Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-26-2025.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/26/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla 2025 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 20T/59/2023 z 27.2.2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 20T/59/2023 z 27.2.2025 bol obžalovaný C. A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
od presne nezistenej doby do 15.05 hod. dňa 26.09.2018 v osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Transportér EČ: D. XXX B., stojacom na poľnej ceste v k. ú. B., vedľa hlavnej cesty č. X/XXXX, prechovával predmet č. 1 nedostatočne vysušený rastlinný materiál zelenej farby v dvoch lepenkových krabiciach o rozmeroch 34 cm x 31 cm x 22 cm a o rozmeroch 19 cm x 11 cm x 7 cm o hmotnosti 243,30 g, po dosušení bola hmotnosť rastlinného materiálu 228,30 g, pričom využiteľná časť rastlinného materiálu bola 214,70 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rastlinného rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 228,30 g s priemernou koncentráciou THC 8,4 % hmotn., obsahujúci 18 035 mg THC v čistom stave, tiež prechovával predmet č. 2 vysušený rastlinný materiál zelenej farby v plastovom vrecku s rýchlouzáverom o rozmeroch 4 cm x 7 cm o celkovej hmotnosti 0,66 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rastlinného rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,66 g s priemernou koncentráciou THC 8,1 % hmotn., obsahujúci 53 mg THC v čistom stave a od presne nezistenej doby do 19.30 hod. dňa 27.09.2018 v mieste svojho bydliska v A. č. XXX, okr. Námestovo, prechovával predmet č. 3 plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi cca 20 x 32 cm, v ňom sa nachádzala plechová krabička striebornej farby s rozmermi cca 9 x 9 x 6 cm s vrchnákom s označením „SECCO“, ktorá obsahovala predmet č. 3/1 sušený rastlinný materiál zelenej farby s celkovou hmotnosťou 15,47 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 15,47 g s priemernou koncentráciou THC 9,4 % hmotn., obsahujúci 1454 mg THC v čistom stave a tiež obsahovala predmet č. 3/2 plastové vrecko s uzatváracou lištou s rozmermi cca 4 x 7,5 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej a hnedej farby s celkovou hmotnosťou 0,49 g, pričom sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis a fermentovaný tabak, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,49 g s priemernou koncentráciou THC 1,2 % hmotn., obsahujúci 6 mg THC v čistom stave, tiež prechovával predmet č. 4 úlomky sušeného rastlinného materiálu zelenej farby v plastovom vrecku s uzatváracou lištou o rozmeroch cca 20 x 32 cm o celkovej hmotnosti 0,40 g, pričom
sa jedná o rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu Cannabis - konopa, predložený rastlinný materiál bol o hmotnosti 0,40 g s priemernou koncentráciou THC 6,6 % hmotn., obsahujúci 26 mg THC v čistom stave, v celkovom množstve zaistenej sušiny 231,72 g spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde u všetkých horeuvedených predmetoch sa jedná o rastliny rodu Cannabis - marihuana, pričom rastliny rodu Cannabis podliehajú ustanoveniam Zákona č. 13/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení Zákona č. 260/1999 Z.z., tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok.
Za to mu súd uložil podľa § 171 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu A. E. F. (č.l. 1001-1004 spisu), ktoré bolo doručené Okresnému súdu Námestovo dňa 17.3.2025, a to proti výroku o vine, výroku o uloženom treste a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, nakoľko toto porušenie spôsobilo, že výroky o vine a treste sú nesprávne. V úvode odôvodnenia odvolania opísal výrokové časti rozsudku a ďalej uviedol, že vo vzťahu k vine za skutok pod bodom 1/ poukazuje obhajoba na to, že obžalovaný bol uznaný vinným aj vo vzťahu k predmetom uvedeným v popise skutku pod č. 3,3/1, 3/2 a 4. Tieto predmety boli podľa názoru obhajoby zo strany OČTK zaistené nezákonne a teda na tieto nie je možné prihliadať v rámci trestného konania. OČTK zaistili tieto predmety pri domovej prehliadke v mieste bydliska obžalovaného, na adrese A. G. XXX, a to dňa 27.09.2018 o 19:30 hod. Návrh prokurátora na nariadenie domovej prehliadky, ako aj samotný príkaz na jej vykonanie vychádzali výlučne z nezákonných výsluchov obžalovaného v postavení podozrivej osoby, ako aj v postavení obvineného po vznesení obvinenia (konštatovali NS SR aj US SR). Zákonné dôkazy obsiahnuté v spise žiadnym spôsobom neodôvodňovali jej vykonanie a tieto ani neobsahovali žiadnu indíciu, že by mal obžalovaný v mieste svojho bydliska prechovávať akúkoľvek sušinu rastliny konope. Domová prehliadka teda bola nepochybne vykonaná len v dôsledku výsluchov/dôkazov, ktoré boli v neskoršom štádiu vyhodnotené ako nezákonné. Obhajoba poukazuje na tzv. doktrínu „plodov z otráveného stromu“, aplikáciu ktorej pripúšťa judikatúra. V zmysle tejto doktríny nie je prípustné využitie dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. Keďže tieto predmety, za prechovávanie ktorých bol obžalovaný odsúdený, boli zaistené pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná výlučne v dôsledku obsahu nezákonného výsluchu obžalovaného, je nutné jej zaistenie pre účely trestného konania považovať za nezákonné, a teda nie je možné na túto sušinu prihliadať a vziať v úvahu pri rozhodovaní o skutku 1/. Napriek uvedenému súd nesprávne akceptoval tieto predmety ako zákonne zadovážené dôkazy. Taktiež obhajoba poukázala na to, že odvolací súd nariadil okresnému súdu vykonať vo veci opätovné vypočutie znalca vo vzťahu k znaleckým posudkom, z ktorých vychádza obžaloba (ako aj napádaný Rozsudok) pri určení obsahu - THC v zadržanej sušine. Odvolací súd takýto postup odôvodnil zmenou Trestného zákona a tým, že trestnosť prechovávania omamných látok je nutné vyhodnotiť vzhľadom obsah zakázanej látky vo forme tzv. voľnej bázy, pričom zo záverov znaleckých posudkov takéto vyhodnotenie zadržaných predmetov nevyplývalo. Určenie množstva účinnej látky vo forme voľnej bázy je pritom odbornou otázkou, ktorú súdy nemôžu vyhodnotiť samé. Okresný súd preto nariadil opätovné vypočutie znalkyne. H. I. vo svojom výsluchu však túto skutočnosť, pre ktorú mal byť vykonaný opätovný výsluch znalca, žiadnym spôsobom neobjasnila a vo svojom výsluchu neuviedla, aké množstvo účinnej látky THC vo forme voľnej bázy zadržané predmety obsahovali. Znalkyňa žiadnym spôsobom neobjasnila, čo je to voľná báza resp. účinná látka vo forme voľnej bázy. Znalecké posudky rovnako takúto informáciu neobsahujú. Obhajoba zdôraznila, že bolo dôkaznou povinnosťou prokurátora, aby uvedené v konaní preukázal a teda preukázal trestnosť žalovaného skutku. Rovnako tak bolo povinnosťou súdu uvedenú skutočnosť zistiť pre správnu právnu kvalifikáciu skutku, k čomu však nedošlo. V tejto súvislosti obhajoba zdôraznila aj to, že opis skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený, neobsahuje uvedenie množstva účinnej látky THC vo forme voľnej bázy tak, ako to vyplýva z § 135c ods. l a § 135 ods. 1 v spojení s Prílohou č. 1 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani konštatovať naplnenie skutkovej podstaty tr. činu podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona. Z výsluchu znalkyne však vyplynulo, že v konaní bolo z celkovo zaistenej sušiny 231,72 g podrobených znaleckému skúmaniu len cca 29 %. Znalkyňa uviedla, že z predmetu č. 1 z využiteľnej hmotnosti 214,70 g bolo odobratých len
cca 50 g „ako reprezentatívna vzorka“ pre účely homogenizácie, po vykonaní ktorej bolo následnému skúmaniu podrobených 1,83 g. Znalkyňa teda potvrdila, že zvyšok predstavujúci cca 80% hmotnosti tohto predmetu vôbec skúmaný nebol. V rámci svojej výpovede ďalej znalkyňa uviedla, že optickým skúmaním nie je možné určiť, aké množstvo THC rastlina obsahuje, nevie so 100% istotou vylúčiť, že zadržaná a neskúmaná časť materiálu z predmetu č. 1 bola tvorená technickým konope obsahujúcim minimálne množstvo THC, ak by bolo z predmetu odobraté iné štatistické množstvo, tak by nemusel byť výsledok rovnaký, nevie uviesť, presne koľko materiálu bolo použitého na homogenizáciu, ale že to bolo cca 50 g, pričom však pri tomto úkone nebola prítomná, nevie uviesť rozdiel; obsahu THC v miligramoch medzi reprezentatívnou vzorkou a neskúmanou časťou. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmet č. 1, za prechovávanie ktorého bol obžalovaný odsúdený, bol skúmaný len v rozsahu cca 20 % a vo zvyšku nie. Závery znaleckého posudku sú teda nesprávne, pretože tieto vychádzajú z hypotézy, ktorá v konaní nebola preukázaná exaktným spôsobom. Závery uvedené v znaleckom posudku sú teda len odhadom znalkyne. Trestný zákon úplne presne vymedzuje a stanovuje, koľko účinnej látky vo forme voľnej bázy musí materiál obsahovať, aby ho bolo možné považovať za omamnú látku, resp. od takéhoto určenia sa odvíja kvalifikácia skutku. Vina obžalovaného pritom musí byť preukázaná jednoznačne a mimo akýchkoľvek pochybností. V danom prípade prevažná časť materiálu skúmaná vôbec nebola (cca 80%) a znalkyňa vychádzala len z ňou tvrdeného predpokladu bez opory v priamom vedeckom skúmaní. Pokiaľ má byť obžalovaný odsúdený aj za prechovávanie tohto predmetu, nie je možné vychádzať z toho, že cca 20 % z jeho hmotnosti obsahovalo THC v rovnakom množstve, ako v neskúmanom zvyšku. Zvyšok tohto materiálu bol skúmaný len vizuálne, kedy, ako uviedla znalkyňa, ani nie je možné zistiť, či sa jedná o konope s obsahom THC alebo o technické konope, ktoré THC prakticky neobsahuje. Jedná sa o zásadný nedostatok znaleckého dokazovania, ktoré je pre účely trestného konania nepoužiteľné. Vzhľadom na uvedené obhajoba navrhla doplniť znalecké dokazovanie za účelom skúmania celého tohto materiálu (predmet č. 1) tak, aby bolo jednoznačne určené, či sa jednalo o omamnú látku a ak áno, koľko účinnej látky THC vo forme voľnej bázy obsahovala. Súd však návrh obhajoby na doplnenie znaleckého dokazovania odmietol a nekriticky sa stotožnil s tvrdením znalkyne, že podľa jej názoru (teda nie podľa výsledkov skúmania) by bol aritmetický priemer celého materiálu +- totožný ako pri skúmaných 20%. Odhliadnuc od nesprávnosti výroku o vine, považovala obhajoba uložený trest, a to najmä vzhľadom na povahu skutku, jeho spoločenskú nebezpečnosť, okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, za nesprávny a neprimerane prísny. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na to, že obžalovaný bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody spolu cca 4,5 roka. Ústavný súd SR a NS SR pritom zrušili celkom štyri meritórne rozhodnutia OS Námestovo a KS Žilina konštatujúc zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu, spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu a prezumpciu neviny, ktoré sú garantované Ústavou SR a Dohovorom. Obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode počas viac ako štyroch rokov na podklade nezákonných dôkazov a nezákonných rozhodnutí. Trestné stíhanie preto ešte nie je ani po cca šesť a pol roku skončené, čo je možné považovať za zásadné prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené výlučne nezákonnosťou zrušených rozhodnutí. Judikatúra súdov pritom pripúšťa kompenzáciu v dôsledku prieťahov v konaní aplikáciou inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. V danom prípade preto podľa názoru obhajoby prichádzala v úvahu aplikácia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, a to v maximálnej možnej miere. Obhajoba vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil napádaný rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 27.02.2025, č. kon. 20T/59/2023 a aby postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za zákonný a dôvodný. Stotožňuje sa so všetkými jeho výrokmi. Vzhľadom na to považovala argumenty obhajoby za nedôvodné a nevidela dôvod na aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák. Taktiež nepovažovala za dôvodný ani argument obhajoby, že vo veci vznikli neprimerané prieťahy, nakoľko táto vec bola prejednávaná plynulým spôsobom a čas dĺžky trvania trestného stíhania bol podmienený konaním o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Pre uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Obhajca obžalovaného uviedol, aby súd rozhodol v zmysle písomných dôvodov podaného odvolania, ako aj v ňom uvedeného návrhu.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a vo výroku a uloženom treste.
Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrili najmä tie, ktoré boli uvedené a podrobným spôsobom opísané už v predchádzajúcich rozhodnutiach krajského súdu. Tieto rozhodnutia sa týkali dôkaznej situácie, ktorá vyplývala ako už z prvostupňových, tak aj z druhostupňových rozhodnutí súdov. Preto krajský súd na tieto odôvodnenia rozhodnutí v celom rozsahu pokiaľ sa týka viny odkazuje. Druhostupňový súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by predchádzali vyhlásenému a napadnutému rozsudku okresného súdu. Okresný súd správne aj s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR ustálil vinu obžalovaného, a to na základe procesne správne zabezpečených dôkazov. Krajský súd aj s odkazom na svoje predchádzajúce dôvody rozhodnutia nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Argumenty obhajoby spochybňujúce napadnutý rozsudok odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a produkované s účelom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že obžalovaný je narkoman, ktorý pre svoju potrebu prechovával zakázané množstvo drogy. Uvedené je nespochybniteľne preukázané, a to na základe správne vykonaného dokazovania. V neuvedených podrobnostiach druhostupňový súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu. S dôvodmi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožňuje a tieto si osvojil.
Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania obžalovaného odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby obžalovaného či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito argumentmi obhajoby presvedčivo vysporiadal a uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých uznal obžalovaného vinným.
Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu. V tejto súvislosti krajský súd opakovane odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil.
Z dôvodu, že krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest, ktorý bol uložený obžalovanému rešpektuje zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov a tieto sú uvedené v § 34 Tr. zák. Trest je aj výsledkom predchádzajúcich mimoriadnych opravných prostriedkov a tento zohľadňuje rozhodnutia súdov vyššej inštancie. Krajský súd v celom rozsahu rešpektuje dôvody rozhodnutí nadriadených súdov, a preto s absenciou odvolania prokurátora dospel k záveru, že aj pokiaľ sa týka uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane mierny, je rozhodnutie okresného súdu nespochybniteľné.
Z uvedeného dôvodu krajskému súdu neostávalo nič iné, len odvolanie obžalovaného zamietnuť procesným postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.