Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_53C-100-2024.pdf
PDF · 128.16 KB
Case nature
Area
Subarea
53C/100/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 370 175, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. E. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 6.500,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.800,- eur od 01.04.2023 do 04.01.2024, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.600,- eur od 05.01.2024 do 01.02.2024, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.500,- eur od 02.02.2024 do 12.02.2025, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.400,- eur od 13.02.2025 do 12.03.2025, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.300,- eur od 13.03.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie, čo do sumy 3.200,- eur, zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej istinu vo výške 6.500,- eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 6.500,- eur od 01.04.2023 do zaplatenia. Žalobu podala z dôvodu, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 11.11.2022 so žalovaným, požičala žalovanému pôžičku peňazí vo výške 6.500,- eur. Celá pôžička vo výške 6.500,- eur bolo osobne odovzdaná žalovanému dňa 11.11.2022 do jeho vlastných rúk pred podpisom zmluvy, čo vyplýva z ust. čl. II. Zmluvy o pôžičke a túto skutočnosť žalovaný podpisom na Zmluve o pôžičke potvrdil. Žalobkyňa so žalovaným sa dohodli, že pôžičku jej žalovaný vráti do konca marca 2023. Toto sa však nestalo a žalovaný jej do dnešného dňa nevrátil ani len časť požičaných peňazí. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dátumom 01.04.2023 a od tohto dátumu si žalobkyňa uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny až do zaplatenia.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 04.10.2024 sp. zn. 6Up/1612/2024 bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu.
2.1. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa mu pôžičku vo výške 6.500,- eur neposkytla, a teda túto sumu v tejto výške ani nikdy neodovzdala. Poskytnutie pôžičky nepopiera, avšak uviedol, že skutočná pôžička bola vo výške 4.000,- eur a úroky za jej poskytnutie žalobkyňa požadovala v sume 2.500,- eur. Preto žalobkyňa, ktorá sama zmluvu pripravila a aj ho vlastnou rukou vypísala, v tejto uviedla ako istinu pôžičky sumu 6.500,- eur. Takúto sumu však žalobkyňa žalovanému na základe ňou predloženej zmluvy o pôžičke nikdy neposkytla.
2.2. Zároveň žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že mu poskytla pôžičku dňa 11.11.2022, táto suma mu nebola poskytnutá v tento deň, ale v uvedený deň zmluvu v prospech žalobkyne podpísal. Poznamenal, že žalobkyňa zmluvu vypisovala sama, bez asistencie žalovaného. Žalovanému zmluvu priniesol na podpis partner žalobkyne a pri tejto príležitosti partner žalobkyne mu odovzdal čiastku v sume 1.000,- eur z celkovej požičanej sumy 4.000,- eur. Teda žalobkyňa mu nikdy neposkytla sumu 6.500,- eur a už vôbec nie v jednej sume, ale v troch platbách, z ktorých mu raz poskytla sumu 2.000,- eur a dvakrát mu odovzdal partner žalobkyne po 1.000,- eur, teda spolu 4.000,- eur.
2.3. Namietal splatnosť pôžičky, ktorá bola pôvodne zmluvnými stranami dojednaná, na čom boli vzájomne dohodnutí do konca roka 2024. Nevie prečo žalobkyňa svojvoľne v zmluve uvádza dátum do konca marca 2023.
2.4. V odpore ďalej žalovaný uviedol, že mu nebola poskytnutá pôžička 6.500,- eur, ale úrok 2.500,- eur za poskytnutie pôžičky v skutočnej výške 4.000,- eur v predloženej zmluve o pôžičke zahrnula do istiny pôžičky. Podľa žalovaného sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobkyne, že jej nemal vrátiť žiadnu sumu, nakoľko v roku 2024 žalobkyni na vrátenie pôžičky poukázal na jej bankový účet sumu spolu vo výške 300,- eur. Nevie čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby, keďže v skutočnosti mu poskytla pôžičku 4.000,- eur a nie 6.500,- eur, z ktorej vrátil 300,- eur a pôžičku mal vrátiť do 31.12.2024.
3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odpore, listom jej právneho zástupcu zo dňa 04.11.2024 uviedla, že poskytnutie peňažnej pôžičky žalovanému vo výške 6.500,- eur bola v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“) zrealizovaná tak, ako je v Zmluve o pôžičke uvedené. Sám žalovaný svojim overeným podpisom na Zmluve o pôžičke prehlásil, že si pôžičku v celej dohodnutej výške od žalobkyne prevzal do vlastných rúk. Ďalším dôkazom prevzatia celej pôžičky vo výške 6.500,- eur zo strany žalovaného je „Dodatok k zmluve“, ktorý je uvedený priamo na Zmluve o pôžičke, kde je vyslovene uvedené, že „V prípade nevrátenia sumy 6.500,- eur dlžníkovi prepadá motorové vozidlo značky Škoda Octavia, ŠPZ F. v prospech veriteľa.“ K dodatku k zmluve sa podpísala žalobkyňa, ako aj žalovaný, pričom porovnaním podpisu je evidentné, že sa jedná o totožný podpis žalobkyne aj žalovaného. O tomto niet ďalších pochýb.
3.1. K argumentom žalovaného, že žalobkyňa mala pripraviť Zmluvu o pôžičke uvádza, že nie žalobkyňa, ale žalovaný pripravoval a sám doniesol Zmluvu o pôžičke. Nie je teda pravda, že Zmluvu o pôžičke pripravovala žalobkyňa. Z hľadiska vecno-právneho tento argument žalovaného ani nie je podstatný. Podstatné je to, že žalovaný Zmluvu o pôžičke podpísal, svoj podpis overil a peniaze prevzal.
3.2. Argument žalovaného, že v sume 6.500,- eur by mal byť zahrnutý nejaký úrok 2.500 EUR za poskytnutie pôžičky, ktorý mala žalobkyňa zahrnúť do istiny neobstojí, nakoľko nie je pravdivý a v samotnej Zmluve o pôžičke je suma 6.500,- eur vyjadrená buď číselne alebo slovne až 6-krát. Okrem toho argument žalovaného o nejakých úrokoch započítaných v istine neobstojí, nakoľko podľa článku V. Zmluvy o pôžičke bola pôžička dojednaná bez úroku.
3.3. Čo sa týka splatnosti pôžičky, tá je jasne uvedená v Zmluve o pôžičke slovným vyjadrením, t.j. „do konca marca 2023“. Tým je jednoznačne myslené, že posledným dňom na vrátenie pôžičky môže byť najneskorší dátum 31.03.2023 a teda dňom 01.04.2023 sa dlžník prvý krát dostal do omeškania s vrátením pôžičky, čo bolo aj predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde sa žalobkyňa domáhala zákonného úroku z omeškania od dátumu 01.04.2023. Nie je pravdivý argument, že žalobkyňa sa so žalovaným dohodla na inom dátume, resp. nie je pravda to, čo uvádza žalovaný, že termín vrátenia pôžičky mal byť do konca roka 2024. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorý by svedčil o inom termíne vrátenia pôžičky než ten, ktorý je uvedený v Zmluve o pôžičke.
3.4. Žalovaný okrem odporu voči platobnému rozkazu doručil súdu listinný dôkaz – Detail pohybu zo dňa 04.01.2024 v sume 200,- eur, avšak nikde nie je uvedené koho by mal byť bankový účet, na ktorý mali byť peniaze poslané, nie je uvedená žiadna poznámka v predmetnom Detaile pohybu a nie je uvedený žiadny variabilný symbol, resp. identifikátor, podľa ktorého by bolo možné predmetnú platbu zidentifikovať, že mala byť uhradená v prospech žalobkyne za účelom splácania pôžičky. Taktiež žalovaný vo svojom odpore uvádza, že mal vrátiť žalobkyni sumu 300,- eur, avšak žalovaný vrátenie takejto sumy súdu nijako nepreukázal. Okrem toho v Zmluve o pôžičke nie je uvedené žiadne číslo účtu
ani žalobkyne ani žalovaného, kam by sa mala pôžička vrátiť a takýto spôsob vrátenia peňazí nebol zmluvnými stranami v Zmluve o pôžičke ani dohodnutý. Zmluva o pôžičke nebola dojednaná tak, že by umožňovala žalovanému vrátiť pôžičku v splátkach a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný tvrdí, že mal pôžičku začať splácať, keďže dojednané a preukázané bolo, že pôžičku mal žalovaný vrátiť v celosti najneskôr do konca marca 2023, čo žalovaný neučinil.
4. Žalobkyňa listom právneho zástupcu zo dňa 26.03.2025 navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu, nakoľko žalovaný v prospech žalobkyne uhradil nasledovné peňažné sumy na žalovanú istinu: dňa 05.01.2024 sumu 200,- eur, dňa 02.02.2024 sumu 100,- eur, dňa 13.02.2025 sumu 100,- eur, dňa 13.03.2025 sumu 100,- eur, spolu 500,- eur. Na základe uvedeného navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.500,- eur od 01.04.2023 do 04.01.2024, s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.300,- eur od 05.01.2024 do 01.02.2024, s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.200,- eur od 02.02.2024 do 12.02.2025, s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.100,- eur od 13.02.2025 do 12.03.2025, s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 13.03.2025 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Na pojednávaní dňa 26.03.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa berie žalobu v časti čo do sumy 500,- eur späť.
5.1. Žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, aby uhradil žalobkyni pôžičku, ktorá bola vo výške 4.000,- eur, ktorú aj začal splácať a túto sumu by jej aj naďalej splácal, lebo inak mu to finančne nevychádza. Ďalej uviedol, že z prvých poskytnutých 2.000,- eur zaplatil úrok 200,- eur, celkom teda zaplatil žalobkyni 700,- eur.
5.2. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že je potvrdzuje úhradu 200,- eur zo strany žalovaného, ktorý prišiel s tým, že chce ďalšiu pôžičku a keď videla, že tú predchádzajúcu spláca, tak mu poskytla pôžičku vo výške 3.500,- eur. Prvá pôžička bola vo výške 3.000,- eur, spolu 6.500,- eur.
5.3. Právny zástupca žalobkyne, vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že keďže došlo zo strany žalovaného k úhrade žalobkyni vo výške 200,- eur, v tejto časti berú žalobu späť a požadovaná istina zostáva vo výške 5.800,- eur plus príslušenstvo.
6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že požičaná suma 6.500,- eur bola požičaná na dvakrát. Najprv žalovaný prišiel, že potrebuje pôžičku na vianočné darčeky, že nemá peniaze. To bolo tých prvých 3.000,- eur. Bolo to v novembri pred spísaním zmluvy o pôžičke, ktorú spisovali 11.11.2022. Bolo to asi týždeň – dva pred týmto dňom. Potom žalovaný prišiel k nej domov jej povedať, že potrebuje peniaze, vedel, že nejaké finančné prostriedky má, tak mu poskytla pôžičku vo výške 3.500,- eur. To bolo v čase spísania uvedenej zmluvy o pôžičke, kedy jej prehlásil žalovaný, že sa báť nemusí ohľadne vrátenia, že to bude splatené. Prebiehalo to tak, že žalovaný prišiel s notársky overenou zmluvou o pôžičke, keďže nie je jediná a má viacero takto predtlačených zmlúv, ona ju vypísala vlastnoručne pred jej partnerom a žalovaným, jej partner sa volá I. D., ide o bývalého partnera.
6.1. Vrátenie pôžičky bolo dohodnuté tak ako je to v zmluve uvedené do konca marca 2023. Žalovaný chcel pôžičku a potreboval zaplatiť odvody, aby mohol dostať úver, že si musí zaplatiť odvody a keď mu bude úver poskytnutý, tak do marca jej pôžičku vráti. Mal mu byť poskytnutý úver a z toho jej mal vrátiť. Avšak sa nič nedialo. Potom sa stalo, že jej vrátil 200,- eur v januári, potom sa stalo, že mu zomrela matka, takže ostatné úhrady boli tak, ako je to zdokladované vo výške 500,- eur. Tiež uviedla, že zaplatená suma 200,- eur bola v čase poskytnutia druhej pôžičky a v deň jej spísania, bolo to 11.11.2022.
7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že priznáva dlh v sume 4.000,- eur. Prebiehalo to tak, že bol kolega s partnerom žalobkyne, ktorý im požičiaval peniaze na úroky. On povedal žalobkyni, že si môže zarobiť a požičiavať peniaze. Tak sa ho opýtal, či by vedel vybaviť. Prvýkrát to bolo asi dva – tri mesiace pred podpísaním predmetnej zmluvy o pôžičke, mu žalobkyňa požičala 2.000,- eur v hotovosti. Odovzdával mu to jej priateľ I. D.. Boli dohodnutí, že jej dá úrok vo výške 200,- eur a keď jej nedá tú
sumu, tak že pokračujú, takže mal jej vrátiť 2.200,- eur, každý mesiac mal uhrádzať po 200,- eur, je pravda, že žalobkyni dal 200,- eur ako úrok z prvých 200,- eur.
7.1. Potom mu požičala, on úrok zaplatil a o mesiac sa znovu pýtal jej priateľa, či by bola ochotná mu požičať 1.000,- eur, žalobkyňa súhlasila, prišla dolu do auta za ním, sumu 1.000,- eur mu dala s tým, že spolu to bolo 3.000,- eur a mesačný úrok 300,- eur. Z tejto sumy nič nevrátil.
7.2. Potom bol zase s priateľom žalobkyne, že či by mu požičala ešte 1.000,- eur, čo bolo od tej pôžičky asi dva týždne, ešte vtedy nemal termín tých úrokov, potom prišiel k ním, zmluvu o pôžičke ona mala doma, lebo on predtým takéto papiere dával jej priateľovi. Zmluvu o pôžičke spísala žalobkyňa, je to jej písmo. Ostatný text bol vytlačený. Tento text mal doma a do tohto textu bolo treba dopísať údaje rukou. Dňa 11.11.2022 boli u žalobkyni, tam sa vypisovala zmluva, ona dala 1.000,- eur svojmu partnerovi a jej partner išiel pri mestských policajtov a tam mu podával 1.000,- eur. Vedomosť o tom mal svedok J. D., ktorý ho tam čakal, lebo on tiež si požičiaval peniaze od partnera žalobkyne. Potvrdil, že samotnú zmluvu o pôžičke si prečítal, že tam bolo uvedené že vráti 6.500,- eur. Z toho boli úroky 2.500,- eur, že to do toho dátumu 31.03.2023 vráti akože s úrokmi sumu 6.500,- eur. Vtedy bol v takom stave, že súrne potreboval peniaze, tak pristál na tie úroky. Predtým mal od jej partnera požičané peniaze a vždy ich vrátil aj s úrokom.
7.3. Takže 4.000,- eur bol žalobkyni reálne dlžný, mínus 700,- eur, čo jej dal. Ale za to, čo žalobkyňa čakala, je ochotný jej tých 700,- eur dať ako úrok a sumu 4.000,- eur jej splácať po 100,- eur z dôvodu, že momentálne je nezamestnaný.
7.4. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či mali nejakým spôsobom dohodnuté, že požičané peniaze sa vrátia do nejakého konkrétneho dátumu, žalovaný uviedol, že dohodnuté to bolo až po tej tretej splátke. Keď mu dala posledných 1.000,- eur, čo poslala po svojom partnerovi, bolo dohodnuté, že nebude dávať mesačne úrok, ale že jej to vráti do marca 2023 a v tom bude zarátaný aj ten úrok.
7.5. Na záver žalovaný priznal sumu 4.000,- eur mínus 700,- eur, t.j. 3.300,- eur že je ochotný splácať, a to v splátkach mesačne po 80 – 100 eur, keďže bude nezamestnaný. Priznal tak dlh, aký je v skutočnosti.
8. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.05.2025 navrhol, aby súd v konaní, ako predbežnú otázku, posúdil platnosť zmluvy o pôžičke, ktorú v konaní predložila žalobkyňa a zároveň navrhuje, aby súd určil túto zmluvu za neplatný právny úkon, keďže z predloženej zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo zo strany žalobkyne k plneniu uvedenému v tejto zmluve o pôžičke. Navyše žalobkyňa pred súdom zamlčala už pri podaní samotnej žaloby, že jej vrátil sumu spolu 700,- eur. Tvrdí, že z poskytnutie pôžičky 4.000,- eur, ktorú sumu ako pôžičku nepopiera, nie však poskytnutú na základe žalobkyňou predloženej neplatnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2022, ale na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby súd určil zmluvu o pôžičke zo dňa 11.11.2022 za neplatný úkon a aby súd žalobu zamietol.
9. Na pojednávaní dňa 14.05.2025 svedok I. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obe strany sporu. Žalobkyňu pozná ako svoju bývalú priateľku, ich vzťah trval od mája 2019 do roku 2023. Ďalej uviedol, že začalo to tak, že žalovaný si požičiaval najprv od neho, ktorú istú sumu mu horko-ťažko vrátil a potom mu znovu požičal 1.000,- eur, ale chcel znovu peniaze, ale on mu povedal, že už nie. Potom hľadal od koho, pýtal sa ho, že či jeho priateľka, t.j. žalobkyňa, nemá peniaze. Odpovedal mu, že nevie, že sa jej musí spýtať. Opýtal sa, že nebude to zadarmo, že za to sľubuje nejaký zisk. Vedel o takomto spôsobe, keďže nemal to požičané od prvej osoby. Žalobkyňa požičala, presnú sumu si nepamätá, je to už viac rokov, určite to bolo 4.000,- eur, ale on si to ťahal postupne po tisíckach. Pri posledných peniazoch, keď už sa aj žalobkyňa zatla, že nepožičia peniaze, tak prišiel priamo do bytu, kde bývali, s nejakým papierom, že všetko sa dá na papier, že on aj založí auto. S tým, že v sume je všetko čo žalobkyňa požičala plus aj tá jeho tisícka. Na to si žalovaný nahodil, že čo im dá navyše. Nikto mu nekázal koľko, len vedel, že väčšia suma zaváži. Potom ako sa to spísalo, podpísalo tak on utekal na úrad to notársky overiť a jemu dal papier, keďže ho čakal pred úradom.
9.1. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa vie s istotou vyjadriť, aká výška peňazí bola požičaná zo strany žalobkyne voči žalovanému?
9.1.1. Svedok uviedol, že s istotou to nevie, bolo to už dávno, ale tých 4.000,- eur bolo určite. Potom vyvolával, že tá Octavia, ktorú uviedol v zmluve o pôžičke má vyššiu hodnotu, že či by nepožičala ešte tisícku len do výšky toho auta a viac nechce, ale našťastie žalobkyňa nič nepožičala.
9.2 Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, že ako si vysvetľuje rozdiel medzi sumou, o ktorej tvrdí, že bolo požičaných 4.000,- eur a zároveň v listine bola uvedená suma 6.500,- eur?
9.2.1. Svedok uviedol, že 4.000,- eur mal žalovaný požičaných od žalobkyne, 1.000,- eur mal požičaných od neho, čo tam zahrnul, že to bude v kope a zvyšok boli úroky, tak si to žalovaný navrhol. Dodal, že jemu je žalovaný stále dlžný, požičal mu tisícku a nejakú stovku alebo dve mu vrátil. Dlh je 800,- eur.
10. Na pojednávaní dňa 18.06.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na podanej žalobe a poslednom prednese.
10.1. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že bola žalovaná pôžička na sumu 6.500,- eur, ktorá mu nikdy nebola poskytnutá, podľa neho išlo o neplatnú zmluvu a žiada žalobu zamietnuť. Je pravdou, že dlhuje žalobkyni 3.300,- eur, čo jej aj vráti. Ale ústne sa dohodli, že ako sa zamestná a dostane pôžičku, tak jej to vráti. Jediné s čím by súhlasil tak so splátkami po 30,- eur. Nie je schopný splácať ani po 100,- eur.
10.2. Žalobkyňa vo veci uviedla, že sumu 200,- eur, v ktorej časti zobrali žalobu späť, jej uhradil žalovaný potom, ako podpísali predmetnú zmluvu o pôžičke asi mesiac na to, keď chcel ďalšiu. Čo bolo v decembri 2022. Nesúhlasila so splátkami po 30,- eur.
11. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ došlo k zhode medzi stranami sporu, že tá suma 200,- eur bola zaplatená ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke, pred splatnosťou požičanej istiny, tak samotná výška istiny je 3.800,- eur a z toho sa následne odvíjajú aj príslušné úroky z omeškania podľa následných splátok, ktoré boli zo strany žalovaného. Tzn. že tie prvotné úroky sa majú počítať zo sumy 3.800,- eur. V tejto časti, ktorá je nad sumu 3.800,- eur istiny berú žalobu späť a okrem tejto istiny navrhujú, aby bol žalobkyni priznaný: úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.800,- eur od 01.04.2023 do 04.01.2024, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.600,- eur od 05.01.2024 do 01.02.2024, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.500,- eur od 02.02.2024 do 12.02.2025, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.400,- eur od 13.02.2025 do 12.03.2025, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.300,- eur od 13.03.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež navrhujú, aby mala žalobkyňa priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V ostatom berú žalobu späť.
12. Na pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného.
13. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že podľa ich názoru žaloba bola podaná dôvodne. Počas vedenia súdneho konania došlo výsluchom účastníkov konania, ako aj jedného svedka, ktorými sa ustálila výška poskytnutej pôžičky, ktorú v konečnom dôsledku ani žalovaný nepoprel. V ostatnej časti žaloby, ktorá nebola súdnym konaním a vykonaným dokazovaním preukázaná, zobrali žalobu späť a v ostatnom rozsahu požičaných peňazí, ako aj v ústnej dohode medzi účastníkmi pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, bolo preukázané, že zmluva netrpí žiadnymi právnymi vadami, pre ktoré by mohla byť uznaná ako neplatný právny úkon. Žalovaný žiadnym spôsobom neodkázal vyvrátiť tvrdenie žalobkyne, ako ani žalovaným podpísanú zmluvu o pôžičke, kde bola dohodnutá splatnosť do konca marca 2023. Tento slovný pojem si vysvetľujú dátumom 31.03.2023. Od tohto dátumu požadovali aj priznať príslušné úroky z omeškania, nakoľko bolo nesporné, že žalovaný nejaké splátky po splatnosti pôžičky aj reálne splácal.
14. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že preukázateľne dokázal to, že bolo požičaných 4.000,- eur. Na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke doposiaľ táto nie je splatná. V konaní predloženú zmluvu o pôžičke navrhuje určiť za neplatnú, keďže podľa tejto zmluvy mu sumu 6.500,- eur nikdy neposkytla. Pôvodne boli dojednaní na tom, že keď mu žalobkyňa poskytla pôžičku na viackrát, že tú pôžičku začne splácať keď sa zamestná a vybaví si úver. Na účel toho papiera jej už po tom papieri nejakých 6 mesiacov dal splátku 300,- eur. Žalobu navrhol zamietnuť, okrem neplatnosti predloženej písomnej zmluvy o pôžičke aj z dôvodu ako predčasne podanú, pretože pôžička nebola splatná.
15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka I. D., oboznámením sa s obsahom zmluvy o pôžičke, detailov pohybu na účte, SMS komunikácie, čestného prehlásenia J. D., a zistil tento skutkový stav:
15.1. Dňa 11.11.2022 uzatvorili žalobkyňa, ako veriteľ, so žalovaným, ako dlžníkom, zmluvu o pôžičke. Z článku II. vyplýva, že „dlžník prehlasuje, že na základe jeho predchádzajúceho požiadania o poskytnutie pôžičky adresovaného veriteľovi dnešného dňa 11.11.2022 dňom podpísania tejto zmluvy prevzal osobne pred podpisom zmluvy k svojim rukám od veriteľa pôžičku po prepočítaní sumy v celosti a hotovosti, finančná hotovosť vo výške 6.500,- eur“. Podľa článku IV. dlžník prehlasuje, že jeho finančná situácia mu dovoľuje požičanú sumu vrátiť v prospech veriteľa v lehote splatnosti dojednanej zmluvnými stranami do konca marca 2023. Z článku VII. bodu 1. zmluvy vyplýva, že zmluva bola jej účastníkmi, veriteľom a dlžníkom, prečítaná, keďže je dostatočne určitá a zrozumiteľná a vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, zmluva nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, a tiež nie v omyle, túto zmluvu na znak súhlasu s jej obsahom a dohodnutými podmienkami v závere vlastnoručne podpisujú. Pod podpismi zmluvy a overením podpisu podľa Knihy osvedčenia pred Mestom Topoľčany podpisu žalovaného ako dlžníka je rukou dopísaný dodatok k zmluve: „v prípade nevrátenia sumy 6.500,- eur dlžníkovi prepadá motorové vozidlo značky Škoda Octavia, ŠPZ: F. v prospech veriteľa.
15.2. Z detailu pohybu na účte žalovaného vyplýva odoslaná platba 200,- eur s dátumom zúčtovania 04.01.2024. Odoslaná platba 100,- eur s dátumom zúčtovania 01.02.2024. Odoslaná platba 100,- eur s dátumom zúčtovania 13.02.2025. Odoslaná platba 100,- eur s dátumom zúčtovania 13.03.2025.
15.3. Z čestného prehlásenia J. D. zo dňa 11.04.2025 vyplýva, že bol prítomný a videl, keď žalovaný, niekedy v mesiaci november až december 2022, bolo to koncom roka 2022, odovzdal p. I. D., ktorého pozná ako taxikára z mesta Topoľčany, zmluvu o pôžičke podpísanú žalovaným ako dlžníkom, v ktorej bol ako veriteľ uvedený A. B. C., ktorú pozná z videnia z mesta Topoľčany ako partnerku p. D., pričom pri odovzdaní tejto zmluvy o pôžičke p. D. osobne odovzdal žalovanému sumu 1.000,- eur v stoeurových bankovkách a zmluvu o pôžičke si p. D. zobral so sebou, uvedené sa odohralo na ulici, v zadnej časti Mestského úradu v Topoľčanoch, pri mestskej polícií. Ďalej prehlasuje, že bol osobne prítomný pri telefonáte žalovaného so žalobkyňou, presný dátum pre odstup času nevie uviesť, ale bolo to v mesiaci marec v tomto roku 2025, kde v telefonickom rozhovore menovaná potvrdila, že žalovaný si síce požičal 4.000,- eur, ale ona chce od neho vrátiť 6.500,- eur, lebo túto podpísal v zmluve o pôžičke, že aby si požičal 4.000,- eur a keď jej ich pošle, tak menovaná stiahne žalobu.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať.
17.1. Pre vznik zmluvy nie je podstatné kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci.
17.2. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.
17.3. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563).
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa na základe ústnych zmlúv o pôžičke poskytla žalovanému pôžičky v celkovej výške 4.000,- eur, čo potvrdil samotný žalovaný, keď vo veci uviedol, že pôžičky mu boli poskytované na trikrát, prvýkrát dva-tri mesiace predtým ako podpísal predmetnú zmluvu o pôžičke dňa 11.11.2022, kedy mu bola poskytnutá pôžička žalobkyňou
vo výške 2.000,- eur. Ďalej o mesiac neskôr, ako uvádza žalovaný, mu bola poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- eur a tretíkrát pôžička vo výške 1.000,- eur v čase, kedy došlo k podpísaniu uvedenej zmluvy o pôžičke, t.j. 11.11.2022. Poskytnutie pôžičiek, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičiek, dohodnutých na základe ústnej zmluve o pôžičke, potvrdil samotný žalovaný, ale aj svedok I. D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sám požičiaval žalovanému, ktorý mu istinu horko-ťažko vrátil a tiež mu poskytol ešte 1.000,- eur. Potom hľadal od koho by si mohol požičať, a preto sa ho pýtal, či jeho vtedajšia priateľka, t.j. žalobkyňa, nemá peniaze. Potvrdil, že žalobkyňa požičala žalovanému určite 4.000,- eur, čo mu poskytovala postupne po tisíckach. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ bolo na písomnej zmluve o pôžičke uvedená suma 6.500,- eur, bola tam zahrnutá pôžička od žalobkyne žalovanému 4.000,- eur, pôžička, ktorú poskytol žalovanému svedok 1.000,- eur a ostatné boli úroky, ktoré takto sám uviedol žalovaný, ktorému vtedy išlo najmä o poskytnutie ďalšej pôžičky. Na základe ústnej dohody, ako to potvrdil aj žalovaný vo veci, došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku celkom vo výške 4.000,- eur. Potvrdzuje, že došlo uzavretiu jednotlivých zmlúv o pôžičke a k uzavretiu boli splnené podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 657, keďže ide o reálny kontrakt, a to skutočné odovzdanie predmetu pôžičiek.
18.1. Pri poskytnutí tretej pôžičky bola medzi stranami sporu spísaná listina označená ako zmluva o pôžičke, datovaná 11.11.2023, s dohodnutou dobou splatnosti do konca marca 2023, t.j. do 31.03.2023. Pokiaľ na základe tejto zmluvy síce nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, bolo možné ju posúdiť podľa obsahu, s možnosťou od zmluvy o pôžičke odlíšiť tzv. dlžobný úpis (5 Cdo 55/98).
19. Žalovaný v priebehu konania menil svoje tvrdenia pokiaľ išlo o dohodnutie splatnosti pôžičiek, spolu vo výške 4.000,- eur, keď v odpore najskôr uviedol, že to bolo do konca roka 2024. Vo svojej výpovedi, na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či bolo nejakým spôsobom dohodnuté, že požičané peniaze sa vrátia do nejakého konkrétneho dátumu, žalovaný uviedol že dohodnuté to bolo až po tretej splátke. Keď mu dala žalobkyňa posledných 1.000,- eur, bolo dohodnuté, že nebude dávať mesačný úrok, ale že jej to vráti do marca 2023 a v tom bude zarátaný aj ten úrok. Napriek uvedeným tvrdeniam žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť až vtedy, keď sa zamestná. Takéto tvrdenia súd považoval za účelové, zbaviť sa povinnosti riadne vrátiť poskytnutý dlh, najmä keby malo ísť o dohodu na dobu keď sa zamestná, takéto dojednanie by bolo jednoznačne v neprospech žalobkyne, aby ponechávala vrátenie predmetu pôžičiek na možnosť vrátenia zo strany žalovaného a jeho vôľu, či a kedy sa vôbec zamestná.
19.1. Pri poskytovaní poslednej pôžičky v sume 1.000,- eur podpísal žalovaný predmetnú listinu dňa 11.11.2022, označenú ako zmluvu o pôžičke, kde bol jednoznačne uvedený termín splatenia do konca marca 2023. Podpísanie tejto listiny žalovaný vo veci potvrdil. V rozpore s jeho tvrdením o vrátení pôžičiek je aj skutočnosť, že sám začal splácať pôžičky, keď najskôr uhradil 200,- eur v čase poskytnutia jednej z pôžičiek a potom následne 04.01.2024 sumu 200,- eur, dňa 01.02.2024 splatil sumu 100,- eur, dňa 13.02.2025 splatil poukázaním tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného sumu 100,- eur a rovnako dňa 13.03.2025 sumu 100,- eur, čo predstavuje spolu 700,- eur. Žalobkyňa sa stotožnila v priebehu konania s požadovanou sumou 4.000,- eur, na ktorú zobrala žalobu späť, a rovnako aj v časti čo do sumy 500,- eur, vzhľadom na realizované úhrady a neskôr aj 200,- eur.
20. Na základe uvedeného z dokazovania možno ustáliť výšku poskytnutej pôžičky celkom 4.000,- eur. V konaní bolo preukázané nielen samotné uzavretie zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv, čo potvrdil aj v prejednávanej veci žalovaný, ale aj reálne odovzdanie predmetu, teda peňazí. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže môže byť uzavretá ústne, alebo konkludentným spôsobom.
21. Z dokazovania mal súd za preukázané, že z poskytnutej pôžičky 4.000,- eur vrátil žalovaný žalobkyni 700,- eur, takže zostáva výška istiny 3.300,- eur, nad ktorú žalobkyňa zobrala žalobu späť, keď v priebehu konania najskôr uvádzala späťvzatie 500,- eur, následne 200,- eur, a na poslednom pojednávaní (odsek 11.) uviedla späťvzatie nad 3.800,- eur, takže rozdiel predstavuje sumu 3.200,- eur. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že priznal žalobkyni nárok na zaplatenie istiny vo výške 3.300,- eur.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlád, keď do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom potom ako bola dohodnutá splatnosť, teda od 01.04.2023 a následne potom upravený nárok žalobkyňou ako boli uhrádzané čiastočné úhrady, ktorý úrok z omeškania je vyčíslený v odseku I. výrokovej časti rozsudku. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného o splatnosti dlhu jednak do konca roka 2024 a neskôr ako tvrdil, že kým sa nezamestná, nakoľko sám, ako to vyplýva z jeho odpovede na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či mali nejakým spôsobom dohodnuté, či požičané peniaze sa vrátia do nejakého konkrétneho dátumu uviedol, že dohodnuté to bolo až po tretej splátke, keď mu žalobkyňa dala posledných 1.000,- eur, že je to vráti do marca 2023, pričom čiastočne začal dlh uhrádzať.
25. Pokiaľ žiadal žalovaný povoliť mu splácať dlh v splátkach, ako naposledy uviedol po 30,- eur, ustanovenie § 232 ods. 4 CSP umožňuje povolenie splácať dlh, avšak výška splátok musí byť primeraná k výške samotného dlhu, čo v danom prípade tomu nie je a ani samotná žalobkyňa s uvedenou výškou splátok nesúhlasila.
26. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), Žalobca môže vziať žalobu späť.
27. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobného návrhu čo do sumy 3.200,- eur, súd konanie v tejto časti zastavil.
29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 256 ods.1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Podľa § 262 ods.1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď žalobkyňa požadovala pôvodne zaplatenie sumy 6.500,- eur, pričom v priebehu konania bola preukázané pôžičky celkovo vo výške 4.000,- eur s tým, že žaloba bola podaná žalobkyňou na tunajšom súde dňa 06.11.2024, takže pokiaľ žalovaný realizoval úhrady pred týmto dátumom, spolu vo výške 500,- eur, v tejto časti zavinila zastavenie konania žalobkyňa. Pokiaľ išlo o úhradu 13.02.2025 a 13.03.2025 došlo k zavineniu čiastočného späťvzatia zo strany žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že úspešnosť žalobkyne bola čo do sumy 3.300,- eur, plus dve splátky po 100,- eur uhradené žalovaným po podaní žaloby, t.j. spolu 3.500,- eur a jej neúspešnosť potom predstavovala sumu 3.000,- eur. Úspešnosť žalobkyne potom predstavovala pomernú časť vo výške 53,85 % (3500x100/6500) a úspešnosť žalovaného a neúspešnosť žalobkyne 46,15 %, pričom rozdiel predstavuje 7,7 %, čo súd považoval za nepatrnú výšku úspešnosti žalobkyne. Preto rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).