Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-21-2025.pdf
PDF · 109.3 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 8 - 33T/21/2025
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou Hanzlík Šulekovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 02.07.2025, takto
r o z h o d o l :
- 2 - 33T/21/2025
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e : dňa 15.02.2023 v čase o 14.20 hod. na diaľnici R1 na 48,5 kilometri v smere od Nitry na Banskú Bystricu viedol ako vodič dodávku D. E. s ev. č. F. XXX E. v pravom jazdnom pruhu, pričom v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho prednou pravou časťou vozidla narazil do zadnej časti návesu pred ním jazdiaceho nákladného vozidla zn. Scania s ev. č. G. XXXXX, EČV návesu H. XX H., v dôsledku čoho utrpel spolujazdec vo vozidle FIAT Ducato zranenia – zlomeninu rebier vľavo vpredu 2 – 10 s posunutím úlomkov, vpravo blokovo 2 – 8 na oblúkoch, zlomeninu hrudnej kosti vpredu v centre s posunutím úlomkov o celú hrúbku kosti s pomliaždením pľúc a s krvácaním obojstranne vzadu a krvácaním do dutiny hrudnej obojstranne, zlomeninu krčných stavcov prvého až piateho, kde na prvom stavci C1 mal čiastočný úlomok z kosti z prednej plochy stavca 2,5 x 3 mm, na stavci treťom C3 zlomeninu kĺbového výbežku, na stavci C4 zlomeninu trieštivú kompresívnu tela stavca so znížením prednej hrany 2/3 a s posunutím do kanála, zlomenina zadných oblúkov piateho stavca C5 s posunutím, zlomeniny priečnych výbežkov IV. stavca driekovej chrbtice vľavo bez posunutia úlomkov, hemoragický šok, zlomeninu tvárového skeletu hlavy, zlomeninu stien tvárovej dutiny, zlomeninu stien prínosovej dutiny a to v kosti prínosovej obojstranne s tržnou ranou 15 cm dlhou na čele a temene hlavy, ťažký otras mozgu spojený s ťažkým bezvedomím a aj zástavou srdcovej a dýchacej činnosti, krvácanie pod mozgový obal a to pavúčnicu mozgu vpravo plášťového charakteru, opuch mozgu a porušenie hranice medzi šedou a bielou hmotou mozgu ako aj poruchu gyrifikácie (vyrovnávanie mozgových záhybov), pričom poškodený I. H. v dôsledku týchto zranení dňa XX.XX.XXXX zomrel, t e d a : inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom,
t ý m s p á c h a l :
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona v znení zákona č. 150/2025 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“). Za t o m u s ú d u k l a d á : Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (troch) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
- 6 - 33T/21/2025
O d ô v o d n e n i e
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 96/23/4403 podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 07.04.2025 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. (ďalej len „obžalovaný“). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, postupom podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku s použitím § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym nedbanlivostným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom i súdnom konaní: Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 35/2023 J. K. H., znalca z odvetvia zdravotníctva a farmácia, odboru ortopédia, zo dňa 12.05.2023, z ktorého vyplynulo, že u poškodeného nastala polytrauma - sériová zlomenina rebier vľavo vpredu 2.-10. s posunutím úlomkov o celú hrúbku kosti s pomliaždením pľúc a s krvácaním obojstranne vzadu s vyplavením vzduchu obojstranne vpredu plášťového charakteru a krvácaním do jej dutiny hrudnej obojstranne, čo vľavo si vyžiadalo drenáž a aktívne odsávanie, zlomenina krčných stavcov prvého až piateho, kde na prvom stavci C1 mal čiastočný úlomok z kosti z prednej plochy stavca 2,5 x 3,0 mm, na stavci treťom C3 mal zlomeninu kĺbového výbežku vľavo veľkosti 10 x 10 mm, na stavci štvrtom C4 trieštivú kompresívnu zlomeninu tela stavca so znížením prednej hrany o 2/3 a s posunutím do kanála, a zlomeninu priečneho výbežku vpravo, kde posun stavca voči stavcu piatom C5 bol o 5 mm dopredu a utrpel aj zlomeninu zadných oblúkov piateho stavca C5 s posunutím, zlomeniny priečnych výbežkov I.-V. stavca driekovej chrbtice vľavo bez posunutia úlomkov, hemoragický šok, zlomeninu tvárového skeletu hlavy, kde v oblasti prínosovej dutiny hornej čeľuste vpravo mal zlomeninu stien tejto dutiny a podobne mal zlomeninu stien ďalšej prínosovej dutiny, a to v kosti klinovej obojstranne, tržnou ranou 15,0 cm dlhou na čele a temene hlavy, s ťažkým otrasom mozgu spojeným s ťažkým bezvedomím a aj zástavou srdcovej či dychovej činnosti, ktorá si vyžiadala kardiopulmonálnu resuscitáciu, s podporou srdcovej činnosti masážou a pôsobením vasopresorov (látok na oživenie a podporu srdcovej činnosti typu adrenalínov) a krvácaním pod obal mozgový a to
pavúčnicu mozgu vpravo plášťového charakteru, poškodený utrpel závažný stav a to opuch mozgu a porušenie hranice medzi bielou a šedou hmotou mozgu, ako aj poruchu gyrifikáciu (vyrovnanie mozgových záhybov), pričom stav vznikol na podklade dlhotrvajúceho odkysličenia mozgu po nehode, a bol vyhláseným ako závažný, ireverzibilný a nakoniec viedol k jeho úmrtiu. Uplatnenie nároku na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zo dňa 01.02.2024, z ktorého vyplynulo, že poškodená spoločnosť si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody v celkovej výške 30.755,95- Eur titulom uhradenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodenie zdravia s následkom smrti poškodeného I. H.. Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 11.09.2024, v zmysle ktorej si poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica uplatnila náhradu v škody vo výške 7.655,25- Eur titulom vyplatenia nemocenských dávok poistencovi I. H. vo výške 102,20- Eur a sirotského dôchodku E. H. vo výške 7.553,05- Eur. Poškodený zároveň uviedol, že výška škody nie je konečná, nakoľko vyplácanie dôchodku E. H. naďalej trvá. Evidenčná karta vodiča, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný sa pred spáchaním trestného činu dopustil celkovo štyroch dopravných priestupkov (v rokoch 2007, 2011, 2019 a 2021). Za uvedené priestupky bol obžalovaný potrestaný pokutami v rozmedzí 10,- až 66,- Eur. Odpis registra trestov a výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo bol doposiaľ postihnutý šesťkrát, z toho jedenkrát pred spáchaním prejednávaného trestného činu (v roku 2021) a päťkrát po spáchaní prejednávaného trestného činu v dňoch 28.09.2023, 30.10.2023, 20.05.2024, 21.05.2024 a 12.08.2024 pričom sa vo všetkých prípadoch jednalo o priestupky na úseku dopravy, spočívajúce v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti (tri priestupky) a inom porušení všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dva priestupky). Vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky menej závažné, neboli spáchané pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok. Za spáchanie uvedených priestupkov bol obžalovaný postihovaný pokutami vo výške od 10,- Eur do 50,- Eur a v jednom prípade napomenutím. Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom priblížil, že je zamestnaný v spoločnosti UNITECHNOLOGY s.r.o. ako vodič - zásobovač od roku 2021 a predtým bol päť rokov zamestnaný v spoločnosti TRANSMEDIK ako vodič. Je ženatý, otcom jednej dospelej dcéry. Obžalovanému bola diagnostikovaná rakovina, absolvuje liečbu - chemoterapiu, na ktorú cestuje autom. Liečba prebieha na cykly, ktorých je celkovo 6. Prebieha tým spôsobom, že tri týždne chodí raz za týždeň na dávku a týždeň má voľno. Po absolvovaní uvedených cyklov podstúpi vyšetrenia na zistenie aktuálneho zdravotného stavu. Manželka obžalovaného je dlhodobo PN, na týždennej báze chodí do nemocnice na injekciu a má stanovený termín operácie kvôli zdravotným problémom s kolenom. Manželka nezvláda šoférovať. K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zabezpečené listinné dôkazy. Z lekárskych správ obžalovaného a manželky obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný je liečený na chemoterapeutickej ambulancii s diagnózou zhubný nádor podžalúdkovej žľazy a jeho manželka je liečená na ortopedickej ambulancii s bolesťami pravého kolena na podklade ťažkej gonartrózy. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 15.05.2025 súd zistil, že rodinné pomery obžalovaného sú bez problémov, býva s manželkou. V mieste bydliska má dobrú povesť, je nekonfliktný. Zo správy Obce Podkonice zo dňa 21.05.2025 vyplynulo, že obžalovaný sa na verejnosti neprejavoval negatívne, doposiaľ neboli riešené žiadne jeho poklesky a neboli mu udelené žiadne opatrenia. Má dobré povahové vlastnosti, v obci má dobrú povesť obetavého manžela a otca rodiny. Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Zverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia čl. I bodu 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5, čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4, čl. XVII bodu 7 a čl. II bodu 4 v časti slov „a 6“, bodu 38 v časti slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6“ a bodu 39, zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol dňom 06.08.2024 účinnosť zákon č. 40/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 2 odseku 1 Trestného zákona a s ohľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného prichádzala do úvahy aplikácia vyššie citovaného ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2025 učinil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom následne prijaté, súd dospel k záveru, že sa jedná jednoznačne o úpravu pre obžalovaného priaznivejšiu, a aplikoval na prejednávanú vec Trestný zákon v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, jeho úsilie o náhradu škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodenými, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalším základným pravidlom pri ukladaní trestu je ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. V kontexte vyššie uvedených zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na nasledujúce poľahčujúce okolnosti: Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný sa síce pred spáchaním trestného činu dopustil štyroch dopravných priestupkov (v rokoch 2007, 2011, 2019 a 2021), avšak všetky boli menej závažného charakteru a medzi spáchaním posledného z nich dňa 10.09.2021 a prejednávaného trestného činu dňa 15.02.2023) uplynula dlhšia doba a z uvedeného dôvodu pri posudzovaní vedenia riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu súd na ne neprihliadal. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný opakovane pri výsluchoch v prípravnom, ako aj na hlavnom pojednávaní, priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že obžalovaný pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal súdu a orgánom činným v trestnom konaní tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2025 a podrobne pri svojom výsluchu v prípravnom konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, čím sa pričinil o skrátenie súdneho konania bez potreby vykonania rozsiahleho dokazovania. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad na ukladanie sankcií podľa § 33a Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na závažný následok trestného činu spočívajúci v spôsobení smrti poškodeného v prípade obžalovaného nie je postačujúce na dosiahnutie účelu trestu uloženie sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode a práve naopak s cieľom čo najlepšie splniť účel trestu predpokladaný v § 34 odsek 1 Trestného zákona, môže byť tento účel u obžalovaného splnený práve hrozbou trestom odňatia slobody, pretože tento bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život pre to, aby súd mohol rozhodnúť o tom, že sa v nej osvedčil. V rámci základnej trestnej sadzby podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona dva až päť rokov, využijúc moderačné právo v zmysle ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený kladne, zároveň zastal výrazne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a je dlhodobo riadne zamestnaný, ako aj s ohľadom na zdravotné problémy obžalovaného a jeho manželky, ukladal súd obžalovanému trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to na samotnej spodnej hranici vo výmere jeden rok a štyri mesiace.
Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na dva roky. Účelom trestu zákazu činnosti je páchateľa trestného činu vyradiť z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden až desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou. V prípade obžalovaného ide o človeka bezúhonného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, spáchal celkom deväť dopravných priestupkov, pričom po spáchaní prejednávaného trestného činu sa dopustil piatich z nich. Obžalovaný je v osobnom živote hodnotený pozitívne a zároveň z miesta jeho bydliska neboli zaznamenané žiadne negatívne informácie k jeho osobe. Súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti prihliadal aj na osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý je sám onkologickým pacientom a dlhodobý zhoršený zdravotný stav jeho manželky. V kontexte uvedeného a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a s prihliadnutím na jeho kritický postoj k spáchanému trestnému činu súd dospel k záveru, že obžalovanému postačí uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere tri roky. Súd zároveň pri ukladaní trestu zákazu činnosti zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného uvedené dôvody neboli dané. V zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona totiž možno mimoriadne znížiť trest s prihliadnutím buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa. Pri pomeroch páchateľa sa jedná o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest zákazu činnosti uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Pokiaľ ide o existenciu mimoriadnych skutkových okolností prípadu, možno pod nimi rozumieť také okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa, inými slovami ide o okolnosti, ktoré pôsobili na páchateľa trestného činu a ktoré odôvodňujú úvahu konajúceho súdu o uložení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V zmysle vyššie uvedeného, súd starostlivo sa zaoberajúc pomermi obžalovaného a okolnosťami prípadu, považoval za nutné v prvom rade poukázať najmä na skutočnosť, že obžalovaný je dlhoročný vodič z povolania (štyri roky ako vodič - zásobovač a predtým päť rokov ako vodič). Obžalovaný, ako vodič z povolania si má byť osobitne vedomý dôsledkov porušenia povinností sledovať situáciu v cestnej premávke a venovať sa plne vedeniu vozidla (§ 4 odsek 1 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke), a to obzvlášť na diaľniciach, resp. cestách, na ktorých zákon upravuje výrazne vyššiu maximálnu povolenú rýchlosť jazdy a kde obvykle pri dopravných nehodách dochádza k fatálnym následkom na ľudských životoch a zdraví. Zároveň neuniklo pozornosti súdu správanie sa obžalovaného po spáchaní prejednávaného trestného činu, kedy sa dopustil celkom piatich priestupkov, pričom vo všetkých prípadoch ide o dopravné priestupky spočívajúce v nedodržiavaní predpísanej rýchlosti a iných porušeniach cestného zákona (nepripútanie bezpečnostným pásom a státie na zákaze zastavenia). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať výrazne laxný prístup obžalovaného k dodržiavaniu dopravných predpisov, kedy aj v prípade prejednávaného trestného činu došlo práve porušením § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o cestnej premávke k dopravnej nehode, keďže sa obžalovaný ako vodič plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke. V neposlednom rade nie je možné opomenúť ani rozsah následkov, ktoré boli zo strany obžalovaného spáchaním trestného činu spôsobené, a to spôsobenie vážnych zranení, v dôsledku ktorých následne poškodený I. H. zomrel. Súd tak uzavrel, že obžalovaným uvádzané okolnosti týkajúce sa jeho osobných pomerov a zdravotného stavu, existencie viacerých poľahčujúcich okolností pri absencii priťažujúcich okolností a závislosť
jeho chorej manželky na jeho mobilitu, sú síce významné, v konečnom dôsledku na ich základe bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak nemožno ich považovať za pomery páchateľa odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, a to aj s ohľadom na vyššie uvedené následky trestného činu, ktoré boli spôsobené porušením povinností obžalovaného ako vodiča a správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu. Kombinácia takto uložených trestov obžalovanému, teda uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby a trestu zákazu činnosti, podľa názoru súdu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou aj vtedy, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. V prípade osôb, ktoré boli použité pri činnosti právnickej alebo fyzickej osoby, môže ísť o osoby v pracovnom pomere, môžu to byť osoby, ktoré plnia svoje pracovné úlohy na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo aj osoby, ktoré právnická osoba využíva na svoju činnosť na základe inej zmluvy či napríklad na základe jednorazovej objednávky. Podstatné je, že „osoba použitá na činnosť“ nevykonáva prácu či inú činnosť vo svojom vlastnom mene a na vlastné riziko, ale v mene právnickej alebo fyzickej osoby, podľa jej príkazov, na jej riziko a v jej záujme. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ku spáchaniu skutku došlo v čase, kedy obžalovaný vykonával pracovnú činnosť pre svojho zamestnávateľa – spoločnosť UNITECHNOLOGY s. r. o. na pozícii vodič – zásobovač, obžalovaný nie je subjektom zodpovednosti za škodu tak ako to uvádza § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd o náhrade škody, ktorú si uplatnili Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nerozhodoval. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
- 2 - 33T/21/2025
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.