Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-14Csp/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: S. N. M., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M.: B. X, XXX XX Z. - L.R., zast. Remedium Legal, s.r.o., sídlo: Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: G. Z., I. XX.XX.XXX, G. Z. N. I. XXXX/XXA, Z. - L., o zaplatenie 188,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 188,03 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom O. Ú. Z., F..M.., W. I. X, XXX XX Z., R.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca" alebo „banka“) a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12.02.2020 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia až 507 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 20.08.2020 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 245,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 188,03 eur, z riadneho úroku vo výške 57,11 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 188,03 eur pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 188,03 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 57,11

eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 57,11 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky 5% ročne zo sumy 188,03 eur od 03.06.2022 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil v tomto konaní aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa ust. v spojení s ust. , ust. a ust. Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 36,93 eur s DPH. 2. Súd zaslal žalobu žalovanému s výzvou na vyjadrenie, ale žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 04.07.2025, na ktoré sa nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, a ani žalovaný. 4. Súd vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, na základe ktorých zistil dole uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci. 5. Banka ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúca v oblasti bankovníctva a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 12.02.2020 v písomnej forme zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. 6. Banka upomienkou zo dňa 21.07.2020 (č.l. 133) vyzvala žalovaného na úhradu sumy 82,37 eur, ktorá bola evidovaná ako nepovolené prečerpanie. Následne banka výzvou zo dňa 20.08.2020 (č.l. 57) vyzvala žalovaného na úhradu sumy 88,03 eur titulom nepovoleného prečerpania. Žalovaný k žalobe priložil podací hárok pre zásielku L., pričom podľa stránky Slovenskej pošty ide o zásielku, ktorá bola podaná dňa 21.08.2020 a dňa 25.08.2020 prevzatá na doručenie, pričom akýkoľvek ďalší údaj o tejto zásielke a jej doručovaní chýba. Banka následne na základe písomnej Rámcovej zmluvy zo dňa 13.11.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy bežnom účte, čo banka oznámila žalovanému dňa 09.06.2022, avšak bez špecifikácie sumy, na čo bol žalovaný žalobcom pokusom o zmier zo dňa 09.06.2022 a zo dňa 13.03.2023, vyzvaný na zaplatenie predmetnej dlžnej sumy. 7. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že ku dňu 24.02.2022 výška nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného predstavovala sumu 188,03 eur. 8. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce zmluvu o bežnom účte () a zmluvu o úvere (), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasl.), postúpenie pohľadávky ( a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľský úver a príslušné ustanovenia upravujúce oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z úveru, na základe ktorých mal súd za to, že medzi bankou a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o bežnom účte absolútny obchodnoprávny záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže banka vystupovala ako dodávateľ podľa a žalovaný ako spotrebiteľ podľa , išlo podľa o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa poslednej vety (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť ustanovenia . 9. Predmetom konania je nárok žalobcu ako na zaplatenie sumy 188,03 eur majúcej svoj základ v úvere poskytnutom bankou - formou prekročenia ( ), resp. nepovoleného prečerpania k bežnému účtu zriadeného a vedeného bankou v prospech žalovaného. V sporoch, kde žalobca ako podľa a nasl. uplatňuje voči dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky majúcej pôvod v spotrebiteľskom úvere poskytnutým bankou, je v prvom rade súd povinný skúmať, či žalobca, na ktorého bola takáto pohľadávka podľa a nasl. postúpená, disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na domáhanie sa zaplatenia takejto pohľadávky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. , podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Inak povedané, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok na inú osobu, pričom predpokladom je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. 10. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, banka nie je oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na inú osobu, a teda postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také

je neplatné v zmysle . Súd pritom na splnenie podmienok postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi podľa a teda aj prípadný rozpor s musí súd prihliadať aj bez námietky žalovaného, teda z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, aj v prípade pasivity žalovaného, musí súd skúmať, či v spore, ktorého predmetom je pohľadávka banky postúpená na žalobcu, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a následnej dôkaznej povinnosti ohľadom splnenia podmienok podľa 11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že banka postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu dňa 02.06.2022 vo výške 188,03 eur, pričom z Oznámenia o postúpení, ktorým banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu nie je táto suma uvedená. Banka žalovaného naposledy písomne vyzvala dňa 20.08.2020 (t.j. takmer 22 mesiacov pred postúpením pohľadávky), avšak predmetom tejto výzvy nebola povinnosť žalovaného zaplatiť rozsah postúpenej pohľadávky v sume 188,03 EUR, ale len pohľadávku v sume 88,03 eur z titulu nepovoleného prečerpania. Aj napriek tomu, že z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že k 24.02.2022 výška nepovoleného prečerpania na účte žalovaného predstavovala sumu 188,03 eur, žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by veriteľ pred postúpením svojej pohľadávky v sume 188,03 EUR vôbec žalovaného čo i len vyzval na jej zaplatenie. Zároveň, súd podotýka, že ani vo vzťahu k výzve zo dňa 20.08.2020 ani k upomienke zo dňa 21.07.2020 (znejúcej ale iba na sumu 82,37 eur) žalobca nepreukázal, že tieto boli žalovanému aj doručené alebo sa dostali do sféry jeho dispozície. Súčasťou spisu je výňatok z podacieho hárku k zásielke s podacím číslom RF362292409SK, avšak nie je zrejmé, o akú zásielku sa jedná a najmä ani zo stránky Slovenskej pošty a.s., časti sledovanie zásielok nie je možné určiť, čo sa so zásielkou stalo. Iný dôkaz žalobca nepredložil. 12. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a preukázania svojho tvrdenia ohľadom tej skutočnosti, že veriteľ podľa písomne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 188,03 eur, t.j. rozsahu uplatnenej, prípadne postúpenej pohľadávky, na základe čoho veriteľ nebol oprávnený predmetnú pohľadávku voči žalovanému postúpiť žalobcovi, a teda išlo o pohľadávku nepostupiteľnú, pričom jej postúpenie súd vyhodnotil ako rozporné s , teda absolútne neplatné. Vzhľadom na uvedené tak súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 13. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na podanie žalobcu zo dňa 26.06.2025, v ktorom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 04.07.2025 a zároveň vyslovil presvedčenie, že ním tvrdené skutočnosti nie sú sporné, súd neoznačil žiadnu skutočnosť ako spornú a požiadal súd, aby ak nepovažuje nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požaduje ďalšie dôkazy alebo objasnenie žalobcových tvrdení, vyzval žalobcu na ich preukázanie a vytýčené pojednávanie za týmto účelom odročil. Súd v tejto súvislosti uvádza, že účasť na pojednávaní je právom strany a pokiaľ ho nevyužije, musí rátať s tým, že sa zbavuje možnosti oboznámiť sa predbežným právnym posúdením veci súdom a že môže dôjsť k rozhodnutiu vo veci v jej neprítomnosti. V tomto prípade právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci, pričom o odročenie žiadal iba v prípade, ak by súd „požadoval na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení...“. Súd však pripomína, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje strany sporu a je na žalobcovi, akú procesnú taktiku zvolí, aby bol v konaní úspešný. Nie je úlohou súdu uviesť žalobcovi, čo má tvrdiť a aké dôkazy predložiť, aby súd jeho žalobe vyhovel. V tomto prípade sa navyše jedná o spotrebiteľský spor, teda spor so slabšou stranou, kedy zákon umožňuje súdu za istých podmienok vyvíjať väčšiu aktivitu v prípade pasivity spotrebiteľa, ale len za účelom, aby bola zabezpečená riadna ochrana jeho práv. V nijakom prípade súd nemôže suplovať úlohu žalobcu, teda silnejšej strany.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli (nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia ledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp.

že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.