Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-34-2025.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Subarea
16Co/34/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. René Nguyen, advokát so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 50 152 289, proti žalovanému: Claims Collection, s.r.o., so sídlom Národná 16A, 010 01 Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpený: JUDr. Marián Zeman, advokát so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 924 061, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 23C/26/2025-98 zo dňa 16. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. mení tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd prvej inštancie konanie zastavil a výrokom II. nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi nepriznal. Súd prvej inštancie predmetné konanie zastavil podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) z dôvodu existencie preukážky litispendencie, keďže v danom prípade prebiehalo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46C/23/2025, resp. na Okresom súde Prievidza pod sp. zn. 30C/22/2025 totožné konanie.
2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd prvej inštancie dôvodil, že zastavenie konania v danom prípade procesne zavinila strana žalobcu tým, že podala totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potom, ako dňa 17.3.2025 už taký návrh podala. Keďže ale protistrane, teda žalovanému doteraz v konaní žiadne účelné trovy konania nevznikli a ani nemohli vzniknúť, keďže v danom štádiu konania žalovanému ešte nebol súdom doručený návrh na vyjadrenie (žalovaný iniciatívne bez výzvy na vyjadrenie zaslal súdu vyjadrenie), súd prvej inštancie na základe uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu, konkrétne proti výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že konanie žalobcu malo za cieľ obísť priebeh rozhodovania o príslušnosti na Krajskom súde v Trenčíne a docieliť opakovaný právny útok na neho, čím mu vznikli zbytočné náklady na právne zastúpenie. Účelom ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zabrániť tomu, aby žalovaný znášal trovy konania, ktoré boli vynútené výlučne pochybením žalobcu, a aby žalobca nemohol ťažiť z vlastného procesného pochybenia, ako to bolo v danom prípade.
Mal za to, že súd prvej inštancie síce správne identifikoval, že konanie muselo byť zastavené z dôvodu litispendencie, avšak v rozpore s účelom zákona dospel k záveru, že mu trovy nepriznal, len z dôvodu, že podal svoje vyjadrenie „bez výzvy súdu“. Bol toho názoru, že takéto formalistické odôvodnenie nezohľadňuje reálny procesný priebeh a neprihliada na konkrétnu povahu konania o neodkladnom opatrení. Uviedol, že konanie o neodkladnom opatrení je podľa § 324 a nasl. CSP zrýchlené, výzvu na vyjadrenie žalovaného neumožňuje a súd rozhoduje bezodkladne bez vypočutia protistrany. Z toho dôvodu bola jeho reakcia bez výzvy súdu absolútne legitímna a účelná, najmä v prípade, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia, ktorými sa žalobca snaží dosiahnuť neoprávnený zásah do práv žalovaného. Mal za to, že úkon jeho právneho zástupcu, ktorým bolo vypracovanie rozsiahleho a odborne spracovaného vyjadrenia bol procesne účelný, z dôvodu, že podanie obsahovalo námietku litispendencie, ktorá bola súdom prvej inštancie uznaná ako dôvod na zastavenie konania a podanie obsahovalo argumentáciu k miestnej príslušnosti súdu a k vecnej neopodstatnenosti návrhu. Súd prvej inštancie na základe tohto podania vyzval žalovaného telefonicky na predloženie plnomocenstva, čím konkludentne uznal význam a právne účinky tohto úkonu, podanie viedlo k efektívnej procesnej obrane, čím odvrátil riziko vydania neodkladného opatrenia. Dodal, že ak fakticky spôsobil zastavenie konania tým, že poukázal na prekážku litispendencie, nemôže mu byť odopreté právo na náhradu trov len preto, že predbehol súdnu výzvu. Naopak, iniciatívna procesná obrana má byť ocenená, nie sankcionovaná. Mal preto za to, že napadnuté uznesenie o nepriznaní náhrady trov konania je v rozpore s účelom zákona, aplikačnou praxou a zásadou spravodlivosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť uznesenia zmenil tak, že mu prizná voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok II.) je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom, je poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu takéto konanie pred všeobecným súdom či už nebolo vôbec, alebo netrvalo dlhší čas. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v § 256 CSP a táto náhrada trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo toto konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie aj z dôvodu, že podal žalobu, hoci existovala prekážka litispendencie upravená v § 159 CSP. Prekážka litispendencie začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Existencia tejto prekážky predstavuje neodstrániteľnú vadu neskôr začatého konania a vedie vždy k zastaveniu konania. Ide o prekážku, na ktorú prihliada súd v ktoromkoľvek štádiu konania.
13. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku prekážky litispendencie (§ 159 CSP). O nároku na náhradu trov konania bolo tak potrebné rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca tým, že podal na súd žalobu s predmetom konania totožným s tým, o ktorom bolo už skôr začaté konanie, procesne zavinil zastavenie konania, a preto mal byť nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému. Napriek tomu však súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal s odôvodnením, že mu žiadne účelne vynaložené trovy v konaní nevznikli. S týmto odôvodnením sa však odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nemôže stotožniť.
14. Podľa odvolacieho súdu argumentácie súdu prvej inštancie ohľadne účelnosti trov konania nie je v tomto štádiu konania (pri rozhodovaní o nároku trov konania) namieste. Civilný sporový poriadok totiž vychádza zo systémového riešenia charakterizovaného delením inštitútu trov konania na priznanie náhrady trov konania a stanovenie sumy náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 a 2 CSP). Odkaz súdu prvej inštancie na účelnosť trov v zmysle ustanovenia § 251 CSP, ktoré sa však svojím znením vzťahuje na inštitút stanovenia sumy náhrady trov konania, keďže vo svojej podstate vymedzuje všeobecne, čo za trovy konania možno považovať (trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva), je preto irelevantný. V danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je podstatné to, že v dôsledku konania žalobcu bolo konanie zastavené a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Preto má nárok na náhradu trov konania bezpochyby v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný. Kumulatívne splnenie zákonných podmienok v zmysle § 251 CSP je potrebné dôsledne vyhodnotiť zo strany súdu prvej inštancie až v rámci samotného konania o sume náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že na strane žalobcu je daná procesná zodpovednosť za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP a protistrana - žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie nie je preto v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania (výrok II) vecne správne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).