Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-115-2021.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/115/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1/ Z. G., J.. XX.X.XXXX G. I. H.F., M. XX, 2/ K. G., J.. XX.X.XXXX bytom v H., M. XX, proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 22C/16/2020-19 zo dňa 23.9.2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) uznesením uvedeným v záhlaví odmietol podanie žalobcov doručené súdu dňa 11.6.2020 podľa § 129 ods.3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) z dôvodov, že podanie je neurčité a nezrozumiteľné, ktoré vady podania žalobcovia neodstránili napriek výzve a poučeniu súdu, pre ktoré nedostatky nebolo možné v konaní ďalej pokračovať.
2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie uvádzajúc, že doplnenie podania je v štádiu vyhotovovania a vzhľadom na jeho rozsiahlosť a vyhotovovanie ďalších podaní v iných súdnych konaniach, neboli schopní doplnenie podania dokončiť. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, stranou oprávnenou na tento procesný úkon a smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto bolo v súlade s § 387 ods.1 CSP potvrdené.
4. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP je daný pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny predpis, tento ale bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
6. Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonnou úpravou, keď po zistení, že z ich podaní nie je možné vyvodiť akého zákonného nároku sa v konaní pred súdom domáhajú, vyzval ich na odstránenie vád podania. Nakoľko vady podania neboli odstránené a v konaní nebolo možné pokračovať, podanie žalobcov odmietol. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia ani vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutkové tvrdenia, ktorými by vady podania odstránili, a ktoré by pre nich privodili priaznivé rozhodnutie v konaní.
7. Podľa § 127 ods.1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
8. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
9. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
10. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
11. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
12. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
13. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že podstatnou náležitosťou podania vo veci samej, medzi ktoré sa radí žaloba, patrí skutkové zdôvodnenie podania, teda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa žalobca domáha určitého nároku v konaní pred súdom, a vymedzenie tohto nároku vo forme vyjadrenia žalobného návrhu (petitu). Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, je existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobcu v podaní o tom, kto voči komu uplatňuje nárok, na základe akých skutkových okolností, a ako konkrétne navrhuje vo veci samej rozhodnúť (žalobný návrh). Pre postup súdu v konaní nie je určujúca právna kvalifikácia nároku ani precízna formulácia žalobného petitu, no obsah podania musí byť zrozumiteľný a určitý do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.
14. V posudzovanej veci súd odmietol podanie žalobcov zo dňa 11.6.2020 z dôvodu, že návrh nie je určitý a zrozumiteľný, pre ktorý nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Podanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 11.6.2020, označené ako “Žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu“ obsahovalo konštatáciu žalobcov v znení „K tejto žalobe v takejto forme, teda bez označenia rozhodnutí a postupov štátnych orgánov v súvislosti s ktorými nám vznikla škoda, bez vyjadrenia, v akom rozsahu a v akej výške nám vznikla škoda, a bez konečného návrhu, dochádza z našej strany z objektívnych dôvodov.“ V tomto podaní poukázali na to, že K. G. bola Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach doručený list označený ako ,,Náhrada škody 1.226,75 € - výzva pred exekúciou“, ktorú žalobca v 2. rade neuhradil. Poukázali tiež na rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veciach sp. zn. 36C/187/2010, 5T/4/2009 a uznesenia Krajského súdu 7To/43/2010, bez zdôvodnenia súvislosti s meritom veci v tomto konaní. Tvrdili, že príslušníci PZ mali pri vypratávaní bytu na M. W. v H. spáchať trestný čin a žalobcom mala v dôsledku toho vzniknúť škoda, avšak bližšie súvislosti neuviedli. Uviedli aj to, že podali sťažnosť na Ústavný súd ako aj dovolanie na Najvyššom súde (sp. zn. 5Cdo/147/2018), ktoré bolo odmietnuté. V závere uviedli, že: ,,Zároveň sa týmto zaväzujeme, že vyššie spomínané náležitostí tejto našej žaloby doručíme na tunajší súd v čo najkratšom čase. V Košiciach 11.06.2020. S úctou“ a nečitateľné podpisy.
15. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 22C/16/2020-5 zo dňa 2.7.2020 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránili vady svojho podania, aby presne označili účastníkov konania, opísali skutkový stav, uviedli žalobný návrh a pripojili listinné doklady. Súčasne žalobcov poučil ako treba uvedené vady odstrániť a upovedomil ich, že ak podanie v stanovenej lehote nedoplnia, a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Žalobcovia ani v dodatočnej lehote, ktorú im súd poskytol, na základe ich žiadosti, neodstránili vady podania.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcov nevyhovuje zákonným požiadavkám zrozumiteľnosti procesného úkonu, lebo neumožňuje zistiť, čo sa ním sleduje a čoho sa ním navrhovateľ domáha. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť podania žalobcov, absencia žalobného petitu je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.
17. Pretože žalobcovia napriek výzve a poučeniu súdu podanie riadne neopravili a nedoplnili, (ani v dodatočne poskytnutej lehote) a pre vady podania nie je možné v konaní pokračovať, správne súd prvej inštancie podanie žalobcov odmietol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odvolací súd založil na § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že protistranám nevznikli trovy konania a žalobcovia neboli úspešní, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).