Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimíra Kapustu a JUDr. Ing. Andreja Luptáka v trestnej veci obžalovanej A. B. C. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B. C. B. D. E. F. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom G., K. L. XXX/X, občan Slovenskej republiky,

j e v i n n á ,

že

1./

ako konateľka spoločnosti M. J., N.. so sídlom na adrese O. P. XX, J., IČO: XXXXXXXX registrovanej ako zamestnávateľ povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie za zamestnancov, podľa mesačných výkazov v súlade s ustanovením o sociálnom poistení v platnom znení na účet N. L. pobočka J., K. Q. XXXX/XX, J., IČO: XX XXX XXX v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech:

- za obdobie mesiaca Q. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 68,34 €,

- za obdobie mesiaca S. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 99,08 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 110,64 €,

- za obdobie mesiaca T. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 117,96 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 123,60 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 123,60 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 116,08 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 116,08 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 121,70 €,

- za obdobie mesiaca N. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 116,08 €,

- za obdobie mesiaca G. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 116,08 €,

- za obdobie mesiaca U. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 123,21 €,

- za obdobie mesiaca S. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 97,52 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 93,43 €,

- za obdobie mesiaca T. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 108,29 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX zrazila, zadržala a neodviedla poistné za zamestnancov splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 108,44 €,

ktorým konaním skrátila príjmy N. L. pobočka J., K. Q. XXXX/XX, J., IČO: XX XXX XXX z neodvedeného poistného za zamestnancov o sumu vo výške 2 101,83 €, ktorú použila na úhrady iných záväzkov spoločnosti,

3./

ako konateľka spoločnosti M. J., N.. so sídlom na adrese O. P. XX, J., IČO: XXXXXXXX registrovanej u správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka J. na dani z pridanej hodnoty ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 2 414,73 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 1 669,13 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 2 262,14 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 1 074,41 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca B. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 2 618,01 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 1 014,09 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca N. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 877 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 5 769,60 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca G. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 727,94 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 665,97 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca U. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 191,48 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 3 164,24 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca S. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 775,28 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 9 586,58 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca T. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 2 227,96 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 1 487,06 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca Q. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 981,19 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala DPH vo výške 2 404,96 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca B. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 662,59 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 4 093,82 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca Q. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 676,16 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 4 302,71 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 587,32 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 454,65 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca G. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 604,95 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 828,05 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 146,96 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 396,20 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca T. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 374,31 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 257,68 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca Q. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške

1 604,24 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 609,02 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca B. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 268,64 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 887,58 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca Q. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 514,48 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 558,11-€, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 139,20 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 607,26 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca R. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 164,96 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 551,65 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.X.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca B. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 358,90 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 494,09 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca N. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 108,29 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 449,26 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca G. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 1 448,66 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 114,54 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

- dňa XX.XX.XXXX podala na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka J. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca U. XXXX s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 649,52 € a reálne do pokladne spoločnosti vybrala daň z pridanej hodnoty vo výške 2 059,60 €, pričom daň následne neodviedla správcovi dane,

a reálne vybranú daň z pridanej hodnoty použila na chod spoločnosti, čím spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky toho času v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka J. z dane z pridanej hodnoty vo výške 63 500,26 €,

t e d a

v bode 1), 3) rozsudku,

zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a spôsobila tak väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

v bode 1), 3) rozsudku,

prečin neodvedenia dane a poistného podľa smeno a), b) s poukazom na písmeno b) ,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa a prokuristu právnickej osoby v trvaní 6 /šesť/ rokov.

N a p r o t i t o m u

Podľa / súd

o s l o b o d z u j e

obžalovanú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom G., K. L. XXX/X spod obžaloby pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona účinného od XX.XX.XXXX, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

2./

ako konateľka spoločnosti M. J., N.. so sídlom na adrese O. P. XX, J., IČO: XXXXXXXX registrovanej ako zamestnávateľ povinný platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa podľa mesačných výkazov v súlade s ustanovením o sociálnom poistení v platnom znení na účet Sociálnej poisťovne pobočka J., K. Q. XXXX/XX, J., IČO: XX XXX XXX v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech:

- za obdobie mesiaca Q. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 187,42 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 186,79 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 187,39 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 184,90 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 184,90 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 185,74 €,

- za obdobie mesiaca G. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 200 €,

- za obdobie mesiaca S. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 266,69 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 296,58 €,

- za obdobie mesiaca T. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 316,30 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 261,94 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 331,42 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 331,42 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 311,26 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 311,26 €,

- za obdobie mesiaca B. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 326,28 €,

- za obdobie mesiaca N. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 311,26 €,

- za obdobie mesiaca G. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 311,26 €,

- za obdobie mesiaca U. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 330,36 €,

- za obdobie mesiaca S. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 261,47 €,

- za obdobie mesiaca R. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 250,57 €,

- za obdobie mesiaca T. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 290,42 €,

- za obdobie mesiaca Q. XXXX nezaplatila poistné za zamestnávateľa splatné dňa XX.XX.XXXX vo výške 290,80 €,

ktorým konaním mala skrátiť príjmy Sociálnej poisťovne pobočka J., K. Q. XXXX/XX, J., IČO: XX XXX XXX z nezaplateného poistného za zamestnávateľa o sumu vo výške 6 116,43 €, ktorú použila na úhrady iných záväzkov spoločnosti,

pretože zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX.XX.XXXX bola na obžalovanú A. B. C. podaná obžaloba pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a iné. Táto vec bola vedená pod sp. zn. . Následne dňa 17.08.2016 bola podaná na tú istú obžalovanú ďalšia obžaloba pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 Tr. zákona. Na základe uznesenia OS Zvolen zo dňa XX.XX.XXXX boli tieto 2 obžaloby spojené na spoločné prejednanie s tým, že vec sa vedie pod jednou spisovou značkou . Okresný súd Zvolen už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, tento rozsudok však bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa XX.XX.XXXX zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie s právnym názorom doplnenia dokazovania vypočutia svedkov – zamestnancov, príslušníkov polície vykonávajúcich úkony v rámci prípravného konania a mzdovú účtovníčku. Okresný súd vypočul zamestnancov, resp. osoby, ktoré pracovali pre obžalovanú, ako aj príslušníkov polície, pričom tieto výsluchy sa týkali okolností prípadného nezaplatenia poistného za jednotlivých zamestnancov.

Obžalovaná A. B. C. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX neurobila žiadne vyhlásenie vo vzťahu k obom obžalobám a zároveň využila právo podľa a vo veci nevypovedala. Preto podľa boli prečítané jej výpovede z prípravného konania v spise na č. l. 30 – 53, po prečítaní ktorých obžalovaná uviedla, že na nich trvá.

Vo výpovediach uvádzala, že spoločnosť reálne nemala k dispozícií finančné prostriedky, pretože sa na účte nachádzalo minimum prostriedkov a navyše na ňom boli exekúcie. Pokiaľ ide o stav na pokladni, tak tento bol reálne iný než ako zaznamenávajú formálne doklady, pretože v rámci obchodovania dochádzalo často ku tzv. neformálnym započítaniam bez toho, aby došlo ku skutočnému pohybu finančných prostriedkov. Tieto okolnosti potom môžu viesť ku nesprávnemu vyhodnoteniu likvidity a solventnosti spoločnosti v rozhodnom období. Pri realizácii dohôd o zápočte so spoločnosťami M. N. N. B. L. Q. N. sa postupovalo tak, že si vzájomne započítali tovar za tovar a pohyb finančných prostriedkov v skutočnosti nenastal. Tieto prostriedky teda do spoločnosti neprišli a ani DPH z týchto dokladov preto nebola zaplatená. Obdobná situácia ako v roku XXXX sa ohľadom zápočtov opakovala aj v roku XXXX, resp. v r. XXXX. Doplnila tiež, že stav na pokladni sa vykazoval iba k jednému dňu v mesiaci, hoci v skutočnosti v pokladni počas mesiaca prebehol pohyb a stav sa priebežne menil, čo ale predmetný doklad nezachytáva a teda skresľuje stav na pokladni. Ona sama ako fyzická osoba dotovala spoločnosť formou pôžičiek, čo potvrdzuje aj účtovný doklad zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle ktorého spoločnosti poskytla sumu 15 000 €, a túto účelovo viazala na úhradu prevádzkových nákladov spoločnosti. To bol aj dôvod, pre ktorý spoločnosť nemohla tieto prostriedky použiť na úhradu záväzkov voči správcovi dane. Aj uvedené potvrdzuje skutočnosť, že spoločnosť nemala dostatok vlastných finančných prostriedkov. Neboli jej vyplácané žiadne odmeny ani podiely.

Na ďalšom pojednávaní dňa X.X.XXXX obžalovaná vo veci už vypovedala a uviedla, že bola jedinou konateľkou a spoločníčkou M. J. N.. J., ktorá vznikla XX.XX.XXXX. Tento subjekt bol registrovaný N. L., L. J. od XX.XX.XXXX ako subjekt povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie. Trochu sa v žalovanom období to menilo, ale boli tam dvaja zamestnanci na pracovnú zmluvu a 4 na dohodu o vykonaní práce. Reálne sa stalo, že bolo zrazené poistné, ale nebolo odvedené vo výške 2.101,83 eur. Takisto je pravdou, že nebolo zaplatené poistné za toto obdobie vo výške 6.116,43 eur. Oni boli v podstate nástupníckou organizáciou po J. M., ktorá sa ocitla v konkurze a prenajali si časť tých priestorov a to hlavne baliareň, pričom nemalé finančné prostriedky ich stál schvaľovací proces veterinárnou správou v súvislosti aj s prerábkou baliarne, čo už išlo na ich účet. V roku XXXX nastal zlom, kedy majiteľ celého areálu, kde boli v prenájme, sa rozhodol tento areál predať. Dostali výpoveď z nájmu a museli hľadať nové priestory, ktoré našli v S., v F.. Znovu musel prebehnúť celý schvaľovací proces ako predtým. Mali v rokoch XXXX-XXXX-XXXX štyri malé obchody, ale vzhľadom na to, že tržby klesali tak ako sa uvádza aj v znaleckom posudku, dva museli v roku XXXX zavrieť. Táto situácia trvala aj ďalej, pričom obžalovaná zotrvala na všetkých vyjadreniach, ktoré už vo veci urobila. Opiera sa o závery znaleckého posudku A. C., ktorá tam uvádza, že úhrady splatných záväzkov boli nevyhnutné pre to, aby bolo možné obdržať tovar a aby nebol subjekt bez elektrickej energie. Znalkyňa hodnotí, že sa dostali do situácie záporného imania, ale že nedošlo k uprednostňovaniu niektorého z veriteľov, resp. k nehospodárnym nákupom. Všetky prostriedky, ktoré sa do spoločnosti dostali, išli jednak na prevádzkové náklady a jej neboli vyplácané žiadne odmeny, žiadne podiely. Sama do spoločnosti požičala 15 000 eur, ktoré boli účelovo viazané na prevádzkové náklady. Vzhľadom na neudržateľnú situáciu v roku XXXX, došlo dňa XX.XX.XXXX k zlúčeniu spoločnosti, jednalo sa o viacero spoločností. Dokladali o tom aj notársku zápisnicu, kde odovzdali celú agendu, účtovníctvo. Nástupnícka spoločnosť uviedla, že preberá všetky záväzky a pohľadávky. Obžalovaná uviedla, že mala aj osobné problémy, keďže jej zomrel brat v roku XXXX a o dva roky aj mama. Je takisto pravdou, že M. J. N. bola registrovaná ako mesačný platca DPH. Ku konkrétnym výškam vybratej a neodvedenej DPH sa vyjadriť nevie, pretože už nemôže nahliadnuť do toho účtovníctva. Obdobia by aj mohli zodpovedať realite, ale medzitým daňový úrad dal návrh na exekúciu k účtu. Takže finančné prostriedky, ktoré na účet spoločnosti prichádzali, si daňový úrad sťahoval. Pamätá sa, že v roku XXXX išli daňovému úradu štyri splátky po 500 eur, ktoré osobne šekom platila. Pokiaľ sa týka dôvodov, prečo nebola odvedená vybratá DPH, bolo to z tých istých

dôvodov, prečo nebolo zaplatené poistné pre účely sociálneho poistenia. Na účte bola exekúcia nielen z daňového úradu, ale aj od ďalších partnerov, keďže ona s tým účtom reálne hýbať nemohla. Do pokladne prichádzali len tržby z obchodov, ktoré mali, pričom ja ona mala externú účtovníčku, ktorá peniaze neúčtovala tak ako prišli, ale dala ich spolu za nejaké dlhšie obdobie a potom mohol nastať ten problém a obraz, že v čase odvádzania peňazí tam peniaze reálne boli, ale nie je tomu tak. Veľa obchodov realizovali cez započítanie, teda išlo o papierovú formu

Svedkyňa B. F. uviedla, že je pravdou, že robila účtovníctvo pre spoločnosť M. J. N. a to externou formou. Účtovníctvo sa robilo každý mesiac z dokladov, ktoré priniesla pani C.. Niekoľkokrát sa stalo, že žiadala doplniť doklady od nej a tieto doklady doplnené boli. Pomerne často sa stávalo, že záväzky boli väčšie ako pohľadávky. Je pravdou, že sa robili aj vzájomné zápočty pohľadávok a záväzkov. Väčšinou doklady doniesla pani C.. Pokiaľ vie, tak spoločnosť mala len jeden účet. Na účte veľa peňazí nebolo. Boli tam nejaké stiahnutia finančných prostriedkov. Z toho si domyslela, že asi nejaká exekúcia prebehla. Spoločnosť mala aj pokladňu. Pokiaľ sa má vyjadriť k výške prostriedkov tak - tak to stačilo na výdaje. Nikdy sa tam neobjavila nejaká väčšia suma. Podľa svedkyne k zaplateniu dane nedošlo, lebo by sa to muselo objaviť v účtovníctve. Predpokladá, že nejaké peniaze musela pani C. vložiť do pokladne, aby sa vykryli výdaje, ale zmluvu potom nevidela. Pokiaľ sa mali hradiť nejaké výdaje, väčšinou to bolo v hotovosti. Aspoň tie doklady o tom svedčili. Keďže spoločnosť mala zaúčtované mzdy, tak podľa svedkyne musela mať zamestnancov. Nevie sa vyjadriť k počtu. Podľa dokladov mali byť mzdy zamestnancov vyplatené, ale či sa tak reálne stalo, to nevie. Pokladňu v rukách nikdy nemala. Pokiaľ boli vnesené prostriedky obžalovanou do spoločnosti, bolo to účtované ako pôžička. Nevie sa vyjadriť, či tieto peniaze boli vrátené. Zdá sa jej, že okrem obžalovanej pravdepodobne pán V. vniesol dáke prostriedky do firmy. Boli použité na úhradu záväzkov. Nemala k dispozícii také doklady, z ktorých by zistila, že by finančné prostriedky boli použité na niečo iné ako chod spoločnosti. Pokiaľ sa týka vzájomných zápočtov, riešilo sa to s firmou L. a bolo ich viac. K iným subjektom sa vyjadriť nevie. Pokiaľ sa vzájomné započítanie malo zaúčtovať, robilo sa to na základe zmluvy o zápočte, tieto veci odkontrolovala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či bola samotnou účtovníčkou, ale mzdy musel niekto robiť, tak predpokladá, že mali aj mzdárku. Mohli si robiť aj samy. Pokiaľ svedkyňa skončila svoju činnosť, všetky doklady odovzdala obžalovanej. Môže to byť, že to bolo v polovici R. XXXX. Nevie sa vyjadriť k otázke vyplácania miezd a zrážania odvodov, nemá to odkiaľ vedieť. Za svoje obdobie nekomunikovala ani s daňovým úradom ani so sociálnou poisťovňou. Pokiaľ spoločnosť mala účet, boli tam drobné obraty. Nevie, či v prvom období bol zisk, ale v ďalších obdobiach bola vykazovaná strata. Myslí, že najväčším veriteľom mohla byť L.. Už si to fakt nepamätá.

Z výpovede svedka A. W. V. bolo zistené, že som nemal žiaden právny vzťah so spoločnosťou M. J. N.. Určitým spôsobom spolupracoval s obžalovanou, bol bývalým spoločníkom spoločnosti J. M., pričom táto spoločnosť prvotne poskytla priestory pre spoločnosť M. J. N.. Bol určitý zámer pokračovať v niektorých činnostiach J. M. a poskytla sa spoločnosti M. J. nepriama finančná pomoc v tom zmysle, že jej bol poskytnutý hnuteľný majetok zo spoločnosti J. M., ktorá bola v tom čase v konkurze. Prvotne boli poskytnuté priestory na O. P. vo J. až následne sa spoločnosť M. J. sťahovala do S.. Bolo to z dôvodu, že J. M. ukončila svoju činnosť, nehnuteľnosti vlastnili iné spoločnosti. Iný dôvod na presťahovanie nebol. Tým, že spoločnosti M. J. poskytli zariadenia, vymienili si možnosť nejakým spôsobom nahliadnuť do chodu spoločnosti, mali možnosť nahliadať do účtovnej agendy. Tá spolupráca prebehla možno v roku XXXX-XXXX. Nahliadať mohli do účtovníctva viac rokov. Svedok zistil, že sa objavovali viaceré skutočnosti o tom, že obžalovaná ako konateľka spoločnosti poskytuje finančné prostriedky na zabezpečenie chodu spoločnosti. Dosť veľa finančných prostriedkov bolo použitých nato, aby sa spoločnosť presťahovala do priestorov v S.. Detailne si už nepamätá ako to bolo s obratom, či prípadným ziskom spoločnosti. Obchodovanie spoločnosti sa konalo na regionálnej úrovni. Myslí, že druhotná platobná neschopnosť sa nevykazovala, skôr by povedal, že ziskovosť spoločnosti nebola na takej dostatočnej úrovni, aby dokázala platiť záväzky spoločnosti. Dotovanie spoločnosti bolo podľa svedka robené s úmyslom zachovania chodu spoločnosti nie s úmyslom napr. ukrátiť veriteľov a podobne. Pokiaľ spomínal, že sa poskytli technológie, jednalo sa o odplatné poskytnutie týchto technológii s tým, že sa nevyžadovala platba hneď na začiatku ale bol zámer, že sa to v budúcnosti uhradí. Bolo to na ústnej dohode kedy dôjde k splateniu za toto poskytnutie. Svedok mal možnosť nahliadnuť do zn. posudku, pokiaľ sú tam uvedené pohľadávky 50-55.000,- Eur tak jedna sa týkala poskytnutia technológii a druhá sa týkala toho, že M. J. mala záväzok voči B. a on tento záväzok prevzal na N. M. N. aj keď tam figuruje v účtovníctve ako prevzatie ním ako fyzickou osobou. Technológia, ktorú požičali, im ostala a zvyšnú pohľadávku sme voči M. J. neuplatňovali. X. M. J. viedla p. F., ktorá bola

dlhoročnou účtovníčkou aj spoločnosti J. M.. M. J. mala aj vlastné prevádzky čo sa týkala predaja mäsa. Trvale mala dve prevádzky, ostatné sa menili podľa potreby. Jedna bola v G., jedna vo J., boli aj v M. U. M.. Vie o tom, že v účtovníctve sa objavovali aj zápočty voči iným spoločnostiam vzhľadom nato, že M. J. sa zaoberala len predajom hydiny. Pokiaľ sa získalo iné mäso, toto sa nakupovalo od iných partnerov. Pokiaľ sa týka najväčšieho zápočtu z roku XXXX vo vzťahu k spoločnosti M. N. súvisel s už uvádzaným prípadom spoločnosti B., kde na základe započítaní poskytla spoločnosť M. N. tovar spoločnosti M. J. a tým vyvstal záväzok M. J. voči B.. Pani F. účtovala raz mesačne na základe predložených dokladov t.j. faktúr a mesačnej uzávierky pokladne. Možno to vyzeralo tak, že bol dostatočný počet finančných prostriedkov, pričom sa účtovalo vždy k 25-dňu v mesiaci kedy sa odvádzalo DPH ale reálny stav pokladne v priebehu mesiaca nekorešpondoval so stavom, ktorý je zaúčtovaný na konci mesiaca. Pokiaľ má svedok vedomosť, tak v rokoch XXXX – XXXX spoločnosť nemala zamestnancov na trvalý pomer, boli to dohodári . Pokiaľ mu je známe, nie každý deň bežala výroba, čiže tí pracovníci chodili do práce podľa potreby. Nevie sa vyjadriť k otázke odvedenia, resp. zaplatenia poistného. Nákladmi spoločnosti boli nájom, energie, mzdy pre pracovníkov. Aj keď sa výroba nerobila každý deň, bolo potrebné na nájom a energie platiť. Má zato, že objem výroby a pridaná hodnota tejto činnosti nedokázala pokryť náklady, ktoré spoločnosť mala. Pokiaľ sa týka otázky zápočtu medzi spoločnosti M. J. B. L., jednalo sa o poskytnutie červeného mäsa teda hovädziny a bravčoviny. Recipročne L. brala hydinové mäso do svojich predajní. Z týchto obchodov vznikol ten zápočet. Podľa svedka náklady spoločnosti boli na hrane, teda nič nebolo premrštené z ich strany, pokrývali sa len nevyhnutné veci. Pokiaľ sa týka výnosov ceny vytvára trh a je potrebné ho kopírovať pokiaľ chcete byť konkurencie schopný. Pokiaľ sa týka poskytnutých zariadení pre M. J. zo strany J. M. nebol o tom písomný doklad, bolo to na základe ústnej dohody. Spravil sa len súpis zariadenia. V tom čase J. M. bola v konkurze. Myslí si, že správca konkurznej podstaty o tom vedel. Údržbu týchto zariadení si vykonávala vo vlastnej réžii M. J.. Pokiaľ konzultoval veci s obžalovanou za toto odplatu neprijímal, takisto nemal dohodnutý podiel na zisku zo spoločnosti M. J.. Svedok si nepamätá ako bolo účtované o finančných prostriedkoch poskytnutých obžalovanou do spoločnosti M. J.. Pokiaľ mu je známe, tak si obžalovaná nevyplácala ani vlastnú odmenu, teda ani sa nevracali tieto poskytnuté finančné prostriedky. Ak sa vyjadroval, že reálny stav v pokladni nezodpovedá účtovnému, vychádzal z toho, že ak by bol súlad medzi týmito stavmi, tak by dochádzalo aj k úhrade poistného a ostatných vecí. Nevie sa vyjadriť už aj s odstupom času ako sa tieto finančné výpomoci poskytovali. Zo strany obžalovanej bola snaha udržanie spoločnosti aj keď sa na to teraz pozeráme, možno by bolo lepšie to nechať padnúť hneď. Hľadali sa možnosti predaja medzi vlastné predajne, bola aj snaha nájsť aj iných odberateľov aby sa obrat zvyšoval. Myslí, že problém bol aj to, že tu fungujú veľkí dovozcovia, ktorí dokážu dať cenu na úplne inú úroveň ako by to dokázala obžalovaná. Obžalovaná mala snahu rokovať aj s inými odberateľmi. Niektoré obchody sa nerealizovali, pretože mali mať veľký objem, čo nedokázala spoločnosť obžalovaného zabezpečiť. Spomenul by prípad R., kde by nebol problém sa etablovať v ich predajniach ale objem ktorý R. požadovala nebola schopná M. J. zvládnuť.

V rámci prípravného konania boli zabezpečené relevantné účtovné dokumenty a listiny od správcu dane a na ich podklade znalkyňa A. M. C. vypracovala znalecký posudok č. 1/2015. Znalkyňa vykonala ekonomicko-finančnú analýzu podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom skonštatovala, že ani jeden z ukazovateľov likvidity vypočítaný z predložených dokladov nespĺňa doporučené hodnoty, ktoré zodpovedajú reálnej schopnosti firmy splácať záväzky speňažením rôznych zložiek svojho majetku. V ďalšej časti znalkyňa uviedla daňovú povinnosť na DPH skúmanej spoločnosti za roky XXXX-XXXX. Podľa účtovných záznamov spoločnosti následne znalkyňa vypočítala uhradenú DPH a neodvedenú DPH ku dňu XX. XX. XXXX. Ku dňu XX. XX. XXXX evidovala spoločnosť z titulu neuhradenej DPH záväzky vo výške 39 376,40 €. Následne sa vyjadrovala k finančným operáciám v dňoch splatnosti DPH a uviedla, že finančné prostriedky v pokladni, ktoré mala spoločnosť k dispozícií k termínom odvodových povinností, použila na úhradu faktúr a pohonných hmôt. Dňa XX. XX. XXXX bola znalkyňa požiadaná o doplnenie znaleckého skúmania, pričom vypracovala znalecký posudok č. 7/2015 ako doplnok ku znaleckému posudku č. 1/2015. Predmetom skúmania znalkyne bolo realizovanie zápočtov záväzkov a pohľadávok preverovaného subjektu s inými spoločnosťami a vplyvu takého postupu na stav pokladne a účtov v preverovanom období. Znalkyňa zistila na poklade predložených dokladov existenciu dohôd o vzájomnom započítaní preverovaného subjektu so spoločnosťou M. N. N. a so spoločnosťou L. Q. N.. V predloženej účtovnej evidencii však znalkyňa nevedela dohľadať faktúry špecifikované v predmetných dohodách a teda predložené zápočty podľa znalkyne nie sú v účtovnej evidencii subjektu premietnuté v uvádzaných hodnotách. V prípade, že by predmetné zápočty boli riadne účtované, mali by vplyv na finančný tok, pretože by do spoločnosti neprišli žiadne hotovostné platby, ktoré by mohli byť použité na úhrady daňových povinností. Vzhľadom na potrebu ďalšieho doplnenia znaleckého dokazovania

vypracovala znalkyňa znalecký posudok č. 1/2016, v ktorom znalkyňa vypočítala skutočne vybratú DPH v jednotlivých skúmaných zdaňovacích obdobiach. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou A. M. C. pod č. 2/2015, pričom zo záverov znaleckého posudku na čl. 357-517 vyplýva, že za rok XXXX ani jeden z ukazovateľov likvidity /likvidita pohotová, bežná a celková/ vypočítaný z predložených podkladov účtovníctva k XX.XX.XXXX nespĺňal hodnoty, ktoré zodpovedajú reálnej schopnosti firmy splácať záväzky speňažením rôznych zložiek svojho majetku. O zlom stave spoločnosti svedčí aj výška vlastného imania, ktoré za rok XXXX spoločnosť dosiahla, v zápornom výsledku mínus 157.533,- Eur, to znamená, že spoločnosť bola v predĺžení, čo sa oproti roku XXXX výrazne zvýšilo. Zároveň znalkyňa vyčíslila neodvedené čiastky poistného do Sociálnej poisťovne za mesiace Q. XXXX až Q. XXXX za zamestnancov ako aj za zamestnávateľa, z toho vo výške 2.101,83 Eur za zamestnancov a za zamestnávateľa vo výške 6.116,43 Eur. Porovnaním časti za zamestnanca a aj za zamestnávateľa, ako aj spolu, je z prehľadu zrejmé, že k termínu splatnosti odvodových povinností mala spoločnosť v pokladni dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu.

Znalkyňa bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Uviedla, že trvá na obsahoch a záveroch znaleckého posudku č. 1/2015 a jeho doplnku 7/2015. Ani informácie získané na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ju nevedú k tomu, že by na znaleckom posudku niečo zmenila, resp. doplnila. Daňový subjekt mal exekučné konania od roku XXXX. Subjekt v minimálnej miere používal bankový účet, čo vzhľadom na skúsenosti z praxe pokladá za dosť neobvyklé. Neboli vo veci doručené žiadne doklady zo strany správcu dane o tom, že by pohľadávky boli vymáhané exekučne. Z toho vyplýva, že daňový subjekt nemohol hradiť DPH v hotovosti, lebo DPH sa platí na účet správcu dane, pričom na účet daňového subjektu boli vedené exekúcie aspoň podľa predložených dokumentov uvedených v posudku. Aj keď účtovníčka robila zaúčtovanie dajme tomu raz v mesiaci, tak jednotlivé položky sú chronologicky podľa jednotlivých dní dané do účtovníctva a pokiaľ by zostatok mal byť iný ako reálny, vzniklo by manko. Pokiaľ sa týka zápočtov s L., tak v rámci doplnku jej boli doložené podklady ku ktorým sa vyjadrila. V rámci znaleckého posudku l/2016 uvádzala, že oprava oproti pôvodným posudkom bola len v sume 89.345,77,-Eur. Pokiaľ sa svedok V. vyjadroval o postúpení pohľadávky vo vzťahu k spoločnosti B., jeho výpoveď nemení nič na jej záveroch. Finančné výpomoci sú riadne zúčtované v prílohách v hlavnej knihe. Už k XX.XX.XXXX bola zúčtovaná finančná výpomoc od A. V. vo výške 43.000,-Eur a od obžalovanej vo výške 38.200,-Eur. Následne sa táto krátkodobá finančná výpomoc zvýšila z roku XXXX u A. V. zo 7.000 na sumu 50.000,-Eur, takisto u obžalovanej na sumu 45.200,-Eur. V roku XXXX sa finančná výpomoc u A. V. zvýšila o 5.000,-Eur na 55.000,-Eur a u obžalovanej o 28.000,-Eur na sumu 73.200,-Eur. V roku XXXX u A. V. sa zvýšila o 12.000 na 67.000,- Eur a u obžalovanej ostala nezmenená 73.200,-Eur. Myslí, že u obžalovanej sa jednalo o písomný doklad zmluvy o výpožičke, ktorá je v prílohe posudku 7/2015 z XX.XX.XXXX na výšku 15.000,-Eur. Ostatné podklady nemala. Tieto finančné prostriedky smerovali len dnu, vyplácané smerom von neboli, určite sa odrazili v hospodárení spoločnosti. Predpokladá, že tieto finančné prostriedky sa vkladali do spoločnosti na uhrádzanie tovaru. Podstatné náklady spoločnosti smerovali k nákupu tovaru. Znalkyňa sa dočítala vo vyšetrovacom spise, že za tieto tovary platila obžalovaná tak, že vkladala finančné prostriedky na účty dodávateľov. Dosť ich aj nebolo uhradených, pretože sú vo veľkej výške. Mala pri vypracovaní znaleckých posudkov k dispozícii doklady, ktoré sú v znaleckom posudku spomenuté. Podklady doložila samotná obžalovaná na základe jej požiadavky, znalkyňa neskúmala správnosť a opodstatnenosť výšky vyčíslenej DPH v daňových priznaniach, odpovedala len na položené otázky. Takisto neskúmala otázku správnosti a podkladov pre daň na vstupe a na výstupe, pretože takáto otázka jej položená pri zadávaní znaleckého posudku nebola. Pokiaľ by to mala skúmať, tak by potrebovala prvotnú evidenciu DPH, tú nemala, ale ani ju nepotrebovala pre účely znaleckého posudku. Mala však presný zoznam prijatých a vydaných faktúr podľa jednotlivých dodávateľov aj s úhradami a dátumami splatnosti, preto vedela odkontrolovať zápočty a aj jednotlivé variabilné symboly na faktúrach. Prvotné doklady faktúr mala zapožičané obžalovanou. Daňová povinnosť DPH vyplýva okrem iného z rozdielu medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe. Nemala dôvod overovať správnosť a úplnosť exekučných konaní. Dostala od vyšetrovateľky a konateľky podklady, ktoré uvádzal aj v znaleckom posudku, kde skonštatovala, že voči spoločnosti bolo vedené exekučné konanie približne od mesiaca Q. XXXX a následne aj v roku XXXX z titulu neodvedenia dane a poistného. Znalkyňa nevie, či je možné tabuľky na str. 11 posudku č. 7/2015 a tabuľku na str. 11 posudku č. 1/2016 porovnávať, pretože v znaleckom posudku posudok 7/15 na str.11 je uvedené, aký bol vydaný počet faktúr z roku XXXX a XXXX . Zoznam týchto faktúr je v prílohe posudku č.1/2015. V znaleckom posudku l/2016 sú uvádzané uhrádzané faktúry do pokladne a je to aj v hlavičke tabuľky napísané a tabuľka v znaleckom posudku 7/2015 obsahuje všetky faktúry podľa rokov nielen tie, ktoré boli uhradené v pokladni. Zo zoznamu prijatých a vydaných faktúr nie je

zrejmé akým spôsobom boli zaplatené jednotlivým dodávateľom. Mala k dispozícii len tie podklady, ktoré jej boli predložené a sú v prílohe znaleckého posudku. Výšku neuhradenej DPH z daňových priznaní nemala k dispozícií za rok XXXX. Znalkyňa zisťovala aké finančné prostriedky sa objavovali v pokladni. Pri úhradách faktúr nezistila, že by sa uhrádzali veci, ktoré by nemali súvis s podnikateľskou činnosťou alebo by boli vyslovene neefektívne.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX znalkyňa zotrvala na obsahoch a záveroch znaleckého posudku č. 2/2015. Odvtedy, ako bola naposledy vypočutá tunajším súdom prebehla dlhšia doba, skoro 4 roky a preto treba zobrať do úvahy a pozrieť sa na tú záležitosť, či nie je táto vec premlčaná z hľadiska daňového. V prípade vznesenia námietky premlčania u správcu dane by to možno mohol byť dôvod na odpísanie pohľadávky. Nevie sa vyjadriť k otázke, či prípadne nedošlo k postúpeniu týchto pohľadávok, nemá to odkiaľ vedieť. Dá sa to zistiť u správcu dane, ona na to ani nemá právo. Zaoberala sa celým finančným tokom, pretože mala takú otázku. Uviedla v znaleckom posudku vklady jednotlivých spoločníkov, uviedla aj aké boli obraty účtov v banke a v pokladni, teda uviedla koľko finančných prostriedkov do spoločnosti prišlo a koľko bolo vydané, teda uhradené. Taktiež tam uviedla, načo boli tieto finančné prostriedky použité. N. N. má podvojné účtovníctvo, neskúma sa presný finančný tok, pokiaľ nie je nejakým variabilným symbolom rozlišované, ktoré peniaze boli načo presne použité. Ak spoločníci vložili finančné prostriedky do spoločnosti, po ich zaúčtovaní sa stávajú majetkom tejto spoločnosti a spoločnosť s nimi nakladá podľa vlastného uváženia. Za predložené doklady plne zodpovedá ten, kto tieto doklady poskytuje. Nebolo predmetom znaleckého posudku skúmanie vierohodnosti, resp. správnosti týchto údajov. Znalkyňa porovnávala tie údaje, ktoré dostala od účtovnej jednotky a aj s tým, ako to vyúčtovala sociálna poisťovňa, pretože sa za svoju prax nestretla s tým, že by údaje uvádzané sociálnou poisťovňou neboli správne. Na strane 3 zn. posudku č.2/2015 presne uviedla, ktoré doklady mala k dispozícii a od ktorého subjektu. Znalkyňa uvádzala, že nezistila, že by došlo k nejakému uprednostňovaniu veriteľa alebo k nehospodárnosti nákupov. Finančné prostriedky spoločnosti termínu jednotlivých odvodových povinností boli použité na zaplatenie faktúr, nákup pohonných hmôt. Znalkyňa sa zaoberala otázkou, či bola spoločnosť M. N. Y. G. J. v období od XX.XX.XXXX do XX.O..XXXX, resp. od Q. XXXX do Q. XXXX schopná splácať svoje záväzky v stanovených lehotách. Znalkyňa na základe ukazovateľa likvidity vypočítala, či spoločnosť bola schopná splácať takéto záväzky. Na základe týchto prepočtov je zrejmé, ani jeden z ukazovateľov likvidity, z predložených podkladov z účtovníctva nespĺňa doporučené hodnoty, ktoré zodpovedajú reálnej schopnosti splácať záväzky speňažením rôznych zložiek svojho majetku. Znalkyňa tieto veci uvádzala k jednotlivým sledovaným účtovným obdobiam. Zároveň okrem tohto zistila, že spoločnosť dosahovala záporné vlastné imanie v sledovaných účtovných obdobiach, čo v znaleckých posudkoch aj uviedla. Spoločnosť nebola platbyschopná a mala konať v zmysle platných zákonov aj napriek tomu, že boli v jednotlivých obdobiach vykazované v pokladni nejaké sumy. Zistila zároveň, že spoločnosť mala exekúcie, čo v podstate znemožnilo spoločnosti platiť záväzky.

Vo veci boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí v rozhodnom období pracovali v predmetnej spoločnosti, či už v jednotlivých obchodoch, alebo v súvislosti s dovozom tovaru, alebo ako vedúci predajní. Vyjadrovali sa ku skutočnosti ohľadom práce pre spoločnosť M. J. N.. Svedkovia sa vyjadrovali aj k tomu, že hotovosť pochádzajúcu z tržby dávali buď p. C. alebo pánovi V..

Z výpovede svedkyne R. J. Q. bol subjekt M. J. N. registrovaný ako zamestnávateľ od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V tomto období bol subjekt povinný predkladať výkazy poistného a odvádzať a platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Svedkyňa má aj výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne, z tohto je zrejmé výška týchto výkazov, resp. sumy, ktoré bola povinná spoločnosť odvádzať do Sociálnej poisťovne. Pohľadávky Sociálnej poisťovne, za ktoré bolo vznesené obvinenie boli postúpené na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. C./XXXX dňa XX.XX.XXXX spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., tam poskytli aj všetky podklady. Podľa predošlých výpovedí zamestnankyne Sociálnej poisťovne boli výkazy prekladané pravidelne a evidujú na začiatku registrácie aj úhrady zo strany subjektu, teda v niektorých obdobiach subjekt nedlhoval. Poslednú úhradu eviduje v mesiaci 3/2013 zo dňa XX.XX.XXXX. Od mesiaca X/XXXX je evidované začatie neplatenia poistného. Bližšie okolnosti k tomu uviesť nevie, keďže celý spisový materiál postúpili Slovenskej konsolidačnej, a.s.. Zo spisu vyplýva, že boli voči subjektu vedené exekúcie v rámci správneho výkonu, čiže Sociálna poisťovňa si to riešila sama, bližšie sa k tomu nevie vyjadriť. Nevie sa vyjadriť k výške dlhu, ktorý bol postúpený na Slovenskú konsolidačnú, a.s., ale boli to všetky pohľadávky ich poisťovne. Pokiaľ sa platilo bankovým prevodom, tak veľmi záviselo na špecifickom symbole, v tomto príkaze. Pokiaľ nie je symbol uvedený, suma je

naúčtovaná na najstaršie splatné poistné. Pokiaľ tam je špecifický symbol na konkrétny mesiac, tak ide na ten konkrétny mesiac. S obžalovanou ona sama nekomunikovala, ani nevie, či niekto z jej zamestnancov. Svedkyňa nemá záznam o kontrole pri tomto subjekte.

V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa :

Zo spisu

- Trestné oznámenie z čl. 3-6

- Neodvedené a nezaplatené poistné z čl. 22-34 a z čl. 40

- Návrh na vykonanie exekúcie z čl. 35-37

- Výpis z OR z čl. 38

- Výberové podmienky z čl. 39

- Správa Z. z čl. 42-70

- Správa Daňový úrad z čl. 71-281

Zo spisu

- Výzva na vydanie veci z čl. 339-341

- Zápisnica o vydaní veci z čl. 346-347

- Správy Daňový úrad z čl. 350-355

- Trestné oznámenie z čl. 357-400

- Výpis z G. M. J., N. z čl. 404-405

- Zápočty L. Q., N. z čl. 413-477

- J. M. N., N. z čl. 478-483

- Trestné oznámenie z čl. 484-531

- Doplnené oznámenie Daňový úrad z čl. 532-568

- Správa Daňový úrad z čl. 569-570

- N. L. Q., N. z čl. 656-683

- N. M. N., N. z čl. 684-741

Dňa XX.XX.XXXX bolo na OP Zvolen doručené oznámenie N. L. L. J. o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin neodvedenia dane a poistného týkajúci sa zamestnávateľa M. J. N.. J.. Zároveň Sociálna poisťovňa dňa XX.XX.XXXX vypracovala tabuľku neodvedeného a nezaplateného poistného v mesiacoch Q. XXXX – Q. XXXX a to za zamestnancov vo výške 2.101,83 Eur a za zamestnávateľa vo výške 6.116,43 Eur. K predmetnej tabuľke priložila aj evidenčné listy neodvedeného poistného za predmetné obdobie a tieto doklady sa nachádzajú v spise na čl. 23-34. Zároveň dňa XX.XX.XXXX podala Sociálna poisťovňa návrh na vykonanie exekúcie na sumu 1.103,42 Eur a dňa XX.XX.XXXX na sumu 365,77 Eur. V rámci správy Sociálnej poisťovne bol doložený aj výpis jednotlivých zamestnancov a dohodárov vo vzťahu k subjektu M. J. N. /čl. 39/.

Zo správy Unicreditu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že subjekt M. J. N.. J. mala v Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. vedený bežný účet v EUR pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol otvorený dňa XX.XX.XXXX a s účtom mohli disponovať tieto osoby : M. J. N.. J. ako vlastník a B. C. a W. V. ako disponenti. Zároveň boli do spisu doručené výpisy z účtu subjektu M. J. N.. J. od XX.XX.XXXX – S. XX.XX.XXXX. Z prehľadu výpisov z účtu vyplýva, že spoločnosť mala za obdobie Q. XXXX až Q. XXXX vždy kladný zostatok na účte ku koncu mesiaca. Zároveň z tohto výpisu je zrejmé, že prichádzali na predmetný účet platby od subjektu W. P., V. N., N. [. B., T. Y. J..

Dňa XX.XX.XXXX boli vyšetrovateľovi doručené viaceré dokumenty a to : overené fotokópie daňových priznaní k DPH za obdobie rokov XXXX-XXXX a k dani z príjmov právnickej osoby za roky XXXX a XXXX. Pokiaľ sa týka DPH za mesiac S. XXXX vznikol nadmerný odpočet vo výške 1.667,48 Eur, za mesiac U. XXXX daňová povinnosť vo výške 649,52 Eur, za mesiac G. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.448,66 Eur, za mesiac N. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.108,29 Eur, za mesiac B. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.358,90 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.164,96 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.139,20 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.514,48 Eur, za mesiac B. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.268,64 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.604,24 Eur, za mesiac T. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.374,31 Eur, za mesiac R. XXXX

daňová povinnosť vo výške 1.146,96 Eur. Pokiaľ sa týka DPH za mesiac S. XXXX vznikol nadmerný odpočet vo výške 0,12 Eur, za mesiac U. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.645,24 Eur, za mesiac G. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.604,95 Eur, za mesiac N. XXXX nadmerný odpočet vo výške 1.510,49 Eur, za mesiac B. XXXX nadmerný odpočet vo výške 2.315,77 Eur, za mesiac R. XXXX nadmerný odpočet vo výške 984,81 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.587,32 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.676,16 Eur, za mesiac B. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.662,59 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.981,19 Eur, za mesiac T. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.227,96 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 863,75 Eur. Pokiaľ sa týka DPH za mesiac S. XXXX vznikla daňová povinnosť vo výške 775,28 Eur, za mesiac U. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.191,48 Eur, za mesiac G. XXXX daňová povinnosť vo výške 727,94 Eur, za mesiac N. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.877,00 Eur, za mesiac B. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.618,01 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.262,14 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.414,73 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 2.210,77 Eur, za mesiac B. XXXX daňová povinnosť vo výške 344,41 Eur, za mesiac Q. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.028,82 Eur, za mesiac T. XXXX daňová povinnosť vo výške 967,04 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 1.596,72 Eur. Pokiaľ sa týka DPH za mesiac Q. XXXX vznikla daňová povinnosť vo výške 737,99 Eur, za mesiac T. XXXX daňová povinnosť vo výške 752,03 Eur, za mesiac R. XXXX daňová povinnosť vo výške 612,93 Eur.

Predmetný subjekt podal dňa XX.XX.XXXX daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok XXXX, z ktorého vyplýva záporný výsledok hospodárenia mínus 71.269,68 Eur. K tomuto daňovému priznaniu bola daň na úhradu vypočítaná vo výške 0,00 Eur. Súčasťou daňového priznania je aj výkaz ziskov a strát, spolu s poznámkami subjektu k účtovnej závierke k XX.XX.XXXX. Predmetný subjekt podal dňa XX.XX.XXXX daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok XXXX, z ktorého vyplýva záporný výsledok hospodárenia mínus 67.909,18 Eur. K tomuto daňovému priznaniu bola doručená súvaha a poznámky k účtovnej závierke k XX.XX.XXXX.

Na základe zápisnice o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX vydala A. B. C. účtovnú evidenciu subjektu M. J. N.. J. a to : 2 ks šanóny vyšlé faktúry za rok XXXX, pokladňa G. B. U. XXXX, 3 ks šanóny došlé faktúry za rok XXXX, 4 ks šanóny pokladňa za rok XXXX a 2 ks šanóny vyšlé faktúry za rok XXXX. Zároveň obžalovaná dňa XX.XX.XXXX vydala 2 ks pokladničná kniha z prevádzky J., 2 ks pokladničná kniha z prevádzky L., 1ks pokladničná kniha z prevádzky G. a 1 ks pokladničná kniha z prevádzky S..

Daňový úrad dňa XX.XX.XXXX oznámil, že subjekt M. J. N., J. za obdobie XX/XXXX – XX/XXXX B. XX/ XXXX nedoplatok uhrádza formou splátok. Tieto sú platené na účet exekútora. Na základe týchto správ podal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka J. dňa XX.XX.XXXX oznámenie o podozrení zo spáchania daňového trestného činu pre nezaplatenie DPH.

Z výpisu z OR SR subjektu M. J. N., J. vyplýva, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa XX.XX.XXXX s tým, že spoločníkom a jediným konateľom bola obžalovaná.

Zo správy L. Q. N.. J. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetná spoločnosť vydala zápočty so subjektom M. J. N.. J. za roky XXXX-XXXX v celkových výškach 5.774,78 Eur a 6.944,93 Eur. Zároveň bolo predložené saldo konto k XX.XX.XXXX. Ďalej bolo preukázané vzájomné započítanie pohľadávok vo výške 1.802,74 Eur, 2.078,67 Eur a 4.310,33 Eur.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX /čl. 426/ vyplýva, že obžalovaná ako veriteľ poskytla pôžičku dlžníkovi M. J. N.. J. vo výške 15.000.- Eur.

V spise sa ďalej nachádzajú viaceré ďalšie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi L. Q. N. B. M. J. N.. J. vo výškach 4.761,07 Eur, 12.837,49 Eur, 20.175,42 Eur – všetko za roky XXXX. Zo sumárneho prehľadu dohody o vzájomnom zápočte vyplývajú vzájomné zápočty za rok XXXX vo výške 15.000 Eur presne. Za rok XXXX vo výške 89.354,77 Eur, 16.656,11 Eur a 33.744,34 Eur.

Zo správy M. N. N.. O. zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajú dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov vo vzťahu k subjektu M. J. N.. J. vo výške 63.582,32 Eur a 8.025.- Eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovanej A. B. C. ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona v bodoch 1 a 3 obžaloby. Uvedeného konania sa obžalovaná mala dopustiť tým, že zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybrala podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a spôsobila tak väčšiu škodu. Obžalovaná sa bránila tým, že len samotné nesplnenie daňovej alebo odvodovej povinnosti, prípadne spôsobenie dlhu, nenapĺňa automaticky znaky trestného činu. Obhajoba ozrejmila veci ohľadom spoločnosti, podnikania, plnenia a neplnenia daňových povinností, solventnosti spoločnosti eventuálne jej dotovania obžalovanou alebo A. V.. Poukázala ďalej na problémy v rámci hospodárskych výsledkov, na to, že už v roku XXXX boli u subjektu ukazovatele pohotovostnej likvidity a bežnej likvidity pod dolnou hranicou. Ďalej poukázala na to, že spoločnosť neúčtovala pri hotovostnom príjme z malých predajní na dennej báze, ale za celý mesiac naraz, čím vznikol nereálny stav pokladne, ktorý nezodpovedal realite. Obhajoba ďalej poukazovala aj na výpovede zamestnancov spoločnosti o ťažkostiach, ktoré boli počas doby podnikania a akým spôsobom bola zo strany obžalovanej dotovaná táto spoločnosť. K tomuto súd poznamenáva, že pokiaľ sa týka neodvedenia dane a poistného zamestnávateľ z hrubej mzdy zamestnanca po odrátaní príslušných súm ustanovených zákonom vypočíta preddavok na daň, tento zamestnancovi zrazí zo mzdy a má odviesť príslušnému daňovému úradu v lehote ich splatnosti. Zamestnávateľ teda v danom prípade disponuje daňou, ktorú neplatí zo svojich príjmov, ale ju odvádza štátu za svojho zamestnanca z jeho príjmu. Pre zamestnávateľa ide v podstate o „cudzie peniaze“, ktoré pôvodne patrili zamestnancovi ako súčasť jeho hrubej mzdy, avšak zákon stanovil, že zamestnávateľ je povinný zraziť ich z tejto mzdy zamestnancovi a odviesť do štátneho rozpočtu. Ak zamestnávateľ túto povinnosť úmyselne nesplní a daň zamestnancovi síce zrazí, ale si ju ponechá / zadrží/ a štátu ju neodvedie, dopúšťa sa trestného činu neodvedenia dane a poistného. Predpokladom trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že povinný subjekt /teda v danom prípade zamestnávateľ/ mal dostatok finančných prostriedkov na výplatu hrubých miezd /teda miezd vrátane odvodov/. Vo vzťahu ku tomuto trestnému činu súd poukazuje na viaceré znalecké posudky znalkyne A. M. C., ktorými je preukázaná výška odvodov, ich reálne zrazenie, resp. vybratie a následné neodvedenie štátu tak, ako to bolo špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Predmetný trestný čin je možné spáchať aj vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty /DPH/. Jedná sa o nepriamu daň, ktorá je odvádzaná do štátneho rozpočtu platiteľom DPH. V reálnom živote platitelia DPH v príslušnom zdaňovacom období prijímajú zdaniteľné plnenia, čiže nakupujú určité tovary a služby a z týchto si uplatňujú odpočet DPH. Tieto tovary sa služby sú potom využívané na výrobu tovarov a služieb, ktoré platitelia predávajú ďalším subjektom ako svoje výrobky, resp. služby a sú rovnako zaťažené DPH. Klasickým príkladom neodvedenia dane je stav, keď páchateľovi bola DPH zaplatená v cene tovarov, resp. služieb, ktoré dodával svojim odberateľom, avšak túto páchateľ neodviedol do štátneho rozpočtu. Rovnako zadržanie a neodvedenie poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie je v podstate veľmi podobné forme zadržania a neodvedenia dane z príjmu zo závislej činnosti. Systém úhrady odvodov funguje tak, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva určitých zamestnancov, je povinný registrovať sa ako platiteľ poistného v príslušnej zdravotnej a sociálnej poisťovni. Z príslušného vymeriavacieho základu je povinný vypočítať odvody, ktoré má v lehote ich splatnosti uhradiť do zákonom určeného fondu. V danom prípade sa tak nestalo, čo nebolo ani rozporované, poukazovalo sa len na určité okolnosti insolventnosti, nedostatku finančných prostriedkov a pod.. Tvrdenie obhajoby o insolventnosti, kvôli ktorej si spoločnosť neplnila odvodové a daňové povinnosti, nie je podľa názoru súdu relevantné, pretože podnikateľ, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom zisku by mal a musí v prípade, že nie je schopný uhrádzať prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, mzdy a iné záväzky, svoje podnikanie prispôsobiť tak, aby ich buď mohol plniť, alebo musí hospodárenie ukončiť. V prejednávanom prípade znalec uviedol, že pokladňa mala dostatok finančných prostriedkov na to, aby v deň splatnosti boli tieto prostriedky použité na to, na čo majú byť, teda na odvody a dane a nie na rôzne iné úhrady. Obhajoba ďalej tvrdila, že reálny stav pokladne spoločnosti nezodpovedal účtovnému stavu, podľa názoru súdu účtovníctvo bolo spracovávané vždy na podklade dokladov, ktoré predkladala obžalovaná ako konateľka spoločnosti a navyše bola účtovníčkou opakovane neúspešne vyzývaná, aby chýbajúce doklady dodala, a to aj napriek tomu, že sama obžalovaná spoločnosť dotovala vlastnými finančnými prostriedkami. Pokiaľ obhajoba namietala aj okolnosť existencie viacerých započítaní spoločnosti M. J. N. vo vzťahu ku spoločnostiam L. Q. N. a M. N. N., tieto započítania neboli podchytené v účtovníctve spoločnosti obžalovanej, znalkyňa v predloženej účtovnej evidencii nevedela dohľadať faktúry špecifikované v predmetných dohodách. Dôvodom, pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou v zmysle podanej obžaloby, je práve okolnosť záverov viacerých znaleckých posudkov znalkyne A. M. C. a v rámci týchto posudkov obsahujúcich listinné podklady pre odvody resp. dane.

Okolnosť, na ktorú poukazovala obhajoba a to, že v roku XXXX došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení všetkých pohľadávok medzi Sociálnou poisťovňou, resp. Daňovým úradom a Slovenskou konsolidačnou a.s., podľa názoru súdu je irelevantná, nakoľko skutok bol spáchaný už momentom neodvedenia resp. nezaplatenia dane a poistného a táto okolnosť nastala až po veľmi dlhom čase od tohto okamihu.

Pokiaľ bola obžalovaná A. B. C. v pôvodnom rozsudku uznaná pre prísnejšiu právnu kvalifikáciu neodvedenia dane a poistného a aj pre nezaplatenie dane a poistného, od posledného rozhodnutia prvostupňového súdu došlo k novele trestného , na základe ktorej došlo k úprave právnych kvalifikácií a trestov. Pre tento konkrétny prípad sa novela týkala posúdenia konania obžalovanej v bodoch 1 a 3 obžaloby, po novele už len ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa Zákona. Pokiaľ sa týka pôvodného posúdenia skutku, ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. Zákona, po novele toto konanie už nie je trestným činom, keďže jeho trestnosť zanikla vzhľadom na okolnosť, že nebola naplnená výška škody nad 20.000 Eur. Táto okolnosť potom súd viedla k oslobodeniu obžalovanej v bode 2/ v zmysle . Naďalej však zostalo trestné neodvedenie dane a poistného. Pokiaľ sa obhajoba domáhala vypočutia svedkyne \. F. a aj odvolací súd túto svedkyňu spomenul vo svojom rozhodnutí, jej výpoveď sa mala týkať práve nezaplatenia dane a poistného, a keďže konanie obžalovanej v tomto prípade už nie je trestné, súd rozhodol o tomto bode obžaloby aj bez vypočutia predmetnej svedkyne.

Obžalovaná A. B. C. nebola doposiaľ súdne trestaná.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovanej spočíva v tom, že táto porušila právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi daňovými. Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa (vedenie riadneho života pred skutkom) a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zákona. V rámci trestnej sadzby, ktorá bola nanovo stanovená vo vzťahu k prečinu neodvedenia dane a poistného podľa Tr. Zákona a to v trvaní 1-5 rokov, súd zobral do úvahy prevahu poľahčujúcich okolností, netrestanosť obžalovanej. K tomuto súd priraďuje aj ďalšie ustanovenie a to článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom poukazuje na to, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, boli spáchané pred 11 až 13 rokmi, obžaloby boli podané v rokoch XXXX B. XXXX, pričom po dobu vyše 2 rokov v rámci pandemických opatrení sa mohlo vykonať pojednávanie len vo veľmi obmedzenej miere a aj tieto okolnosti viedli súd k tomu, že pri uznaní viny obžalovanej ukladal trest v trvaní 1 roka podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

V zmysle § 61 ods. 6 Tr. zákona v prípade, že súd páchateľa odsudzuje pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2, 3 alebo 4 Tr. zákona, musí ukladať trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odstavci 2. Preto súd obžalovanej ukladal obligatórne trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa a prokuristu právnickej osoby v trvaní 6 rokov. Toto ustanovenie vyššie spomínanou novelou , , nebolo dotknuté a preto je naďalej platné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).