Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/73/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., zast.: LEXARG s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Brehy 333, 968 01 Brehy, IČO: 56 840 462, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. A. J. XXX/X, XXX XX E., o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. – 196 z 28. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku CKN parc. č. XXX, na CKN parc. č. XXX, XXX K. XXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov žalobkyne, nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G. do budovy bytového domu súp. č. XXX postavenej na CKN parc. č. XXX/XX, nevstupoval na pozemok CKN parc. č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie a nevstupoval do bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu (L. M. XX je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne), aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, aby sa pri kontakte so žalobkyňou zdržal akejkoľvek inej než písomnej komunikácie, zdržal sa akýchkoľvek urážlivých výrokov na adresu žalobkyne, ich spoločného maloletého syna, na adresu rodinných príslušníkov a priateľov žalobkyne, zdržal sa akýchkoľvek výčitiek adresovaných žalobkyni, zdržal sa akejkoľvek inej než vecnej komunikácie ohľadne ich spoločného syna alebo ohľadne majetkoprávneho vysporiadania medzi žalobkyňou a žalovaným, aby nekontaktoval matku priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami. Podľa dôvodov rozhodnutia žalobkyňa podala spoločne s maloletým synom H. H., nar. XX.XX.XXXX návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Žiar nad Hronom proti žalovanému už 06.12.2024, v ktorom sa okrem zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľností po výlučnom vlastníctve jej rodičov a v jej výlučnom vlastníctve domáhala zákazu priblíženia nielen k vlastnej osobe, ale aj k osobe maloletého syna H., a aby ani maloletého otec priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami nekontaktoval. O spoločnom návrhu žalobkyne a maloletého spoločného syna strán spolu rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. - 69 zo 6. decembra 2024, ktorým dočasne zakázal styk otca - žalovaného s maloletým H. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vec sama neoznačená) a vo zvyšku návrh matky a maloletého H. zamietol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. z 20. marca 2005 zrušil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 69 zo 6. decembra 2024 v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie po vyhodnotení odvolania žalovaného za dôvodné v časti, v ktorej

namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zákaze styku otca s maloletým a pokynom, aby návrh na nariedenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa matka - žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu ku svojej osobe bol vylúčený na samostatné konanie z dôvodu, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa podľa tretej časti , a o tomto návrhu nemôže rozhodovať poručenský sudca. 1.1 Po posúdení návrhu žalobkyne podľa , (ďalej aj ) súd prvej inštancie za nedôvodný v celom rozsahu. Žalobkyňa sa domáhala uloženia zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve svojich rodičov a vo svojom výlučnom vlastníctve do, ktorých žalovaný nemá právo bez súhlasu ich vlastníkov vstúpiť, preto nie je nutné mu ukladať zákaz vstupu do týchto nehnuteľností. V prípade vstupu žalovaného do rodinného domu rodičov žalobkyne alebo do bytu žalobkyne bez jej súhlasu sa žalovaný vystavuje riziku trestnoprávneho postihu. Nevzhliadol súd prvej inštancie dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia ani v časti o zákaze priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Okresný súd dôvodil, že obsah neodkladných opatrení zmysle až h) vychádza zo znenia článku 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 vo vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná a duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila žiadne lekárske správy, s výnimkou lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého syna a správu klinickej psychologičky N. K. O., P. z 12.12.2024 a správu z psychiatrickej ambulancie A. B. K.,N.,A.,A. z 09.01.2025, v ktorom sa konštatuje u žalobkyne posttraumatická stresová poruchu, doložila žalobkyňa až v rámci odvolacieho konania proti uzneseniu, ktorým bol pôvodne jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, Incidenty medzi žalobkyňou a žalovaným sa mali odohrať v roku 2019, v máji 2023, ktoré ale žalobkyňa neohlásila príslušníkom policajného zboru. Žalobkyňa na svoju ochranu pred žalovaným nevolala policajnú hliadku, ktorá by žalovaného vykázala z obydlia. Až dňa 13.11.2024 sa žalobkyňa dostavila na obvodné oddelenie Policajného zboru Žarnovica za účelom nahlásenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Súd prvej inštancie zisťoval stav trestného konania a zo správy doručenej súdu 16.04.2025 mal preukázané, že vec začatá na základe trestného oznámenia žalobkyne je v prípravnom konaní, obvinenie voči konkrétnej osobe vznesené nebolo. Strany sporu dokladali do súdneho spisu protichodné čestné vyhlásenia osôb o vzťahoch žalobkyne a žalovaného. Žalovaný poprel fyzické útoky na žalobkyňu, oproti tomu žalobkyňa doznala, že v roku 2019 udrela žalovaného dlaňou do oblasti tváre; dala mu zaucho, aj ho pohrýzla. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni trvá od roku 2019, ale spoločnú domácnosť spolu s maloletým synom opustila žalobkyňa až v roku 2021, následne sa v roku 2022 vrátila do spoločného domu k žalovanému, kde zotrvala až do júna 2024. Zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni nemohol byť uložený aj z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 155 z 22.09.2021 bol upravený styk žalovaného s maloletým synom H. za prítomnosti žalobkyne uznesením č. k. - 209 zo 16.04.2025. 1.2 Z kópie písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vzal súd prvej inštancie za preukázané, že písomné osočovanie medzi žalobkyňou a žalovaným je obojstranné a tiež dlhodobé, pretrvávajúce od roku 2019. Intenzita uvedená v písomnej komunikácii však nie je taká vysoká, že by súd v tejto časti mal nariadiť neodkladné opatrenie. Za podstatnú skutočnosť súd prvej inštancie považoval, že od prevzatia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 20.03.2025 spolu s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. – 182 z 26.03.2025, ktorým bola vec žalobkyne vylúčená na samostatné konanie, žalobkyňa nedoložila do súdneho spisu žiadne aktuálne dôkazy, ktoré by osvedčovali, že konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu jej telesnej alebo duševnej integrity. 1.3 Podľa ods. v spojení s nebola úspešnému žalovanému priznaná náhrada trov konania len z dôvodu, že mu do rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne trovy konania nevznikli.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla celom rozsahu odvolaním žalobkyňa za použitia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C. S. p. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdila, že lekárskymi správami poslednou z 31.03.2025 doloženou súdu prvej inštancie 03.04.2025 dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď A. K., jej psychiater, konštatoval pretrvávajúce problémy, strach a obavy zo žalovaného a psychiater zdôraznil potenciál zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne v prípade stretnutia žalovaného, preto neodporučil kontakt žalobkyne so žalovaným ani v rámci súdnych sporov. Ak súd prvej inštancie v bode 25. uznesenia tvrdí, že žalobkyňa odo dňa 27.03.2025, kedy bolo jej pôvodnému právnemu zástupcovi doručené uznesenie Krajského súdu Žilina spolu s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom týkajúceho sa vylúčenia veci žalobkyne na samostatné konanie, žalobkyňa do konania nedoložila žiadne aktuálne dôkazy, ktoré by osvedčovali, že konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu jej telesnej alebo duševnej integrity, tak súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy a nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani k správnemu právnemu posúdeniu veci, Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy predkladané stranami sporu, príliš veľkú vážnosť prikladal správam zamestnávateľa žalovaného a dobrovoľného hasičského zboru, ktorí nemôžu mať informácie o tom, ako sa žalovaní správa súkromí. Inak sa žalovaný prezentuje voči nadriadeným a kolegom v zamestnaní, aby si prácu udržal, a inak sa správa doma. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa priznala fyzický útok voči žalovanému, zľahčuje ale priznanie žalovaného, že požil alkoholické nápoje, bol v opojení 3 promile a v takom stave sa vyhrážal žalobkyni zabitím. 2.1 Neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu žalovaného do obydlia žalobkyne, za ktoré považuje nielen svoj vlastný byt, ale aj nehnuteľnosť svojich rodičov s odôvodnením, že by sa núteným vstupom do týchto nehnuteľností vystavil žalovaný trestnoprávnemu postihu. Nie je možné zamieňať trestný čin porušovania domovej slobody, ktorý poskytuje ochranu ex post s civilnoprávnou ochranou podľa alebo f) , ktoré slúžia na preventívnu ochranu pred agresorom. Nariadeniu neodkladného opatrenia nemôže brániť ani uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 209 zo 16.04.2005, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zákazu styku žalovaného (otca) s ich spoločným synom, keď toto rozhodnutie právoplatné nie je. Z uznesenia súdu prvej inštancie plynú závery, že žalobkyňa nepreukázala dostatočnú intenzitu násilného konania žalovaného, pritom však žalobkyňa preukázala lekárskou správou, že v dôsledku správania sa žalovaného voči nej utrpela posttraumatickú stresovú poruchu. Neuloženie zákazu žalovanému kontaktovať žalobkyňu len vo vecnej rovine je spôsobilé ohroziť duševnú integritu žalobkyne. Žalobkyni bola spôsobená ujma, ktorú treba sanovať poskytnutím požadovanej ochrany v podobe zákazov vstupu do obydlia a priblíženia, spolu s obmedzením kontaktovanie žalobkyne - tým sa vytvorí predpoklad toho, že žalobkyňa získa bezpečný priestor - vedomie, že žalovaný nemôže pokračovať v narušovaní jej duševnej a/alebo telesnej integrity. Ak súd vyžadoval pre nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa v protiprávnom konaní pokračovalo aj v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento právny názor súdu je v rozpore s pozitívnymi záväzkami štátu poskytnúť obetiam domáceho násilia ochranu podľa Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a v rozpore s požiadavkou poskytnúť spravodlivú účinnú ochranu práva žalujúcej strany. 2.2 Žalobkyňa navrhuje, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vyhovené, eventuálne, aby bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie spolu s odvolaním žalobkyne bolo žalovanému doručené. Tento sa k rozhodnutiu súdu prvej inštancie ani k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný podľa na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie upravených v , a to v celom rozsahu v súlade s a po posúdení správnosti postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia z hľadiska namietaných odvolacích dôvodov, ktorými je podľa viazaný (vady procesných podmienok, na ktoré by musel odvolací súd podľa prihliadnuť aj bez námietky

odvolateľa zistené neboli), dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil v celom rozsahu.

5. Vec vedená na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. vznikla vylúčením návrhu matky maloletého dieťaťa A.. B. C. z konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. v zmysle pokynu odvolacieho Krajského súdu v Žiline v uznesení sp. zn. . Súd prvej inštancie v uznesení č. k. -182 o vylúčení veci na samostatné konanie nesprávne pod písm. e) uvádza, že sa matka v zmysle domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby nekontaktoval matku - žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciu, ani inými prostriedkami; v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa ako matka maloletého dieťaťa žiadala, aby otec - žalovaný v zmysle nekontaktoval žalobcu 2/, t.j. maloletého syna H. priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami. Predmetom súdneho konania pod sp. zn. bolo len uloženie zákazu vstupu žalovanému do nehnuteľnosti v kat. území E., evidovaným na LV č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov žalobkyne, ktoré netvoria obydlie žalobkyne, zákaz vstupu do nehnuteľností v kat. území E. F. G. označené ako stavba bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. P. XXX/XX, na parc. CKN XXX/XX, zast. plocha a nádvorie, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a iných obyvateľov bytového domu v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je len byt č. XX vo vchode č. XX na šiestom poschodí obytného domu súp. č. XXX. Na LV č. XXXX, kat. územie E. F. G. sa ako titul nadobudnutia bytu č. XX vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX uvádza kúpna zmluva z 20. septembra 2024 v znení jej dodatku z 25.11.2024, ktorej vklad bol povolený 28.11.2024. Tento byt je bydliskom žalobkyne a jej maloletého syna H..

6. Súd prvej inštancie zo spisu sp. zn. prekopíroval žalobkyňou a žalovaným dokladané správy. Lekárske správy o zdravotnom stave maloletého syna strán sporu a žalobkyne sú opisom matkiných tvrdení o pôvode a dôvode zdravotných potiaží maloletého, rovnako tak len z údajov maky vychádza správa psychiatra A. B. K., ktorý v správe z 31.03.2025 opakuje, čo lekárovi predniesla matka: jej ťažkosti sa odvíjajú od partnerských problémov, zo strany ex-partnera musí dlhodobo čeliť jeho rôznym útokom, spoločné dieťa tým trpí, robí jej prieky ohľadom starostlivosti o dieťa, každé osobné stretnutie s ním ju ešte viacej traumatizuje, poškodzuje jej zdravie.

7. Z kópií SMS a inej elektronickej komunikácie strán sporu vyplýva jednoznačný záver, že problémy medzi partnermi žalobkyňou a žalovaným existujú a nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že vulgárnosti a tvrdé výrazy používa len žalovaný voči nej. V písomnej komunikácii žalobkyňa označila žalovaného za netvora, píše žalovanému, že mal rodinu a má „hovno“, matku žalovaného nazýva „mater“, žalovaný podľa nej má čas na „kurvu“, namiesto výletu s maloletým a jeho matkou si vyberá radšej „neumanácky smrad“, žalovaný môže podľa žalobkyne „smrdieť ako bzdoch“, žalovaného posiela žalobkyňa bývať „k tej materi, z ktorej je zasratý“. Z dôkazov tvoriacich súdny spis nie je možné vyvodiť, že žalovaný robí žalobkyni prieky ohľadom starostlivosti o dieťa, ako je to uvedené v správe A. B. K.. Kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. O. pre účely súdneho konania týkajúceho sa maloletého H. H. oznámil Okresnému súdu Žiar nad Hronom, že sa žalobkyňa a žalovaný ako rodičia maloletého H. zúčastnili na referáte poradensko-psychologických služieb pracovisko E. poradenského procesu zameraného na zlepšenie komunikácie rodičov a styku maloletého H. s otcom. Zrealizovali sa dve individuálne stretnutia s otcom, jedno individuálne stretnutie s matkou. Bolo dohodnuté spoločné stretnutie rodičov, na ktoré matka nemohla prísť a o ďalší spoločný termín záujem nemala. Otec prejavoval záujem o stretávanie sa s maloletým synom, matka trvala na tom, že sa môže otec s maloletým stýkať iba v jej prítomnosti. Psychologička konštatovala, že rodičia maloletého sú zahltení vzájomným konfliktom a nie vždy prihliadajú na potreby a túžby maloletého dieťaťa. Poradenský proces bol s rodičmi ukončený, nakoľko matka nebola ďalej ochotná spolupracovať s RPPS.

8. Súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia poukázal na uznesenie č. k. -209 zo 16. apríla 2025, ktorým bol návrh matky (žalobkyne) v časti týkajúcej sa zákazu styku otca (žalovaného) s maloletým synom zamietnutý. Tiež na stále aktuálny rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom o úprave styku pod č. k. -155, podľa ktorého sa žalovaný môže stretávať s maloletým v prítomnosti matky, odvolací súd pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobkyne zisťoval stav konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku žalovaného so synom a zistil, že uznesenie č. k. -209 zo 16. apríla 2025 právoplatné nie je. O odvolaní žalobkyne proti

tomuto uzneseniu rozhoduje Krajský súd v Žiline. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne v tejto veci už Krajský súd v Žiline vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. rozhodol uznesením sp. zn. , zo dňa 25.06.2025 tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -209 zo 16. apríla 2025, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zákaz styku žalovaného s maloletým synom H. a súčasne bol zamietnutý aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým H. H. odlišným spôsobom, než je to upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -155 z 22. septembra 2021. Stále podľa správy Okresného súdu Žiar nad Hronom platí rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -155 z 22. septembra 2021, ktorým súd schválil dohodu rodičov, mimo iného aj o tom, že sa môže otec (žalovaný) stretávať s maloletým synom v konkrétnych dňoch a hodinách za prítomnosti matky tak, že si maloletého v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke bola uložená povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletým otcovi umožniť.

9. Súd prvej inštancie správne v prvom rade skúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ustanovené v , ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, čo preukázané nebolo. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. , sp. zn. neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.

10. Žalobkyňa ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď nezhody medzi nimi začali vznikať už v roku 2019. Napriek tomu po krátkodobom opustení spoločnej domácnosti sa žalobkyňa navrátila do spoločnej domácnosti k žalovanému, kde zotrvala až do jesene 2024. Od jesene 2024 nie je preukázané také správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré by sa mohlo hodnotiť ako agresívne, vyvolávajúce v žalobkyni pocit ohrozenia, či obťažovania. Pre uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa na určitú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená ( ) je nutné aspoň osvedčiť, že sa žalovaná strana správa tak, že ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu žalujúcej strany, rovnako tak pre uloženie povinnosti vstupovať alebo iba obmedzene vstupovať do domu alebo bytu, na pracovisku alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním má žalovaná strana ohrozovať ( ). Reálne a bezprostredné ohrozenie žalobkyne zo strany žalovaného osvedčené v konaní nebolo. Žalobkyňa a žalovaný majú vzdialené bydliská. Žalovaný pracuje v E.. Žalobkyňa neuvádzala, že by sa kdekoľvek, čo len náhodou so žalovaným stretávala. Styk otca s maloletým spoločným synom sa nerealizuje práve z obavy žalovaného pred možným obvinením z nevhodného správania zo strany žalobkyne. Zo správy orgánov činných v trestnom konaní bolo preukázané, že obvinenie žalovanému pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby vznesené nebolo.

11. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze žalovanému vstupovať do rodinného domu rodičov žalobkyne, keď táto nehnuteľnosť netvorí bydlisko žalobkyne a žalobkyňa iba všeobecne uvádzala, že svojich rodičov často navštevuje, čím nebolo preukázané, že sa žalobkyňa v rodinnom dome rodičov zdržuje, čo by mala byť ďalšia podmienka pristupujúca k prvej, že žalovaný telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne svojím konaním ohrozuje. Nebolo v súlade so zákonom žiadané od žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do obytného domu súp. č. XXX C. E. F. G., ktorého výlučnou vlastníčkou žalobkyňa nie je, keď podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý je právoplatný a vykonateľný, má žalovaný právo stretávať sa s maloletým H. za prítomnosti matky maloletého a styk sa má realizovať spôsobom, že si dieťa prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska.

12. Ust. umožňuje uložiť žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, nie však nariadiť jej, čo môže v komunikácii s protistranou prednášať, čo by už bolo obmedzením slobody prejavu. Žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek urážlivých výrokov, nielen vo vzťahu k svojej osobe, ale ani vo vzťahu k maloletému synovi, jej rodinných príslušníkov a priateľov, čo je absolútne nevykonateľný výrok rozhodnutia pre jeho neurčitosť. Rovnako nebolo možné vyhovieť návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akejkoľvek inej, než vecnej komunikácie ohľadne maloletého alebo ohľadne majetkoprávneho vysporiadania medzi žalobkyňou a žalovaným, jednak z dôvodu nezodpovedania navrhovaného výroku zákonnej úprave, ktorá nedovoľuje zakázať obsah komunikácie, ako aj z dôvodu neurčitosti tohto výroku, keď si každý pojem „vecne“ môže vysvetľovať rozdielne. Odvolanie žalobkyne nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutím o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je porušený pozitívny záväzok Slovenskej republiky poskytnúť ochranu obeti domáceho násilia, ak domáce násilie preukázané nebolo.

13. Žalovanému v tomto v odvolacom konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, len z tohto dôvodu mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania, i keď bol v odvolacom konaní úspešný podľa nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).