Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-4-2025.pdf
PDF · 90.01 KB
Case nature
Subarea
2S/4/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Prvá slovenská stavebná kancelária s.r.o., so sídlom Francisciho 35/3785, 080 01 Prešov, IČO 46 676 562, právne zastúpený: Advokátska kancelária GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO 35 951 125, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Fajny Pľac s.r.o., so sídlom: A. B. XXXX/XX, XXX XX A., IČO: 53 106 130, 2. INKO Prešov, s.r.o., so sídlom: Čajkovského 25, 080 05 Prešov, IČO: 52 297 322, 3. Air Components Slovakia s.r.o., sosídlom: Francisciho 3785/35, 080 01 Prešov, IČO: 36 174 424, 4. A JURA spol. s.r.o., so sídlom: Kukučínova 50/896, 080 05 Prešov, IČO: 46 281 932, 5. C. D. E., trvale bytom: A. F. XX, XXX XX A., 6. G. E., trvale bytom: A. F. XX, XXX XX A., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08579/2024-15.1.2./46712 zo dňa 19.12.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 17.02.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach, dňa 18.02.2025, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky - Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu v Prešove, oddelenie štátnej stavebnej správy č. 08579/2024-15.1.2./46712 o odvolaniach zo dňa 19.12.2024 a zrušenia rozhodnutia mesta Prešov č. SÚ/1667/3832/2024-Ja/21 (pôvodné č. SÚ/12104/125777/2023-Ja/181) zo dňa 18.07.2024, ako aj zrušenia vyjadrenia Mesta Prešov, Mestský úrad v Prešove, odbor územného rozvoja, architektúry výstavby, referát územného rozvoja a architektúry mesta zo dňa 09.11.2022, č. OÚRAaV/15863/2022, 165662/2022 a vrátenia veci mestu Prešov ako stavebnému úradu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov, stavebný úrad (ďalej „správny orgán prvého stupňa“) č. SÚ/1667/3832/2024-Ja/21 zo dňa 18.07.2024, vo veci umiestnenia stavby „Polyfunkčný domu pod Kalváriou“ na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX, XXXX k. ú. A., tak ako bolo zakreslené v situačnom výkrese. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca mal za to, že priznaním odkladného účinku sa pozastavia účinky rozhodnutia, na základe čoho nebude možné začať stavebné konanie v tejto veci. Odloženie možnosti začať stavebné konanie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania a predstavuje vylúčenie vzniku právneho „chaosu“. Ak by sa začalo stavebné konanie a prípadne aj právoplatne skončilo a následne by bolo právoplatne rozhodnuté o správnej žalobe v prospech žalobcu, vznikla by podľa žalobcu zmätočná situácia. V rámci povoľovacieho procesu k realizácii stavby by neskôr vydané rozhodnutie malo právne účinky a skôr vydané rozhodnutie, ktoré mu zo zákona musí predchádzať, by ho stratilo a malo by sa v danej veci
vykonať opätovné územné konanie, ktoré by však už nemalo svoj význam. V dôsledku uvedeného by vznikla finančná škoda na strane žalobcu, spoločnosti Fajny Pľac s.r.o. aj orgánu verejnej správy spočívajúca najmä v nákladoch vynaložených na súvisiace konania, resp. bránenie práva, prípadné odstraňovanie stavby. Žalobca má za to, že povolenie umiestnenia navrhovanej stavby je kľúčovým faktorom v celej realizácii Polyfunkčného domu „Pod kalváriou“.
3. Žalovaný sa na základe výzvy Správneho súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05.06.2025. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca svojou argumentáciou iba neurčitým spôsobom poukázal na potenciálny vznik bližšie neurčenej finančnej škody, ktorú nie je možné v zmysle uvedeného bližšie charakterizovať ako závažnú ujmu a tým neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, a preto žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
4. Žalovaný taktiež poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorého je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ ako jeden z materiálnych znakov, okrem súladu s verejným záujmom, aj hrozba závažnej ujmy. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.
5. Ďalej žalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, podľa ktorého preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Podľa názoru žalovaného je žalobca povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Avšak žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe argumentoval výhradne tvrdením cit.: „V dôsledku uvedeného by vznikla finančná škoda na strane Žalobcu, spoločnosti Fajny Pľac s.r.o. aj orgánu verejnej správy spočívajúca najmä v nákladoch vynaložených na súvisiace konania, resp. bránenie práva, prípadné odstraňovanie stavby“.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).
9. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
10. V prvom rade je nevyhnutným poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
12. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
13. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (t. j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t. j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
14. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, v ktorom dôsledku správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie správnej žaloby žalobcu ním navrhovaného odkladného účinku.
15. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných
ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
16. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
17. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil predovšetkým tým, že ak by sa začalo stavebné konanie a prípadne aj právoplatne skončilo a následne by bolo právoplatne rozhodnuté o správnej žalobe v prospech žalobcu, vznikla by zmätočná situácia. V rámci povoľovacieho procesu k realizácii stavby by neskôr vydané rozhodnutie malo právne účinky a skôr vydané rozhodnutie, ktoré mu zo zákona musí predchádzať, by ho stratilo a malo by sa v danej veci vykonať opätovné územné konanie, ktoré by však už nemalo svoj význam. V dôsledku uvedeného by vznikla finančná škoda na strane Žalobcu, spoločnosti Fajny Pľac s.r.o. aj orgánu verejnej správy spočívajúca najmä v nákladoch vynaložených na súvisiace konania, resp. bránenie práva, prípadné odstraňovanie stavby.
18. Správny súd má za potrebné zdôrazniť, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje a teda k porušeniu práva žalobcu týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. Správny súd preto uzatvára, že z tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, respektíve žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostali len v rovine všeobecného tvrdenia), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložili také dôkazy, ktoré by tento právny následok preukazovali. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej ujmy vo forme narušenia pohody bývania a užívania v existujúcom polyfunkčnom objekte žalobcu, ako aj z dôvodu strpenia udržiavacích prác v dôsledku umiestnenia „Polyfunkčného domu pod Kalváriou“ v blízkosti jeho nehnuteľnosti, nebolo preukázané. Rovnako na doplnenie správny súd uvádza, že rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje ďalšieho účastníka konania spoločnosť Fajny Pľac s.r.o. - stavebníka realizovať svoj zámer a svoje námietky môže žalobca vzniesť ešte v samotnom konaní o vydanie stavebného povolenia. Stavebník bude môcť realizovať svoj zámer, až po nastúpení účinkov právoplatného rozhodnutia o povolení stavby. Žalobca, tak ako je uvedené vyššie, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali hrozbu ním tvrdeného následku a ktoré by mohol správny súd posúdiť pri svojom rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.
19. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby tak, ako aj správna žaloba, slúži na ochranu záujmov žalobcu pred vznikom značnej ujmy, ktorá by mu hrozila neodkladným výkonom správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, a teda nie k ochrane práv iných subjektov (žalobca v návrhu uvádza, že v dôsledku uvedeného by vznikla finančná škoda na strane spoločnosti Fajny Pľac s.r.o., aj orgánu verejnej správy spočívajúca najmä v nákladoch vynaložených na súvisiace konania, resp. bránenie práva, prípadné odstraňovanie stavby).
20. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu
žalobcu, s prihliadnutím na samotnú povahu preskúmavaného rozhodnutia vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
21. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
22. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP.
23. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. stavebného zákona v znení účinnom od 01.04.2025 prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade ide pre účely súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).