Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-60-2017.pdf
PDF · 142.29 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v C. D. C. A., E. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, za ktorú koná JUDr. Tomáš Pavlovič, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 28, IČO 00 610 470, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO 36 837 857, za ktorú koná JUDr. Michaela Gáborík, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO 00 585 44, právne zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, IČO 42 174 856, o náhradu škody
r o z h o d o l :
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného s a p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štátu s a p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu bolestného vo 2 252,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia 114 912,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia , náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti 3 631,17 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením 51,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,00 eur.
2. Svoje nároky založil na tom, že došlo u neho k ujme na zdraví v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Dňa 3. 3. 2015 bol všeobecnou lekárkou odoslaný na urologické vyšetrenie k žalovanému, kde mu bola diagnostikovaná hernia scrotalis. Následne bol vyšetrený na chirurgickom oddelení žalovaného s odporučením hospitalizácie za účelom vykonania operačného zákroku. Po absolvovaní predoperačných vyšetrení bol dňa 13. 4. 2015 prijatý na hospitalizáciu k žalovanému a 14.4.2015 absolvoval v spinálnej anestéze operáciu pre indirektnú ingvinálnu herniu (pravostranná prietrž, pruh). Žalobca po prebudení z anestézie pociťoval problémy s hybnosťou dolných končatín, ktoré pretrvávali aj do ďalšieho dňa, preto na túto skutočnosť upozornil službukonajúcu sestru. O tejto skutočnosti informoval 16. 4. 2015 zároveň aj primára oddelenia, ktorý ho odoslal na vyšetrenie k neurológovi.
Následne bol vyšetrený neurologičkou D. D., ktorá zdravotný stav žalobcu zhodnotila ako bežnú reakciu na spinálnu anestéziu, ktorá postupne odznie. Napriek týmto pooperačným ťažkostiam bol 16. 4. 2O15 prepustený z hospitalizácie do domáceho liečenia so záverom - na úrovni nervového systému t. č. nenachádzame organickú príčinu vysvetľujúcu ťažkosti s kontinenciou moču a stolice. Žalobca v domácom prostredí spozoroval slabšiu citlivosť v dolnej časti dolných končatín s tým, že pri dotyku pociťoval v končatinách mierne svrbenie. V nasledujúcich dňoch pociťoval žalobca zhoršenie svojho zdravotného stavu, absolvoval viacero vyšetrení u odborných lekárov, resp. v nemocničnom zariadení, bez zlepšujúceho sa jeho stavu, napokon 16.11.2015 absolvoval konzultáciu v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde mu bola určená diagnóza G544, poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov. Žalobca požiadal o preskúmanie vyššie uvedenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý listom zo dňa 11. 1. 2016 potvrdil, že pri operácii hernie žalobcu v inguinálnej oblasti došlo k poškodeniu genitofemorálneho nervu.
3. Na základe uvedeného skutkového stavu veci dospel žalobca k záveru, že mu protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda, druhu a rozsahu, ako ju uviedol v žalobnom návrhu. Poukázal na to, že priamym pôvodcom zásahu je ten, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do osobnostných práv druhého svojim konaním alebo opomenutím. Pôvodcom zásahu je aj ten, kto za neoprávnený zásah do osobnostných práv iného zodpovedá na základe analogickej aplikácie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého škoda (analogicky nemajetková ujma) je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri jej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín jednoznačne vyplýva, že pri operačnom zákroku u žalovaného došlo k poškodeniu periférnych neurogénnych štruktúr (nervus genitofemoralis). Úrad napriek konštatovaniu, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri operačnom zákroku, poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným nehodnotí ako postup non lege artis, a to z dôvodu, že žalobca podpísal poučenie a informovaný súhlas pacienta v zmysle § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Takéto hodnotenie nepovažoval žalobca za správne. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z .z. je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný informovať osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Žalobcovi nebolo pred operačným zákrokom poskytnuté dostatočné poučenie v uvedenom zmysle, pred operáciou nevedel o následkoch rizík poskytnutia zdravotnej starostlivosti a nemal možnosť sa slobodne rozhodnúť. Pokiaľ by žalobca mal dostatok informácii (že môže dôjsť k poškodeniu genitofemorálneho nervu, ktoré spôsobí závažné trvalé následky), operáciu by za žiadnych okolností neabsolvoval. Realizácia lekárskeho zákroku bez informovaného súhlasu, teda aj na základe súhlasu, ktorý nebol vykonaný v zmysle vyššie uvedených podmienok, t.j. súhlas bez toho, aby sa pacientovi dostalo riadneho poučenia, je porušením právnej povinnosti, a teda nedovoleným, protiprávnym konaním, ktorý je jedným z predpokladov náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody, ktorý je v danej veci nesporný. Spornou by mohla byť otázka príčinnej súvislosti. Všeobecne platí, že príčinná súvislosť, ako predpoklad zodpovednosti za škodu je daná, ak protiprávny úkon je vyvolávajúcim činiteľom (príčinou) poškodenie zdravia, inými slovami k následku (poškodeniu zdravia) by nedošlo, nebyť príčiny (nedovoleného zákroku ). Medzi porušením povinnosti (protiprávnym konaním) žalovaného a nižšie uvedenou škodou žalobcu, a zároveň zásahom do osobnostných práv žalobcu tak existuje priama príčinná súvislosť, keďže nebyť tohto (ne)konania (nedbanlivosti žalovanej - ak by žalovaná postupovala lege artis medicinae, vrátane riadneho informovaného súhlasu) nedošlo by k poškodeniu zdravia žalobcu. Pred operačným zákrokom mal byť žalobca riadne poučený o rizikových faktoroch tejto operácie. Pokiaľ by bol žalobca riadne oboznámený o následkoch a rizikách, takúto operáciu by nikdy nepodstúpil a negatívne následky, spojené s operáciou by nikdy nenastali. Poučenie o následkoch a rizikách dané pacientovi pritom musí byť také, aby aj laik mohol zvážiť riziká zákroku a rozhodnúť sa, či zákrok podstúpi alebo nie.
4. Podľa predbežného lekárskeho posúdenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. celková náhrada bolestného je za 127,50 bodov 2 252,00 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia 4 200 bodov, teda 76 608,00 eur. Žalobcovi vznikol pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o viac ako 70 %, preto je dôvod navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda na sumu 114 912,00 eur. Počas trvania práceneschopnosti v období od 7.4.2015 do 12.9.2016 došlo u žalobcu k strate na zárobku 3 631,17 eur (3 dni x 55 % z DVZ 27,4776 eur + 522 dní x 25 % z DVZ 27,4776 eur). Náklady na cestovné do zdravotníckych zariadení boli celkom 51,00 eur.
5. Žalobca mal ďalej za to, že vyššie uvedeným postupom žalovaného došlo aj k neoprávnenému zásahu do jeho práv na život, zdravie a najmä na súkromie, ktoré je súčasťou fyzickej integrity človeka a ako také je chránene čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 8 ods. 1. Dohovoru, chrániacich súkromný život, pretože súkromný život v pojatí Európskeho súdu pre ľudské práva zahŕňa fyzickú a duševnú integritu. Ustanovenie čl. 16 je rozvinutím ustanovenia o práve na život, so zrejmým dôrazom zaistiť ochranu človeka, nakoľko predstavuje súčasť ústavného statusu jedinca, ktorého záruky sú výslovne upravené v konkrétnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Uvedený záver má zásadný význam z hľadiska nárokov plynúcich z poskytnutej zdravotnej starostlivosti, najmä poskytnutej non lege artis (v závislosť na odbornosti zdravotného výkonu, ktorý sa dotýka osobnostných práv človeka). Protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahom do osobnostných práv žalobcu, spočívajúcim v tom, že žalobca miloval prírodu a venoval sa vysokohorskej turistike, ktorej sa už viac nemôže účastniť. Žalobca sa pre čiastočne ochrnutie a necitlivosť končatín už viac nevenuje plávaniu ani nenavštevuje žiadne kultúrne podujatia, ako tomu bolo zvykom kým nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. Dovtedy pre človeka plného životného elánu skončil v priebehu jedného okamihu jeho doterajší plnohodnotný život. Žalobca bol nútený opustiť zamestnanie, ktoré ho napĺňalo a bavilo. Fakt, že zdravotný stav žalobcu sa po banálnej operácii pruhu zmenil natoľko, že tento už nie je schopný vykonávať samostatne bežné domáce práce, opravy a práce okolo domu, s ktorými nikdy nepotreboval ako zručný muž pomoc, sa odrazili aj na jeho psychickom stave. Žalobca sa už viac nemôže venovať dlhoročnej záľube v opravovaní áut, nakoľko pri zohýbaní dostane ihneď závrat, pri akejkoľvek zvýšenej námahe u hrozí riziko odpadnutia, vzhľadom k tomu, že žalobca trpí únikom moču ako aj stolice je nútený nosiť plienky, čo v ňom vyvoláva pocity hanby a menejcennosti. Je zjavné, že žalobcovi tak protiprávne konanie žalovaného zasiahlo nielen do súkromného, ale aj rodinného života. Vzhľadom k rozsahu a intenzite zásahu do osobnostných práv a značnej miere zníženia vážnosti žalobcu v spoločnosti žiadal žalobca náhradu nemajetkovej ujmy 15 000,00 eur.
6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobcovi bola zo strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne, správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti. V zmysle týchto ustanovení poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný poučil žalobcu o jeho zdravotnom stave správne, úplne, žiadne dôležité informácie nezatajil, ani ich nepodal oneskorene, nevykonal iný úkon, aký bol žalobcovi vysvetlený, neurobil nesprávny diagnostický postup, všetky potrebné informácie odovzdal žalobcovi ešte pred vykonaním lekárskeho zákroku. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo predmetom vykonaného dohľadu zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nebolo zistené žiadne pochybenie. Toho času neexistuje žiadne odborné stanovisko, resp. znalecký posudok, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný nepostupoval správne. Žalovaný zároveň namietol premlčanie uplatneného nároku, dvojročná premlčacia doba uplynula podľa jeho názoru 14. 4. 2017 (deň operačného zákroku), žaloba bola podaná 10. 11. 2017.
7. Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného, zotrval na tom, že žalobcovi nebola poskytnutá informácia o tom, že v priebehu operácie môže dôjsť k poškodeniu genitofemorálneho nervu, s takouto vedomosťou by operáciu v žiadnom prípade neabsolvoval. Aj zo stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že pri operačnom zákroku k takémuto poškodeniu došlo. Navyše, týmto stanoviskom súd nie je viazaný. Ak aj pacient pri operačnom zákroku utrpí poškodenie zdravia, ktoré je jedným z možných rizík zákroku, neznamená to, že zdravotnícke zariadenie nemohlo postupovať non lege artis. Námietku premlčania žalobca nepovažoval za dostatočne určitú a kvalifikovanú.
8. Žalovaný zotrval na tom, že informovanie a poučenie žalobcu o jeho zdravotnom stave a liečebnom postupe bolo náležité a dostatočné, čo žalobca svojim postupom aj potvrdil. Poukázal ďalej na to, že Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je orgánom, ktorý má v zmysle zákona právomoc vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, jej správnosťou. Súd má v zásade vychádzať z rozhodnutí na to kompetentných orgánov a len ako ultima racio by mal v odôvodnených prípadoch prikročiť k ich korekcii. Môže k tomu dôjsť výnimočne, ak sa v konaní pred súdom ukážu nové významné skutočnosti, o ktorých príslušný úrad nemal vedomosť. K prekonaniu takéhoto stanoviska by mohlo dôjsť výhradne na základe znaleckého posudku, ktorý by špecifikoval nedostatky a chyby úradu pri jeho výkone dohľadu, ktoré by mali za následok jeho nesprávny záver.
9. Intervenient na strane žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že pokiaľ zákrok, ktorý absolvoval žalobca so sebou prinášal isté riziká, ale bolo urobené všetko, čo vyžaduje lekárska veda pri podobných zákrokoch, nevznikol žalobcovi žiaden nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Prípadné neinformovanie pacienta možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore so zákonom, ale toto konanie bezprostredne nesmeruje k poškodeniu zdravia, v takom prípade absentuje základný predpoklad možnosti priznania akejkoľvek náhrady súdom, a to príčinná súvislosť. Je pri tom povinnosťou žalobcu existenciu príčinnej súvislosti, smerujúcej k poškodeniu zdravia, preukázať. Ide o skutkovú otázku, je potrebné ju tvrdiť a preukazovať. V danej veci ale k poučeniu žalobcu došlo, bol riadne informovaný o zdravotnom stave, zákroku ako aj o jeho možných následkoch. Informovaný súhlas potvrdil žalobca svojim podpisom. V prípade žalobcu došlo k nepriaznivému následku s jeho súhlasom, bez porušenia povinnosti žalovaným. K možnému premlčaniu intervenient uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Nárok na bolestné považoval za premlčaný, nakoľko premlčacia doba začala plynúť okamihom vytrpenia bolesti, teda dňom operačného zákroku. Začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade nároku na náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie je po ustálení zdravotného stavu, ku ktorému dochádza rok po udalosti, v tomto prípade 14. 4. 2016. Intervenient spochybnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, považoval ju za duplicitne uplatnený nárok na základe rovnakých skutkových okolností ako nárok na náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia. Nepovažoval za prípustné, aby sa takýmto spôsobom navyšoval nárok z titulu náhrady škody.
10. Skutočnosti ohľadne zdravotného stavu žalobcu medzi stranami neboli sporné. Sporným zostalo, či žalobca pred operačným zákrokom dostal informácie ohľadne operačného zákroku, ktorý mal podstúpiť. Z listinných dôkazov vyplynulo, že 13.04.2015 žalobca podpísal záznam o informovaní a poučení pacienta, čím potvrdil, že bol lekárom náležite informovaný o svojom zdravotnom stave, navrhovanom liečebnom postupe, o možných vedľajších prejavoch a následkoch tohto postupu. 09.04.2015 žalobca podpísal pučenie pacienta o anestézii. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom oznámení o výsledku šetrenia zo dňa 11.01.2016 uviedol, že žalobca 14.04.2015 absolvoval v zariadení žalovaného v spinálnej anestéze operáciu pre indirektnú pravostrannú ingvinálnu herniu (pre pravostrannú prietrž, pruh). Pred operačným výkonom boli realizované predoperačné vyšetrenia, žalobca poskytol informovaný súhlas so spôsobom anestézie. Z obsahu predloženej dokumentácie úrad konštatoval, že ťažkosti žalobcu, neuropatické bolesti, alebo bolesti na podklade poškodenia periférnych neurogénnych štruktúr pri operácii, pričom jednou z možných komplikácií operácie hernie v ingvinálnej oblasti je poškodenie genitofemorálneho nervu. Žalobca uviedol, že sa dostal do situácie, kedy mu vznikla na miešku prietrž, išlo o bolestivý stav, ktorý spôsoboval aj nepriechodnosť čriev bolo nevyhnutné tento problém riešiť. Zdravotný problém potvrdili viacerí lekári, chirurg doporučil operáciu, nebol iný spôsob riešenia jeho ťažkostí, nepriechodnosť čriev sa mohla hocikedy obnoviť. Absolvoval vyšetrenie v anesteziologickej ambulancii, lekárka mu vzhľadom na jeho zdravotný stav doporučila spinálnu anestéziu, s tým súhlasil. Do nemocnice prišiel 13.04.2015, záznam o poučení pacienta podpísal už 14.4.2015, poučenie si riadne neprečítal lekár za ním nebol. Keby vedel, že môže nastať následok v podobe poškodenia nervu, operáciu by neodmietol, ale žiadal by celkovú anestéziu. Zotrval na tom, že nebol poučený o tom čo môže vzniknúť po doporučenej anestézii.
11. Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
12. Za predpoklady zodpovednosti za škodu sa považujú: protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná udalosť, vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve škodnou udalosťou a ujmou a zavinenie. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi škodcom a poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Na vznik objektívnej zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom zavinenie sa v prípade objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností môže svojej zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Protiprávnym úkonom je také konanie, ktoré je v rozpore s hmotným právom a protiprávnosť v danom prípade možno charakterizovať ako porušenie povinností, ktoré lekárovi, prípadne zdravotníckemu zariadeniu ukladá príslušný právny predpis. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým ako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení anamnézy, stanovení diagnózy a liečebného postupu, zaistenia osobnej starostlivosti. V praxi sa protiprávnosť konania môže prejaviť v nedostatku informovaného súhlasu pacienta s navrhovaným úkonom zdravotnej starostlivosti, v nedostatku poučenia pacienta o zdravotnom stave a o dôsledkoch navrhovaného liečebného úkonu, v porušení práva pacienta na oboznámenie sa s obsahom svojej zdravotnej dokumentácie a podobne. Plnenie zákonnej povinnosti v oblasti medicínskeho práva spočíva v uskutočnení takej činnosti, ktorá vyplýva lekárovi z právneho predpisu, vzhľadom na ich postavenie subjektov, poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Ak by z takejto činnosti, kde lekár postupoval lege artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku chýbajúcej protiprávnosti takéhoto konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania je vylúčená v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom lekára, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku ujmy. Súhlas pacienta je okolnosťou vylučujúcu protiprávnosť iba v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky jeho udelenia (nikoho nemožno nútiť podstúpiť lekársky zákrok). Pod skutkovú podstatu všeobecnej zodpovednosti za škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým prípady zavineného porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej vedy, čiže takzvané konanie non lege artis. Porušenie požiadavky postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis je označované v medicínskom práve ako chybný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom uvedené chyby sú najčastejšími prípadmi zavineného protiprávneho úkonu lekára. Chybný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako protiprávny úkon hodnotený v súlade so špecifikami medicínskej zodpovednosti má z hľadiska založenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka význam iba vtedy, ak reálne viedol k vzniku ujmy a ak ho možno považovať za príčinu nepriaznivého následku ( ujmy).
13. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol. Bolo nesporné, že v dôsledku operačného zákroku došlo u žalobcu k poškodeniu genitofemorálneho nervu, čo u neho spôsobilo trvalé, vyššie uvedené následky. K poškodeniu došlo v priebehu operácie, a nie následkom zvolenej anestézie, ako sa zrejme mylne žalobca domnieval. So spôsobom anestézie žalobca po doporučení odbornej lekárky súhlasil, rovnako súhlasil s operačným zákrokom a príslušné poučenie podpísal, hoci si ho neprečítal. Nebolo preukázané, že došlo k nezákonnému postupu v zmysle neposkytnutia potrebných informácií pred operačným zákrokom. Hoci žalobca v písomnej žalobe tvrdil, že pokiaľ by mal dostatok informácií o možných následkoch, operáciu by neabsolvoval, pri výsluchu uviedol len toľko, že by žiadal iný druh anestézie, s tým, že operácia bola nevyhnutná, nakoľko bez nej by mal závažné zdravotné ťažkosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý disponuje odborníkmi v oblasti medicíny, potvrdil, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v priebehu operácie, nie v dôsledku použitej anestézie, pričom uvedené poškodenie nervu je komplikáciou, ktorá pri uvedenom druhu operačnom zákroku môže nastať. Nebolo preukázané, a žalobca to v žalobe ani netvrdil, že lekári pri operačnom zákroku nepostupovali lege artis, a ak aj v dôsledku operačného zákroku utrpel žalobca poškodenie zdravia, lekári resp. žalovaný za túto ujmu nezodpovedajú. Je potrebné uviesť, že prípadné neposkytnutie náležitého poučenia pred operačným zákrokom by bolo protiprávnym konaním, ale toto samotné by nesmerovalo k poškodeniu zdravia žalobcu. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri operácii, ktorú by, ako sa žalobca vyjadril, absolvoval aj vtedy, keby mal o možných komplikáciách nevedomosť vzhľadom na to, že bez operácie by mal závažné zdravotné ťažkosti. Na základe toho je možné konštatovať, že chýbajú základné predpoklady pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, rovnako nároku za úhradu nemajetkovej ujmy
a to protiprávne konanie. Pokiaľ by bolo preukázané protiprávne konanie, spočívajúce v neposkytnutí náležitého poučenia, čo sa nestalo, chýbala by príčinná súvislosť tohto konania so vznikom škody.
14. Vyššie uvedené považoval súd za postačujúce k rozhodnutiu vo veci, preto sa ďalšími námietkami k žalobe nezaoberal.
15. Žalobca až na pojednávaní 20.07.2020 navrhol znalecké dokazovanie k priebehu samotného operačného zákroku, v žalobe ani v ďalšom písomnom vyjadrení ale neuviedol žiadne skutkové okolnosti, resp. právne hodnotenie, ktoré by smerovali k tomu, že lekári pri operácii samotnej nepostupovali lege artis. Žalovaný a intervenient s takýmto dokazovaním nesúhlasili s poukazom na rozpor so zásadou koncentrácie dokazovania. Podľa § 149 a § 153 ods. 1-3 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, ich popretie, návrhy na vykonanie dôkazov. Strany sú povinné tieto prostriedky uplatniť včas, pričom nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Žalobca si uplatnil svoje nároky na základe toho, že mu nebolo poskytnuté pred operáciou náležité poučenie, priebeh operácie a stým súvisiaci návrh na vykonanie znaleckého dokazovania predniesol až na súdom určenom pojednávaní, teda nie včas, preto na tento prostriedok procesného úkonu súd neprihliadol a rozhodol, že navrhovaný dôkaz nevykoná.
16. V dôsledku podaného odvolania sa vecou zaoberal súd druhej inštancie, Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 17Co/110/2020-156, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. Odvolací súd dal v otázke znaleckého dokazovania žalobcovi za pravdu, Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuplatnil návrh na vykonanie znaleckého dokazovania včas, ale až na pojednávaní dňa 20.07.2020, a preto na tento prostriedok procesného úkonu neprihliadol a nenariadil žalobcom navrhované znalecké dokazovanie, tak nezodpovedal priebehu konania. Preto platí, že návrh na znalecké dokazovanie žalobca uplatnil včas, v dôsledku čoho malo byť i vykonané.
18. Za tejto situácie súd prvej inštancie predčasne uzavrel, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi nekonal protiprávne, s odôvodnením, že "chýbajú základné predpoklady pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, rovnako nároku za úhradu nemajetkovej ujmy, a to protiprávne konanie". Potom súd prvej inštancie nemohol dospieť ani k záveru, že "pokiaľ by bolo preukázané protiprávne konanie spočívajúce v neposkytnutí náležitého poučenia, čo sa nestalo, chýbala by príčinná súvislosť tohto konania so vznikom škody", nakoľko príčinnú súvislosť by bolo možné hodnotiť až v nadväznosti na konkrétne zistené protiprávne konanie a následok na zdraví žalobcu (teda najskôr je nutné zistiť konkrétne protiprávne konanie a následok a až potom ustáliť príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom). Vzhľadom na včasné uplatnenie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania žalobcom zostala otvorená otázka zodpovednosti žalovaného za dôsledky na zdraví a osobnostných právach žalobcu.
19. Pritom musí odvolací súd akcentovať, že súd prvej inštancie sa nemohol spoľahnúť na Oznámenie o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prijal závery o vzniku poškodenia zdravia žalobcu v korelácií s konaním žalovaného. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude povinný vyriešiť viaceré nastolené otázky. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania bude potrebné prednostne ustáliť, či a prípadne aká časť nárokov žalobcu je premlčaná. Ak nároky žalobcu premlčané nebudú, bude potrebné, po zložení preddavku žalobcom na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 CSP), nariadiť znalecké dokazovanie. Následne bude potrebné znova sa zaoberať vecou samou
- teda oboma nárokmi uplatnenými žalobcom - nárokom zo škody na zdraví aj nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zároveň podotkol, že súbeh oboch nárokov žalobcu je možný - odvolací súd už vo svojej rozhodovacej praxi zaujal tento záver a nemá dôvod na jeho zmenu, napr. v rozhodnutí zo dňa 19.1.2018, sp. zn. 17Co/209/2018; podporne je nutné upozorniť na zhodný záver plynúci z judikatúry Najvyššieho súdu SR, z rozsudku zo dňa 28.5.2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 1/2015). Pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bude potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady najviac o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobca má za to, že sú splnené podmienky na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %.
20. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o..
21. Otázky a odpovede znaleckého ústavu boli nasledovné:
Uveďte, či u žalobcu mohlo dôjsť k poškodeniu genitofermorálneho nervu v dôsledku podania spinálnej anestézie pri operačnom zákroku u žalovaného, ktorý bol vykonaný dňa 14.04.2015. Ak k tomu nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko, vyjadrite sa s určením miery pravdepodobnosti (pravdepodobné, málo pravdepodobné, vysoko pravdepodobné). Odpoveď: Znalecká organizácia v prípade žalobcu môže vylúčiť súvislosť medzi poškodením jeho genitofemorálneho nervu vpravo a podaním spinálnej anestézie. K poškodeniu genitofemorálneho nervu vpravo u menovaného teda nedošlo v dôsledku podania spinálnej anestézie.
Posúďte správnosť zdravotníckej starostlivosti, ktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného v súvislosti s operačným zákrokom hernie a zdôvodnite to. Ak k tomu nie je možne zaujať jednoznačné stanovisko, vyjadrite sa s určením miery pravdepodobnosti (pravdepodobne, málo pravdepodobné, vysoko pravdepodobné ). Odpoveď: Znalecká organizácia konštatuje, že postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike FN Trenčín v období od 13.04.2015 do 17.04.2015 boli správne. V súvislosti s dokumentovanými ťažkosťami menovaného v pooperačnom období je možné uviesť, že veľmi pravdepodobne došlo k prechodnej lézii (čiastočnému poraneniu) nervus genitofemoralis vpravo s typickým obrazom bolesti v oblasti hornej časti pravého stehna a mieška. Z dostupných podkladov nevyplýva presný interval trvania týchto ťažkostí. U menovaného došlo v pooperačnom období k dekompenzácii vertebrogénneho algického stavu, ktorý si vyžadoval okrem iného hospitalizáciu na Neurologickom oddelení FN Trenčín v období od 13.07.2015 do 17.07.2015. V rámci zdravotnej dokumentácie z daného obdobia sa už známky genitofemorálnej neuralgie vpravo u menovaného neuvádzajú. Poranenie genitofemorálneho nervu je medicínskym rizikom operácie slabinovej hernie, pričom toto poranenie nemusí byť automaticky následkom nesprávneho medicínskeho postupu. Znalecká organizácia v tejto súvislosti revidovala aj okolnosti poskytnutia poučenia pacientovi zo dňa 13.04.2015 a uvedenia jeho písomného informovaného súhlasu. Žalobcu mal ošetrujúci lekár podľa Záznamu o informovaní a poučení pacienta dňa 13.04.2015 náležite informovať a poučiť o jeho zdravotnom stave, o navrhovanom diagnostickom a/alebo liečebnom postupe v zmysle očakávaného prínosu, ako aj možných vedľajších prejavoch a následkoch tohto postupu. Znalecká organizácia konštatuje, že poskytnuté poučenie (vrátane eventuálnej zmienky o možnosti poranenia genitofemorálneho nervu) ďalej nemôže analyzovať, nakoľko z dostupných podkladov nevyplýva jeho konkrétny medicínsky obsah.
V prípade ak sa preukáže poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis zo strany žalovanej, uveďte, či existuje medicínska príčina súvislosť medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovanej a vznikom poškodenia zdravia čo do dôvodu a v rozsahu ktorý uvádza žalobca. Odpoveď: Znalecká organizácia analýzou dostupných podkladov nezistila nesprávne postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike FN Trenčín v období od 13.04.2015 do 17.04.2015.
Vyjadrite sa tiež k správnosti poskytnutej predoperačnej ako aj pooperačnej starostlivosti. V tejto súvislosti uveďte, či operačný zákrok vykonaný žalovaným považujete jediné možné riešenie hernie u žalobcu alebo existujú aj iné spôsoby jej liečby (vhodnejšie). Odpoveď: Znalecká organizácia považuje poskytnutú predoperačnú zdravotnú starostlivosť v zmysle predoperačných vyšetrení (interné a anestéziologické vyšetrenia) za správnu, rovnako ako aj vedenie anestézie počas operačného zákroku. Za správny medicínsky postup znalecká organizácia považuje aj operačné riešenie pravostrannej inguinálnej hemie u menovaného. V danom prípade bolo teoreticky možné uvažovať aj o laparoskopickej operácii (t. j. operácii bez nutnosti vykonania kožného rezu v slabinovej oblasti), ktorá má, samozrejme, tiež svoje riziká (okrem iného poranenie periférneho nervu v slabinovej oblasti, krvácanie, či poranenie čreva).
Uveďte dátumovo, kedy bolo najskôr možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený pre potreby bodového ohodnotenia bolestného. Odpoveď: Obdobie ustálenia zdravotného stavu pána A. B. pre potreby bodového hodnotenia bolestné ho je možné určiť na deň 17.04.2015.
Uveďte, či žalovaná pred operáciou správne vyhodnotila zdravotný stav žalobcu, určila správnu klasifikáciu operačného a anestéziologického rizika, zvolila správny postup pri predoperačnej starostlivosti, pri operácii a pri pooperačnej starostlivosti (premedikácia, voľba anestézie, pooperačná analgézia ... ). Odpoveď: Stav pacienta bol zo strany predoperačných vyšetrení posúdený správne. Interné predoperačné vyšetrenie bolo realizované správne, lege artis. Anestéziologické vyšetrenie bolo realizované správne, klasifikácia anestéziologického aj operačného rizika bola správna, postup predoperačnej starostlivosti bol zvolený správne, rovnako ako premedikácia, voľba anestézie aj pooperačná analgézia. Poskytovanie pooperačnej zdravotnej starostlivosti na chirurgickej klinike bolo tiež správnym postupom lege artis.
Uveďte, či operačný výkon u žalobcu bol zdravotne nevyhnutný, a existoval v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti iný medicínsky vhodný postup, ktorý by suploval potrebu operačného zákroku. Odpoveď: Znalecká organizácia uvádza, že indikácia k operačnému riešeniu pravostrannej slabinovej hernie veľkosti 5 x 10 cm bola správna. V danom prípade bolo teoreticky možné zvážiť laparoskopickú operáciu (t. j. operáciu bez nutnosti vykonania kožného rezu v slabinovej oblasti), ktorá má, samozrejme, tiež svoje riziká (okrem iného poranenie periférneho nervu v slabinovej oblasti, krvácanie, či poranenie čreva).
Uveďte, či sa u žalobcu vyskytovali v predchorobí iné pridružené ochorenia, ktoré mali vplyv na výber anestézie, operačný postup a vznik pooperačných komplikácii, ktoré uvádza žalobca. Odpoveď: U pacienta bola identifikovaná v rámci predoperačných vyšetrení artériová hypertenzia, hypercholesterolémia, počínajúce sklerotické zmeny ciev na očnom pozadí, recidivujúce obličkové koliky, alergická anamnéza, vertebrogénny algický syndróm, varixy predkolení, z hodnôt výšky a hmotnosti pacienta rezultovala obezita II. stupňa. Uvedené zistenia z anestéziologického hľadiska predikovali voľbu spinálnej anestézie ako vhodnejší výber s nižším anestéziologickým rizikom oproti celkovej anestézii, ktorá by nevyhnutne bola sprevádzaná umelou pľúcnou ventiláciou a svalovou relaxáciou. Znalecká organizácia na tomto mieste znova upozorňuje, že posudzovaná komplikácia nie je v príčinnej súvislosti s anestéziologickým výkonom. V rámci pooperačného obdobia bolo menovanému dňa 16.04.2015 vykonané neurologické konziliárne vyšetrenie pre pocit pálenia v genitofemorálnej oblasti, ktorého výsledkom bol záver bez presvedčivej neurogénnej lézie. V následnom období boli ťažkosti menovaného spôsobené dekompenzáciou vertebrogénneho algického syndrómu bez objektivizácie ťažkostí, ktoré by mohli predstavovať genitofemorálnu neuralgiu.
Uveďte, či je eventuálne lokálne poškodenie periférnych neurogénnych štruktúr nervus genitofemoralis pri indikovanom operačnom zákroku dôvodom na tvrdenie, že v dôsledku uvedeného poškodenia periférneho nervového tkaniva došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej non lege artis, alebo sa jedna o predvídateľné nevyhnutné riziko spojené s typom uvedeného operačného zákroku. Odpoveď: Poranenie genitofemorálneho nervu je medicínskym rizikom operácie slabinovej hernie, pričom toto poranenie nemusí byť automaticky následkom nesprávneho medicínskeho postupu, t. j. postupu non lege artis.
Uveďte, či patrí do klinického obrazu jednostranného poškodenia periférnych neurogénnych štruktúr (nervus genitofemoralis), ktorý inervuje motorické a senzitívne časti kože na prednej ploche stehna a kožu skrota u muža, inkontinencia moču a stolice, resp. sexuálna dysfunkcia. Odpoveď: Vo vzťahu k príčinnej súvislosti inkontinencie moču a stolice so spinálnou anestéziou je treba poznamenať, že ak by k inkontinencii došlo v dôsledku poškodenia pri podaní spinálnej anestézie, tak by tieto príznaky boli prítomné bezprostredne po odoznení anestézie a spojené aj s inými neurologickými príznakmi, zodpovedajúcimi poškodenej inervácii celého zasiahnutého nervového zväzku, vychádzajúceho z anatomicky príslušného medzistavcového priestoru. Vo všeobecnosti do klinického obrazu poškodenia nervus genitofemoralis nepatrí inkontinencia moču, stolice a ani sexuálna dysfunkcia.
22. Po doplnení dokazovania znaleckým posudkom sú opätovne dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná udalosť, vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve škodnou udalosťou a ujmou a zavinenie, neboli naplnené. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi škodcom a poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým ako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení anamnézy, stanovení diagnózy a liečebného postupu, zaistenia osobnej starostlivosti. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že zo strany žalovaného boli splnené všetky postupy potrebné pre operačný zákrok, ktorý žalobca podstúpil. Predmetný znalecký posudok konštatuje, že k poškodeniu genitofermorálneho nervu nemohlo dôjsť podaním spinálnej anestézie, hospitalizácia žalobcu v období od 13.04.2015 do 17.04.2015 bola vykonaná správne, neboli zistené žiadne postupy zo strany žalovaného, ktoré by boli nesprávne, predoperačná starostlivosť zo strany žalovaného bola vykonaná správne, zdravotný stav žalobcu bol pred operáciou zo strany žalovaného vyhodnotený správne, operačné riešenie bolo zvolené správne. Závery realizovaného znaleckého dokazovania potvrdzujú skutkové tvrdenia žalovaného, že poučenie žalobcu ako pacienta bolo realizované štandardným spôsobom formou informovaného súhlasu. Celý priebeh predoperačných vyšetrení a súvisiacich administratívnych úkonov, ktoré žalovaný realizoval, ako aj priebeh samotnej anestézie bol lege artis, a teda správny. V posudzovanom prípade žalobcu nie je z anatomického hľadiska možné, aby došlo k poškodeniu genitofemorálneho nervu zo strany aesteziológa pri manipulačných technikách spojených s punkciou lumbálneho priestoru pri podávaní spinálnej anestézie. Nebol tak naplnený prvý predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorým je protiprávne konanie žalovaného. Preto súd žalobu zamietol.
23. Žalovaný a rovnako intervenient na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania s poukazom na to, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený 17.04.2015 a žalobca si uplatnil svoj nárok po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty až 20.11.2017.
24. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
25. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, keď preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. V tomto prípade okrem ustáleného zdravotného stavu žalobcu, ktorý upresnil znalecký ústav je podstatné i to, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu. Žalobca po prepustení z nemocnice 16.04.2015 neustále pociťoval zdravotné ťažkosti a absolvoval viac vyšetrení za účelom zistenia ich príčiny. Diagnóza mu bola určená pri vyšetrení v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, 16.11.2015 ako G544, poškodenie bedrových a krížových nervových zakončení. Až z listu Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 11.01.2016 zistil, že k poškodeniu genitofemorálneho nervu došlo pri jeho operáccii hernie. Subjektívna premlčacia doba tak skončila až 11.02.2018 a žaloba bola podaná včas.
26. Žalovaný a rovnako intervenient na strane žalovaného opomenuli, že žalobca si uplatnil viacero nárokov. Popri náhrade za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal náhradu za stratu na zárobku, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhradu nemajetkovej ujmy. Každý s týchto nárokov predstavuje samostatne uplatniteľný nárok, so samostatným plynutím premlčacej doby a samostatným počiatkom jej plynutia. Pre náhradu za stratu na zárobku a úhradu nákladov spojených s liečením platí aj objektívna premlčacia lehota. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo nevedel o svojom práve. Aj keby sa počítala premlčacia lehota v týchto nárokoch od okamihu prepustenia žalobcu z nemocnice (16.04.2015), žaloba by bola podaná včas. Ani pre tieto nároky nebola námietka premlčania podaná dôvodne, k tomu je potrebné dodať, že u týchto nárokov žalovaný a intervenient na strane žalovaného svoju námietku neupresnili.
27. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v spore plne úspešní, preto im súd s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
28. V priebehu konania uznesením zo dňa 08.04.2025, č. k. 21C/60/2017-317, bolo znaleckej organizácii forenzic.sk priznané znalečné vo výške 3 152,37 eur. Táto suma bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
29. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018 - zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod R/75/2018.)
30. Na základe vyššie uvedeného súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.