Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/91/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore navrhovateľa: RJ Gastro s.r.o., so sídlom Južná trieda 48, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 53 675 657, zastúpený MG LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549 996, proti odporcovi: DK Projekt s.r.o., so sídlom Nemessányiho 8, 040 15 Košice - mestská časť Šaca, IČO: 45 949 000, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. -31 zo dňa 3. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -31 zo dňa 3. apríla 2025 vo výroku I. a II. tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odmieta odvolanie odporcu proti výroku III. uznesenia Mestského súdu Košice č. k. -31 zo dňa 3. apríla 2025.

III. Mení uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -31 zo dňa 3. apríla 2025 vo výroku IV. tak, že odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

IV. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorý bol doručený súdu dňa 27.03.2025 tak, že: I. Odporca je povinný vydať navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch. II. Odporca môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení. III. Navrhovateľa zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 50,- EUR na účet Mestského súdu Košice do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100% s tým, že ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že medzi ním a odporcom bola dňa 01.07.2021 uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej sa odporca ako mandatár zaviazal pre navrhovateľa ako mandanta poskytovať služby súvisiace s kompletným vedením jeho účtovníctva a mzdárstva. Odporca za účelom plnenia svojho zmluvného záväzku pre rok 2024 priebežne počas roku 2024, za každý kalendárny mesiac, od navrhovateľa prevzal účtovné dokumenty, a na ich základe v mene a na účet navrhovateľa vytváral účtovnú a mzdovú dokumentáciu Navrhovateľa, a to konkrétne faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, mesačné prehľady o hospodárskych výsledkoch, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch (ďalej súhrnne len „účtovná dokumentácia“). Na základe výpovede navrhovateľa realizovanej ústnou formou v mesiaci november 2024 a následnej ústnej dohody navrhovateľom a odporcom došlo k ukončeniu ich zmluvného vzťahu založeného mandátnou zmluvou. V súvislosti s ukončením spolupráce a spôsobom ukončenia, zaslal navrhovateľ odporcovi dňa 04.12.2024 sumarizujúci email. Navrhovateľ dodal, že podstatnou pre toto konanie je tá skutočnosť, že napriek zrejmému ukončeniu spolupráce, odporca odmieta navrhovateľovi vydať účtovnú dokumentáciu, ktorú od neho v súvislosti s plnením zmluvy prevzal, a to napriek opakovaným ústnym aj písomným výzvam. Ohľadom vydania účtovných dokumentov dokonca medzi stranami prebieha(la) aj komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, avšak odporca aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu odoprel účtovnú dokumentáciu vydať. Zadržiavanie účtovnej dokumentácie, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nie je ospravedlniteľná argumentáciou, ktorú odporca totiž podmieňuje úhradou nároku odporcu na zmluvnú pokutu, ktorú si odporca voči navrhovateľovi jednostranne uplatnil a ktorú navrhovateľ v celom rozsahu popiera a neuznáva. Konaním odporcu vznikol stav, kedy niekoľko dní pred zákonnou lehotou na podanie daňového priznania k dani z príjmov, navrhovateľ nedisponuje účtovnou dokumentáciou potrebnou jednak na jeho podanie, ale potrebnou tiež na zabezpečenie ďalších svojich zákonných povinností, napríklad spracovanie ročných zúčtovaní pre svojich zamestnancov, zabezpečenia práv spotrebiteľov, ochrany osobných údajov a ďalších. Uvedeným dochádza nie len k neoprávnenému obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa, ale navrhovateľ je tiež vystavený hrozbe spáchania viacerých správnych deliktov, v dôsledku ktorých mu môžu príslušné správne orgány uložiť vysoké pokuty. Za súčasnej situácie, v dôsledku konania odporcu, tak existuje bezprostredná hrozba vzniku škody a tiež poškodenia dobrého mena navrhovateľa, pričom tento stav navrhovateľ nedokáže sám odstrániť. Okrem toho má spracovanie a podanie daňového priznania za rok 2024 význam aj vo vzťahu k ďalším aspektom fungovania navrhovateľa (či už ide o rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkov alebo o zabezpečenie financovania navrhovateľa zo strany externých subjektov, či napr. pre samotný výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko pre navrhovateľa je nevyhnutne potrebné vedieť, v akej výške bude platiť daň, ako aj to aké príjmy a výdavky a z akých aktivít boli v roku 2024 generované). V tejto situácii navrhovateľ objektívne nedokáže najmä podať daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2024 a nedokáže vykonať ani ročné zúčtovanie pre svojich zamestnancov. Okrem toho, ani odklad povinnosti podať daňové priznanie, nemôže byť dôvodom pre nenariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko čo najskoršie podanie daňového priznanie je v záujme nie len samotného navrhovateľa (ktorý tak následne dokáže s uzatvoreným účtovným rokom 2024 a preukázanými hospodárskymi výsledkami lepšie organizovať svoje príjmy a výdavky, zabezpečiť si výhodnejšie financovanie externými inštitúciami, realizovať ďalšie projekty a podobne). Navrhovateľ taktiež nedokáže plniť niektoré svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov, napríklad by nedokázal zabezpečiť realizáciu práv dotknutých osôb na výmaz osobných údajov v plnej miere, nakoľko mnohé dokumenty, ktorými disponuje odporca, obsahujú osobné údaje týchto osôb.

3. Navrhovateľ poukazoval na naliehavosť potreby vydania účtovných dokladov, ktorá je v danom prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že zákonná lehota pre podanie daňového priznania uplynie o niekoľko dní. Upriamoval pozornosť súdu aj na to, že navrhovateľ sa opakovane, preukázateľne, v rôznych formách a osobne ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal získať od odporcu účtovnú dokumentáciu aj mimosúdne, avšak jeho pokusy boli zakaždým odporcom resp. jeho právnym zástupcom odmietnuté. Preto navrhovateľ nemá inú možnosť, ak získať požadovanú dokumentáciu, zabrániť vzniku škôd a odstrániť protiprávny stav inak, ako neodkladným opatrením, ku ktorému navrhovateľ pristúpil ako k ultima ratio. Ak navrhovateľ uvádza ako dôvod ich zadržiavania jeho údajný nárok na zmluvnú pokutu, mohol a môže sa s týmto nárokom obrátiť na príslušný súd. Zadržiavaná účtovná dokumentácia nemá osobitnú

trhovú hodnotu, a preto ich zadržiavanie nezabezpečí uspokojenie údajných nárokov odporcu, ktorými odôvodňuje svoje konanie. Navrhovateľ zadržiavanie dokladov tak vníma len ako snahu o zlepšenie vyjednávacej pozície odporcu v procese zmieneného (mimosúdneho) konfliktu sporových strán, ktorý v súčasnosti prebieha na úrovni komunikácie ich právnych zástupcov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, kedy konajúce súdy, v skutkovo a právne totožných prípadoch, vyhoveli návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípadne žalobe o vydanie veci.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení podľa , , pravujú nariadenie neodkladného opatrenia pred a počas konania, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a neodkladným opatrením je možné uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, rozhodovanie o neodkladnom opatrení, vykonateľnosť neodkladného opatrenia, dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia a oprávnenie podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie vec ďalej právne posúdil podľa ustanovení , ktoré upravuje povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo, podľa , ; o účtovníctve, upravujúcej povinnosti podnikateľov ako účtovnej jednotky pri vedení účtovníctva; , o dani z príjmov, upravujúcich povinnosti podnikateľa ako zamestnávateľa pri ročnom zúčtovaní; , o správe daní (Daňový poriadok), upravujúcich správne delikty v súvislosti s nepodaním daňového priznania; , o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúcich zásady spracúvania osobných údajov a pokutu za porušenie týchto zásad a podľa , upravujúcich právo na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: List právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný odporcovi (Vrátenie faktúr a vyjadrenie k vzniknutej situácii) zo dňa 30.01.2025, List právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný právnemu zástupcovi odporcu (Vyjadrenie k listu zo dňa 03.02.2025) zo dňa 03.02.2025, e-mailovú komunikáciu zo 04.12.2024. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.02.2020, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 26.11.2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 15.05.2014, Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.09.2020 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 08.01.2020.

6. Súd prvej inštancie v rámci právneho hodnotenia uviedol, že navrhovateľ žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľa a odporcu s poukazom na to, že odporca jeho žiadostiam o vydanie účtovnej dokumentácie nevyhovel. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t.j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán. Súdu bolo jednoznačne preukázané, že je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, pričom neodkladné opatrenie je nevyhnutné pre ochranu práv navrhovateľa a je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán. Z podaného návrhu a predložených dôkazov mal súd osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva a súvisiacej agendy. Z návrhu a predložených listín ďalej vyplýva, že odporca si voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu. Nie je teda sporné ani ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami. Z návrhu ďalej vyplýva, že odporca navrhovateľovi zadržiava účtovnú dokumentáciu, a to napriek tomu, že bol na jej vydanie vyzvaný. Súd mal preto za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Aj napriek tomu, že navrhovateľ odporcovi neuhradil uplatnenú zmluvnú pokutu, nemá odporca právo zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu špecifikovanú vo výroku č. I. uznesenia. Vlastníkom tejto dokumentácie je navrhovateľ a jemu ako právnickej osobe tak v zmysle , ako aj o účtovníctve vyplývajú povinnosti viesť účtovníctvo a tejto povinnosti sa v zmysle tohto zákona nezbavuje ani v prípade ak poverí vedením účtovníctva tretiu osobu. Navrhovateľ je totiž zodpovedný nie len za vedenie účtovníctva, ale aj za zostavenie a predloženie

účtovnej závierky, či za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu predmetného zákona, čo v prípade ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii nie je možné. V danom prípade tak navrhovateľovi tým, že nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia zo strany príslušných orgánov sankcie. Navrhovateľ si taktiež kvôli zadržiavaniu mzdovej dokumentácie nemohol a nemôže plniť povinnosti voči zamestnancom, keď im nemôže vydať potrebné mzdové dokumenty a vyhotoviť ročné zúčtovanie. Konanie odporcu spočívajúce v zadržiavaní účtovnej a mzdovej dokumentácie navrhovateľa spôsobuje to, že navrhovateľ si nemôže plniť tak svoje zákonné povinnosti ako podnikajúca právnická osoba a taktiež svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom.

7. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože čím dlhšie trvá stav kedy si navrhovateľ nemôže plniť bez zadržanej dokumentácie svoje povinnosti, tým by postihy zo strany príslušných orgánov mohli byť prísnejšie. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nijak neprimerane nezasiahne do práv odporcu, nakoľko vo veci úhrady zmluvnej pokuty môže podať žalobu na súd a v prípade ak je jeho nárok oprávnený, súd jeho žalobe vyhovie a navrhovateľ mu bude musieť zmluvnú pokutu uhradiť, resp. odporca bude mať titul pre jej vymáhanie. Neoprávneným zadržiavaním účtovnej a mzdovej dokumentácie odporca nijak neurýchli úhradu zmluvnej pokuty, nakoľko túto navrhovateľ považuje za spornú a o jej oprávnenosti rozhodne až príslušný súd.

8. Súd prvej inštancie s poukazom na charakter návrhu konštatoval, že v danom prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej, keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia možno vydaním účtovnej a mzdovej dokumentácie dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Nakoľko mal súd za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň mal za to, že uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu odporcu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, pričom vo výroku uznesenia neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. S poukazom na skutočnosti uvedené v bode 37. odôvodnenia uznesenia súd v súlade s ust. rozhodol, že odporca môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd v zmysle ust. , , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu. Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 50,- EUR (položka 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ).

9. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami v spojení s a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia a písm. f) . Uviedol, že namieta, že súd do návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia musí rozhodovať na základe osvedčenia podstatných skutočností, pričom to vykonáva na základe listín, ktoré je navrhovateľ povinný pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z napadnutého rozhodnutia je rovnako zrejmé, ktoré listiny postačovali súdu na osvedčenie podaného návrhu, ktoré sú uvedené aj v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak mal za to, že z týchto nemožno vyvodiť záver, že s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia boli súdu predložené relevantné dôkazy na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností. S poukazom na ustanovenie dodal, že pre odvolací súd je dôležitý relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uviedol, že navrhovateľ mal možnosť prevziať dokumenty, ktoré požadoval a ktoré boli v sídle odporcu, pričom o možnosti prevzatia účtovných dokumentov svedčí aj email zo dňa 05.03.2025, adresovaný A. B., z ktorého je zrejmé, že

v sídle odporcu mal pripravené doklady na prevzatie, ktoré požadoval ku faktúre za december spolu s dokumentmi, ktoré ostali u odporcu.

11. Zdôraznil, že odporca doručil navrhovateľovi všetky dokumenty, ktoré od neho prevzal na účely plnenia povinnosti v zmysle mandátnej zmluvy. Z potvrdenia o odoslaní dokladov navrhovateľovi a potvrdenia z portálu DPD je zrejmé, že zásielka s číslom 06525600329485 s účtovnými dokladmi bola doručená navrhovateľovi dňa 19.03.2025, t.j. ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 27.03.2025. Odporca podporne poukazoval na videozáznam z procesu balenia celej dokumentácie ako aj na dôkazy, ktoré predložil ohľadne doručenia predmetnej zásielky. Nebolo mu zrejmé, prečo navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď príslušná dokumentácia mu bola odovzdaná ešte pred podaním návrhu. Zdôraznil, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a keďže navrhovateľovi boli účtovné doklady odovzdané ešte pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nebol preto splnený zákonný podklad pre vydanie napadnutého uznesenia. Nesúhlasil so závermi súdu uvedené v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže o skutočnosti odovzdania všetkých dokladov svedčí aj emailová komunikácia zo dňa 26.03.2025 (deň pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), z ktorej je zrejmé, že A. B., konateľ spoločnosti RJ Gastro, s.r.o. súhlasí s vypracovaním daňového priznania za rok 2024 za túto spoločnosť, pričom uviedol, že požadovaná dokumentácia zo strany navrhovateľa v prípade dohody na daňovom priznaní bude dodaná do 04.04.2025. Odporca v tejto súvislosti dňa 26.03.2025 zaslal odpoveď, že na podanie daňového priznania nevie stanoviť presný dátum, keďže požadovaná dokumentácia bude dodaná až po 04.04.2025. Nastala tak nelogická situácia, v zmysle ktorej napadnuté rozhodnutie nemá oporu v stave v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Poukázal rovnako aj na zrušenie autorizácie k subjektu navrhovateľa.

12. Odporca ako dôkaz predložil video z procesu balenia dokladov na účely expedovania navrhovateľovi, potvrdenie DPD o odoslaní dokladov, potvrdenie z portálu DPD o doručení dokladov, e-mail adresovaný navrhovateľovi o možnosti prevzatia dokumentov zo dňa 05.03.2025, e-mailovú komunikáciu zo dňa 26.03.2025, fotku - zrušený/vymazaný prístup k elektronickým dokumentom, zrušenie autorizácie k subjektu RJ Gastro s.r.o..

13. V podanom odvolaní poukazoval aj na vadu napadnutého uznesenia, ktorá spôsobuje jeho nevykonateľnosť, keďže čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným. Navrhovateľ má v zmysle platnej právnej úpravy nárok na vrátenie dokumentácie, ktorú od neho odporca prevzal, avšak samotné neodkladné opatrenie nemôže zahŕňať širokú škálu dokumentácie bez presnej špecifikácie. Navrhovateľovi boli odovzdané účtovné dokumenty a o to viac by mal byť výrok súdu konkrétnejší a špecifickejší v prípade, ak má navrhovateľ pocit, že niektoré účtovné doklady mu neboli odovzdané. Namietal skutočnosť, aby extenzívny výklad tohto nevykonateľného výroku nemohol byť zneužitý za účelom získania tvorivej/duševnej činnosti odporcu navrhovateľom, ktorú vykonával na základe mandátnej zmluvy, a za ktorú mu navrhovateľ odmietol poskytnúť dohodnutú odplatu. Tak isto aj poukazoval na to, že výrok rozhodnutia sa týka aj odovzdania a vydania účtovnej dokumentácie v elektronickej podobe, a to generálne pre všetky dokumenty za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane) do mesiaca december 2024 (vrátane) bez ďalšieho odôvodnenia, pričom takáto povinnosť mu z mandátnej zmluvy nevyplývala. Tak isto poukazoval na nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle . Preto mal aj za to, že porušením povinnosti súdu bolo aj porušené odporcove právo na spravodlivý súdny proces. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby zrušil všetky výroky napadnutého uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 12.05.2025, nevyjadril.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“), odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

18. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj navrhovateľ je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť hroziacich následkov.

20. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Odporca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu a to, že v zmysle pre odvolací súd je dôležitý relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu už boli účtovné dokumenty doručené navrhovateľovi, pričom tieto mu boli doručené ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade nebola splnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery medzi stranami. Odporca v podanom odvolaní nielen tvrdil, ale aj preukázal listinnými dôkazmi, že ešte pred nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu doručil navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu. Z listinného dôkazu o doručovaní účtovanej evidencie (č.l. 51 a 52 spisu) vyplýva, že zásielka bola prostredníctvom spoločnosti DPD odovzdaná na prepravu dňa 18.03.2025 a doručená navrhovateľovi dňa 19.03.2025. K tejto skutočnosti uvedenej odporcom v podanom odvolaní sa navrhovateľ nijako nevyjadril, aj keď odvolanie odporcu mu bolo riadne doručené, čím v zmysle ustanovenia sa dané tvrdenie odporcu považuje za nesporné.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s ustanovením zmenil napadnuté rozhodnutie vo výrokoch súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia (výrok I., II.) a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože v posudzovanom spore nebola splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle

a to potreba bezodkladne upraviť pomery z dôvodu neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi.

25. Pretože odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesplnenia základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ďalšími odvolacími dôvodmi uvedenými odporcom sa nezaoberal.

26. Odvolací súd odmietol odvolanie odporcu proti výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže proti predmetnému výroku jednak nie je prípustné odvolanie a takisto sa predmetný výrok netýkal nijako práv odporcu, v dôsledku čoho odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

27. O trovách prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že priznal úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj konania na súde prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd zmenil výrok IV. napadnutého rozhodnutia týkajúci sa trov prvoinštančného konania a samostatným výrokom rozhodol o trovách odvolacieho konania.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).