Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/53/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. júla 2025 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. z 2.6.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. z 2.6.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., s použitím § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, že:

1./ dňa 6.1.2025 asi o 16.30 hod. v rómskej osade v obci C. D. E. F., v obývacej miestnosti domu č. XXX, po tom, ako jeho manželka G. B. na obžalovaného kričala, aby nebil jej dcéru, udrel G. B. päsťou do tváre, po čom ona spadla na podlahu, následne zobral sekeru a touto sa na manželku zaháňal popri jej hlave, pričom vykrikoval, že jej nepomôže ani doktor, ani polícia, v dôsledku čoho začala zo strachu kričať, čoho sa obvinený zľakol a z domu ušiel,

2./ dňa 8.1.2025 v čase asi o 09.30 hod. v rómskej osade v obci C. na ul. F., v obývacej miestnosti domu č. XXX, po hádke s manželkou G. B., jej povedal, že ak ešte bude rozprávať také reči, urobí mu nervy a zabije ju, po čom vzal kuchynský nôž so zlomenou čepeľou o dĺžke 6 cm, ktorý bol položený na kuchynskom stole a týmto ju bodol do hornej časti trupu medzi pravý prsník a pravú kľúčnu kosť, pričom nôž neprenikol cez vetrovku, poškodená stratila rovnováhu a cúvla dozadu, kde sa chytila steny, pýtala sa ho, prečo to robí, na čo jej odpovedal, aby mu už nerobila nervy, naznačil bodnutie nožom do svojej hlavy a povedal, že prisahá, že ju raz zabije, čím myslel, že ju nožom pichne do hlavy, po čom G. B. ušla z domu do komunitného centra obce C., kde pracovníčka centra zamkla vchodové dvere, lebo A. B. prišiel za ňou a búchal na dvere, kričal nadávky, avšak dovnútra sa nedostal. Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu na 2 roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. mu súd uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste pobytu obžalovaného počas skúšobnej doby podľa určenia probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci – 1 ks kuchynského noža neznámej značky so šedou plastovou rukoväťou o dĺžke 18 cm so zlomenou čepeľou o dĺžke 6 cm.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie do výroku o treste prokurátor, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 12.8.2025. Uviedol, že uložený podmienečný trest odňatia slobody, hoci aj s probačným dohľadom, nemožno považovať za trest, ktorým by bola zabezpečená dostatočná ochrana spoločnosti pred páchateľom a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä na jeho trestnú minulosť, nemožno takýto trest považovať za dostatočný. Z popisu skutku a obsahu súvisiaceho vyšetrovacieho spisu vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o výbušnú a nevyspytateľnú povahu, pričom aktuálne uplatnil násilie okrem manželky aj vo vzťahu k dieťaťu. Jeho vyhrážky mali stupňujúcu tendenciu, keď sa najskôr vyhrážal poškodenej sekerou a následne vo vzťahu k nej použil aj nôž, avšak len šťastím nedošlo aj k horším následkom. Zároveň sa jedná o osobu, ktorá už bola v minulosti viackrát súdne trestaná, aj keď sa v prevažnej miere jednalo o majetkovú trestnú činnosť, ale obvinený má záznam týkajúci sa aj ublíženia na zdraví. Zo skutku vyplýva, že poškodená mala pred obžalovaným reálnu obavu, že svoje vyhrážky naplní a dokonca pred ním utiekla do Komunitného centra obce C., kam mal obžalovaný za ňou opätovne prísť. Zároveň z ničoho nevyplýva, že by mal obžalovaný možnosť ísť bývať mimo svojho bydliska, a teda je vysoko pravdepodobné, že sa opätovne vráti ku poškodenej. Obžalovaný zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by viedol riadny život a zároveň z jeho konania nevyplýva akákoľvek ďalšia záruka, že sa tak udeje. Podmienečný trest u obžalovaného nedáva dostatočné záruky na nápravu páchateľa so zárukou, že svoje konanie nezopakuje, a to aj s horšími následkami vo vzťahu k jeho rodinným príslušníkom, pričom vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam a najmä s poukazom na jeho osobu považuje prokurátor súdom uložený trest za mierny, a preto je dôvodné, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd dostatočne neprihliadol na stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, význam chráneného záujmu (život a zdravie), na spôsob vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, ak nerozhodne sám podľa

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním, v ktorom uviedol, že okresný prokurátor sa dožaduje uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom poukazuje na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného a na jeho kriminálnu minulosť, pričom sám prokurátor konštatuje, že obžalovaný bol naposledy odsúdený k nepodmienečnému trestu, kedy bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. 25.1.2018, teda pred viac ako siedmimi rokmi. Obžalovaný vydal vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov, na základe čoho okresný súd toto vyhlásenie prijal, a podľa názoru obhajoby súd správne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, čo sa odrazilo aj v uložení podmienečného trestu odňatia slobody s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Taktiež obhajoba súhlasí s výrokmi súdu, pokiaľ sa týka dĺžky skúšobnej doby, ako aj uložením obmedzení v zmysle ust. § 51 ods. 3 písm. b) a § 51 ods. 5 Tr. zák. Takto uložený trest a obmedzenia sú podľa názoru obhajoby dostatočné k splneniu nápravnovýchovného účinku obžalovaného a v danom prípade nie je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu. S poukazom na uvedené obhajoba navrhla, aby Krajský súd v Žiline odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , obsah odvolania spĺňa náležitosti a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa sm. b/ Tr. zák., s použitím / Tr. zák., / Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný A. B. v zmysle urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, resp. skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa ého stupňa uznesením podľa vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom ustanovením len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok o vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu. S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutkov podľa , odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného A. B. a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny bolo prijaté okresným súdom v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe okresného prokurátora, a preto priznanie viny obžalovaného považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutkov, bol aj ďalší postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, tieto smerujú voči výroku o treste napadnutého rozsudku, keď prokurátor má za to, že súdom uložený trest je neprimeraný a obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest. Okresný súd sa ale v podstate vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd odkazuje na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty prokurátora uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov

na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu prokurátorom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu

finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zák.), ako aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (obžalovaný bol už v minulosti opakovane odsúdený). Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý. Stavu veci a zákonu zodpovedajú aj ďalšie výroky majúce vzťah k výroku o uloženom treste odňatia slobody, a to obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosť obžalovaného strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Takto uložený trest a obmedzenia sú aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočné k splneniu výchovného účinku na obžalovaného a v danom prípade nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom. Na účinnejšiu nápravu obžalovaného bude vhodnejší uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a dohľadom probačného a mediačného úradníka v spojení s primeraným obmedzením zákazu požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe. Takto uložený trest aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa zásadu proporcionality trestu a tiež sú v ňom uvedené prvky represie, individuálnej prevencie, generálnej prevencie a zároveň v dostatočnej miere vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. Obžalovaný A. B. si musí uvedomiť, že dostal v podobe podmienečne odloženého trestu odňatia slobody možnosť viesť riadny život, dodržiavať zákony, pretože v opačnom prípade by súd musel podmienečne odložený trest odňatia slobody nariadiť. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty prokurátora spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia , keď vzhľadom na procesný postup obžalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa iný dôvod dovolania neprichádza do úvahy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky prokurátora za nedôvodné a z tohto dôvodu za neakceptovateľné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.