Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoP-109-2025.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Subarea
13CoP/109/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX E., F., v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky B. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX E., F., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom A. XX, XXX XX G. G. a otca H. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G. XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Drahomírom Ivanom, advokátom, so sídlom J. F. XX, XXX XX K., v konaní o návrhu rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/71/2025-101 zo dňa 22. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen zamietol návrh otca a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali nahradenia súhlasu druhého rodiča k zápisu maloletej do základnej školy. Otec sa domáhal nahradenia súhlasu matky so zápisom maloletej do Základnej školy E. L., so sídlom M. XXX/XX, G. a matka na druhej strane sa domáhala nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletej do Základnej školy s materskou školou, so sídlom N. X, G. G.. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 CMP s použitím ust. § 324 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že v tomto štádiu konania nemal osvedčené také skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba upraviť vzťahy medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu zo strany súdu. Zásah do rodičovských práv otca, ako i rodičovských práv matky by v tomto štádiu konania bol nevhodný, keďže návšteva základnej školy je povinná a určené sú aj spádové školy podľa trvalého bydliska maloletého dieťaťa, kde si dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Otec a aj matka sa domáhajú, aby súd nahradil ich vzájomný súhlas so zápisom do školy, ktorá nie je spádovou školou, pričom v zmysle s ust. § 20 ods. 2 školského zákona je zákonný zástupca dieťaťa povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, ak zákonný zástupca nevyberie pre svoje dieťa inú základnú školu (§ 20 ods. 5 školského zákona). Trvalé bydlisko maloletej je v tomto prípade obec Selce, v ktorom obvode sa nachádza i základná škola. Zákon teda jasne ustanovuje, v ktorej škole si má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, kde i maloletá musí byť prijatá. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obidvaja rodičia maloletého dieťaťa.
3. Otec vo svojom odvolaní prostredníctvom právneho zástupcu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie majúc za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo veci sa podľa jeho názoru konajúci súd arbitrárne zbavil zodpovednosti rozhodnúť zjavný problém, vzniknutý medzi stranami sporu, pričom iba jednoducho poukázal na ustanovenie školského zákona bez bližšieho posúdenia skutočností relevantných pre konanie. Z podaných návrhov je zrejmé, že sa rodičia medzi sebou nevedia dohodnúť, ktorú základnú školu bude navštevovať maloletá A. a súd bez bližšieho skúmania a posúdenia skutočností predložených účastníkmi rozhodol tak, že obidva návrhy rodičov zamietol, čím však nevyriešil vzniknutý problém. Dohoda medzi rodičmi bola v minulosti reálna a skutočne daná, na čo bola náležite pripravovaná aj maloletá s tým, že bude navštevovať základnú školu v G.. Maloletú pripravovala na uvedené aj samotná matka maloletej, aj keď je zrejmé, že tieto skutočnosti bude popierať a predkladať súdu názor, že základná škola v G. G. je skutočne najlepšie riešenie. V podanom návrhu poukazoval aj na vzdialenosti a na skutočnosť, že terajšie bydlisko matky maloletej sa nachádza v blízkosti centra G. G. E. doprava do školy maloletej je v závislosti od rannej špičky komplikovanejšia. Poukázal aj na nestabilitu prostredia maloletej A. vytvoreného pri matke, kedy matka, rovnako ako bydlisko, strieda aj zamestnanie a nemá sama poriadne vytvorené stabilné prostredie, z čoho je zrejmé, že nemôže vytvoriť ani stabilné prostredie pre dcéru a svojím návrhom sleduje len vlastný záujem (nie záujem dcéry), a to v súvislosti so svojou dochádzkou do nového zamestnania.
4. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zmeniť a udeliť súhlas za otca k podaniu žiadosti o zápis maloletej A. B. do Základnej školy s materskou školou, so sídlom N. X, G. G., E. aj súhlas s rozhodnutím o prijatí maloletej A. do uvedenej základnej školy. Poukazovala na to, že po doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým obidva návrhy rodičov boli zamietnuté s tým, že dcéra má navštevovať základnú školu F. podľa miesta jej trvalého pobytu, riaditeľ školy odmietol prijať žiadosť s odôvodnením, že mu nikto vyslovene neprikazuje zo súdu dcéru prijať. Nakoľko riaditeľ odmietol vydať rozhodnutie o neprijatí, hoci ho o to vyslovene žiadala, vydal jej aspoň potvrdenie, že dcéra nemohla byť z ich strany prijatá, nakoľko žiadosť nebola podpísaná obidvoma zákonnými zástupcami. Podstatné podľa jej názoru je nielen to, že súd zamietol obidva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ale zároveň nenariadil, aby dcéra bola prijatá aspoň do spádovej školy, preto z uvedeného dôvodu zotrvala na svojom návrhu. Na doplnenie uviedla, že po rozhodnutí súdu sa jej právny zástupca kontaktoval s právnym zástupcom otca, či by bolo možné dôjsť k nejakému kompromisnému riešeniu, ktoré by zohľadňovalo okrem najlepšieho záujmu dieťaťa s nástupom na povinnú školskú dochádzku, aj skutkovú realitu spočívajúcu v bývaní a práci rodičov v rôznych okresoch, pričom zo strany otca vzišiel návrh zapísať dcéru na základnú školu vo K. s tým, že by zároveň ona zmenila prácu a zamestnala sa vo K.. Zrejme aj otec si uvedomil, že takáto požiadavka je z jeho strany neprimeraná, nakoľko o nej nepísal ani vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Bola toho názoru, že je výsostne na jej rozhodnutí, kde chce vykonávať zamestnanie, o to viac, že práca, ktorú jej ponúkal otec, bola na pracovisku, kde pôsobila aj matka otca, s ktorou nevyhľadáva stretnutie. Pokiaľ otec spochybňuje výchovné prostredie pre maloletú dcéru v jej domácnosti, mala za to, že zmena bydliska a založenie rodiny s novým partnerom nepovažuje za nič mimoriadne, čo by ohrozovalo z akéhokoľvek uhla pohľadu stabilitu výchovného prostredia u maloletej A.. V ďalšom poukazovala aj na vzdialenosti bydliska a základnej školy vo Zvolene.
5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom písomne podanom odvolaní. Opätovne poukazoval na to, že matka si neustále presadzuje len svoje záujmy a stále zavádza súd, že navrhla najlepšie kompromisné riešenie ohľadom základnej školy, ktorú bude navštevovať maloletá. Už vo svojom odvolaní poukazuje na to, že problém nastal v momente, keď otec jednak odmietol podpísať prihlášku na základnú školu F., ale zároveň aj v tom istom uvádza, že jej riaditeľ základnej školy avizoval, že maloletú A. nezoberie dôvodiac plným stavom. Matka ho najprv očiernila, že on odmietol podpísať prihlášku a následne poukazoval na to, že jej sám riaditeľ oznámil, že maloletú do školy nezoberie. Vo svojom odvolaní sa nesnažil navodiť dojem a pocit nestability výchovného prostredia, keď tento navodila a preukázala samotná matka svojím vyjadrením, že nie je isté, či v budúcnosti bude s priateľom aj naďalej, nakoľko býva práve v jeho byte a situácia sa môže kedykoľvek zmeniť.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Zákonná úprava neodkladných opatrení umožňuje súdu riešiť situáciu, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého zásahu. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej (jeho úlohou je len dočasná úprava pomerov) a ktoré zároveň neslúži ako prostriedok na urýchlenie súdneho konania. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude prichádzať nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy spravidla vtedy, ak je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, ale aj v prípade, ak by bez okamžitého zásahu zo strany súdu mohlo dôjsť k nenapraviteľným zásahom do psychického vývoja dieťaťa a podobne. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nepostačuje len záver, že takéto rozhodnutie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, ale na základe osvedčených skutočností by malo byť zrejmé, že záujem dieťaťa je ohrozený takým spôsobom, že bez okamžitého zásahu súdu by bol bezprostredne ohrozený zdravý vývoj dieťaťa. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť (tak, ako je to už i vyššie uvedené), že sa tu jedná vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo plne platí o neodkladných opatreniach nariadených v priebehu konania, keďže pri rozhodovaní vychádza len z osvedčených skutočností bez vykonania riadneho dokazovania.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu rodičov skúmal, či v prejednávanej veci je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi formou okamžitého a bezodkladného zásahu v súvislosti s podaním žiadosti na prijatie na povinnú školskú dochádzku. V tomto smere na základe osvedčených skutočností dospel k správnemu záveru, keď návrh rodičov na nariadenie neodkladných opatrení zamietol.
9. Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Jedná sa vždy o otázky podstatného charakteru, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ďalší vývoj dieťaťa, a preto si vyžadujú i rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení.
10. Školský zákon predpokladá dohodu a súlad rodičov pri výchove spoločných detí, preto aj na žiadosti žiaka na povinnú školskú dochádzku sa výslovne nevyžaduje podpis obidvoch rodičov. Riaditeľ školy môže prijať žiadosť o nástup od jedného rodiča, avšak je povinný oznámiť začatie správneho konania aj druhému rodičovi, ktorý sa potom má možnosť v konaní vyjadriť pred samotným rozhodnutím. O konaní o prijatí žiaka treba informovať aj druhého rodiča. Určujúcim kritériom plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole je trvalý pobyt dieťaťa na území Slovenskej republiky, pričom žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (spádová škola), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže povinnú školskú dochádzku plniť i v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy príjme na základné vzdelávanie (§ 20 ods. 5 Školského zákona). Keďže školský zákon v ust. § 20 ods. 2 ukladá zákonnému zástupcovi povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, nahradenie súhlasu rodiča so zápisom na povinnú školskú dochádzku formou neodkladného opatrenia by bolo možné len vtedy, ak by jeden z rodičov odmietol podpísať prihlášku na spádovú školu. V takomto prípade je naozaj ohrozená povinná školská dochádzka dieťaťa, o čo sa ale v prejednávanom prípade nejedná, keďže ani jeden z rodičov nenavrhol nahradiť súhlas druhého rodiča so zápisom na povinnú školskú dochádzku do spádovej školy, čo je v tomto prípade základná škola Selce, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
11. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na to, že súd prvej inštancie neprikázal riaditeľovi spádovej školy prijať dieťa na povinnú školskú dochádzku, tu je potrebné zdôrazniť, že konanie o nezhode rodičov podľa ust. § 35 Zákona o rodine je návrhovým konaním, kde súd je viazaný návrhom účastníkov, a teda v žiadnom prípade nemôže prekročiť návrhy rodičov. Povinnosť riaditeľa spádovej školy rozhodnúť o žiadosti o prijatie na povinnú školskú dochádzku mu vyplýva priamo zo zákona, je
vždy povinný vypracovať rozhodnutie, voči ktorému sa majú rodičia možnosť brániť formou opravného prostriedku.
12. Záverom je potrebné zdôrazniť, že ak zákonný zástupca neprihlási svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole, dopustí sa priestupku (alebo správneho deliktu, ak ide o právnickú osobu), za ktorý mu obec uloží pokutu podľa § 37 ods. 3 alebo § 37a ods. 1 Zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške od 30,- Eur do 331,50 Eur, a to opakovane. Rodič je teda vždy povinný prihlásiť svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v spádovej škole. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej ako spádovej škole, ale ak v takomto prípade nedôjde k dohode zákonných zástupcov/rodičov, súd na návrh niektorého z nich môže nahradiť súhlas, ale tak, ako je už vyššie uvedené, formou rozhodnutia v riadnom konaní po vykonaní potrebného dokazovania, lebo len tak je možné zabezpečiť súlad súdneho rozhodnutia so skutočným záujmom maloletého dieťaťa.
13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).