Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_78P-61-2025.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
78P/61/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v právnej veci navrhovateľa: A. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E. F., t.č. G. X, XXX XX H., v konaní o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa: I. J., B. J., nar. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, D. E. X, H., dieťa rodičov: G. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX H., t.č. bytom G. X,, XXX XX H., a L. J., B. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX H., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, takto
r o z h o d o l :
I. Vyslovuje, že mal. I. J., nar. X.XX.XXXX j e od právoplatnosti tohto rozsudku osvojenkyňou navrhovateľa: A. A., nar. XX.X.XXXX.
II. N a r i a ď u j e zapísať do rodného listu mal. I. J. v knihe narodení matričného úradu Košice – M. , F. N. XX, B. XXXX, E. D. XXX, pod por. č. XXXX ako otca: A. A., nar. XX.X.XXXX.
III. U r č u j e mal. I. priezvisko „ A.“.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ, manžel matky maloletého dieťaťa A. A., návrhom doručeným súdu O. X.X.XXXX E., aby súd rozhodol o osvojení maloletého dieťaťa I. J., nar. X.XX.XXXX, teda že maloleté dieťa sa stáva osvojenkyňou navrhovateľa. Matka, manželka navrhovateľa s osvojením maloletého dieťaťa vyjadrila súhlas. V návrhu sa uvádza, že biologický otec o maloletú od jej útleho veku nejaví záujem a nemá s maloletým dieťaťom vzťah. Navrhovateľ má s maloletým dieťaťom blízky vzťah a vníma ho ako vlastnú dcéru. Maloletá vníma navrhovateľa ako otca, ktorého tak aj oslovuje. Navrhovateľ s matkou maloletého dieťaťa, manželkou zabezpečuje o maloletú I. starostlivosť, bývajú spolu v jednej domácnosti takmer šesť rokov. Navrhovateľ je oboznámený so zdravotným stavom maloletého dieťaťa.
2. Zo správy kolízneho opatrovníka zo O. XX.X.XXXX vyplýva, že bol vykonaný telefonický rozhovor s otcom, ktorý potvrdil, že o návrhu navrhovateľa na osvojenie mal. I. má vedomosť, súhlasí s osvojením dieťaťa manželom matky. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že s osvojením maloletého dieťaťa manželom matky dieťaťa súhlasí, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
3. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXX/XX/XXXX-XX N. O. XX.X.XXXX súd manželstvo rodičov mal. rozviedol, zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. I. vo výške 80 eur mesačne.
4. Rozsudkom Mestského súdu Košice č.k. H./XX/XXXX-XX N. O. X.X.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. XXX/XX/XXXX-XX N. O. XX.X.XXXX vo výroku o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na sumu 150 eur mesačne od X.X.XXXX do budúcna, dlžné výživné od X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX F. F. XXXX eur zaviazal otca platiť v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným. Ďalej uložil rodičom a mal. dieťaťu povinnosť zúčastniť sa poradenstva v Centre pre deti a rodiny P. X, H. po dobu 7 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
5. Zo správy Centra pre deti a rodiny H. – P., P. X, H. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa uskutočnilo stretnutie s otcom maloletého dieťaťa. Otec na stretnutí potvrdil, že by sa vzdal otcovstva. Podľa slov otca sa s dcérou nestretáva už dlho.
6. Otec mal. dieťaťa v mailovom podaní zo dňa XX.X.XXXX súdu oznámil a uviedol, že súhlasí s osvojením dcéry I. J. manželom matky. Mal. dieťa žije v spoločnej domácnosti s jeho bývalou manželkou a p. A.. Nakoľko sú zosobášení a majú spoločné dieťa, ich súdržnosť v rodine je trvalá a bolo by zlé pre dcéru, keby nezotrvala v kruhu tejto rodiny, v ktorej je od svojich dvoch rokov. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca v súlade s ust. 180 Civilného sporového poriadku.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v správach doručených súdu. Odporučil, aby súd určil, že maloletá sa stáva osvojencom pána A. – navrhovateľa. Pokiaľ ide o pohovor s mal. dieťaťom, pohovor s maloletou vykonával úrad v rámci konania o osvojenie. Tento pohovor, ktorý bol vykonaný v rámci konania o osvojenie, bol už opakovaný pohovor. Úrad spolupracuje s rodinou maloletej už dlhodobo. Prebehlo už niekoľko konaní aj v minulosti. Postoj maloletej k svojmu biologickému otcovi a teda k p. J. bol opakovane maloletou vyjadrený ako postoj, ktorým ona registruje formálnu stránku toho vzťahu, avšak prezentovala opakovane, možno niekoľkokrát aj to, že ten nezáujem zo strany otca je v podstate ňou registrovaný. Maloletá od 3 rokov registruje p. A. ako človeka, ktorý je v jej blízkosti. Maloletá žije s osobou p. A., partnerom matky, väčšiu časť svojho života ako to bolo so svojím biologickým otcom. K osobe p. A. sa maloletá vyjadrila jednoznačne, že má k nemu veľmi pozitívne väzby, vníma ho ako svojho otca a vzhľadom na svoj vek tieto formálne väzby zadefinovala skutočne aj vo vzťahu nie len k manželovi matky, p. A. ale takisto aj k svojej sestre, s ktorou žije od jej narodenia. Pána J. maloletá už skutočne aj z jej opakovaných vyjadrení oslovuje ako L., dáva tomu formálnemu áno, z jej strany je registrácia ale maloletá ho už dlhodobo neoslovuje ako otec, tatik ani neprejavuje nejaký záujem o kontakt s ním, pretože vníma v 1. rade nezáujem z jeho strany. To, že sa s ním pred 2 rokmi stretla maloletá , áno, uviedla, avšak prezentovala v podstate to, že ho len videla a nemala z toho dobrý pocit, nechcela ani ísť do jeho blízkosti. Odporúčal, aby súd určil, že maloletá sa stáva osvojencom pána A. – navrhovateľa. Úrad nariadil spoluprácu s centrom pre deti a rodinu, kedy pán otec, pán J., teda sám bol naklonený tejto spolupráci, avšak tak ako vyplynulo zo správy centra pre deti a rodiny, ktorá bola súdu doručovaná, pán otec sa už aj na pôde centra pre deti a rodiny vyjadril, že sa chce vzdať maloletej a súhlasí s osvojením. Maloletá svoj názor vyjadrila, vyjadrila svoju vôľu, a kolízny opatrovník má za to, aby súd prihliadol na prejavenú vôľu maloletej a neodporúčal, aby maloletá bola predvolaná na súd, nakoľko jej názor bol dostatočne zistený. Kolízny opatrovník uviedol, že sú splnené všetky podmienky pre osvojenie maloletej p. A..
8. Prokurátor na pojednávaní uviedol, že je splnená podmienka na to, aby bolo dieťa vypočuté pred súdom, pretože je schopné pochopiť význam osvojenia. Čo sa týka posúdenia toho, či súhlas otca v tomto konaní je potrebný a či ho možno považovať za účastníka konania, vzhľadom na záver, ktorý vyjadril samotný kolízny opatrovník ako aj matka maloletej a navrhovateľ , má za to, že bola splnená podmienka, že počas najmenej 6 mesiacov otec neprejavil záujem o mal. dieťa, teda nie je potrebný jeho súhlas v tomto konaní.
9. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiada o osvojenie mal. I. J., nar. X.XX.XXXX. S matkou mal. I. sú zosobášení, manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX, pričom v spoločnej domácnosti žijú od roku XXXX. Od samého začiatku ich spolužitia mal. I. bývala s nimi v spoločnej domácnosti. I. má už aj sestru, ktorá sa narodila v roku XX.X.XXXX a volá sa F. A., ktorá vníma mal. I. ako svoju sestru. Bývajú v podnájme v 3,5 – izbovom byte. Maloletá navrhovateľa oslovuje tatík.
10. Matka na pojednávaní uviedla, že mal. I. k biologickému otcovi nemá žiaden vzťah, keďže sa viac ako 4 roky nevideli. Naposledy ho videla pred 2 rokmi na pohrebe svojho dedka ale vôbec žiadna komunikácia s ním ani s jeho rodinou neprebehla. S manželom majú výborný vzťah, ona ho vníma ako svojho otca. Vie o svojom biologickom otcovi ale ona už mu nepovie ani tatík ale oslovuje ho L.. Návrh na osvojenie na súd sa dával na základe povolenia biologického otca. Vzťah medzi manželom a dcéru je veľmi dobrý. On deti nerozdeľuje ako na svoju biologickú a na I., berie ich rovnako. O maloletú sa starajú spoločne.
11. Podľa § 97 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej aj len „zákona o rodine“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
12. Podľa § 98 zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
13. Podľa § 99 zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
14. Podľa § 100 ods. 3 zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
15. Podľa § 102 ods. 1 zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b)počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu17b) a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
16. Podľa § 105 zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
17. Podľa § 106 ods. 1, 2 zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
18. Podľa § 108 zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
19. Osvojenie je spôsobom vzniku tzv. právneho rodičovstva - rodičovstva založeného rozsudkom súdu. Zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine. Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa a musí byť v jeho záujme. Keďže sa osvojiteľ stáva po právoplatnosti rozsudku rodičom osvojenca, má pri jeho výchove rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Rovnako tiež zodpovedá za riadnu výchovu dieťaťa a je povinný osvojenca vyživovať a zabezpečiť mu rovnakú životnú úroveň, akú má on sám. Zmena priezviska osvojenca je zákonným následkom osvojenia, nemôže teda nastať prípad, že by v dôsledku osvojenia nedošlo k zmene priezviska osvojenca na nové priezvisko osvojiteľov (ak majú spoločné priezvisko) alebo na priezvisko,
ktoré pri uzavretí manželstva určili súhlasným vyhlásením ako priezvisko ich spoločných detí (ak majú rozdielne priezviská). Rovnako to platí v prípade, ak dieťa osvojuje manžel rodiča dieťaťa. Podľa súčasného účinného právneho stavu môžu byť osvojiteľmi len manželia spoločne, nie jeden z nich, okrem prípadu, ak je druhý manžel rodičom dieťaťa. Ak osvojuje manžel rodiča dieťaťa, potom je jeho manžel(ka) účastníkom konania v postavení rodiča dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o súhlas rodiča dieťaťa s osvojením, tak pri dôslednej aplikácii zákona sa môže stať, že je rodič dieťaťa vylúčený z konania o osvojenie napr. pre kvalifikovaný nezáujem o dieťa. Kvalifikovaný nezáujem o dieťa je stav, pri ktorom je zjavné, že rodič nemieni (subjektívne hľadisko) obnoviť svoju starostlivosť o dieťa alebo obnoviť realizáciu výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Pre ľahšie posúdenie zákonodarca poskytol demonštratívny výpočet príkladov kvalifikovaného nezáujmu v § 102 ods. 1 zákona o rodine. Napriek otcovmu nezáujmu o maloleté dieťa súd mu poskytol priestor na vyjadrenie, avšak on využil len priestor v telefonických rozhovoroch a e-mailovej komunikácii, v ktorých opakovane deklaroval, že s osvojením súhlasí.
20. V prejednávanej veci o návrhu manžela matky na osvojenie jej maloletého dieťa podľa § 100 zákona o rodine súd z listinných dôkazov založených navrhovateľom do spisu, zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, výsluchom navrhovateľa, matky maloletého dieťaťa mal za preukázané, že vzťahy medzi manželom matky maloletého a dieťaťom sú rovnaké ako medzi otcom a dcérou, keď zdieľajú šesť rokov spoločnú domácnosť, kde navrhovateľ maloleté dieťa rešpektuje, podporuje, pomáha mu, dlhodobo zabezpečuje jeho potreby v závislosti od jeho veku a spoločne s matkou maloletého vytvárajú pre dieťa zdravé a pokojné rodinné prostredie Súd mal za preukázané, že u mal. sú splnené podmienky osvojiteľnosti v zmysle ust. § 102 ods. .1 Zákona o rodine, keď otec počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o mal. dieťa. Biologický otec o dieťa prakticky od jeho útleho detstva neprejavuje žiaden záujem a maloletá za svojho otca považuje manžela jej matky, pričom manžel matky sa správa k dieťaťu ako k vlastnému. Súd preto návrhu manžela matky maloletého dieťaťa vyhovel a rozhodol o osvojení maloletej I. tak ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. V knihe narodení príslušného matričného úradu bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia zapísaný namiesto otca maloletého dieťaťa navrhovateľ a určil maloletej priezvisko A..
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku).
Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie sú oprávnení podať navrhovateľ, matka a kolízny opatrovník nakoľko sa práva podať voči nemu odvolanie účinne vzdali po jeho vyhlásení.
Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.