Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-33-2025.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/33/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica, v konaní pred sudkyňou A. B. B., C., vo veci starostlivosti o maloleté deti: D. E., nar. XX.XX.XXXX a F. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., t.č. H. XX, I. a matky D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, G. H., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Vyživovacia povinnosť otca A. E., nar. XX.XX.XXXX, na maloletú D. E., nar. XX.XX.XXXX, sa z v y š u j e zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 210,- eur mesačne a na maloletú F. E., nar. XX.XX.XXXX, sa z v y š u j e zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne a to s účinnosťou od 15.04.2025.
II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Senica č. 9P/27/2021-62 zo dňa 22.11.2021, v časti o výške výživného plateného otcom na maloleté deti.
III. Zročné výživné za čas od 15.04.2025 do 07.07.2025 činí sumu 354,70 eur, ktorú súd povoľuje otcovi maloletých zaplatiť v siedmich pravidelných mesačných splátkach po 51 eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka zročného výživného je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletých detí sa návrhom, osobne podaným na tunajší súd dňa 15.04.2025, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloletú D. E., nar. XX.XX.XXXX na sumu 320,- eur mesačne a na maloletú F. E., nar. XX.XX.XXXX na sumu 300,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že má na maloleté deti výdavky, na ktorých sa má podieľať aj otec maloletých. Matka súdu doložila kópie rodných listov maloletých detí a potvrdenia o návšteve školy – Stredná odborná škola podnikania v remeslách a službách, Senica.
2. K návrhu sa vyjadril otec maloletých detí s tým, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť – maloletého A. E.. Jeho dcéry žijú s matkou a jej manželom podnikateľom, pričom obaja majú riadny príjem, naopak, jeho partnerka je s maloletým synom na rodičovskej dovolenke a dosahuje iba rodičovský príspevok, platí mesačne: podnájom 400 eur, pôžičky 320 eur a 50 eur, na lekára 50 eur, na stravu 400 eur, hygiena 50 eur. Jeho príjem je vyčerpaný a nemôže dávať viac, aj keď by veľmi chcel. K vyjadreniu doložil v kópii rodný list maloletého syna – Jozefa Štetinu, ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Tiež doložil doklad o svojom príjme, a to o mzde a cestovných náhradách.
3. Účastníci konania sa zúčastnili informatívneho stretnutia rodičov pred koordinátorom tunajšieho súdu, dohodu neuzatvorili, matka tam uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť na sume 250 eur pre každé z maloletých detí. Od poslednej úpravy prešli štyri roky, ona pracuje v butiku, má len dohodu, nemá riadny pracovný pomer a zarába okolo 800 – 900,- eur mesačne. Daňový bonus si uplatňovať nemôže, poberá prídavky na deti 120,- eur a výživné od otca 260,- eur na obe deti, otec nemá nedoplatok na výživnom. Otec sa na mimoriadnych výdavkoch nepodieľa, ona ho ani nežiadala, otec nedáva dcéram k narodeninám a meninám darčeky, na Vianoce darčeky dcéram dáva. Dcéry sa s otcom málo stretávajú, niekedy viac nechcú, ako chcú. Je to aj vekom, už sú staršie, nemajú toľko času, a rovnako aj otec. Matka je vydatá, jej manžel pracuje. Okrem manžela a dcér s nimi nikto nebýva. Maloletá D. má problém s útvarom pri uchu, maloletá F. je sledovaná v očnej ambulancii. Obe dcéry navštevujú strednú školu v Senici, odbor čašník. V súvislosti so školou dcéram zakupuje pracovné oblečenie za 60,- eur pre každú z dcér. Nenavštevujú žiadne krúžky. Ona inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dcéry už sú vo veku, kedy sa chcú pekne obliecť, ísť aj von s kamarátkami.
4. Otec na informatívnom stretnutí rodičov uviedol, že navrhuje zvýšiť výživné na Luciu na sumu 160,- eur a na Timeu na sumu 140,- eur. Pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, jazdí do Anglicka, jeho mesačný príjem je cca 950,- eur, plus má diéty okolo 1000,- eur. Má okrem dcér ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, mal. A., má 8 mesiacov, priateľka je s maloletým na materskej dovolenke. Popri materskej nepracuje, on hradí výdavky na domácnosť. Nájom komplet 400,- eur, leasing 315,- eur, ostatné výdavky sú bežné. Syn je zdravý, on je tiež zdravý. Nepravidelne sa stretáva s dcérami, keď aj niečo potrebujú, dá im. So staršou má lepší vzťah. Maximálne je ochotný pristúpiť na sumu 320,- eur mesačne výživné na obe dcéry (160 ,- + 160,- eur).
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, otca maloletých detí a kolíznej opatrovníčky maloletých detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/27/2021, 1P/107/2015, 8P/4/2013, v ktorých sa rozhodovalo o výživnom pre maloleté deti, listinnými dôkazmi, ktoré boli produkované účastníkmi konania, ďalej si pre účely zisťovania skutočného stavu zadovážil potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, lustrácie zo Sociálnej poisťovne a z Registra obyvateľov na účastníkov konania, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Maloleté deti D. a F. sú zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec má v zmysle rozsudku sp. zn. 9P/27/2021 – 62 zo dňa 22.11.2021 určené výživné k maloletým deťom vo výške 140 eur na D. a 120 eur na Timeu. Maloleté deti sú obe študentkami Strednej odbornej školy podnikania v remeslách a službách, Senica, kde sa učia za čašníčky. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, nakoľko sa podľa nej zvýšili náklady na maloleté a otec je schopný tieto pokrývať vo vyššom rozsahu ako doposiaľ.
7. Súd sa na pojednávaní snažil o dohodu rodičov, otec pritom súhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti, avšak maximálne do výšky 340 eur na obe, s čím matka nesúhlasila – bola by ochotná pristúpiť na dohodu vo výške 450 eur na obe. Matka ako navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného žiada, nakoľko dievčatá už sú väčšie. Naposledy bolo výživné určené v roku 2021. Jej príjem je cca 800,- eur, pracuje brigádne a poberá prídavok na deti vo výške 120,- eur. Výdavky na deti matka uviedla nasledovne: na každé z detí strava v škole – 48,- eur mesačne, strava doma – 150,- eur mesačne, cestovné – 40,- eur mesačne, hygiena a drogéria – 50,- eur mesačne, školské potreby – 10,- eur mesačne, vreckové – 40,- eur mesačne, oblečenie a obuv – 100,- eur mesačne, deti sú len bežne choré, takže zvýšené výdavky so zdravotným stavom nemajú. Na mimoriadnych výdavkoch pre deti sa otec nepodieľa.
8. Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom čiastočne súhlasí, na deti chce dávať viac, ale jeho príjem mu nedovoľuje dávať viac ako 340,- eur na obe deti mesačne. Jeho príjem je priemerná mzda cca 1000,- eur čistého a cestovné náhrady cca 1000,- eur. Jeho výdavky na domácnosť sú 400,- eur mesačne, na auto 400,- eur mesačne, jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke a platí aj výživné na dve svoje deti vo výške 260,- eur. Z cestovných náhrad mu nezostane nič, všetko minie. Poukázal na to, že navrhovateľka si nebola schopná vybaviť poberanie daňového bonusu, nenašla si riadne zamestnanie, má manžela podnikateľa. Otec nemá zdravotné problémy, na ktoré by mal zvýšené výdavky.
9. Z informácie vyžiadanej súdom od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica vyplynulo, že navrhovateľka poberá prídavky na dve deti, žiadne iné štátne sociálne dávky ani dávku v pomoci v hmotnej núdzi nepoberá a otec maloletých detí nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku v pomoci v hmotnej núdzi.
10. Z informácie vyžiadanej súdom od Sociálnej poisťovne vyplynulo, že ani navrhovateľka ani otec maloletých detí nepoberali za posledných 12 mesiacov žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
11. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti H. K. L., s.r.o. Z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že otec maloletých detí má spolu štyri deti, z ktorých jedno je plnoletá B. F., voči ktorej už nemá vyživovaciu povinnosť.
12. Z dokladov o príjme, ktoré súdu predložil otec maloletých detí vyplynulo, že v mesiaci máj 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1466,43 eur; v mesiaci jún 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1077,3 eur; v mesiaci júl 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1336,44 eur; v mesiaci august 2024 mal cestovné náhrady vo výške 969,31 eur; v mesiaci september 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1369,85 eur; v mesiaci október 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1156,52 eur; v mesiaci november 2024 mal cestovné náhrady vo výške 1120,60 eur; v mesiaci december 2024 mal cestovné náhrady vo výške 987,34 eur; v mesiaci január 2025 mal cestovné náhrady vo výške 840,11 eur; v mesiaci február 2025 mal cestovné náhrady vo výške 756,66 eur; v mesiaci marec 2025 mal cestovné náhrady vo výške 1573,56 eur; v mesiaci apríl 2025 mal cestovné náhrady vo výške 1010,49 eur. Priemerne za posledný rok teda mal cestovné náhrady vo výške 1138,72 eur; Jeho priemerná mzda z potvrdenia o príjme za mesiace január až apríl 2025 je 960 eur mesačne a za mesiace máj až december 2024 je 939,84 eur. Jeho priemerný príjem tvorený mzdou a cestovnými náhradami sa pohybuje okolo 2000 eur mesačne.
13. Procesná opatrovníčka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že výživné na maloleté navrhuje zvýšiť s ohľadom na schopnosti a možnosti otca, aspoň však o 50 eur na každú.
14. Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 217 ods. 1 CSP, prvá veta, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
15. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
16. Hmotnoprávnou podmienkou zvýšenia výživného na maloleté deti je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
17. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že na strane maloletých detí D. a F. došlo od posledného súdneho rozhodnutia v roku 2021 k podstatnej zmene pomerov tým, že maloleté sú staršie o takmer 4 roky, v školskom roku 2024/2025 navštevovali strednú odbornú školu, čím nepochybne vzrástli výdavky na ich odôvodnené potreby spojené so stravou, odievaním, školskými potrebami, voľnočasovými aktivitami. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu navštevovali maloleté základnú školu, boli zdravé, ich výdavky boli bežné. V súčasnosti maloleté okrem školských povinností, kde matka musí doplácať napríklad za špeciálny odev, majú náklady súvisiace s ich vekom – majú 16 a takmer 18 rokov, matka im dáva vreckové, majú vyššie požiadavky na obliekanie, staršia Lucia si chce urobiť kurz vodičského oprávnenia a pod.
18. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k zmene pomerov došlo na strane matky a aj na strane otca.
19. Matka maloletých v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloleté deti mala príjem v sume cca 160 eur mesačne, poberala prídavky na maloleté deti. Na strane matky došlo od posledného súdneho rozhodnutia k zmene v príjme, keď jej príjem v súčasnosti dosahuje cca 800 eur mesačne a stále poberá prídavky na deti. Jej manžel je podnikateľ, bývajú v rodinnom dome spolu s jej deťmi, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletých v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloleté deti uvádzal príjem v sume cca 700 eur mesačne plus cestovné náhrady, čo vyplýva zo zápisnice z konania sp. zn. 9P/27/2021, na ktorom bolo výživné zvýšené na terajšie sumy 140 eur a 120 eur. V súčasnosti otec predložil súdu prehľad svojich príjmov zo zamestnania, z ktorých je zrejmé, že čistý priemerný mesačný príjem má asi 2000 eur aj s cestovnými náhradami. K zmene pomerov otca však nedošlo iba na strane zvýšenia jeho príjmov, ale aj na strane druhej – pribudla mu vyživovacia povinnosť, má syna, ktorý má takmer 10 mesiacov. Jeho partnerka má príjem z rodičovského príspevku, avšak musí platiť výživné na svoje ďalšie dve deti.
20. Súd zdôrazňuje, že podľa Zákona o rodine sa všeobecne pri určovaní výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tieto dva hlavné faktory sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré mal súd povinnosť skúmať. Na pojednávaní otec maloletých niekoľkokrát uviedol, že by rád platil na svoje dcéry viac, avšak najviac 340 eur. Súd pri rozhodovaní použil aj Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré síce nie je záväzné, ale môže poskytnúť akýsi rámec, v ktorom je vhodné sa pri určovaní výživného pohybovať. Podľa tejto Metodiky sa pre dieťa študujúce strednú školu s tým, že povinný má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, odporúča pomer výživného z príjmu povinného rodiča 15 %. Pri príjme otca maloletých 2000 Eur je 15 % cca 300 eur (na jedno dieťa). Súd však zobral do úvahy, že otec na zahraničných cestách časť zo svojho príjmu spotrebuje na živobytie a tiež vzal do úvahy sociálnu a finančnú situáciu matky, ktorá sa od posledného rozhodovania zlepšila. Aj z tohto aspektu je teda súdom určené výživné v norme, ktorá bola odporúčaná aj Ministerstvom spravodlivosti SR.
21. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletých na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletých. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo, a to najmä na strane maloletých detí (nakoľko otcovi sa síce zvýšil príjem, ale pribudla mu vyživovacia povinnosť, jeho zmena pomerov je teda obojstranná), táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu ostatného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky maloletých čiastočne vyhovel a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Matkou požadované výživné vo výške 620 eur (na pojednávaní zmenené na 450 eur) na obe deti súd považoval za nadhodnotené a ustálil, že výživné v rozsahu, ako bolo určené (210 eur na D. a 190 eur na Timeu) bude v najlepšom záujme maloletých detí a rovnako tak v možnostiach a schopnostiach otca. 22. Súd zvýšil výživné na maloleté deti, počnúc od 15.04.2025, teda od podania návrhu na súd, a to s ohľadom na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých súvisiacu s ich nástupom na strednú školu, súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na vývoj životných nákladov, na odôvodnené výdavky detí, ktoré úmerne vzrástli s ich fyzickým vývojom, vekom, výdavkami na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, voľnočasové aktivity. Pritom na staršiu Luciu súd priznal výživné o 20 eur vyššie, čo súvisí s jej vekom (bude mať 18 rokov) a s tým súvisiacimi zvýšenými potrebami (bude si robiť vodičské oprávnenie, je vo vyššom ročníku strednej školy a pod.). Súd má za to, že určené zvýšené výživné je adekvátne príjmovým pomerom otca maloletých a je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine.
31. Nakoľko otcovi maloletých detí vznikol dlh na výživnom za obdobie od 15.04.2025 do 07.07.2025 vo výške 354,70 eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 140 eur spolu, resp. 70 eur na každú maloletú (400 eur – 260 Eur), alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2025 predstavuje 74,70 eur a za mesiace máj 2025 až jún 2025 (2 mesiace) mu vznikol nedoplatok á 140 eur, teda 280 eur, súd mu uložil povinnosť toto dlžné výživné zaplatiť a s ohľadom na to, že ide o pomerne vysokú čiastku a otec na pojednávaní niekoľkokrát uviedol, že jeho finančná situácia je napätá, umožnil mu súd zaplatiť dlžnú časť v splátkach po 51 eur.
32. Týmto rozsudkom súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 9P/27/2021 – 62 zo dňa 22.11.2021, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletých detí.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).