Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-39-2019.pdf
PDF · 109.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobkyne: P.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, C., zast.: P.. Z. Č., bytom N. X, C., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 968,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 380,27 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.08.2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 968 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.09.2018 došlo ku škodovej udalosti na B. V. N. C., pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, Toyota Prius, EČV: C., motorovým vozidlom Peugeot 206, EČV: XXXZH, ktoré viedla A. T.. Žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie náhrady škody proti žalovanému, s ktorým ako poisťovateľom mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa oznámila škodovú udalosť žalovanému dňa 24.09.2018. U žalovaného si uplatnila náhradu škody v rozsahu nákladov vynaložených na opravu vozidla vo výške 7.117,72 Eur a nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla vo výške 899,86 Eur. Žalovaný listom zo dňa 05.12.2018 oznámil žalobkyni poskytnutie poistného plnenia vo výške 5.756,99 Eur, pričom krátenie odôvodnil tým, že nepriznal položku ALU disku a 50 % z ceny zadného nárazníka v sume 1.205,42 Eur a odpočítal tiež zhodnotenie vozidla vplyvom opravy v sume 155,31 Eur. Žalobkyňa uhradila dňa 06.12.2018 zostávajúcu časť nákladov na opravu vo výške 1.360,73 Eur. Žalobkyňa nesúhlasí s krátením poistného plnenia vo výške 155,31 Eur, čo predstavuje amortizáciu a poukazuje pritom na rozsudky krajského súdu a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nesúhlasí ani s krátením nákladov na opravu zadného nárazníka o 50 % z ceny opravy, odmieta 50 %-ný podiel svojej viny na poškodení vymeneného zadného nárazníka. Pri škodovej udalosti došlo k prasknutiu úchytu nárazníka, čo znamenalo potrebu výmeny tohto dielu. Pred škodovou udalosťou vykazoval zadný nárazník len povrchové nedostatky, ktoré nebránili riadnemu užívaniu vozidla a jeho funkčnosti. Ak by nedošlo k škodovej udalosti, výmena nárazníka by nebola potrebná. Žalobkyňa trvala na tom, že k poškodeniu nárazníka došlo výlučne v dôsledku nárazu pri škodovej udalosti a jeho stav pred škodovou udalosťou nemal na jeho poškodenie žiaden relevantný vplyv. Nesúhlasila s tým, že by nedostatky, ktoré nárazník vykazoval pred škodovou udalosťou, prispeli nejakou mierou ku vzniku a rozsahu spôsobenej škody. Žalobkyňa však pripustila krátenie poistného plnenia z tohto dôvodu len v podiele 10 %, ktorý zodpovedá povahe a rozsahu poškodenia vzniknutého na vozidle pred škodovou udalosťou, za ktoré zodpovedá žalobkyňa. Z tohto dôvodu žalobkyňa žiada o
doplatenie sumy 587,73 Eur zodpovedajúcej 40 % -tám, o ktoré jej bolo plnenie neoprávnene krátené z dôvodu neadekvátneho zohľadnenia spoluzavinenia. Pokiaľ ide o náhradu škody vzniknutú vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla, žalovaný listom zo dňa 10.01.2019 oznámil žalobkyni poskytnutie plnenia vo výške 657,86 Eur, pričom krátenie plnenia odôvodnil tým, že nepriznal prenájom vozidla za 9 dní v sume 224,96 Eur a odpočítal náklady na užívanie vlastného motorového vozidla vo výške 17,04 Eur. Akceptoval tak prenájom len v rozsahu 27 dní od 31.10.2018 do 26.11.2018, kedy bola vystavená faktúra za opravu vozidla, pričom prenájom trval do 05.12.2018. Neuznal však uplatnenú náhradu za 9 dní. Dňa 26.11.2018 bola vystavená faktúra za opravu vozidla a v tento deň bola faktúra prostredníctvom autoservisu mailom zaslaná žalovanému, ktorý dňa 05.12.2018 doručil autoservisu oznámenie o plnení a dňa 06.12.2018 bolo žalobkyni vydané vozidlo po zaplatení sumy 1.360,73 Eur. Za dobu nevyhnutnej potreby prenájmu náhradného vozidla je podľa žalobkyne potrebné považovať aj dobu po vystavení faktúry autoservisom 26.11.2018 do vydania vozidla po tom, ako servis dňa 05.12.2018 obdržal od žalovaného oznámenie o poistnom plnení - krycí list. Potreba prenájmu náhradného vozidla po oprave nebola spôsobená okolnosťami na strane žalobkyne, nebola spôsobená jej zavinením, omeškaním s prevzatím vozidla. Na základe dohody, že žalovaný uhradí náhradu škody na základe vystavenej faktúry, bolo vydanie vozidla podmienené predložením oznámenia o plnení žalovaným (krycí list), ktorého vystavenie a zaslanie žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť. Žalobkyňa poukázala na nevyhnutnosť prenájmu vozidla z objektívnych dôvodov, a to dobou opravy poškodeného vozidla, ako aj subjektívnymi okolnosťami, a to odkázanosťou na jeho použitie vzhľadom na osobné a rodinné pomery. Žalobkyňa preto trvá na doplatení nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v sume 224,96 Eur.
2. Dňa 18.10.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom poprel všetky skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku voči žalovanému. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s odkazom na ustanovenia § 13, § 15 ods. 1, § 19 písm. b) a d) Civilného sporového poriadku. Mal za to, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. Uviedol, že dňa 08.12.2016 uzatvoril žalovaný ako poisťovateľ a A. T., ako poistník, poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Predmetnom poistenia bolo motorové vozidlo Peugeot 206, EČV: C.. Dňa 19.09.2018 malo dôjsť na B. V. N. C. k škodovej udalosti, pri ktorej mala vodička poisteného motorového vozidla spôsobiť škodu na motorovom vozidle žalobkyne. Žalovaný uhradil žalobkyni poistné plnenie vo výške 5.756,99 Eur na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobnej škody. Uviedol, že obhliadkou poškodeného vozidla žalobkyne bolo zistené, že k poškodeniu ALU disku nedošlo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a zadný nárazník žalobkyne bol poškodený už pred jej vznikom. Vzhľadom na to, žalovaný oprávnene nepriznal výmenu ALU disku a náklady za opravu/výmenu zadnej časti nárazníka neboli uznané v plnej výške. Ďalej uviedol, že žalovaný celkom správne nepriznal náklady za prenájom náhradného vozidla v čase, kedy už žalobkyňa mohla disponovať svojim opraveným motorovým vozidlom. Poukázal, že k škodovej udalosti došlo dňa 19.09.2018, žalobkyňa poškodené motorové vozidlo dala na opravu až dňa 28.10.2018, čiže po viac ako mesiaci od poistnej udalosti. Rozsah poškodení neumožňoval jeho prevádzku, a teda v tomto období žalobkyňa motorové vozidlo nevyužívala. Mal za to, že ak by žalobkyňa poškodené motorové vozidlo dala na opravu v neodkladnom čase po vzniku dopravnej nehody, nebolo by vôbec nutné vynaloženie nákladov za prenájom náhradného vozidla - v období od vzniku dopravnej nehody zo dňa 19.09.2018 do 31.10.2018, kedy si žalobkyňa prenajala náhradné vozidlo, mohlo dôjsť k oprave poškodeného vozidla žalobkyne. Vzhľadom na to, náklady za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 31.10.2018 do 26.11.2018 možno považovať za neúčelne vynaložené, žalovaný aj napriek tomu poskytol žalobkyni poistné plnenie. Uplatňovaný nárok za prenájom motorového vozidla od 27.11.2018 do 05.12.2018, kedy už žalobkyňa mohla disponovať opraveným motorovým vozidlom je zjavne nedôvodný.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že je právne bezvýznamné, že vozidlo bolo dané na opravu až dňa 28.10.2018. Uplatňuje si totiž náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vynaložila za dobu, po ktorú bolo poškodené vozidlo v autoservise a je bezpredmetné, že vozidlo nebolo opravované už od 19.09.2018, čo ani nebolo reálne možné vzhľadom na potrebu vykonania obhliadky technikom žalovaného. Od 27.11.2018 do 05.12.2018 žalobkyňa nemohla s opraveným vozidlom disponovať, pretože žalovaný súhlasil s úhradou nákladov na prenájom formou krycieho listu, až po vystavení ktorého mohla žalobkyňa s opraveným vozidlom reálne disponovať. K poškodeniu zadného nárazníka žalobkyňa uviedla, že žalovaný v zápise o poškodení vozidla zo dňa 21.09.2018
pri položke 55 Zadný nárazník uviedol: "odretý lak" a na konci je rukou dopísané: "zadný nárazník je poškodený v zadnej časti a v pravom dolnom rohu nemá súvis s poistnou udalosťou". Zápis o poškodení vozidla vyhotovený dňa 02.11.2018 na základe doobhliadky preukazuje, že žalovaný uznal poškodenie zadného nárazníka v rozsahu "odtrhnutý úchyt". Žalobkyňa tak preukázala, že pri škodovej udalosti došlo k prasknutiu (odtrhnutiu) úchytu nárazníka, čo znamenalo potrebu výmeny tohto dielu opravou zadného nárazníka. K prasknutiu úchytu tak došlo v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Ak by k jeho poškodeniu nedošlo, nebola by potrebná ani jeho oprava, pričom žalovaný schválil jeho výmenu.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Rovnako aj povinnosť poisťovateľa uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy poškodený náležite preukáže uplatnený nárok. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, prečo by krátenie poistného plnenia malo byť dôvodné práve v rozsahu 10 %. Ide o ničím nepreukázaný názor žalobkyne. Naďalej rozporoval nárok na refundáciu nájomného za zapožičanie náhradného vozidla v sume 224,96 Eur.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä správou o nehode, oznámením poškodeného o poistnej udalosti, zápismi o poškodení vozidla k škodovej udalosti, faktúrami zo dňa 26.11.2018 a 06.12.2018, príjmovým pokladničným dokladom, oznámením o poistnom plnení, oznámením stanoviska k poistnej udalosti, zmluvou o nájme vozidla, oznámením o poistnom plnení, preberacím protokolom, odborným vyjadrením č 65/2020 a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 19.09.2018 došlo na B. V. N. C. k škodovej udalosti, keď došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne zn. Toyota Prius, EČV: C., motorovým vozidlom zn. Peugeot 206, EČV: C., ktoré viedla A. T.. Žalobkyňa poistnú udalosť oznámila žalovanému, poisťovateľovi, dňa 24.09.2018. Zápis o poškodení vozidla zo dňa 21.09.2018 obsahuje pri bode 55 Zadný nárazník, zápis: "odretý lak", na konci je rukou dopísané: "zadný nárazník je poškodený v zadnej časti a v pravom dolnom rohu, nemá súvis s danou PU". Zápis o poškodení vozidla zo dňa 02.11.2018 pri bode 55 Zadný nárazník obsahuje zápis: "odtrhnutý úchyt". Dňa 26.11.2018 spoločnosť PPC TEAM plus s.r.o. vystavila žalobkyni faktúru č. XXXXXXXX za opravu motorového vozidla zn. Toyota Prius v celkovej výške 7.117,72 Eur. Z Príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobkyňa dňa 06.12.2018 uhradila k predmetnej faktúre sumu 1.360,73 Eur v hotovosti. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018 žalovaný vybavil predmetnú poistnú udalosť a skutočnú škodu vo výške 5.756,99 Eur poukázal na účet opravcu PPC TEAN plus s.r.o.. Z obsahu oznámenia vyplýva, že náklady na opravu vozidla podľa faktúry boli vo výške 7.117,72 Eur, nepriznané položky sú vo výške 1.205,42 Eur, a to ALU disk a 50 % z ceny zadného nárazníka a k tomu prislúchajúce práce a materiál, zhodnotenie vozidla vplyvom opravy (amortizácia) vo výške 155,31 Eur. Z toho vypočítal výšku skutočnej škody - 5.756,99 Eur. Na žiadosť žalobkyne na úhradu amortizácie a neuznaných položiek reagoval žalovaný listom zo dňa 15.01.2019, v ktorom uviedol, že šetrením poistnej udalosti bolo zistené, že charakter poškodenia pravého zadného disku nemá súvis s predmetnou poistnou udalosťou, a preto nepristúpil k jeho náhrade. Čo sa týka zadného nárazníka, potvrdil správnosť postupu likvidácie poistnej udalosti, nakoľko zadný nárazník bol už v predchádzajúcom stave poškodený. Na základe zmluvy o nájme vozidla uzatvorenej medzi PPC TEAM plus s.r.o., ako prenajímateľom a žalobkyňou, ako nájomcom dňa 31.102018 prenajímateľ prenechal nájomcovi vozidlo s EČV: C. k dočasnému užívaniu podľa špecifikovaných podmienok. Dňa 06.12.2018 spoločnosť PPC TEAM plus s.r.o. vystavila žalobkyni faktúru č. XXXXXXXX za prenájom motorového vozidla s EČV: C. v celkovej výške 896,86 Eur. Listom zo dňa 10.01.2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že náhradu škody za zapožičanie vozidla vo výške 657,86 Eur poukázal na jej účet. Nepriznal jej náhradu za 9 dní vo výške 224,96 Eur, pričom uviedol, že nárok na úhradu za vypožičané motorové vozidlo nevzniká dňom nasledujúcim po dni ukončenia opravy motorového vozidla (deň vystavenia faktúry) a odpočítal tiež sumu 17,04 Eur, čo predstavuje náklady, ktoré by vznikli aj pri užívaní vlastného motorového vozidla. Zo záveru odborného vyjadrenia č. 65/2020 vyplýva, že poškodenie zadného nárazníka na jeho bočnej ploche v prednej časti pri leme nad kolesom súvisí a vzniklo pri predmetnej škodovej udalosti. Časový vznik ako aj príčina a mechanizmus roztrhnutia závesného oka zadného nárazníka sa nedá jednoznačne stanoviť. Nedá sa však vylúčiť, že vzniklo práve pri nehode dňa 19.09.2018. Ostatné poškodenia zadného nárazníka, ktoré boli zadokumentované pri obhliadne pracovníkom poisťovne, sú poškodenia nesúvisiace s nehodovým dejom zo dňa 19.09.2018.
7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "Civilný sporový poriadok"), všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
8. Podľa § 19 popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
9. Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o PZP"), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
11. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
12. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
13. Súd v prvom rade konštatuje, že neprihliadal na námietku miestnej nepríslušnosti zo strany žalovaného a vec prejednal, nakoľko mal za to, že je nedôvodná. Žalovaný navrhoval postúpiť vec Okresnému súdu Bratislava I, ako všeobecnému súdu žalovaného, žalovaný však má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava II. Nejde ani o prípady osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) a d) Civilného sporového poriadku, ako to uvádza žalovaný v uplatnenej námietke. Skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody nastala v obvode Okresného súdu Bratislava V a žalobkyňa v danej veci nie je spotrebiteľka. Na pojednávaní dňa 03.07.2020 právny zástupca žalovaného na uplatnenej námietke netrval.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba dôvodná je, avšak len v časti o zaplatenie 380,27 Eur, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti, o zaplatenie 587,73 Eur, súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala tvrdené skutočnosti. Súd v uplatnenej sume 968 Eur v súlade so skutkovými tvrdeniami v žalobe identifikoval tri položky, a to sumu 155,31 Eur predstavujúcu nevyplatené zhodnotenie vozidla vplyvom opravy (amortizácia), sumu 224,96 Eur predstavujúcu nevyplatenú náhradu za prenájom vozidla za 9 dní, teda po tom ako bola vystavená faktúra za opravu a sumu 587,73 Eur, ktorá predstavuje 40 % z hodnoty zadného nárazníka. Priznaná suma predstavuje súčet súm 155,31 Eur a 224,96 Eur.
15. V časti zhodnotenia vozidla vplyvom opravy, amortizácie, sa súd stotožňuje s tvrdeniami žalobkyne, ktorá je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov vyššieho stupňa a zároveň žalovaný tvrdenia žalobkyne v tejto časti ani účinne nepoprel. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 2Obdo 48/2012, kde vyslovil, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití
nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie "amortizácie" by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Súd žalobe vyhovel aj v časti predstavujúcej nevyplatenú náhradu za prenájom vozidla za 9 dní, teda po tom ako bola vystavená faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla. Aj tu súd konštatuje, že žalovaný tvrdenia žalobkyne účinne nepoprel. K tvrdeniu žalovaného, že ak by žalobkyňa dala poškodené motorové vozidlo na opravu v neodkladnom čase po vzniku škodovej udalosti, nebolo by vôbec nutné vynaloženie nákladov za prenájom náhradného vozidla, je potrebné uviesť, že z vyjadrenia zástupcu žalobkyne na pojednávaní je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode pojazdné, schopné prevádzky. Navyše bolo potrebné čakať na obhliadku technikom žalovaného, pričom k obhliadke došlo dňa 21.09.2018, a až následne mohla byť vykonaná oprava vozidla. V predmetnom konaní nebolo sporným samotné užívanie prenajatého vozidla žalobkyňou, napokon žalovaný aj túto časť škody žalobkyni uhradil, čím súhlasil s nájmom vozidla aj cenou nájmu. Sporným zostalo len obdobie 9 dní, od vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 26.11.2018 do prevzatia vozidla žalobkyňou dňa 06.12.2018. Z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení sporových strán vyplynulo, že opravca poškodeného vozidla zaslal faktúru žalovanému dňa 26.11.2018 s tým, že po požiadal o vystavenie krycieho listu. K tomu došlo až dňa 05.12.2018, čo vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 05.12.2018, v ktorom žalovaný uvádza: "...skutočnú škodu vo výške 5.756,99 € poukazujeme na účet opravcu PPC TEAM plus s.r.o....". Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj výpočet položiek, ktoré žalovaný nepreplatil, spolu v sume 1.360,73 Eur. Fakturovaná suma za opravu bola vo výške 7.117,72 Eur. Teda najskôr 05.12.2018 sa mohla žalobkyňa dozvedieť, na akú sumu žalovaný vystaví krycí list a uhradí priamo opravcovi a akú sumu bude musieť uhradiť sama, v prípade ak si bude chcieť vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Na základe toho sa potom súd nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa mohla disponovať opravným motorovým vozidlom po vystavení faktúry dňa 26.11.2018. Žalobkyňa nijako nepredlžovala dobu opravy vozidla a vyhotovenie krycieho listu žalovaným nemohla nijako ovplyvniť. Aj tu sa preto súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne poukazujúc aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/879/2014, v ktorom súd konštatoval, že k vyzdvihnutiu už opraveného vozidla došlo až po vystavení krycieho listu, na základe ktorého bola realizovaná úhrada nákladov opravy poškodeného vozidla, a pokiaľ, a pokiaľ žalovaný (totožný ako v tomto konaní) súhlasil takýmto spôsobom realizácie úhrady nákladov poškodenému, nemožno výlučne poškodenému pričítať zavinenie na predĺžení doby vydania mu opraveného vozidla až po vystavení krycieho listu. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne aj z hľadiska dĺžky prenájmu náhradného vozidla počas celého obdobia, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave.
17. K žalovanej sume 587,73 Eur, ktorá predstavuje 40 % z ceny nového zadného nárazníka, súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, prečo by krátenie poistného plnenia malo byť dôvodné práve v rozsahu 10 %, a nie 50 %. Z oznámenia žalovaného zo dňa 05.12.2018 vyplýva, že z celkovej sumy opravy vo výške 7.117,72 Eur žalobkyni nepriznal položku 50 % z ceny zadného nárazníka a k tomu prislúchajúce práce a materiál. Žalobkyňa uznala, že zadný nárazník bol poškodený už aj pred škodovou udalosťou, podľa jej tvrdení však išlo len o povrchové nedostatky. Trvala na tom, že k poškodeniu nárazníka došlo výlučne v dôsledku nárazu pri škodovej udalosti a jeho stav pred škodovou udalosťou nemal na jeho poškodenie žiaden relevantný vplyv. Pripustila krátenie poistného plnenia z tohto dôvodu,
avšak len v podiele 10 %, čo má zodpovedať povahe a rozsahu poškodenia vzniknutého na vozidle pred škodovou udalosťou, za ktoré žalobkyňa zodpovedá. Z toho dôvodu žiadala vyplatiť rozdiel medzi nepriznanou časťou vo výške 50 % a časťou 10 %, ktorá by mala zodpovedať poškodeniu pred škodovou udalosťou. Ako bolo vyššie uvedené, zápis o poškodení vozidla zo dňa 21.09.2018 obsahuje pri bode 55 Zadný nárazník, zápis: "odretý lak", na konci je rukou dopísané: "zadný nárazník je poškodený v zadnej časti a v pravom dolnom rohu, nemá súvis s danou PU". Zápis o poškodení vozidla zo dňa 02.11.2018 pri bode 55 Zadný nárazník obsahuje zápis: "odtrhnutý úchyt". Na základe toho došlo k výmene zadného nárazníka. Súd konštatuje, že zo záverov odborného vyjadrenia č. 65/2020 vyplýva, že časový vznik ako aj príčina a mechanizmus roztrhnutia závesného oka zadného nárazníka sa nedá jednoznačne stanoviť. Nedá sa však vylúčiť, že vzniklo práve pri nehode dňa 19.09.2018. Súd však poukazuje aj na časť samotný Posudok, časť 2, kde na strane 8 odborného vyjadrenia znalec konštatuje, že na lomovej ploche držiaku zadného nárazníka je badateľné znečistenie, teda je možné, že k zlomeniu mohlo dôjsť i v čase pred predmetnou škodovou udalosťou. Či už v prípade označenia dielu, častí zadného nárazníka, v odpornom vyjadrení, kde ich znalec označuje ako závesné oko zadného nárazníka a držiak zadného nárazníka ide o totožný diel (diely) ako je uvedené v zápisoch o poškodení vozidla, kde sa uvádza "odtrhnutý úchyt" zadného nárazníka, je možné konštatovať, že bez pochybností nie je možné určiť, kedy došlo k podstatnému poškodeniu zadného nárazníka, ktoré si vyžiadalo jeho úplnú výmenu. K identifikácii odtrhnutého úchytu došlo až dňa 02.11.2018, teda až pri doobhliadke v servise. Nedá sa teda jednoznančne konštatovať, že nárazník v čase pred škodovou udalosťou mal len povrchové nedostatky a už vôbec nemožno bez ďalšieho konštatovať, že tieto nedostatky predstavujú práve 10 % z hodnoty nového nárazníka tak, ako to tvrdila žalobkyňa.
18. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Obe sporové strany mali vo veci len čiastočný úspech, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.