Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-53-2024.pdf
PDF · 187.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/53/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.: XXX XX D., o zaplatenie 1.403,74 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.403,74 eur spolu s úrokom vo výške 10,90% ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023 do 15.09.2024 a s úrokom z omeškania po zosplatnení vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom E. C. C. F. G., zapísaná v C. H. I. J. G. pod č. XXX XXX XXX, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom K. X, XXX XX E., L.: XXXXXXXX a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 26.05.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.403,74 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 325,28 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 55,16 eur, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 23,30 eur. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadnu úhradu. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov s prílohou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb, sadzobník poplatkov, platobnú históriu, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s podacím hárkom, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou, pokus o zmier s podacím hárkom.
3. K výzve súdu na špecifikáciu uplatneného nároku doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu dňa 08.07.2024 podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.500,- eur, žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.713,36 eur, pričom suma 1.174,72 eur bola započítaná na istinu a na istine zostal neuhradený rozdiel vo výške 1.325,28 eur (2.500 - 1.174,72 = 1.325,28). Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 426,80 eur. Na zmluvnom úroku zostal neuhradený rozdiel vo výške 55,16 eur. Žalobca si uplatňuje riadny úrok 10,90% (zmluvný úrok) ročne zo sumy 1.325,28 eur od 27.05.2023 (nasledujúci deň po zosplatnení úveru) do 15.09.2024 (do konečnej splatnosti zmluvy). Žalovanému bolo vyúčtované poistenie v celkovej výške 135,14 eur, z úhrad žalovaného bola na poistenie započítaná suma 111,84 eur, na poistení zostal neuhradený rozdiel vo výške 23,30 eur.
4. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd platobný rozkaz zrušil a doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk fikciou doručenia v súlade s § 116 ods. 2 CSP spolu s výzvou na vyjadrenie sa, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobcu.
5. K výzve súdu na preukázanie skúmania schopnosti žalovaného splácať úver, ako aj vyhodnotenie bonity žalovaného doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu dňa 04.12.2024 podanie, v ktorom uviedol, že z úverového registra mal veriteľ informáciu o existujúcich úverových záväzkoch žalovaného, a to kreditné karty splátkové s úverovým rámcom 500,- eur s mesačnou splátkou vo výške 25,- eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 71,39 eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 96,39 eur (25 + 71,39). Veriteľ počítal s mesačným čistým príjmom spotrebiteľa vo výške XXX eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume XXX,XX eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 %, teda XXX,XX eur (XXX M. - XXX,XX M.) * XX %). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške XXX,XX eur (XXX,XX + XXX,XX). Veriteľ preveril limit ukazovateľa schopnosti splácať (DSTI) dosadením zistených údajov do vzorca (podiel výdavkov a rozdielu príjmu a nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, do ktorých započítal aj paušálne výdavky /40% rozdielu medzi čistým príjmom žalovaného a jeho životným minimom/) s výslednou hodnotou DSTI X,XX (XX,XX : /XXX – XXX,XX/). S predmetným podaním doručil žalobca súdu potvrdenie o príjme žalovaného a výstup z interných aplikácií veriteľa ohľadne skúmania bonity a overenia schopnosti splácať úver žiadateľa.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení na výzvu súdu podľa § 138 CSP poukázal na závery dovolacieho súdu vyjadrené v uznesení z 30. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022, ktoré sú v rozpore so závermi dovolacieho súdu v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022, pričom podľa žalobcu za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach OZ možno považovať názor vyjadrený senátom 1Cdo. Zákon povinnosť označenia splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 OZ veriteľovi neukladá. Priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní úveru, o jeho výške, o tom, ako ho splácal a predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa s veriteľom dohodol, preto je postačujúce vo výzve uviesť celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní. Absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. Z rozhodovacej praxe súdov od roku 2008 – do roku 2024 požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie
OZ bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, pričom ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v danom prípade a napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Riešenie uvedenej právnej otázky zo strany senátu 5Cdo v predmetnej problematike je právne neudržateľné, pričom naopak senát 1Cdo predmetnú právnu otázku vyriešil zákonne a správne. Zároveň poukázal na ústavnoprávne východiská priority platnosti právneho úkonu a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať, nie novelizovať.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.07.2025, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán sporu a zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť a neúčasť žalobcu vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez ich osobnej účasti. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré si súd zaobstaral postupom podľa § 185 ods. 2 a § 295 CSP ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (časť 2.) so spoločnými ustanoveniami (časť 3.). Predmetom sporu je nárok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (časť 1.), na základe ktorej predchodca žalobcu, banka, poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo forme bezúčelového úveru vo výške 2.500,00 eur, s úrokovou sadzbou úveru vo výške 10,90 % p.a., RPMN 11,46 %, celkové náklady spotrebiteľa 3.069,58 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokom v pravidelných 46 mesačných splátkach po 71,39 eur, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Výška mesačnej splátky bez poistenia bola vo výške 66,73 eur, poplatok za poistenie bol dohodnutý vo výške 6,99 %, pričom mesačná splátka s poplatkom za poistenie bola 71,39 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 15.09.2024. V zmysle článku 3. zmluvy (následky porušenia povinností klienta) bod 3.1 a) zmluvy, v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
10. Z platobnej histórii úveru vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,- eur bezhotovostným prevodom dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný vykonal úhrady vo výške 71,39 eur v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX. Dokopy uhradil žalovaný na úver sumu v celkovej výške 1.713,36 eur so saldom 1.423,74 eur.
11. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 03.04.2023 označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ oznámil žalovanému, že aj napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, nie je riadne a včas splácaný a ku dňu vystavenia výzvy eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 234,17 eur. Žalovaného zároveň upozornil, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude banka požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Z podacieho hárka vyplýva, že predchodca žalobcu zaslal žalovanému predmetnú výzvu dňa XX.XX.XXXX, č. zásielky H., pričom z výstupu sledovania zásielky G. C. vyplýva, že zásielka č. H. bola vrátená odosielateľovi dňa X.X.XXXX ako neprevzatá v odbernej lehote.
12. Právny predchodca žalobcu následne listom zo dňa 26.05.2023 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva “ oznámil žalovanému, že mu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.423,74 eur. Z úverovej zmluvy vyplýva jeho záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ku dňu 26.05.2023 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu. Veriteľ preto vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vo výške 1.423,74 eur, pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.325,28 eur, dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 78,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur na účet uvedený v oznámení. Zároveň žalovaného upozornil, že odo dňa 27.05.2023 mu účtuje aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. Z vrátenej obálky s doručenkou vyplýva, že predchodca žalobcu zaslal žalovanému predmetné oznámenie pod č. zásielky H., pričom z výstupu sledovania zásielky G. C. vyplýva, že zásielka č. H. bola odoslaná adresátovi dňa XX.XX.XXXX a vrátená odosielateľovi dňa XX.XX.XXXX ako neprevzatá v odbernej lehote, čo vyplýva aj z predloženej doručenky.
13. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2020 so stavom ku dňu 30.09.2020 zverejnené MFSR súd zistil, že pre obdobný spotrebiteľský úver ako úver, ktorý je predmetom sporu (pri úveroch s dobou splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane) bola hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 11,27 %, pričom dvojnásobok tejto je 22,54 %.
14. Výška životného minima zistená náhľadom na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase poskytnutia úveru (I. X.XX.XXXX) bola vo výške XXX,XX eur, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
15. Z potvrdenia o výške príjmu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zamestnávateľ žalovaného potvrdil, že hrubý ročný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške XX.XXX,XX eur a čistý ročný príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške X.XXX,XX eur. Z uvedeného vyplýva, že mesačný čistý príjem žalovaného za posledných 12 mesiacov bol vo výške XXX,XX eur.
16. Z výstupu interných aplikácii postupcu obsahujúci údaje z úverového registra a Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný mal v čase žiadosti o poskytnutie úveru jeden existujúci úverový záväzok, a to kreditné karty splátkové s úverovým rámcom 500,- eur s mesačnou splátkou vo výške 25,- eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 71,39 eur.
17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že E. C. C. F. G., zapísaná v C. H. I. J. G. C. N. XXX XXX XXX, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky, so sídlom K. X, XXX XX E., L.: XXXXXXXX ako postupca odplatne postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávky spolu so všetkými právami a výhodami a iným príslušenstvom špecifikované v prílohe k tejto zmluve za podmienok ustanovených v zmluve, pričom z prílohy k zmluve vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania.
18. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. Podľa § 565 OZ v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
31. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
32. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase prvého postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahujú.
35. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
36. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
37. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
38. Podľa § 7 ods. 16ZoSU,veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
39. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ- a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
40. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
41. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
42. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
43. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
44. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
45. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
46. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
47. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
48. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
49. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
50. Podľa § 17 ods. 1 ZoSU, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
51. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSU, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.
52. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
53. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že predchodca žalobcu ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie spotrebiteľa. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
54. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
55. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/ EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili jej neplatnosť ako celku.
56. Súd ďalej preskúmal dojednanú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže prekročenie najvyššej prípustnej odplaty spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. V zmysle zmluvy o úvere pozostáva odplata z úroku vo výške 10,90 % a poplatku za poistenie vo výške 6,99 %. Súd konštatuje, že odplata za úver vo výške 17,89 % neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery nad 1 do 5 rokov vrátane poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2020, predstavovala hodnotu 11,27 %, v dôsledku čoho tak najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 22,54 % (11,27 x 2). Odplata za úver vo výške 17,89 % tak neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu 22,54 %.
57. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, E. C. C. F. G., konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky E. C. C. F. G., pobočka zahraničnej banky. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žalovaný nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod č. 6).
58. V prípade postúpenia bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524 Občianskeho zákonníka aplikovať aj § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „ZoB“), a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na
splnenie záväzku klienta písomne vyzvala, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Z dikcie § 92 ods. 8 ZoB okrem iného vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom tiež uvádza, že týmto ustanovením nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd v súvislosti s posudzovaním platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, publikovanom v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R 4/2021, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.
59. Podmienka splatnosti postupovanej pohľadávky banky tiež vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého veriteľ nemôže previesť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu okrem prípadu, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečný termín splatnosti úveru mal nastať dňa XX.XX.XXXX, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo XX.XX.XXXX, preto bolo potrebné skúmať, či sa postupovaná pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
60. Súd preto skúmal, či banka postúpila na žalobcu splatnú pohľadávku a pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dodržala zákonný postup podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
61. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
62. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.
63. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
64. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023 ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba" výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre ktorú plánuje predčasne zosplatniť dlh. Z toho dôvodu musí dodávateľ jednostranný úkon - výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej splátke mieni následne dodávateľ zosplatniť úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz.
65. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
66. Súd sa stotožňuje s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, nakoľko podľa názoru súdu už zo samotnej výzvy na možnosť zosplatnenia spotrebiteľského peňažného dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný dlh predčasne zosplatnený. Napriek tomu, že Občiansky zákonník presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia peňažného dlhu veriteľom. Ak teda ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia dlhu podmieňuje uplynutím 3-mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť dlh uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa §565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie dlhu. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie dlhu.
67. Z písomnej výzvy zo dňa 03.04.2023 označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ vyplýva, že týmto úkonom predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že aj napriek opakovaným výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. XXXXXXXXXXXXXX nie je riadne a včas splácaný a ku dňu vystavenia výzvy eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 234,17 eur. Žalovaného zároveň upozornil, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude banka požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.
68. Z obsahu výzvy zo dňa 03.04.2023 nevyplýva identifikácia konkrétnej splátky, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní, a pre ktorú predchodca žalobcu mohol, resp. plánoval jednorazovo a predčasne zosplatniť úver. S poukazom na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 03.04.2023, ktorým mala byť realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko z jej obsahu nevyplýva označenie konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej predchodca žalobcu mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne zosplatniť úver) vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka platnom v znení zosplatnenia. Preto túto výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX jednak spotrebiteľský úver, ako aj revolvingový úver, pričom z obsahu predmetnej výzvy nie je zrejmé, ktorého úveru sa dlžná čiastka vo výške 234,17 eur týka, teda či spotrebiteľského úveru alebo revolvingového úveru, resp. oboch úverov.
69. Podľa názoru súdu aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka.
70. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2023 vyplýva, že predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že mu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.423,74 eur. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 26.05.2023 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.423,74 eur, pozostávajúci z úverovej istiny vo výške 1.325,28 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 78,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur na účet uvedený v oznámení. Zároveň žalovaného upozornil, že odo dňa 27.05.2023 mu účtuje aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi.
71. Z konštrukcie predmetného oznámenia je zrejmé, že neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno oznámenie zo dňa 26.05.2023 považovať za kvalifikované oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Súd tak konštatuje, že aj výzva k splateniu celého úveru zo dňa 26.05.2023, realizovaná predchodcom žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu predchodcom žalobcu zamýšľané právne účinky, teda predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovanému predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX jednak spotrebiteľský úver ako aj revolvingový úver, pričom z obsahu predmetnej výzvy nie je zrejmé,
ktorého úveru sa táto výzva týka, pričom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nároky si žalobca v spore uplatňuje, poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 2.500,- eur a z obsahu výzvy je zrejmé, že sa týka zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol predchodca žalobcu úver vo výške 1.423,74 eur. Z uvedených dôvodov súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že žalobca nepreukázal, že by sa predmetné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru týkalo zmluvy o úvere, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania.
72. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predchodca žalobcu nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom.
73. Hoci ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj absencia kvalifikovanej výzvy k splateniu celého úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka) možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (k platnému zosplatneniu úveru) zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.
74. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v súlade so zákonom, nie je možné prijať záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB ako aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka ako postupca tak postúpila na žalobcu v rozpore s ustanoveniami § 92 ods. 8 ZoB a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nesplatnú pohľadávku. Keďže v čase postúpenia pohľadávky z predchodcu žalobcu na žalobcu neboli splnené predpoklady ustanovené v § 92 ods. 8 ZoB, pohľadávka banky bola nepostupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
75. Na základe uvedeného a vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupovaná pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Postúpenie bankovej pohľadávky z postupcu na žalobcu (nebankový subjekt) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB ako aj v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej pohľadávky nie je veriteľom žalovaného. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
76. Z dôvodov, že súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a žalobu výrokom I. rozsudku zamietol, súd následne v konaní neskúmal (z dôvodu hospodárnosti konania), či predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosť uloženú mu zákonom a posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, ani či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Takéto posúdenie, aj keby súd učinil, by nemohlo nič zmeniť na závere, že žalobe nie je možné ako celku z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhovieť.
77. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že špecifikovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa mimoriadne zosplatniť dlh, nie je podmienkou platnosti úkonov realizovaných podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa § 565 Občianskeho zákonníka poukazujúc na paragrafové znenie citovaných zákonných ustanovení, ktoré podľa názoru žalobcu nevyžadujú povinnosť označenia splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie svojich právnych záverov o nutnosti špecifikácie splátky, ktorá zakladá právo veriteľa mimoriadne zosplatniť dlh vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pri ktorých súd vychádzal z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
78. K poukazu žalobcu na právne závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, podľa ktorých nie je špecifikácia splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebná, je nutné uviesť, že za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nemožno považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017), je ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Za ustálenú prax možno považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to, že je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo ide o názor, ktorý je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca je skôr ojedinelým na rozdiel od iných rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré judikovali záver o potrebe konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ (napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024) a z ktorých súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal.
79. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022 súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 157/2025, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol: „nemožno dospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí (sp. zn. 1Cdo/123/2022, pozn. súdu) súd popri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku, či pod sankciou neplatnosti musí byť v oznámení o zosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka. Najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti konkretizácie omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení, aplikácie ktorého sa sťažovateľka dožaduje, vyslovil len ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na okraj a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť. To bola v oboch prípadoch otázka začiatku plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru.“
80. Z uvedených dôvodov súd námietku žalobcu o neudržateľnosti a vecnej nesprávnosti právnych záverov najvyššieho súdu vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 ako aj v ostatných rozhodnutiach senátu najvyššieho súdu 5 Cdo vyhodnotil ako neopodstatnenú, pričom s neopodstatnenosťou tejto námietky by mal byť žalobca oboznámený, keďže rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 157/2025, ústavný súd zamietol sťažnosť žalobcu v inej skutkovo obdobnej veci.
81. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
83. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
84. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli ani mu zo spisu nevyplývali, v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, a teda o výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).