Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/1910/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Dmytro Ivasyshyn, IČO: 55368581, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 83106 Bratislava-Rača, zast.: POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 16/12, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: Perun Bratislava s.r.o., Ligurčeková 25147/8, 821 06, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 53 465 318, zast.: advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., Longobardská 16, 851 10 Bratislava, IČO: 50 566 784, o vymoženie 3470 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamil Líška, so sídlom exekútorského úradu Grösslingová 62, 811 09 Bratislava 1, IČO: 42 133 572, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3470 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobného rozkazu vydané Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 21.3.2024, sp. zn. , vykonateľný dňa 23.4.2024.

2. Súd dňa 09.09.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Kamil Líška, so sídlom exekútorského úradu Grösslingová 62, 811 09 Bratislava 1, IČO: 42 133 572.

3. Dňa 21.10.2024 poverený súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu uviedol, že: Žalovaný stanoviskom Ústredného kontaktného centra portálu A. zo dňa 16.09.2024 preukazuje, že v rozhodnom období od doručenia platobného rozkazu do uplynutia lehoty na podanie odporu mu z objektívnych technických príčin nebol umožnený prístup do elektronickej schránky. Z tohto dôvodu nevedel o doručení platobného rozkazu, a keďže nebol doručovaný iným spôsobom, ani sa dozvedieť nemohol. Vstup do elektronickej schránky bol žalovanému sprístupnený až dňa 09.09.2024, čo je zároveň dátum, kedy sa oboznámil s obsahom úradnej správy. Vzhľadom na uvedenú závažnú skutočnosť žalovaný objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením. Vzhľadom na uvedenú závažnú skutočnosť žalovaný nemohol podať proti vydanému platobnému rozkazu odpor v zákonnej 15-dňovej lehote, v dôsledku čoho mal tento platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný zároveň navrhuje, aby súd v zmysle § 33 ods. 5 zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) rozhodol o odklade účinkov elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej. Tento návrh vyplýva zo skutočnosti, že s ohľadom na uvedené žalobca disponuje vykonateľným exekučným titulom, a výkonom rozhodnutia môže žalovanému vzniknúť nenapraviteľná vážna ujma na majetku.

4. K návrhu povinného sa po výzve povereného súdne exekútora k vyjadreniu oprávneného, oprávnený nevyjadril.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

11. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

12. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

13. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.

14. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom

povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.03.2024, sp. zn. , nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.04.2024. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.

16. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa (ďalej len „“) platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

18. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

19. Podľa Zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

20. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

21. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

22. Podľa , elektronická schránka sa zriaďuje bezodplatne.

23. Podľa , každému je možné zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých právnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení.

24. Podľa , každý, komu bola zriadená elektronická schránka, je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

25. Podľa , elektronickú schránku zriadi správca modulu elektronických schránok bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku.

26. Podľa písmeno a) , aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby

do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.

27. Podľa písmeno c) , na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu.

28. Podľa elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

29. Podľa do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

30. Podľa doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

31. Podľa , elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

32. Podľa elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

33. Podľa elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa . 34. Podľa , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

35. Podľa , úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

36. Podľa , ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

37. Podľa , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej

doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

38. Súd sa s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zaoberal námietkou nemožnosti oboznámenia sa s platobným rozkazom nakoľko povinný nemal prístup k svojej elektronickej schránke. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že povinný vznikol dňa 30.01.2021 (zápis do Obchodného registra). V tomto čase bol už platný a účinný . V zmysle tohto zákona s poukazom na písmeno a) sa zriadi elektronická schránka bezodkladne po tom, ako sa správca modulu elektronických schránok dozvie o vzniku právnickej osoby. Zároveň nepostačuje samotné zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby táto schránka bola aktívna. Túto aktiváciu v prípade právnických osôb vykonáva správca modulu. Súd v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia konštatuje, že všetky právnické osoby museli mať k 01.07.2017 aktívne elektronické schránky na doručovanie, pričom právnické osoby, ktoré vznikli po tomto dátume sú povinné si tieto elektronické schránky na doručovanie a elektronickú komunikáciu aktivovať bezodkladne po ich vzniku. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie, pričom k tejto schránke bol vytvorený prístup jednotlivým osobám v zmysle . Súd pri svojej úvahe vychádzal najmä zo skutočností, ktoré vyplývajú z verejných registrov, konkrétne v tomto prípade ide o Obchodný register, v zmysle ktorého je preukázané, že povinný vznikol dňa 30.01.2021, z čoho logicky vyplýva, že mal povinnosť mať elektronickú schránku na doručovanie aktívnu, resp. aktivovať ju bezodkladne po jej vzniku. Súd nemôže považovať námietku povinného za opodstatnenú, resp. odôvodňujúcu zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že v elektronickej schránke absentovalo zákonné zastupovanie pre elektronickú schránku právnickej osoby (správca schránky). Skutočnosť, že z dôvodu absencie zák. zastúpenia, nebolo povinnému prijatie písomností oznámené nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

39. Na dôvažok súd dáva do povedomia zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) v rámci ktorej právnická osoba má povinnosť sledovať svoje zákonné povinnosti, vrátane prístupu a aktivácie elektronickej schránky. Táto povinnosť vyplýva z princípu, že právnické osoby musia konať s náležitou a primeranou starostlivosťou, aby sa vyhli negatívnym následkom. Najvyšší súd SR viackrát zdôraznil, že nedostatočné využívanie elektronických schránok zo strany povinných subjektov (vrátane právnických osôb) nemôže ospravedlniť ich nečinnosť ani nenesie následky pre orgány verejnej moci exempli causa

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. júna 2019, sp. zn. .

40. Súd sa pri skúmaní vyššie uvedenej námietky neexistencie elektronickej schránky, resp. skutočnosti, že povinný nemá prístup do svojej schránky na doručovanie zaoberal aj samotným doručovaním exekučného titulu. Súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , ktorý bol vydaný v rámci upomínacieho konania v zmysle príslušného zákona. Tento exekučný titul bol povinnému doručovaný v zmysle § 9 odsek 2 zákona o upomínacom konaní. Súd v tomto smere vykonal dokazovanie, pričom zistil, že exekučný titul bol povinnému odoslaný do jeho elektronickej schránky a povinný si tento exekučný titul (platobný rozkaz) v stanovenej lehote neprevzal. Nakoľko povinnému uplynula úložná lehota, využila sa fikcia doručenia, t. j. aj keď si povinný tento platobný rozkaz neprevzal, hľadí sa na naň, ako by si ho prevzal a mal možnosť sa s ním oboznámiť. Súd považuje námietku zo strany povinného za neopodstatnenú, pričom svoje rozhodnutie opiera najmä o to, že povinný si má svoju elektronickú schránku pravidelne kontrolovať, preberať si zásielky a v prípade technického problému s prístupom, mala o tom informovať UPVS okamžite po vzniku problému, nie až po negatívnych dôsledkoch.

41. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podal návrh na vyslovenie neúčinnosti doručovania a návrh na odpustenie zmeškanej lehoty, o ktorom sa ešte nerozhodlo. Súd k takejto námietke povinného uvádza, že Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, príp. exekučných titulov. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučných titulov, na podklade ktorých je exekúcia vykonávaná, nakoľko nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložené exekučné tituly akokoľvek preskúmavať z hľadiska ich správnosti, ale skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Skutočnosť, že povinný podal návrh na vyslovenie neúčinnosti doručovania a návrh na odpustenie lehoty proti Platobnému rozkazu Okresného súdu

Banská Bystrica, nie je pre vedenie exekučného konania nijako významná. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

42. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.