. Avšak mestský súd dospel k názoru, že riešenie otázky, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, v danej veci spočívajúce v jeho (ne)splnení 05.04.2023, tak ako to tvrdil navrhovateľ, je a priori vyhradené právomoci exekučného súdu v rámci prebiehajúceho vykonávacieho (exekučného) konania, pričom nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových tvrdení (okolností) odlišne. Mestský súd preto uznesením sp. zn. 21 C 37/2023-97 zo 07.11.2023 konanie o zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia prerušil do právoplatného skončenia konania o návrhu navrhovateľa na zastavenie exekúcie z 18.08.2023 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) pod sp. zn. 44 Ek 1513/2023. Toto uznesenie mestského súdu o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 09.12.2023.
7. Exekučný súd uznesením sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 26.03.2024 (č.l. 11) vydaným súdnym úradníkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa (povinného) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) zamietol, pričom žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
8. Navrhovateľ (povinný) však proti uzneseniu exekučného súdu sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 26.03.2024 podal riadne a včas sťažnosť – prostriedok procesnej obrany, o ktorom exekučný súd uznesením sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 10.02.2025 (č.l. 138) rozhodol tak, že sťažnosť zamietol s tým, že povinný (navrhovateľ) je povinný nahradiť trovy exekúcie odporcom (oprávneným) v 1. až 3. rade vo výške 146,80 Eur vzniknuté v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Uznesenie exekučného súdu sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 26.03.2024 v spojení s uznesením exekučného súdu sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 10.02.2025 nadobudlo právoplatnosť 25.02.2025 (č.l. 143).
9. Mestský súd uznesením sp. zn. 21 C/37/2023-149 zo 17.03.2025 rozhodol o pokračovaní v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia. Toto uznesenie mestského súdu nadobudlo právoplatnosť 03.04.2025.
10. Podľa § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
12. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. Z procesného hľadiska je takýto návrh prípustný v nadväznosti na reálne právne účinky neodkladného opatrenia, teda od vykonateľnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené. To platí bez ohľadu na právo protistrany podať proti uzneseniu o neodkladnom opatrení odvolanie. Pre neodkladné
opatrenie je totiž rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) a prípadné dodatočné odpadnutie dôvodov nemôže odvolací súd zohľadniť. Z daného hľadiska môže byť predmetom odvolacieho prieskumu iba splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a nie odpadnutie dôvodov jeho nariadenia, ako to predpokladá § 334 CSP. Na základe rovnakého princípu nemôže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené (pozri výklad nižšie). Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaný nielen žalovaný, resp. osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, ale aj samotný navrhovateľ.
13. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného konania; avšak v danej súvislosti má vždy prednosť aplikácia osobitného ustanovenia § 338 písm. a) CSP, pokiaľ sú splnené tam uvedené zákonné podmienky zrušenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis.
14. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie, a to spravidla bez pojednávania (§ 339 CSP). Pokiaľ zistí splnenie zákonných dôvodov v zmysle § 334 CSP, uznesením neodkladné opatrenie zruší, inak návrh zamietne. Právne účinky neodkladného opatrenia zanikajú právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení. V súlade s § 357 písm. e) CSP je proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP odvolanie prípustné (viď Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1276 - 1278: F. Sedlačko).
15. Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
16. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) EP súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
17. Podľa odôvodnenia uznesenia exekučného súdu sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 26.03.2024 o zamietnutí návrhu navrhovateľa (povinného) na zastavenie exekúcie «...Povinný ako hlavný argument pre zastavenie exekúcie uvádza skutočnosť, že povinnosť určenú mu výrokmi I. a II. napadnutého uznesenia splnil dňa 05.04.2023, a to umožnením nahliadnuť do požadovaných listín žalobcami za nimi špecifikované obdobie. Za účelom verifikácie svojho pravdivostného tvrdenia, predložil povinný fotodokumentáciu ako aj zápisnicu zo stretnutia za účelom nahliadnutia do dokumentov, týkajúcich sa správy domu a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu ... Exekučný súd vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a jednotlivými účastníkmi predložené skutkové tvrdenia a listinné dôkazy konštatuje, že na strane povinného nedošlo k splneniu súdom uloženej povinnosti, v dôsledku čoho je nepochybne daný dôvod pre pokračovanie vo výkone exekúcie, keď povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal splnenie si vymáhanej povinnosti, a rovnako ani nepreukázal žiadnu relevantnú snahu, ktorá by evokovala v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie dojem, či prvky vedúce k splneniu vymáhanej povinnosti (napr. v podobe dohodnutia si náhradného termínu, či miesta pre stretnutie s oprávnenými). Práve naopak, povinný obmedzil svoju aktivitu len na tú situáciu, keď oprávneným jednorazovo poskytol v lehote určenej súdom možnosť nahliadnuť do vymienených podkladov. Teda inými slovami vyjadrené, jeho ochota umožniť oprávneným nahliadnuť do všetkých dokladov týkajúcich sa správy a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu je podľa názoru povinného viazaná len na lehotu 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia, pričom samotný exekučný
titul tieto povinným nastolené pravidlá z hľadiska času striktne neohraničuje. Súd na tomto mieste dáva oprávneným za pravdu, že lehota uvedená v exekučnom titule, podľa ktorej sa má plniť, je paričnou lehotou. To znamená, že značne limituje odporcu (povinného), avšak až jej nedodržanie oprávňuje žalobcov (oprávnených) realizovať nútený výkon rozhodnutia ... pokiaľ si chcel povinný splniť povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, malo dôjsť ku konsenzu spoločne s oprávnenými a naplneniu ich práva, ktoré im priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pokiaľ povinný svojvoľne obmedzil svoju povinnosť len na jeden z desiatich dní od doručenia exekučného titulu, nie je možné hovoriť o splnení si jeho povinnosti. Argument povinného, že oprávnení nevyužili možnosť, ktorá im vyplývala zo znenia neodkladného opatrenia, keď nepristúpili na ním jednorazovo vytýčený termín, pred súdom neobstojí. Oprávnení sú síce povinní poskytnúť povinnému náležitú súčinnosť pri plnení si jeho povinností, avšak nie výlučne na prvú výzvu povinného a bez riadnej dohody na termíne z oboch strán. Z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania mal tunajší súd za preukázané, že oprávnení vyvinuli snahu stretnúť sa s povinným aj v iné termíny a to tak, aby boli naplnené ich práva a tak aj splnená povinnosť povinného. Uvedené správanie sa povinného však opätovne a evidentne odporuje účelu predmetného exekučného konania...».
18. Napokon exekučný súd v uznesení sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 10.02.2025 o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa (povinného) proti jeho uznesenia sp. zn. 44 Ek/1513/2023 z 26.03.2024 svoju argumentáciu vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa o zániku exekučným titulom uložených povinností doplnil o nasledovné: «...Medzi účastníkmi exekúcie nie je sporné, že oprávnení sa doposiaľ neoboznámili s obsahom dokladov týkajúcich sa správy a čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv príslušného bytového domu, čo je pointou exekučného titulu v danej veci. Základnou otázkou v danej veci je, či tým, že povinný určil a oznámil termín, v ktorom oprávnení mali naplniť svoje oprávnenie z exekučného titulu, došlo z jeho strany k splneniu povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu alebo nie. V tejto súvislosti bolo správne zo strany povinného, že aktívne pristúpil k realizácii svojej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, avšak na strane druhej vzhľadom na charakter uloženej povinnosti, počet subjektov nemožno uzavrieť, že samotným „vypísaním“ termínu a jeho oznámením oprávneným si povinný splnil svoju povinnosť a došlo i k zániku povinnosti, tak ako predpokladá § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v spojitosti s § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Inými slovami, záver o splnení povinnosti by bolo možné učiniť iba vtedy, až by zo správania oprávnených pri poskytnutí plnenia, títo plnenie apriórne, bezdôvodne alebo z dôvodov mala fide odmietli prijať, resp. neposkytli bezdôvodne povinnému potrebné spolupôsobenie. Teda, že došlo na ich strane k omeškaniu, ktorého imanentným dôsledkom je vylúčenie omeškania dlžníka – povinného ... V danom prípade však nemožno urobiť záver o omeškaní na strane oprávnených. Z tvrdení účastníkov exekúcie, ako aj predložených dôkazov bolo preukázané, že oprávnení mali relevantné dôvody, pre ktoré nemohli realizovať svoje oprávnenie z exekučného titulu v tom čase ako to navrhoval povinný. To, že oprávnení navrhovali nové termíny plnenia po 10-dňovej lehote vôbec nebolo na škodu veci, najmä ak smerovalo k naplneniu účelu neodkladného opatrenia. Tu musí exekučný súd zvýrazniť, že predovšetkým z konania a správania dlžníka (povinného) musí byť zrejmá ochota plniť svoju povinnosť a až naň nadväzuje spôsob, čas a iné okolnosti plnenia dlhu. V tomto smere sa kŕčovitá snaha povinného splniť povinnosť v paričnej lehota exekučnému súdu javí nekorektná, formalistická a chytrácka, za ktorou sa skôr skrýva neochota svoju povinnosť splniť. Ak povinný aj vo sťažnosti tvrdí, že je si vedomý svojich povinností ako aj povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, je pre exekučný súd nepochopiteľné, prečo tak tvrdošijne ku dnešnému dňu odmieta predložiť príslušnú dokumentáciu oprávneným osobám. Podstatou povinnosti uloženej v exekučnom titule predsa je, aby oprávnení ako relevantné osoby podľa zákona o bytoch sa dostali k potrebným informáciám. Exekučný súd predpokladá, že tieto informácie sú korektné a neexistuje žiaden dôvod u povinného zatajovať ich oprávneným. Zároveň exekučný súd musí zdôrazniť, že oprávnení sa počas obdobia po vydaní exekučného titulu nedopustili žiadneho takého správania, ktoré by ich diskvalifikovalo k prístupu k týmto informáciám a naplneniu účelu vydaného exekučného titulu. Zároveň ich však exekučný súd vyzýva, aby poskytli povinnému potrebnú a primeranú súčinnosť tak, aby povinnému nevznikali realizáciou svojej povinnosti neprimerané materiálne, časové či iné náklady. V tomto smere povinný mal a stále má možnosť „dobrovoľne“ splniť spoju povinnosť bez použitia štátneho donútenia prostredníctvom súdneho exekútora ... Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že povinnosť zo strany povinného nebola splnená a nezanikla a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1513/2024 zo dňa 26.03.2024 ako nedôvodnú zamietol...».
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených je zrejmé, že exekučný súd v rámci konania o návrhu navrhovateľa na zastavenie exekúcie vedenej na podklade uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (exekučného titulu) na základe skutkových tvrdení identických so skutkovými tvrdeniami, ktorými navrhovateľ odôvodňoval návrh na zrušenie neodkladného opatrenia právoplatne právne uzavrel, že k splneniu ním (exekučným titulom) uložených povinností podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 61k ods. 1 EP voči odporcom (oprávneným) nedošlo. V danej súvislosti mestský súd dodáva, že ak už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu viazaný jej skorších posúdením (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2010 z 31.01.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2013 pod č. 40). Inými slovami povedané, keďže navrhovateľ splnenie uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložených povinností odôvodňoval v celom rozsahu identickými skutkovými tvrdeniami, akými odôvodňoval návrh na zastavenie exekúcie vedenej na jeho základe, mestský súd viazaný hmotnoprávnym posúdením týchto skutkových tvrdení exekučným súdom, k inému záveru ako takému, že k splneniu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložených povinností 05.04.2023 nedošlo, nemohol dospieť. Tu mestský súd súčasne zdôrazňuje, že navrhovateľ počas konania o zrušenie neodkladného opatrenia už žiadne iné okolnosti odôvodňujúce odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, ako tie, ktorými odôvodňoval splnenie uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložených povinností, neuviedol. V okolnostiach danej veci je treba mať okrem toho na zreteli, že uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložená povinnosť nemá charakter na dobu neurčitú stanovenej nepretržitej alebo opakujúcej sa činnosti, a nejedná sa ani o povinnosť zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktorá (povinnosť) by tak nemohla byť jeho výkonom skonzumovaná a pre svoj zánik by si skutočne vyžadovala zrušenie uznesenia (exekučného titulu), ktorým bolo toto neodkladné opatrenie nariadené podľa § 334 CSP v takzvanom nachádzacom konaní. Na rozdiel od toho povinnosť uložená navrhovateľovi (povinnému) uznesením o nariadení neodkladného opatrenia jej splním zanikne a tým súčasne sa toto neodkladné opatrenie, resp. ním uložená povinnosť, skonzumuje. Z uvedených dôvodov mestský súd návrh navrhovateľa (povinného) na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 21 C/8/2023-48 z 30.03.2023 zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prípade návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 21 C/8/2023-48 z 30.03.2023 sa rozhodnutím o jeho zamietnutí toto konanie vo veci končí. Preto mestský súd zároveň musel rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Keďže v tomto konaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia boli plne úspešní odporcovia v 1. až 3. rade, mestský súd im priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti I. výroku odvolanie nie je prípustné (argumentum a contrario § 357 CSP).
Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).