Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/115/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1/ Z. G., J.. XX.X.XXXX G. I. H.F., M. XX, 2/ K. G., J.. XX.X.XXXX bytom v H., M. XX, proti žalovaným 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -19 zo dňa 23.9.2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) uznesením uvedeným v záhlaví odmietol podanie žalobcov doručené súdu dňa 11.6.2020 podľa (ďalej „“) z dôvodov, že podanie je neurčité a nezrozumiteľné, ktoré vady podania žalobcovia neodstránili napriek výzve a poučeniu súdu, pre ktoré nedostatky nebolo možné v konaní ďalej pokračovať.

2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie uvádzajúc, že doplnenie podania je v štádiu vyhotovovania a vzhľadom na jeho rozsiahlosť a vyhotovovanie ďalších podaní v iných súdnych konaniach, neboli schopní doplnenie podania dokončiť. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, stranou oprávnenou na tento procesný úkon a smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto bolo v súlade s potvrdené.

4. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený

zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

5. Odvolací dôvod podľa je daný pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny predpis, tento ale bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

6. Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonnou úpravou, keď po zistení, že z ich podaní nie je možné vyvodiť akého zákonného nároku sa v konaní pred súdom domáhajú, vyzval ich na odstránenie vád podania. Nakoľko vady podania neboli odstránené a v konaní nebolo možné pokračovať, podanie žalobcov odmietol. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia ani vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutkové tvrdenia, ktorými by vady podania odstránili, a ktoré by pre nich privodili priaznivé rozhodnutie v konaní.

7. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

10. Podľa , v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Podľa , ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

13. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že podstatnou náležitosťou podania vo veci samej, medzi ktoré sa radí žaloba, patrí skutkové zdôvodnenie podania, teda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa žalobca domáha určitého nároku v konaní pred súdom, a vymedzenie tohto nároku vo forme vyjadrenia žalobného návrhu (petitu). Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, je existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobcu v podaní o tom, kto voči komu uplatňuje nárok, na základe akých skutkových okolností, a ako konkrétne navrhuje vo veci samej rozhodnúť (žalobný návrh). Pre postup súdu v konaní nie je určujúca právna kvalifikácia nároku ani precízna formulácia žalobného petitu, no obsah podania musí byť zrozumiteľný a určitý do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.

14. V posudzovanej veci súd odmietol podanie žalobcov zo dňa 11.6.2020 z dôvodu, že návrh nie je určitý a zrozumiteľný, pre ktorý nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Podanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 11.6.2020, označené ako “Žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu“ obsahovalo konštatáciu žalobcov v znení „K tejto žalobe v takejto forme, teda bez označenia rozhodnutí a postupov štátnych orgánov v súvislosti s ktorými nám vznikla škoda, bez vyjadrenia, v akom rozsahu a v akej výške nám vznikla škoda, a bez konečného návrhu, dochádza z našej strany z objektívnych dôvodov.“ V tomto podaní poukázali na to, že K. G. bola Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach doručený list označený ako ,,Náhrada škody 1.226,75 € - výzva pred exekúciou“, ktorú žalobca v 2. rade neuhradil. Poukázali tiež na rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veciach sp. zn. , a uznesenia Krajského súdu , bez zdôvodnenia súvislosti s meritom veci v tomto konaní. Tvrdili, že príslušníci PZ mali pri vypratávaní bytu na M. W. v H. spáchať trestný čin a žalobcom mala v dôsledku toho vzniknúť škoda, avšak bližšie súvislosti neuviedli. Uviedli aj to, že podali sťažnosť na Ústavný súd ako aj dovolanie na Najvyššom súde (sp. zn. ), ktoré bolo odmietnuté. V závere uviedli, že: ,,Zároveň sa týmto zaväzujeme, že vyššie spomínané náležitostí tejto našej žaloby doručíme na tunajší súd v čo najkratšom čase. V Košiciach 11.06.2020. S úctou“ a nečitateľné podpisy.

15. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -5 zo dňa 2.7.2020 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránili vady svojho podania, aby presne označili účastníkov konania, opísali skutkový stav, uviedli žalobný návrh a pripojili listinné doklady. Súčasne žalobcov poučil ako treba uvedené vady odstrániť a upovedomil ich, že ak podanie v stanovenej lehote nedoplnia, a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Žalobcovia ani v dodatočnej lehote, ktorú im súd poskytol, na základe ich žiadosti, neodstránili vady podania.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcov nevyhovuje zákonným požiadavkám zrozumiteľnosti procesného úkonu, lebo neumožňuje zistiť, čo sa ním sleduje a čoho sa ním navrhovateľ domáha. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť podania žalobcov, absencia žalobného petitu je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.

17. Pretože žalobcovia napriek výzve a poučeniu súdu podanie riadne neopravili a nedoplnili, (ani v dodatočne poskytnutej lehote) a pre vady podania nie je možné v konaní pokračovať, správne súd prvej inštancie podanie žalobcov odmietol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s potvrdil.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odvolací súd založil na , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že protistranám nevznikli trovy konania a žalobcovia neboli úspešní, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).