Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/102/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.04.2025, č. k. -137, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.07.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 01.04.2025, č. k. -137, podľa s poukazom na , odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. zo dňa 27.11.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. zo dňa 07.11.2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 11.12.2019. Podľa určil skúšobnú dobu 48 mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 36 mesiacov. Podľa v spojení s ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa pravidelne uchádzať o zamestnanie. Podľa v spojení s ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholu a iných návykových látok. A podľa v spojení s ustanovil odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávať sa s osobami: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX v C. D. a H. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D.. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa odsúdený vzdal práva podať sťažnosť aj za oprávnené osoby v jeho prospech, no prokurátor ihneď zahlásil sťažnosť. Zahlásenú sťažnosť prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 26.05.2025. Úvodom sťažnosti prokurátor v krátkosti zhrnul výrok a odôvodnenie napadnutého uznesenia. V súvislosti s prvou materiálnou podmienkou a síce, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie argumentoval, že z vykonaného dokazovania, konkrétne z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplynulo okrem iného to, že odsúdený bol dňa 09.06.2018 dodaný do výkonu väzby v ÚVV Nitra, kde jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, je evidovaný negatívny záznam, kedy sa snažil nadviazať nedovolený kontakt cez okno cely, následne bol odsúdený dňa 07.05.2019 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde bolo jeho správanie v prevažnej miere na požadovanej úrovni, no vyskytol sa negatívny záznam, kedy prechovával nepovolené predmety a v kolektíve odsúdených mal občas nezhody. V hodnotení sa tiež uvádza, že odsúdenému bol dňa 08.03.2023 uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do

uzavretého oddielu na dobu desať dní pre porušenie zákazu prechovávať zakázané predmety (mobilný telefón), pričom trest mu bol zahladený dňa 21.11.2023. Tiež sa v hodnotení uvádza, že odsúdený má evidovaný doposiaľ nezahladený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu tri dni, uložený mu dňa 22.08.2024 pre porušenie zákazu nadväzovať kontakty. Pre objektívnosť je potrebné poznamenať, že z predmetného hodnotenia riaditeľa vyplynuli pre odsúdeného aj viaceré pozitívne poznatky v tom smere, ako ich popísal súd v napadnutom uznesení, avšak pokiaľ posúdime správanie sa odsúdeného počas celého doterajšieho výkonu trestu, tak potom zastáva názor, že odsúdený nepreukázal polepšenie dostatočne a v takej miere, aby splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia. Je totiž faktom, že odsúdený spočiatku výkonu trestu vykazoval určité negatívne prejavy správania, ktoré by ešte bolo možné pripísať tomu, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody a potreboval sa adaptovať a zvyknúť si na diametrálne odlišné podmienky fungovania oproti režimu fungovania na slobode, avšak v žiadnom prípade nemožno týmto ospravedlňovať udelenie mu ďalších dvoch disciplinárnych trestov v priebehu rokov 2023 a 2024. Berúc do úvahy čas nástupu odsúdeného do výkonu trestu je evidentné, že sa odsúdený daných previnení nedopustil v adaptačnej fáze výkonu trestu odňatia slobody, ale až po niekoľkých rokoch po nástupe na výkon trestu, čo považoval za dôležité, pretože to jednoznačne naznačuje, že odsúdený sa nezbavil zlých návykov, a to napriek tomu, že do momentu udelenia mu týchto disciplinárnych trestov bol viackrát disciplinárne odmenený. Ukladanie mu spomenutých disciplinárnych trestov je teda v príkrom rozpore so záverom, že by odsúdený počas výkonu trestu preukázal polepšenie, pričom mal za to, že ak by skutočne u odsúdeného došlo k reálnemu polepšeniu sa, tak by sa nemohol dopustiť v pomerne aktuálnom čase výkonu trestu spomenutých previnení. Zdôraznil tiež, že odsúdený naznačené posledné previnenie opísal tak, že na otvorenom pracovisku v práčovni, kde pracovali aj civilisti, dostal od civilistu jedlo a nápoj, pričom bol ponúknutý od civilistu, naproti tomu zástupca ÚVTOS I. J. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že počas práce v priestoroch pracoviska mimo ústav sa odsúdený viackrát nedovolene kontaktoval s civilnou osobou v období približne troch mesiacov, pričom odsúdený sa mal vtedy k tomu vyjadriť tak, že je to pravda, preto na základe uvedeného zastáva názor, že odsúdený má tendenciu uvedený skutok zľahčovať, pretože sa sám nevyjadroval k opakovaniu tohto konania, ktoré malo trvať počas približne troch mesiacov. Súd mal preto prihliadnuť na čas spáchania spomenutého disciplinárneho previnenia, tiež aj skoršieho previnenia z roku 2023, taktiež na ich závažnosť, o čom napokon svedčí aj trest v podobe celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu tri, resp. desať dní, a v nadväznosti na to mal uvedeným skutočnostiam jednoznačne pripísať vyššiu dôležitosť pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky. K prvej materiálnej podmienke zhrnul, že uvedené skutočnosti sú u odsúdeného takej povahy, že ho napriek určitým pozitívnym poznatkom o jeho správaní počas výkonu trestu diskvalifikujú zo splnenia prvej materiálnej podmienky, ktorá tak nebola v jeho prípade dôsledne splnená. V súvislosti s druhou materiálnou podmienkou a síce, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život poukázal na to, že nesplnenie prvej materiálnej podmienky, čo bolo analyzované v texte vyššie, má dopad aj na splnenie druhej materiálnej podmienky, ktorá z logiky veci nemôže byť splnená, pokiaľ odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody nepreukáže polepšenie. Na odôvodnenie záveru o nesplnení tejto podmienky je relevantný aj poukaz na trestnú minulosť odsúdeného, pretože táto ukazuje, akým spôsobom sa odsúdený správa na slobode, ako dokáže dodržiavať a rešpektovať právne predpisy a tak v konečnom dôsledku umožňuje predpokladať aj budúce správanie odsúdeného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, a to v priebehu rokov 2003 až 2019, čiže sa v jeho prípade nejedná o ojedinelé vybočenie z medzí zákona, pričom bol opakovane a výlučne trestnoprávne riešený za páchanie majetkovej trestnej činnosti. V minulosti mu už boli súdom poskytnuté príležitosti ukázať, že na slobode dokáže viesť riadny život, pričom ale keď v minulosti dostal takú príležitosť, tak sa naďalej dopúšťal trestnej činnosti, navyše sa neskôr dopustil spáchania ešte závažnejších trestných činov - zločinov. Za dôležité považoval, že odsúdený požaduje podmienečné prepustenie z výkonu trestu, ktorý mu bol najskôr uložený ako podmienečný, avšak keďže sa v skúšobnej dobe neosvedčil, tak mu bol výkon tohto trestu nariadený, a z odpisu registra trestov na odsúdeného je aj zjavné, čo bolo dôvodom tohto postupu, a to že sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil opakovane (dvakrát) páchania trestnej činnosti, čím dal odsúdený najavo akým spôsobom mienil využiť poskytnutú príležitosť na preukázanie schopnosti viesť na slobode riadny život. Na dôvažok konštatoval, že odsúdeného od takého konania neodradil ani nariadený probačný dohľad, ktorý mu bol uložený aj aktuálne súdom pri podmienečnom prepustení na posilnenie tohto inštitútu, avšak s poukazom na uvedené možno mať dôvodné pochybnosti o reálnych účinkoch probačného dohľadu na odsúdeného. Skonštatoval, že odsúdenému boli opakovane dávané príležitosti v podobe ukladania

podmienečného trestu odňatia slobody, tieto však v konečnom dôsledku nesplnili účel a odsúdený sa vrátil k páchaniu trestnej činnosti. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou navyše vyplynulo, že u odsúdeného je resocializačná prognóza menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Ďalej uviedol, že odsúdený má evidované jednotlivé odsúdenia od roku 2003 do roku 2019, pričom sa súhrnne jedná o dlhšie obdobie, kedy odsúdený páchal trestnú činnosť, preto nesúhlasil s tým, aby bola príčina páchania trestnej činnosti na jeho strane redukovaná na argument, že bol ovplyvnený zlou spoločnosťou. V priebehu páchania trestnej činnosti zjavne v priebehu viacerých rokov mal odsúdený možnosť nepokračovať v takto nastavenom spôsobe života, a tiež už vtedy mal možnosť nebyť súčasťou takej skupiny osôb, ktorá pácha trestnú činnosť, preto zastáva názor, že v konečnom dôsledku to bolo rozhodnutie odsúdeného, prečo sa uchyľoval k protiprávnemu konaniu. Napokon aj otec odsúdeného vypovedal v zmysle, že „vyhovárať sa, že sa dostal do zlej partie, to by nebolo vhodné. Bol dospelý, zodpovedný za svoje činy“. Inak povedané nestretávanie sa s osobami, s ktorými sa odsúdený stretával v čase páchania trestnej činnosti nedokáže podľa názoru prokurátora dostatočne eliminovať riziko ďalšieho protiprávneho konania odsúdeného, a to z dôvodu, že zoskupenie ľudí okolo odsúdeného ani v minulosti nebolo hlavnou príčinou páchania trestnej činnosti na jeho strane. Nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že príčinou páchania majetkovej trestnej činnosti u odsúdeného nebola zlá finančná situácia či nepriaznivé životné obdobie, čo považoval za dôležité z hľadiska toho, ako bolo potrebné vyhodnotiť či už prísľub zamestnania pre odsúdeného alebo pozitívny prístup odsúdeného k prácam počas výkonu trestu, k čomu uviedol, že hoci sa odsúdenému nedá uprieť pozitívny prístup v pracovnej oblasti, tak si ale týmto nemohol odstrániť alebo eliminovať určitý problém alebo nedostatok z minulosti, pretože tieto okolnosti neboli u neho problémom či nedostatkom ani v minulosti. Súd tiež na podporu svojho záveru poukázal na rodinné pomery odsúdeného, avšak táto skutočnosť nie je na strane odsúdeného novou, pretože odsúdený mal okolo seba svoju rodinu aj v čase páchania trestnej činnosti, taktiež mal vtedy dostupné bývanie, dokonca bol aj v tom čase pracovne činný, pričom ho vtedy tieto okolnosti od protiprávneho konania zjavne neodradili, preto nesúhlasil s tým, že by uvedené skutočnosti (dostupnosť bývania, rodinné zázemie, možnosť pracovného angažovania) mali v aktuálnom čase predstavovať dostatočnú garanciu pre nepokračovanie v páchaní trestnej činnosti. V nadväznosti na uvedené plne akceptoval, že splnenie druhej materiálnej podmienky nemôže byť výsledkom zhodnotenia výlučne trestnej minulosti odsúdeného, avšak po zohľadnení aj ďalších dostupných okolností ohľadom odsúdeného uvedených vyššie mal za to, že tieto spolu nedostatočne svedčia o splnení danej podmienky. Dodal, že v súvislosti s očakávaním vedenia riadneho života odsúdeného na slobode v prípade podmienečného prepustenia sa musí jednať o dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, preto na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností musí existovať vysoká pravdepodobnosť, podložená konkrétnymi dôkazmi a zisteniami, že odsúdený naozaj na slobode v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, čo v tomto prípade splnené nebolo. Záverom súhrnne uviedol, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dochádza určitým spôsobom k zásahu do výmery právoplatne uloženého trestu, preto k danému postupu možno pristúpiť až po dôslednom splnení všetkých zákonných podmienok, pričom u odsúdeného neboli dôsledne splnené obidve materiálne podmienky, preto bolo na mieste návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamietnuť. Vykonané dokazovanie odôvodňuje záver, že v prípade odsúdeného je potrebné trvať na výkone celého nepodmienečného trestu odňatia slobody. V prípade podmienečného prepustenia by bolo totiž riziko recidívy u odsúdeného príliš veľké, zároveň by jeho podmienečným prepustením nebol naplnený účel trestu v podobe generálnej prevencie - odradenia iných od páchania trestných činov. V rámci konečného návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol vo veci. K sťažnosti prokurátora sa vyjadril i odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Michala Lysa (ďalej len obhajca), a to osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 09.06.2025. So sťažnosťou sa nestotožnil a považoval ju za nedôvodnú. V časti sťažnosti, v ktorej rozoberá svoj názor o nesplnení prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody prokurátor rozoberá jeho správanie sa počas výkonu trestu odňatia slobody, negatívne záznamy týkajúce sa jeho osoby, disciplinárne tresty, a to aj ten, ktorý mu bol uložený dňa 22.08.2024, ktorý nebol zahladený ku dňu 01.04.2025. V tomto kontexte uviedol, že toto disciplinárne potrestanie je k dnešnému dňu zahladené. Preto žiadal prvostupňový súd, prípadne sťažnostný súd, aby si vyžiadali hodnotenie z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, za účelom aktualizácie

informácií týkajúcich sa stavu odmien a trestov. Prostredníctvom svojho obhajcu Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou žiadal o poskytnutie aktuálneho hodnotenia, avšak nebolo poskytnuté. Na podporu svojich tvrdení predložil potvrdenie o prijatí žiadosti ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a znenie žiadosti. Podotkol, že skutočne len okrajovo sú v sťažnosti prokurátora spomínané disciplinárne odmeny a pozitívne poznatky. K argumentom, ktoré uvádza prokurátor v kontexte údajného nesplnenia prvej materiálnej podmienky argumentoval, že so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami sa riadne a správne vysporiadal okresný súd v rámci napadnutého uznesenia. Preto pozornosť zameral ešte na dokreslenie skutku, na základe ktorého mu bol uložený disciplinárny trest zo dňa 22.08.2024. Prokurátor tu kladie veľký dôraz na to, že sa mal s civilnou osobou kontaktovať po dobu približne troch mesiacov. To čo však už prokurátor nespomína je to, že J. F. na verejnom zasadnutí zo dňa 01.04.2025 uviedol, že na otvorenom pracovisku skrátka prichádzali do kontaktu s civilnými zamestnancami. V rámci vykonaného dokazovania nebol zástupca na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou však schopný uviesť žiadne iné konkrétne skutočnosti a detaily tohto správania sa, za účelom prezistenia, či skutočne takéto správanie je možné považovať za tak zásadné, ako ho opisuje prokurátor v znení sťažnosti. Ak chcel prokurátor pripisovať tomuto disciplinárnemu previneniu takú závažnosť, tak mal vykonať dokazovanie, z ktorého by bolo možné takéto dôsledky vyvodiť. Takéto dokazovanie však vykonané nebolo. J. F. nevedel uviesť, či sa civilní zamestnanci oddeľujú od odsúdených, nevedel uviesť akým spôsobom sú odsúdení poučovaní o spôsobe komunikácie s civilnými zamestnancami a jediné čo vedel uviesť, je to, že s civilnými zamestnancami do kontaktu odsúdení prichádzajú. Za tejto situácie sa pýtal, uvedomujúc si spáchanie disciplinárneho previnenia, či takéto konanie dosahuje takú závažnosť, aby bolo rozhodné pre posúdenie prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia. Z jeho pohľadu je samozrejme nutné vziať do úvahy spáchanie disciplinárneho previnenia, avšak nie je možné ignorovať a opomínať to, za aké správanie bol disciplinárne potrestaný. V tomto prípade je toho názoru, že konanie nebolo tak závažné, aby vo výsledku predstavovalo prekážku pre konštatovanie splnenia prvej materiálnej podmienky. Čo sa týka argumentácie ohľadom nenaplnenia druhej materiálnej podmienky, tak tu je potrebné uviesť, že prokurátor zameriava svoju pozornosť vo veľkej miere práve na trestnú minulosť, hoci na strane 5 svojej sťažnosti uvádza, že si je vedomý toho, že splnenie druhej materiálnej podmienky nemôže byť výsledkom zhodnotenia výlučne trestnej minulosti odsúdeného. Je však toho názoru, že iné skutočnosti, na ktoré poukazuje pomimo trestnej minulosti, nemajú takú váhu, aby mohlo byť konštatované nenaplnenie druhej materiálnej podmienky. Okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré súdu deklaroval a preukázal v súvislosti s naplnením druhej materiálnej podmienky a nič na tom nezmení ani argumentácia prokurátora uvedená v jeho sťažnosti. V rámci konečného návrhu považoval sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, ktorú podal proti napadnutému uzneseniu za nedôvodnú, preto žiadal krajský súd, aby ju zamietol. Odsúdený následne prostredníctvom obhajcu predložil dôkaz, a to osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 11.06.2025. V tomto podaní uviedol, že dňa 06.06.2025 sa vyjadril k sťažnosti prokurátora, podanej proti napadnutému uzneseniu. Uviedol, že disciplinárne potrestanie, ktoré mu bolo uložené dňa 22.08.2024 je už zahladené. Spomenul aj to, že prostredníctvom svojho obhajcu požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o poskytnutie aktuálneho hodnotenia jeho osoby. Uvedené hodnotenie mu bolo už poskytnuté, preto ho predložil súdu, aby bolo možné s touto skutočnosťou pracovať pri rozhodovaní o sťažnosti a zároveň aby bolo dané toto vyjadrenie na vedomie aj prokuratúre. Z predkladaného hodnotenia jednoznačne vyplýva, že disciplinárne potrestanie zo dňa 22.08.2024 bolo zahladené dňa 15.05.2025. Spisový materiál bol krajskému súd predložený za účelom rozhodnutia o sťažnosti prokurátora 18.06.2025. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , písm. b) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Úvodom do problematiky krajský súd konštatuje, že sa už vecou zaoberal, keď na podklade sťažnosti odsúdeného svojim uznesením zo dňa 23.01.2025, č. k. -83, rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 24.04.2024, č. k. -44, a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Týmto uznesením okresný súd podľa , zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyššie špecifikovaného. K tomu možno uviesť, že okresný súd po vrátení veci postupoval v zmysle pokynov krajského súdu a dokazovanie doplnil v rozsahu určenom krajským súdom, teda mal všetky podklady potrebné k tomu, aby mohol vo veci objektívne a zákonne rozhodnúť. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov, lebo od 08.06.2018 si odpykáva postupne dva tresty odňatia slobody. Konkrétne

- od 08.06.20218 do 08.12.2024 vykonával úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu bol uložený podľa rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.04.2019, sp. zn. , právoplatným 11.04.2019,

- a od 08.12.2024 s predpokladaným koncom 08.05.2027 vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorý mu bol uložený podľa rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.11.2017, sp. zn. , právoplatným 29.11.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07.11.2019, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2019, sp. zn. . Odsúdený formálnu podmienku splnil dňa 09.03.2024, nakoľko vykonal pomernú časť z uložených trestov, konkrétne dve tretiny z každého trestu, keďže sa jednalo o odsúdenia pre zločiny. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. , krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený spĺňa prvú materiálnu podmienku. Vychádzajúc so záverov hodnotenia riaditeľa je krajský súd toho názoru, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Preukázanie polepšenia je žiadúce posudzovať už od momentu začatia výkonu trestu odňatia slobody a posudzuje sa do momentu rozhodovania o návrhu na podmienečné prepustenie. Je nutné reflektovať celý priebeh výkonu trestu až do momentu rozhodovania o tomto návrhu. Nie je pritom možné abstrahovať od skutočnosti, že nástup do výkonu trestu odňatia slobody predstavuje výraznú zmenu v doterajšom spôsobe života odsúdeného a je potrebné, aby na režim výkonu trestu odňatia slobody aklimatizoval, pričom aklimatizácia, najmä v počiatkoch, logicky môže spôsobovať určité problémy. Nie je možné preto mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia plynutia času a zváženia vývoja chovania sa odsúdeného, najmä ak je trest uložený v dlhšej výmere. Treba zdôrazniť, že vyžaduje preukázanie polepšenia v momente rozhodovania o návrhu odsúdeného. Ak teda správanie odsúdeného po nástupe do výkonu trestu vykazuje určité problematické rysy, ktoré sa však postupom času stabilizujú, táto skutočnosť nepredstavuje prekážke pre konštatovanie splnenia prvej materiálnej podmienky. Po komplexnom zhodnotení celého priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným v stručnosti možno zhrnúť, že jeho správanie bolo a je na požadovanej úrovni, slušné, na podmienky výkonu trestu sa adaptoval bez problémov, príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží dodržiavať, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Keďže si plnil svoje povinnosti, tieto skutočnosti sa premietli do udelenia disciplinárnej odmeny, konkrétne mu bolo udelených 5 disciplinárnych odmien prevažne za rozvoj osobnosti a za plnenie programu zaobchádzania, ktorými zadokumentoval svoju úprimnú snahu o polepšenie, pričom zároveň jeho správanie voči personálu bolo bezproblémové. Súčasne odsúdený prejavil i snahu po aktivitách navyše, keď preukázal záujem o vzdelávanie – ukončil trojročné štúdium externou formou v odbore kuchár a tiež absolvoval I. ročník denného štúdia na gymnáziu, čím si zvýšil svoju kvalifikáciu a vytvoril lepšie podmienky na zamestnanie sa po výkone trestu odňatia slobody. Rovnako v jeho prospech treba zohľadniť, že sa zapájal do akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, vykonáva tiež činnosti súvisiace so všeobecným rozvojom osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov , pričom k prideleným úlohám pristupuje zodpovedne. Bol členom futbalového krúžku a športovo-kombinovaného krúžku, svoj voľný čas trávi zmysluplne. Dlhšiu dobu bol pracovne zaradený a pokiaľ pracoval, jeho morálka bola prevažne na požadovanej úrovni. O prácu stále prejavuje záujem. Ciele programu zaobchádzania spočiatku plnil,

aktuálne ich len čiastočne plní (vzhľadom na disciplinárny trest, ktorý v čase rozhodovania okresného súdu nebol zahľadený). Progres možno vnímať i v postoji odsúdeného k trestnej činnosti. Kým na začiatku výkonu trestu bol len formálne kritický, tak aktuálne zastáva kritický postoj. Odsúdený teda svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Stotožnenie sa odsúdeného so správnosťou, zákonnosťou a spravodlivosťou jeho odsúdenia je nevyhnutnou súčasťou premeny odsúdeného, uvedomenia si jeho protiprávneho konania a dosiahnutia polepšenia, pričom z vykonaného dokazovania táto premena bola preukázaná nielen samotným odsúdeným, ale i jeho otcom. Aktuálne nemá vykázané disciplinárne tresty, keďže posledný disciplinárny trest zo dňa 22.08.2024 bol 15.05.2025 zahladený. V prípade recidivistu je žiadúce, aby pomer disciplinárnych odmien k disciplinárnym trestom bol výraznejší v prospech odmien, pričom je zrejmé, že u osoby odsúdeného je táto požiadavka splnená (5:0). Treba tiež podotknúť, že aktuálne hodnotenie odsúdeného sa od tých predchádzajúcich zhoršilo v dôsledku disciplinárneho trestu, čo objasnil zástupca ÚVTOS na verejnom zasadnutí, a ktoré má v súčasnosti odsúdený už zahľadené. Pokiaľ prokurátor v sťažnosti poukazoval na negatívne správanie odsúdeného vo väzenskom prostredí, tieto námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Negatívny nedostatok v správaní odsúdeného sa vyskytol v tzv. adaptačnej fáze v ÚVV a ÚVTOS Nitra (nedovolený kontakt cez okno cely), kedy odsúdený prechádzal z výkonu väzby na výkon trest, pričom táto je práve spojená s prispôsobovaním sa novému prostrediu. Nejednalo sa nejak zvlášť závažné správanie odsúdeného, keďže nebolo prejednané v disciplinárnom konaní. Pokiaľ ide o disciplinárne tresty zo dňa 08.03.2023 a 22.08.2024, treba skonštatovať, že tieto má aktuálne odsúdený zahladené. Krajský súd súčasne dodáva, že právnym následkom zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli a boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení. Z časového hľadiska je potrebné dať za pravdu prokurátorovi, že tieto poklesky v správaní sa udiali po značnej časti výkonu trestu a tiež, že vzhľadom na druh uložených disciplinárnych trestov sa jednalo o vážnejšie porušenie pravidiel väzenského prostredia. Avšak netreba opomínať postoj odsúdeného k týmto prehreškom, kedy ich nerozporoval. Svoje pochybenia si jednoznačne uvedomil, čo sa premietlo do ich zahladenia. I v tomto treba badať snahu odsúdeného po náprave. Čo sa týka posledného disciplinárneho trestu udeleného pre nedovolený kontakt s civilnou osobou, je očividné, že odsúdené osoby na pracovisku prichádzajú do kontaktu s civilnými osobami, pričom nie je zrejmé, čo je obsahom poučení ohľadom pracoviska a kontaktu s civilnými osobami podľa vyjadrenia zástupcu ÚVTOS. V konečnom dôsledku odsúdený priznal poklesok vo svojom správaní, dôveryhodne ho objasnil, oľutoval, v čom nie je možné badať tendenciou odsúdeného bagatelizovať svoje konanie ako namietal prokurátor. Práve naopak, jeho závažnosť si uvedomil, keďže si dokázal vytvoriť podmienky na jeho zahladenie, a to i napriek tomu, že z pracoviska bol vyradený a musel vynaložiť snahu v iných oblastiach. Uvedené konštatovania prokurátora sú podľa názoru krajského súdu len vystrihnuté z mozaiky celkového hodnotenia správania, keďže tie pozitívne aspekty spávania odsúdeného prevažujú nad tými negatívnymi, ktoré na dôvažok odsúdený takpovediac napravil. K splneniu prvej materiálnej podmienky krajský súd uzatvára, že polepšeniu indikovali tie skutočnosti, že správanie odsúdeného vykazovalo požadovanú úroveň, získal viaceré disciplinárne odmeny, zapájal do aktivít ponúkaných mu vo väzenskom prostredí, rozpoznal a reflektoval okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracoval, zlepšoval svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získal náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne oľutoval svoje konanie. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že odsúdený, ktorý je aktuálne vôbec po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, svojim správaním v ňom preukázal takú mieru polepšenia, ktorú je možné považovať za dostatočnú, čím je súčasne splnená táto materiálna podmienka. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku a síce, že je možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že aj táto podmienka je splnená. Druhá materiálna podmienka spočíva v pozitívnej prognóze očakávania vedenia riadneho života. Je teda zrejmé, že sa jedná len o odhad - prognózu zo strany súdu orientovanú do budúcnosti, pričom súd musí pri svojej úvahe zohľadniť všetky aktuálne informácie, ktoré má k dispozícii pri rozhodovaní o návrhu. Nevyžaduje sa úplné presvedčenie, že odsúdený nespácha v budúcnosti trestnú činnosť, jedná sa vždy len o pravdepodobnostnú úvahu. Za vedenie riadneho života možno považovať určitý minimálny rámec, v ktorom spoločnosť považuje od každého občana, aby sa vyvaroval páchania trestnej činnosti alebo opakovaného páchania priestupkov. Vedenie riadneho života môže byť pritom zo strany rozhodujúceho súdu poistené uložením probačného dohľadu spolu so stanovením určitých

špecifických povinností alebo obmedzení. Tieto povinnosti alebo obmedzenia by logicky mali vychádzať z poznania charakteristík a špecifík osobnosti odsúdeného. Prognóza vedenia riadneho života býva vo väčšine prípadov konštatovaná na základe zistení, že odsúdený má zabezpečené sociálne zázemie, zamestnanie, udržiaval kontakt s rodinou. Zohľadňuje sa samozrejme aj trestná minulosť odsúdeného, závažnosť aktuálneho odsúdenia a tiež počet jeho prípadných podmienečných prepustení v minulosti. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť aktuálneho trestného činu odsúdeného je preto dôležitým aspektom, pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej minulosti. Ani trestnú minulosť teda nemožno hodnotiť mechanicky, bez previazanosti na aktuálne správanie a charakteristiky odsúdeného, i keď samozrejme zhodnotiť ju treba, a to vrátane už prípadne zahladených odsúdení. V prípade predchádzajúcich odsúdení je potrebné zohľadniť, aký bol medzi nimi časový odstup a aká bola ich závažnosť (či gradovala atď.) Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, odsúdený má v odpise registra trestov evidovaných celkovo šesť odsúdení za majetkovú trestnú činnosť, pričom v prípade prvých troch odsúdení na neho hľadí akoby nebol odsúdený, z hľadiska závažnosti trestnej činnosti, sa jednalo o prečiny. V prípade posledného záznamu mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu a z vyšné dve odsúdenia boli špecifikované vyššie v texte. Na tomto mieste treba zopakovať, že z hodnotenia odsúdeného vypracovaného vyplýva, že k spáchanému trestnému činu má kritický postoj. Odsúdený plnil program zaobchádzania a jeho resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy. Počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený udržiava kontakt s rodinou. Odsúdený v čase rozhodovania krajského súdu vykonal 7 rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody z celkových 9 rokov a 6 mesiacov, pričom výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho trestu v podmienkach Slovenskej republiky, bolo na jeho osobu pôsobené po prvýkrát. Na rozdiel od rozhodovania o vine a treste, rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, je procesom, v ktorom súd skúma, či časť už vykonaného trestu dostatočne splnila účel trestu až do tej miery, že aktuálne nie je potrebné v jeho výkone pokračovať a teda čiastočný výkon trestu nasvedčuje záveru o prevýchove a úspešnej resocializácii odsúdeného. Pokiaľ ide o predchádzajúci spôsob života odsúdeného, tento pred spáchaním skutku pracoval, hoci je zrejmé, že majetkovou trestnou činnosťou si zabezpečoval prostriedky na živobytie práve v čase, keď zamestnaný nebol, teda nemal legálny príjem, drogy ani alkohol neužíval. V súčasnosti má rodinné zázemie, ktoré ho v prípade prepustenia na slobodu môže podporiť. Krajský súd je tiež toho názoru, že odsúdený plnením svojich pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že nemá problém podávať kvalitné pracovné výkony a pracovný režim mu vo výkone trestu pomohol sa ukotviť, pričom bol zaradený na viacerých pracoviskách. Z potvrdenia spoločnosti DADATRANS, s.r.o. so sídlom Májová 25, 941 01 Tvrdošovce, vyplynulo, že po podmienečnom prepustení by mu ponúkli prácu na pozíciu traktorista, obsluha a oprava poľnohospodárskych strojov s hrubou mesačnou mzdou vo výške 932 eur. Odsúdený má tiež zabezpečené bývanie, pričom sa chce postarať o ťažko chorú matku. Tieto skutočnosti krajský súd považuje za významné pre konečné pozitívne rozhodnutie o podanom návrhu, lebo ak odsúdený po prepustení smeruje do prostredia, kde má strechu nad hlavou a možnosť zamestnať sa a mať legálny príjem, zvlášť v situácii, keď má k vlastnej trestnej činnosti kritický postoj a vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát, tak je možné dôvodne predpokladať, že aj len časť z vykonaného trestu splnila u neho svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v ust. . Prokurátor v sťažnosti poukazoval primárne na trestnú minulosť odsúdeného. Treba dodať, že i pri trestnej minulosti je potrebné vysporiadať sa so správaním odsúdeného počas výkonu trestu v kombinácii so zárukami, ktorých využitie zákon ponúka a tiež vyjadrenia odsúdeného či jeho otca. Týmto okolnostiam kriminálnej analýzy života odsúdeného v tomto konkrétnom prípade prokurátor prisúdil v konečnom dôsledku väčší význam než samotnej otázke polepšia sa odsúdeného počas výkonu trestu a dôvodného očakávania vedenia riadneho života z jeho strany, ktorá je pre aktuálne rozhodovanie kľúčová. Predsa to, že odsúdený spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, vo finále viedlo k tomu, že skončil po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o charakter trestných činov, ide o majetkové zločiny (primárne krádeže), kde ako hlavný motív sa logicky ponúka nedostatok finančných prostriedkov. V kontexte predostretej sťažnostnej argumentácie, že odsúdený páchal výlučne majetkovú trestnú činnosti, pričom bol zamestnaný, krajský súd uvádza, že vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni a z nej vyplynulo, že odsúdený v čase spáchania skutkov, za ktoré si odpykáva postupne nariadené nepodmienečné tresty zamestnaný nebol. Odsúdený mal legálny príjem v období od 01.11.2006 do 03.12.2014 s najvyšším vymeriavacím základom 205 eur pre zamestnávateľa K. B. I N T E R S P E A D, následne v období od 09.10.2017 do 23.10.2017 s vymeriavacím základom 47,45 eur pre zamestnávateľa ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., pričom neskôr

(14.05.2019 - 24.06.2019, následne 09.07.2019- 14.10.2019, 03.01.2020 - 29.01.2020, 10.05.2023 - 20.12.2023, 04.01.2024 – 05.08.2024, 02.09.2024 - 09.09.2024 ) mal príjem len z pracovísk na výkon trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že v čase páchania majetkovej trestnej činnosti odsúdený skutočne nemal legálny príjem, na poklade čoho možno usúdiť, že trestnou činnosťou si zabezpečoval finančné prostriedky na živobytie. Aktuálne si však odsúdený uvedomil nesprávnosť riešenia základných životných otázok trestnou činnosťou (i po vplyvom rozhovorov so svojim otcom), čomu zodpovedajú tie skutočnosti, že si zvýšil svoju profesijnú kvalifikácia cez vzdelanie či nadobudol pracovné návyky a nové pracovné skúsenosti. Navyše v prípade podmienečného prepustenia ponúkol prísľub zamestnania, čím eliminoval riziko prognózy pokračovania v majetkovej trestnej činnosti. Nie je vylúčené, že odsúdený mohol byť pri páchaní trestnej činnosti ovplyvnený aj jeho spolupáchateľmi, ale treba dať za pravdu prokurátorovi ako i otcovi odsúdeného, že bol dospelý a zodpovedný za svoj konanie. Avšak zamedzením kontaktu odsúdeného so spolupáchateľmi za splnenia zákonných podmienok v prípade podmienečného prepustenia bude posilnené predchádzanie trestnej činnosti u odsúdeného. Pokiaľ prokurátor v sťažnosti argumentoval, že odsúdený aj v minulosti mal rodinu, teda táto skutočnosť nie je nová, tak mu treba dať za pravdu. Avšak situácia v rodine odsúdeného sa od jeho uväznenia zmenila, keďže rodina odsúdila jeho protiprávne konanie – pokazil im meno, o trestnej činnosti sa spolu s otcom rozprávajú, rovnako aj o následkoch a škodlivosti trestnej činnosti. Navyše odsúdený od rodičov dostal ultimátum, že mu matka poskytne strechu nad hlavou len v prípade, ak už nebude ďalej páchať trestnú činnosť. Na dôvažok matka odsúdeného je ťažko chorá a odsúdený bude mať príležitosť o ňu starať. Tieto okolnosti treba pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie jednoznačne zohľadniť, keďže je zrejmé, že rodina odsúdeného má na neho pozitívny vplyv, aby v budúcnosti viedol riadny život a poučil sa zo svojej minulosti. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.