Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BR-1Er-723-2016.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1Er/723/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, so sídlom Humenné, Kukorelliho 1, IČO: 30 794 536, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. X, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 162,78 Eur za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016 a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, Exekútorský úrad so sídlom Vranov nad Topľou, Okulka 24/11, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a E. E. F., súdnemu exekútorovi, odmenu vo výške XX,XX Eur, zvýšenú o 23% DPH vo výške X,XX Eur, t.j. trovy exekúcie spolu vo výške XX,XX Eur.
III. Súd u k l a d á Slovenskej republike – Okresnému súdu Banská Bystrica povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v celkovej výške XX,XX Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Špičkovi, na jeho účet vedený v D. C., G., číslo účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie, z rozpočtových prostriedkov súdu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 072925 zo dňa 21.11.2016 bol súdny exekútor JUDr. Ľudovít Gajdoš poverený vykonaním exekúcie a vymožením uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške XXX,XX Eur za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016, plus trovy exekúcie. Exekútorský úrad JUDr. Ľudovíta Gajdoša ku dňu 18.03.2018 zanikol, jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička.
2. Dňa 09.06.2025 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie. Ďalej súdny exekútor uviedol, že vykonanými lustráciami zistil, že povinný nedosahuje príjem, ktorý by mohol postihnúť v exekúcii. Takisto nebolo zistené, že by vlastnil hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok, ktorý by mohol v exekúcii speňažiť a tak uspokojiť pohľadávku v prospech oprávneného. Okrem toho je zrejmé, že exekúcia prebieha už dlhšie ako 8 rokov, pričom nebola na výživnom vymožená žiadna suma. Má za to, že by nebolo účelné v tejto exekúcii pokračovať ani do budúcna, nakoľko nemožno očakávať, že by bola úspešná. Takisto by len narastali trovy exekúcie, ktoré by znášal štát. Podľa názoru súdneho exekútora, súd by mal prihliadať aj na princíp hospodárnosti konania, ktorý by mal v tomto prípade platiť. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 Eur, z toho odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur a 23% DPH vo výške 7,63 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Predmetné zákonné ustanovenie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. J. XXX/XXXX; III. J. XXX/XXXX) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci; je "predĺženou rukou súdu". I keď súdny exekútor nepreukázal listinnými dôkazmi nemajetnosť povinného, doručil súdu podanie, v ktorom navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto podanie, vzhľadom na vyššie uvedené postavenie súdneho exekútora, je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXXX/XXX/XXXX - XX, zo dňa 21.12.2017).
9. Súd považoval tvrdenie uvádzané súdnym exekútorom (nemajetnosť povinného) za preukázané; zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. 11. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicate pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. J. XXX/XXXX, zo dňa 20.10.2011).
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona K. L. H. L. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
17. Súd s poukazom na vyššie uvedené v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 40,82 Eur, pozostávajúce z odmeny v minimálnej výške 33,19 Eur a z 23% DPH vo výške 7,63 Eur.
18. V tejto exekučnej veci sa jedná o vymoženie pohľadávky na výživnom, preto v zmysle citovaného § 203 ods. 2 druhej a tretej vety Exekučného poriadku, trovy exekúcie znáša súd. Preto súd uložil Slovenskej republike - tunajšiemu súdu povinnosť zaplatiť priznané trovy exekúcie (pozostávajúce z odmeny, zvýšenej o 23% DPH) spolu vo výške 40,82 Eur súdnemu exekútorovi na jeho účet z rozpočtových prostriedkov súdu do 30 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.