Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-2T/95/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 2. júla 2025 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 24.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 24.9.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

v bode 1) rozsudku

pravdepodobne v čase okolo 15:30 h dňa 13.04.2022, v blízkosti nezistenej autobusovej zastávky v obci C., D. E., bez toho, aby bol držiteľom zbrojného preukazu a spĺňal ďalšie podmienky pre zaobstaranie si a držanie strelných zbraní a streliva, kúpil od bližšie nestotožnenej osoby, vystupujúcej pod menom F., tri kusy nábojov so stredovým zápalom brazílskej výroby, kalibru 6,35 Browning, ktoré následne pri sebe neoprávnene prechovával až do 17:18 h dňa 14.04.2022, kedy mu v G. na ulici F., v blízkosti Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, bolo dané strelivo, podľa zákona číslo o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pri vykonávaní služobného zákroku odňaté príslušníkom Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, na čo bolo toto strelivo, podľa , prevzaté do trestného konania policajtom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Čadca, pričom uvedené strelivo bolo v streľby schopnom stave, a jeho nadobudnutie a držanie bolo možné len pri splnení podmienok uvedených v a zákona číslo o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v bode 2) rozsudku pravdepodobne v čase okolo 15:30 h dňa 13.04.2022, v blízkosti nezistenej autobusovej zastávky v obci C., D. E., bez toho, aby bol držiteľom zbrojného preukazu a spĺňal ďalšie podmienky pre zaobstaranie si a držanie strelných zbraní a streliva, kúpil od bližšie nestotožnenej osoby, vystupujúcej pod menom F., pištoľ tureckej výroby, značky Ekol Tuna, kalibru 8 mm Blanc, výrobného čísla ET-1290090 v upravenom stave, spolu so zásobníkom, ktorej úprava spočívala v nahradení pôvodnej hlavne novou hlavňou, kalibru 6,35 Browning, majúc za následok zmenu pôvodného charakteru zbrane z expanznej zbrane na palnú, guľovú zbraň, v dôsledku tejto úpravy považovanú za zakázanú strelnú zbraň v zmysle písmeno g) zákona číslo o strených zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a následne takto upravenú krátku ručnú palnú zbraň pri sebe neoprávnene prechovával až do 17:18 h dňa 14.04.2022, kedy mu v G. na ulici F., v blízkosti Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, bola daná strelná zbraň, podľa zákona číslo

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pri vykonávaní služobného zákroku odňatá príslušníkom Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, na čo bola uvedená strelná zbraň, podľa , prevzatá do trestného konania policajtom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Čadca, pričom uvedená strelná zbraň bola v streľby schopnom stave, a jej nadobudnutie a držanie bolo možné len pri splnení podmienok uvedených v až a zákona číslo o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za to mu súd podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 2 (dva) mesiace.

Podľa § 51 ods.1, ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím k § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému súd uložil povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa probačnému dohľadu a dostavovať sa v stanovených termínoch, ktoré mu budú určené probačným a mediačným úradníkom k probačnému a mediačnému úradníkovi a počas skúšobnej doby viesť riadny život.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp.zn. , zo dňa 24.05.2023, právoplatný dňa 17.06.2023, ktorým mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov a trest zákazu účasti na verejných podujatiach v trvaní 2 (dva) roky, a to akejkoľvek jeho osobnej účasti na všetkých futbalových zápasoch klubu FC Spartak Trnava, aj mimo územia Slovenskej republiky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., § 62a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu účasti na verejných podujatiach, a to akejkoľvek jeho osobnej účasti na všetkých futbalových zápasoch klubu FC Spartak Trnava, aj mimo územia Slovenskej republiky v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods.1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to pištole tureckej výroby, značky Ekol Tuna, výrobného čísla ET-1290090, s hlavňou kalibru 6,35 Browning a so zásobníkom na strelivo.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí (č.l. 513 spisu). Podané odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním zo dňa 13.11.2024, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2024 (č.l. 535-537 spisu). V úvode odôvodnenia odvolania opísal výrokové časti rozsudku a ďalej uviedol, že s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide výrok o treste, sa z pohľadu zásad pre ukladanie trestov podľa a nasl. možno stotožniť v uložení trestu prepadnutia veci, či peňažného trestu, avšak už nie pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, takýto trest nemožno považovať za primeraný, nakoľko dôsledne nezohľadňuje okolnosti činu a pomery obžalovaného. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na ustanovenie , podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej, tiež poukázal na ustanovenie , podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň podľa prvej vety , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po trestného činu, najmä na jeho násilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Vo vzťahu k uloženému trestu je nevyhnutné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je tiež jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Prokurátor však, na rozdiel od súdu, nepovažoval uložený trest v už uvedenom smere za spravodlivý, považoval ho za príliš mierny, v dôsledku čoho nenapĺňa svoje funkcie, zvlášť neplní svoj účel z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov obžalovaným, či potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Súd sa pri ukladaní trestu v časti stotožnil s jeho návrhom, čo do druhu trestu, teda trestu odňatia slobody a jeho výmery, teda vo výmere troch rokov a dvoch mesiacov, avšak už nie z hľadiska jeho výkonu ako nepodmienečného trestu, so zaradením obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom, v dôsledku čoho podmienečný odklad výkonu tohto trestu považoval za neprimerane mierny, nedostatočný tak z hľadiska zabránenia obžalovanému v ďalšom páchaní trestnej činnosti (represie), ako aj prevýchovy obžalovaného k vedeniu riadneho života (rehabilitácie), ale tiež výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti, či morálneho odsúdenia páchateľa (retribúcie). Vo vzťahu k osobe obžalovaného je nevyhnutné okrem iného uviesť, že z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má bohatú kriminálnu minulosť. V registri trestov má spolu 13 záznamov, pričom v minulosti bol právoplatne odsúdený prevažne pre násilnú trestnú činnosť, ale tiež bol viackrát odsúdený aj pre majetkovú trestnú činnosť. Na Slovensku bol obžalovaný A. B. naposledy právoplatne odsúdený Okresným súdom Trnava, ktorý trestným rozkazom zo dňa 24.05.2023, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2023, uznal obžalovaného vinným pre prečin výtržníctva podľa písmeno d) . Predtým bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 23.07.2008, pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2008, a ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa , za čo mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na 13 rokov, v na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom A. B. bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 20.06.2016, so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a zároveň bol nad ním nariadený probačný dohľad v trvaní 3 roky. Z uvedeného odpisu registra trestov však tiež vyplýva, že A. B. bol opakovane odsúdený aj v Českej republike a to rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 28.11.2018 pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2018, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví podľa platného v Českej republike a trestný čin výtržníctva podľa platného v Českej republike, za skutok ktorý mal byť spáchaný dňa 19.09.2018, pričom mu bol uložený peňažný trest, a následne rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 04.07.2019 pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.07.2019, bol právoplatne odsúdený opäť pre úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví podľa platného v Českej republike a trestný čin výtržníctva podľa smeno a) platného v Českej republike, za skutok ktorý mal byť spáchaný dňa 13.05.2018, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný tak, počas už spomínanej skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s nariadeným probačným dohľadom na území Slovenskej republiky, bol opakovane právoplatne odsúdený v Českej republike pre viaceré úmyselné trestné činy. Rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 14.11.2022 pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.09.2023, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin lúpeže podľa platného v Českej republike a trestný čin neoprávneného obstarania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa platného v Českej republike, za skutok ktorý bol spáchaný dňa 08.07.2018, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 9 mesiacov, ďalej rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 03.11.2023 pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2023, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví podľa platného v Českej republike a trestný čin výtržníctva podľa smeno a) platného v Českej republike, za skutok ktorý bol spáchaný dňa 10.06.2023, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov (bližšie

rozsudky pripojené k trestnému spisu). Obžalovaný tak bol v Českej republike opakovane právoplatne odsúdený aj po spáchaní skutku žalovaného v tomto trestnom konaní, a to aj za skutok spáchaný po prepustení z výkonu väzby v tomto trestnom konaní, ktorá trvala od 14.04.2022 do 16.11.2022. Na právoplatné odsúdenia obžalovaného, ktoré sú už zahladené nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa písmeno m) , možno však na tieto skutočnosti prihliadať pri hodnotení osoby páchateľa, a to z hľadiska, či sa v minulosti už dopustil protispoločenského konania a aký výchovný vplyv mali na jeho nápravu predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty, osobitne z hľadiska ich druhu, výmery a spôsobu ich výkonu. Sumarizujúc uvedené, u A. B. neviedli k náprave tak predchádzajúce opakované odsúdenia spojené s výkonom trestu odňatia slobody, či uložený samostatný peňažný trest alebo samostatný podmienečný trest odňatia slobody, nepochybne nebolo pre neho dostatočnou hrozbou ani už uvedené podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s nariadeným probačným dohľadom, a preto nemožno ani dôvodne (reálne) očakávať, že účel trestu možno dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, hoc aj umocneného uložením povinnosti, či posilneného uložením peňažného trestu. Vo vzťahu k osobným a rodinným pomerom obžalovaného prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o záver súdu, že obžalovaný v súčasnej dobe vedie usporiadaný život, prispieva na výživu svojich detí a na domácnosť, tak uvedené sa nijako výrazne nevymyká bežnému občianskemu životu, pričom vzhľadom na už spomínané právoplatné odsúdenie pre trestné činy, za skutok spáchaný po skutku žalovanom v tomto trestnom konaní, nemožno pri hodnotení obžalovaného dospieť ani k záveru, že po spáchaní žalovaného trestného činu vedie riadny život. Akokoľvek je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať aj osobné a rodinné pomery obvineného, tieto v zásade nemôžu prevažovať a neprevažujú nad záujmom spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľov a ak áno, tak len mimoriadne, v celkom ojedinelých a skutočne výnimočných prípadoch, medzi ktoré však vzhľadom na všetky okolnosti daná trestná vec rozhodne nepatrí, napr. obžalovaný sa osobne nestará o neplnoleté dieťa, ktoré by bolo svojou výchovou, či výživou výlučne na ňom závislé, odkázané. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu je nevyhnutné taktiež poukázať na to, že obžalovaný bol v čase činu pod vplyvom drog (vo vzorke krvi a moču znaleckým skúmaním potvrdená prítomnosť metamfetamínu), pri sebe neoprávnene prechovával upravenú streľbyschopnú strelnú zbraň a tiež strelivo, naviac bol ešte ozbrojený dvoma loveckými nožmi, pričom sa pohyboval v spoločnosti ďalšej osoby s kriminálnou minulosťou, H. I.. Uvedené je potrebné posudzovať aj vzhľadom na povahu a závažnosť stíhaného trestného činu, prečinu a zločinu, či tiež charakter obžalovaného, ako osoby so sklonom k násilnému správaniu sa voči iným osobám (opakovane právoplatne odsúdený pre úmyselné napadnutie inej osoby, resp. úmyselné ublíženie na zdraví inej osobe), či nerešpektovaniu pravidiel správania sa a akýchkoľvek autorít (viď. kriminálna minulosť, predchádzajúce odsúdenia, či podmienečné prepustenie z výkonu trestu s nariadeným probačným dohľadom). Možno tak konštatovať, že vzhľadom na už spomínané zhodnotenie povahy a závažnosti prípadu, ako aj osoby obžalovaného, jeho osobných a rodinných pomerov, nemôže byť u obžalovaného plnený účel trestu iným druhom trestu než nepodmienečným trestom odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom by v tomto prípade neplnilo nie len ochrannú, ale ani preventívno-výchovnú úlohu trestu a to najmä vo vzťahu k spoločnosti a potencionálnym ďalším páchateľom. Pri určovaní druhu a výmery trestu nemožno opomínať záujem spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľov, a rovnako tak nemožno ignorovať ani potrebu dostatočnej ochrany spoločnosti, ktorú zabezpečí najlepšie nepodmienečný trest odňatia slobody, zvlášť ak ide o trestný postih závažnejšieho trestného činu, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V tejto súvislosti možno tiež podotknúť, že súd by mal obžalovaného na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradiť do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( písmeno b/ ). Vo vzťahu k súdom uloženému trestu prepadnutia veci možno podružne poznamenať, že nie je potrebné, aby súd vo výroku o treste duplikoval, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, nakoľko uvedené vyplýva priamo zo znenia ustanovenia . Podľa citovaného ustanovenia rozhoduje súd len vtedy, ak sa vlastníkom prepadnutej veci stáva iný subjekt ako štát. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd Žilina podľa písmeno e) zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina čo do výroku o treste a podľa vec vrátil Okresnému súdu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd podľa rozhodol sám a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody a popri uvedenom treste mu uložil aj peňažný trest a trest prepadnutia veci, konkrétne vecí špecifikovaných v podanej obžalobe.

K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu I. F.. H. H. (č.l. 541-558 spisu), ktoré bolo doručené elektronicky Krajskému súdu v Žiline dňa 4.2.2025, a v tomto uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. Podrobne sa zaoberal dôkaznou situáciou v predmetnom trestnom stíhaní, ktorá podľa jeho názoru odôvodňuje uloženie trestu tak, ako to vyhlásil vo svojom rozsudku okresný súd.

Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania podriadeného prokurátora s tým, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší trest odňatia slobody, avšak s jeho nepodmienečným výkonom. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, podľa ktorej bol v predchádzajúcom konaní na okresnom súde obžalovanému uložený trest odňatia slobody v rozpore so základnými zásadami platnými pre ukladanie trestov, ktoré sú uvedené v § 34 Tr. zák. Navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o uloženom treste a obžalovanému uložiť primeraný súhrnný trest odňatia slobody, ako aj ďalšie tresty uvedené v napadnutom rozsudku s jeho nepodmienečným výkonom.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Uložený trest považoval za primeraný a zákonný s tým, že poukázal na kumuláciu trestu odňatia slobody s ďalšími uloženými trestami a zdôraznil, že trest v predmetnom konaní má byť obžalovanému uložený len za stíhané skutky, resp. skutok, ku ktorému je ukladaný súhrnný trest. Navrhol preto odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v V zmysle ustanovenia ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa prijal. Z uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odňatia slobody odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu tak, ako tieto sú definované v ustanovení § 34 Tr. zák. je trest primeraný. Nestotožnil sa s dôvodmi podaného odvolania prokurátora, a to najmä s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zo strany súdu zvýrazniť, že obžalovaný je živiteľom aj iných osôb. Materiálne sú na neho odkázané ženy, ktoré s ním zdieľali spoločnú domácnosť. Preto aj vzhľadom na dátum spáchania skutkov a ich závažnosť krajský súd nepovažoval za účelné a potrebné v zmysle platných ustanovení vplývať na jeho osobu neprimerane prísnym trestom.

Na základe týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné postupom podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.