Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-103-2025.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/103/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 9, 927 01 Komárno, dieťa rodičov – matky: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXX a otca: E. B., nar. X.X.XXXX, toho času vo VÚTOS Hrnčiarovce nad Parnou, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 9P/54/2025-82 zo dňa 8.4.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloletý) dočasne zveril do starostlivosti právnickej osoby – Liečebno – výchovného sanatória, so sídlom D. XX, XXX XX F. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najdlhšie na dobu 6 mesiacov od umiestnenia maloletého. Súčasne uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej len ÚPSVaR) povinnosť po ukončení diagnostického pobytu zabezpečiť odovzdanie maloletého do starostlivosti právnickej osoby: Liečebno – výchovné sanatórium, D. XX, XXX XX F..
2.
Vec právne posúdil podľa § 360 ods. 1, § 367 ods. 1,2,3,4 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a vecne tým, že naďalej je potrebné zabezpečiť starostlivosť o maloletého prostredníctvom liečebno – výchovného sanatória, odbornej diagnostiky v diagnostickom centre. Konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o neho, keď otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody a matka maloletého jeho výchovu pre jeho správanie nezvládne. Dôkazom toho sú aj návrhy rodičov na umiestnenie maloletého do zariadenia pre ústavnú výchovu, či návrh na nariadenie výchovného opatrenia, ktoré však v priebehu konania zobrali rodičia späť, nakoľko vec bola vyriešená neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na závery diagnostického centra, ktoré okrem iného uviedlo, že odporúča umiestnenie maloletého v režimovom zariadení typu liečebno – výchovné sanatórium. Po viacerých zisteniach ohľadne možnosti umiestnenia maloletého do určitého zariadenia bolo jediné vhodné liečebno – výchovné sanatórium určené sanatórium v F., a to napriek tomu, že je kapacitne obsadené. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti, kto má zabezpečiť po ukončení diagnostického pobytu odovzdanie maloletého do starostlivosti Liečebno
– výchovného sanatória G. F., H. D. XX, uviedol, že s poukazom na zákonné ustanovenie § 30 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. súd prvej inštancie uložil túto povinnosť ÚPSVaR Komárno.
3.
Proti výroku, týkajúcom sa uloženia povinnosti ÚPSVaR Komárno zabezpečiť odovzdanie maloletého, po ukončení diagnostického pobytu, do starostlivosti Liečebno – výchovného sanatória, D. XX, G. F. podal odvolanie ÚPSVaR Komárno. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť tak, aby táto povinnosť bola uložená zariadeniu, v ktorom je maloletý dočasne zverený do starostlivosti. Namietal nesprávnosť uznesenia, ktorým mu súd uložil povinnosť zabezpečiť umiestnenie maloletého do starostlivosti diagnostického centra s poukazom na § 30 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, dôvodiac, že centrá pre deti a rodiny, diagnostické centrá, reedukačné centrá, či liečebno - výchovné sanatóriá nie sú účastníkmi konania. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie týmto rozhodnutím poprel svoju dlhoročnú súdnu prax, keď pri zmene zariadenia, či dočasného premiestnenia dieťaťa do iného zariadenia, doposiaľ vždy ukladal povinnosť odovzdať dieťa tomu zariadeniu, ktoré dieťa malo v dovtedajšej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP). Zdôraznil, že Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nevykonávajú osobnú starostlivosť o dieťa. V zmysle § 30 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. úrad zabezpečuje v spolupráci s rodičmi dieťaťa a zariadením, v ktorom sa vykonáva, umiestnenie dieťaťa do tohto zariadenia. Toto ustanovenie upravuje administratívnu súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k zariadeniam na výkon rozhodnutia súdu, o čom svedčí aj odsek 2 a odsek 4 tohto ustanovenia (§ 30) a poradenskú činnosť vo vzťahu k dieťaťu a jeho rodičom (viď. odsek 2), ale neukladá úradu povinnosť fyzicky umiestniť dieťa do zariadenia alebo ho premiestniť z jedného zariadenia do druhého. Rieši situáciu pred a počas umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, nie samotné umiestnenie, či premiestnenie dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nemajú vo vzťahu k zariadeniam žiadne právomoci im niečo ukladať alebo nariaďovať, preto ak súd mal svojim odvolaním napadnutým výrokom za to, že úrad ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately fyzicky premiestniť dieťa z jedného zariadenia do druhého, je nesprávny, úrad takúto právomoc nemá a dieťa ani nemá vo svojej starostlivosti (bolo by aj v rozpore s ustanovením § 367 ods. 1 CMP), a preto je odvolaním napadnutý výrok vo vzťahu k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nevykonateľný.
4.
K odvolaniu ÚPSVaR Komárno sa vyjadrili rodičia maloletého, ktorí z hľadiska obsahu ich podania žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdiť, nakoľko ide o veľmi dobre ustálenú súdnu prax. Súčasne uviedli, že maloletý už bol odovzdaný z Diagnostického centra z I. do Liečebno – výchovného sanatória v F., a teda takáto námietka už stratila opodstatnenie.
5.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie ÚPSVaR Komárno bolo síce v čase jeho podania dôvodné, avšak v priebehu konania už došlo k premiestneniu maloletého do určeného zariadenia, a preto dôvody, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie vydané, už zanikli (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).
6.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10.
Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
11.
Podľa § 367 ods. 2 CMP, ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia, a to najdlhšie na šesť mesiacov.
12.
Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. V konaní starostlivosti o maloleté deti je nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem podľa § 361 CMP, ak je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere v zmysle § 367 CMP, a aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 367 ods. 1 CMP. Ustanovenie § 367 CMP, odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov.
13.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II., ktorým súd uložil povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno „zabezpečiť umiestnenie“ maloletého do Diagnostického centra v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP a § 30 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Súd prvej inštancie vec v odvolaním napadnutom rozsahu nesprávne právne posúdil a teda pri aplikácii inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle § 367 ods. 1 CMP z nej vyvodil nesprávny záver.
14.
V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, sa odvolací súd zhodol s právnou a skutkovou argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia nepostupoval správne, ak povinnosť odovzdať maloletého do liečebno- výchovného sanatória do F. v zmysle ust. § 367 ods. 1 CMP neuložil zariadeniu, v ktorom bol maloletý dočasne zverený, t.j. Diagnostickému centru J. J. XX, I.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj keď nie je diagnostické centrum účastníkom konania, v prípade, ak má dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ide o subjekt, ktorému v zmysle ustanovení CMP o nariadení neodkladného opatrenia je dôvodné ukladať povinnosť dieťa zo svojej starostlivosti odovzdať do starostlivosti určeného subjektu. Naopak, uloženie povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno „zabezpečiť umiestnenie“ maloletého do liečebno-výchovného sanatória a to s poukazom na ust. § 30 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane deti a o sociálnej kuratele (v zmysle ktorého, ak súd nariadi neodkladného opatrenie, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v spolupráci so zariadením, v ktorom sa vykonáva neodkladné opatrenie, zabezpečuje umiestnenie dieťaťa do tohto zariadenie), je nadbytočným a nedôvodným, pretože ním súd ukladá štátnemu orgánu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Okrem toho v priebehu konania došlo k premiestneniu maloletého do určeného zariadenia, a preto dôvody, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie vydané, už zanikli (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
15.
Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
16.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).