Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59Csp-14-2023.pdf
PDF · 111.61 KB
Case nature
Area
Subarea
59Csp/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX R. nad C., zast. Mgr. Richard Bebjak, advokát, sídlo: Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, číslo registrácie SAK: 8137, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., sídlo: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., sídlo: Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 50 361 368, o zaplatenie 9.232,61 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 232,61 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 9 232,61 € odo dňa 26.04.2023 do 09.05.2023, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 232,61 € od 10.05.2023 do 20.06.2023, vo výške 9 % ročne zo sumy 9 232,61 € od 21.06.2023 do zaplatenia a náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 266,46 €.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9 232,61 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že žalobca ako dlžník s veriteľom Poštová banka, a. s. Bratislava uzatvoril dňa 11.11.2013 zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 15.000,- eur. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že úver má byť splatený v 120 mesačných splátkach vo výške 238,24 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 25.12.2013, dátum konečnej splatnosti úveru 25.11.2023, výška úrokovej sadzby 12,90 % ročne, RPMN 14,27 %, priemerná RPMN 13,44 %, celková výška nákladov 12.104,32 eur. Pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol žalovaný. Žalobca na úverový účet pôvodného veriteľa uhradil sumu vo výške 20.217,75 eur a na účet žalovaného sumu vo výške 9.232,61 eur za obdobie od 09.07.2021 do 01.03.2023. V danej veci sa jedná o vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom finančnej služby. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň uvedená zmluva spadá aj pod režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na ust. § 9, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pričom namietal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere, poskytnutá výška úveru predstavuje sumu 15.000,- eur. Celková výška nákladov 12.104,32 eur. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa podmienok uvedených v zmluve o úvere, celková čiastka úveru by mala predstavovať sumu 27.104,32 eur (súčet istina 15.000,- eur + výška nákladov 12.104,32 eur). Úver mal byť ale splácaný v 120 mesačných splátkach vo výške 238,24 eur, čo predstavuje celkovú výšku úveru 28.588,80 eur. Celková čiastka úveru, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ktorá predstavuje jednu
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v predmetnej zmluve uvedená v nesprávnej výške, teda ako by tam nebola uvedená vôbec, čo zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). Žalobca poukázal na právny názor NS SR vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9 Cdo/287/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022, ktorý je plne aplikovateľný aj na prejedávanú vec. Namietol, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. j) citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 12.104,32 eur). Potom žalovaný v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. V zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 14,27 %. Skutočná výška RPMN predstavuje podľa výpočtu internetovej kalkulačky pre výpočet RPMN zverejnenú Ministerstvom financií SR 15,12 %, a to pri výpočte výšky úveru 14.700,- eur. RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Aj z uvedeného dôvodu je úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.11.2013 bezúročný a bez poplatkov. Ďalej namietal, že v predmetnej zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2. písm. g) ZoSÚ. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Pôvodný veriteľ z poskytnutého úveru vo výške 15.000,- eur ihneď v ten istý deň odpočítal aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300,- eur, teda reálne žalobcovi bola poskytnutá len suma úveru, s ktorou mohol reálne disponovať vo výške 14.700,- eur, čo vyplýva aj jednoznačne z výpisu k úverovému účtu. Poplatok za poskytnutie úveru veriteľ neoprávnene a v rozpore so ZoSÚ zahrnul do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nie je a nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN. Neoprávneným zahrnutím poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, má vplyv na podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Výška RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, čo má za následok sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov - ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ. Žalobca v tomto smere opäť poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9 Cdo 287/2021 zverejnený v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022. Z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vo výške 9.232,61 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.232,61 eur od 26.04.2023 do 09.05.2023, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.232,61 eur od 10.05.2023 do 20.06.2023, vo výške 9 % zo sumy 9 232,61 eur od 21.06.2023 do zaplatenia. A ďalej aj náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 266,44 eur, a to odmenu právnemu zástupcovi žalobcu jeden úkon právnej služby, za vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č.655/2004 Z. z. (advokátska tarifa) 253,94 eur + 12,52 eur režijný paušál v roku 2023 a rovnako náhradu trov konania.
X. Tunajší súd vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel. A. platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom nepoprel skutkové okolnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného. Žalovaný rovnako nepoprel sumu, ktorú v jeho prospech žalobca uhradil a to vo výške 9.232,61 eur. Žalovaný v celom rozsahu namietal tvrdenia žalobcu o tom, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Uviedol, že v zmluve o úvere č. 0494303086 je pod tabuľkou ohľadom základných parametrov poskytnutého úveru, splátok, splatnosti uvedené: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru A celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX je jasne a zrozumiteľne uvedená celková čiastka, ktorú má žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť. Čo sa týka tvrdenia, že súčin splátok úveru a počtu splátok nie je identický s celkovou čiastkou, žalovaný uviedol, že žalobca si zvolil poistenie, ktoré sa do celkových nákladov nezapočítava a ktoré ovplyvňuje následne výslednú sumu a odkázal na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. V danom prípade podľa žalovaného išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalobca uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Ďalej, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy o úvere oboznámený s obchodnými podmienkami, v ktorých je
poistenie objasnené. Žalobca si mohol vybrať, či poistenie chce alebo nie, nakoľko poistenie nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Zároveň bol žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere informovaný a bol mu predložený predpis splátok, z ktorých mal prehľad o tom, aká je výška splátky, poistenia a že posledné splátky sú v nižšej výške ako všetky ostatné a to s poukazom na poistenie. Ďalej uviedol, že miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity a nemôže byť absolútna. Limit pre určenie miery ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa. K výpočtu, ktorý predložil žalobca namietal, že nemá žiadnu právnu relevanciu, nakoľko nie je vypracovaný odborníkom. Žalovaný namietal aj tvrdenia žalobcu uvedené v bode IV, nakoľko v zmluve o úvere je jednoznačne uvedená suma úveru ako i výška nákladov a aj celková čiastka. Odmietol tvrdenie, že by bol žalobcovi poskytnutý úver nižší o sumu 300 Eur, teda o poplatok za poskytnutie úveru. Predmetný poplatok musí dlžník zaplatiť, teda o túto čiastku sa úver neznižuje. Právny predchodca žalovaného dodržal všetky náležitosti zmluvy o úvere, ktoré vyžaduje zákonná úprava a úver nie je možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov a žalovaný od žalobcu požadoval oprávnenú pohľadávku.
3. V replike žalobca uviedol, že považuje odpor žalovaného voči platobnému rozkazu za účelový a v celom rozsahu za nedôvodný. Žalobca namietal, že právne názory súdov, na ktoré žalovaný poukazuje v odpore boli prekonané judikatúrou NS SR, a to konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2024, sp. zn. 7Cdo/7/2023, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 pod č. 17. Ako vyplýva z judikatúry NS SR, v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená konkrétnou sumou a už len samotná táto skutočnosť spôsobuje zákonnú sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Čo sa týka poistenia, tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že poistenie bolo dobrovoľnou doplnkovou službou, že žalobca si vybral konkrétny súbor poistenia a že poistenie mal aj v skutočnosti možnosť reálne odmietnuť. Žalobca trvá na tom, že o poistenie nemal záujem, nezvolil si konkrétny súbor poistenia a nemal možnosť poistenie odmietnuť. Náklady na poistenie mali byť zahrnuté do výpočtu celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, čo neboli a náklady na poistenie mali byť zahrnuté aj do výpočtu RPMN. Výpočet RPMN v zmluve o úvere nie je správny a je v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný predložil ako dôkaz k podanému odporu predpis splátok. Žalobca poprel, že by mu bol uvedený predpis splátok odovzdaný ako súčasť úverovej zmluvy. Uvedený predpis splátok nie je žalobcom podpísaný, jedná sa len o interný dokument pôvodného veriteľa, ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy a ani na predložený predpis splátok zmluvné ustanovenia zmluvy o úvere neodkazujú ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Zo strany žalovaného sa jedná len o účelovú, ničím nepodloženú procesnú obranu. Ako vyplýva z úverového účtu, tak suma 300,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru nebol vyplatený na účet žalobcu, ale bol vyplatený na bankový účet, číslo účtu: XXXXXXXXXX, predčíslie: XXXXXX, ktorý predstavoval vnútrobankový účet pôvodného veriteľa, a teda s týmito finančnými prostriedkami vo výške 300,- eur žalobca v žiadnom prípade nemohol disponovať, finančné prostriedky mu neboli reálne poskytnuté na jeho účet. Žalobca z uvedených dôvodov v celom rozsahu trval na podanom žalobnom návrhu.
4. Žalovaný v duplike v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácií v podanom odpore. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom sú všetky obligatórne náležitosti a je tam uvedená aj celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Žalovaný predložil dohodu o splátkach zo dňa 11.09.2019, ktorú uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom a v ktorej žalobca svoj dlh uznal v celom rozsahu a zaviazal sa splatiť v mesačných splátkach vo výške 278,- eur, ktoré splátky aj platil, teda žalobca postupoval v súlade s uvedenou dohodou a jeho prejav vôle jednoznačne nasvedčuje v platnosť a účinnosť tejto dohody. Vzhľadom k tomu, že žalobca uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu vo výške XX.XXX,XX eur a zaviazal sa tento splácať v uvedených mesačných splátkach, ktoré aj dodržiaval, na strane žalobcu nemôže existovať platná a zákonná pohľadávka, nakoľko pohľadávka existuje na strane žalovaného ako právneho postupcu pôvodného veriteľa. Žalobca dokonca s pôvodným veriteľom podpísali aj notársku zápisnicu na Notárskom úrade v Žiari nad Hronom sp. zn. Nz 30857/2019, ktorou sa žalobca opätovne zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalovaného dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a opätovne tento dlh uznal. Je potrebné vychádzať z predmetného uznania dlhu zo strany žalobcu, na základe ktorej skutočnosti je potom právny titul žalobného nároku nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca mal možnosť nezvoliť si súbor poistenia, nakoľko zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že zvolenie poistenia bolo dobrovoľné. V danom prípade žalovaný hodnotil konanie a postup žalobcu, ktorý neuhradil dlžnú sumu a sám sa domáha
vrátenia finančných prostriedkov, ako zjavné zneužívanie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 8. Podľa § 53 ods. 2 OZ sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 9. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
10. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 12. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 14. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Dňa 04.07.2025 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia oboch strán. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, namietal, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje kogentné náležitosti podľa zákona o spotrebných úveroch. Ďalej, že žalobca nemal záujem, ani nežiadal uzavrieť poistenie, zmluva je formulárového charakteru, mohol si vybrať iba, či žiada základný alebo komplexný súbor poistenia, nemohol poistenie odmietnuť. Poistenie teda nebolo individuálne dojednané, preto náklady na poistenie mali byť zahrnuté do celkových nákladov. Keďže sa tak nestalo, je v zmluve nesprávne uvedená RPMN. Zároveň namietal, že zmluva o úvere nebola uzavretá v písomnej forme, čo má tiež za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
K dohode o uznaní dlhu a notárskej zápisnici uviedol, že ide o nekalú obchodnú praktiku, bezúročnosť úveru nastáva ex lege a na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu. Právny zástupkyňa žalovaného zotrvala na podanom odpore a duplike, zmluva o úvere má podľa nej všetky požadované náležitosti a bola zachovaná aj písomná forma, nakoľko bola spísaná v jednom dokumente, v jeden deň a na jednom mieste. Žalobca bol oboznámený so všetkými podmienkami, tieto akceptoval o čom svedčí jeho podpis na zmluve. Čo sa týka poistenia, žalobca si nemusel vybrať žiadnu možnosť, vybral si základný súbor poistenia, čo následne ovplyvnilo tak RPMN, ako aj celkovú výšku nákladov. Pokiaľ ide o uznanie dlhu a dlhu v splátkach, tento návrh mu bol zaslaný domov, on ho slobodne podpísal a doručil späť predchodcovi žalovaného. Nikto ho k tomu nenútil, mohol to odmietnuť, rovnako sa slobodne rozhodol, že príde na notársky úrad, spíše notársku zápisnicu a vyjadrí svoj súhlas s vykonateľnosťou. Nemusel dlh uznať, nebol k tomu donútený a následne dobrovoľne plnil dlh podľa splátkového kalendára. V tomto prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, žalovaný pohľadávku riadne nadobudol zo strany právneho predchodcu. K formulárovej zmluve uviedla, že je bežnou praxou, že všetky banky vopred tlačovo vyplnia zmluvu, ale pred podpisom si ju s klientom prejdú a ten má možnosť zmluvu odmietnuť. Údaje sa ručne nedopisujú, sú predtlačené, ale spotrebiteľ môže zmluvu nepodpísať, pokiaľ s podmienkami nesúhlasí. 17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Následne malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z postupcu na žalovaného. Nesporné medzi stranami bolo uzatvorenie zmluvy o úvere č. 0494303086, ktorú zmluvu uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a. s. a z ktorej zmluvy bola pohľadávka postúpená na žalovaného. A ďalej sporné nebolo ani to, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 9.232,61 eur. Sporné medzi stranami bolo, či zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti, a teda či je spotrebiteľský úver zaťažený sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. 18. Súd skúmal, či zmluva o úvere spĺňa náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd dospel k záveru, že celková čiastka a RPMN nie sú uvedené správne, ale podhodnotené a v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný nepreukázal, že by poistenie bolo dobrovoľné, že by žalobca bol oboznámený s výškou poplatku na poistenie, zo zmluvy nevyplýva, či výška splátky je s alebo bez poistenia, a dokonca ani výška poplatku za poskytnutie úveru. Ako správne namietal žalobca, v zmluve bola iba možnosť zvoliť si druh poistenia nie však poistenie odmietnuť, preto súd nemal za preukázané, že by poistenie bolo individuálne dojednané, a teda náklady na poistenie mali byť zahrnuté do celkových nákladov a tým aj v RPMN a v celkovej čiastke, nakoľko ide o náklad, ktorý žalovaný musel vynaložiť, aby vôbec úver získal. Vzhľadom na uvedené sú tak oba údaje uvedené nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na uvedené tak má súd za to, že poskytnutý úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Rovnako sa súd stotožnil s námietkou žalobcu, že celková výška úveru je uvedená nesprávne, nakoľko je v nej zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN. Napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/106/2022 skonštatoval: „V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad, nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.“. S poukazom na uvedené tak má súd za to, že poskytnutý úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
19. Súd sa ale nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatku písomnej formy, nakoľko ako správne uviedol aj žalovaný, zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, na rovnakom mieste, taktiež zo zmluvy nevyplýva, že by bol v časti žiadosti a v časti náležitosti zmluvy použitý iný druh písma, a teda táto námietka nebola dôvodná ani preukázaná. Súd ale považoval za dôvodnú námietku, že sa jednalo o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená veriteľom a žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného keď uviedol, že žalobca mohol zmluvu ako celok buď podpísať alebo odmietnuť.
20. Čo sa týka predloženej dohody o uznaní dlhu, súd ju vyhodnotil ako neplatnú. V prípade uznania dlhu dochádza k presunu dôkazného bremena na dlžníka, v tomto prípade spotrebiteľa. Zároveň, uznanie dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznanie v danej výške existuje, čo bolo ale v konaní vyvrátené, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol vopred poučený o dôsledkoch uznania dlhu a rovnako ani o tom, že v prípade notárskej zápisnice udeľuje súhlas s jej vykonateľnosťou a aké následky s tým platná právna úprava spája.
21. Napokon, ak žalovaný namietal, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, keď on sám nezaplatil, k čomu sa uzavretím zmluvy zaviazal, a požaduje vrátenie finančných prostriedkov, súd uvádza, že aj sám veriteľ porušil svoje zákonné povinnosti, keď v zmluve neuviedol správne náležitosti, ale naopak, tieto sú v neprospech spotrebiteľa, následkom čoho zo zákona nastúpila sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca ako dlžník vrátil poskytnutú istinu, teda sumu, na ktorú mal veriteľ podľa platnej právnej úpravy nárok. Platby žalobcu prevyšujúce istinu tak jednoznačne predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane prijímateľa týchto platieb, teda v tomto prípade žalovaného. Okrajovo súd uvádza, že žalovaný ani nie je pôvodným veriteľom, ale mal nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi postúpením, pričom v konaní neboli predložené dôkazy o tomto postúpení, a teda súd nemal ako posúdiť, či žalovaný vôbec bol oprávnený na prijatie týchto úhrad.
22. Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok čo do istiny ako aj úrok z omeškania podľa ust. § § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to od 26.04.2023, nakoľko v predžalobnej výzve bol žalovaný vyzvaný na úhradu predmetnej sumy do 25.04.2023. Keďže k úhrade z jeho strany nedošlo, dostal sa do omeškania, a to počnúc 26.04.2023. Súd mal tiež za to, že náklady spojené s predžalobnou výzvou si žalobca správne uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, teda ako náklady spojené s jej uplatnením.
23. Nakoľko súd žalobe vyhovel, v dôsledku čoho bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej lehote samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.