Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ca/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00420166, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Kubovičom, Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: Bonbon Hotels Slovakia spol. s.r.o., IČO: 36245283, o zaplatenie 1.817,60 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.817,60 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,60 EUR od 10.12.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 91,95 EUR, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu dňa 18.12.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia žalobcovi .817,60 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.817,60 EUR od 10.12.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 91,95 EUR.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016- 232/10421, vydaného dňa 18.8.2016 má postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle autorského V zmysle uvedeného oprávnenia vykonával a vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle tohto oprávnenia, písm. o), túto spavú vykonáva v odbore použitia vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu a v zmysle písm. k) v odbore použitia vyššie uvedených diel verejným vykonaním vo forme technického prevedenia. Žalovaný bol v roku 2019 prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia Hotel Bonbón Dunajská Streda, na adrese P. N.. X, F. B., kedy sa jedná o zariadenie zaradené podľa vyhl. MH SR č. do kategórie hotel 4*. Mal za to, že žalovaný v roku 2019 v ním prevádzkovanom zariadení používal predmet ochrany v správe žalobcu, a to prostredníctvom 64 kusov zvukoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia, čím zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným použitím predmetov ochrany uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ku ktorým žalobca vykonáva správu. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v roku 2019 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zaradení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia sú umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaný

hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda signálom na sledovanie televíznych programov. V zmysle platných predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené na izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA sp. zn. C-306/05, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001. V rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. V uznesení Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.3.2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustokon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai Súdny dvor EÚ uviedol, že prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na použitie diel "verejný prenos diela v prevádzkarni alebo inom priestore prostredníctvom technického zariadenia". Je tak nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri použití žalobcom spravovaných diel (diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a nositeľov práv k hudobným diela. SLOVGRAM vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlas uvedených organizácii na používanie predmetov ochrany technickým prevedením a verejným prenosom a tento verejný prenos aj vykonával. Od SOZA žalovaný získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam. Od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia t.j. režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (najmä pri animovaných dielach), choreografov, autorov literárnych predlôh a ďalších autorov, ktorých žalobca zastupuje. Je vylúčené, aby žalovaný používal verejným prenosom predmety ochrany spravované organizáciami SOZA a SLOVGRAM a zároveň nepoužíval diela spravované žalobcom, nakoľko tieto sú vždy súčasťou toho istého verejného prenosu a nemožno technicky oddeliť verejný prenos diel spravovaných žalobcom od verejného prenosu predmetov ochrany spravovaných SOZA a SLOVRGRAM. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy a na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2019 zastupoval žalobca na základe zmlúv o zastupovaní 2.794 slovenských nositeľov práv, zoznam ktorých založil do spisu na CD nosiči a zároveň založil aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy práv, s ktorými má recipročné zmluvy o zastupovaní. Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie kolektívnej správy, poukázal na skutočnosť, že žalobca zastupuje v SR všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. Žalobca v zmysle § 79 autorského zákona udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Je teda nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú

neuzatvoril. Žalovaný teda nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami a dopúšťal sa neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa písmeno i), písmeno d) autorského zákona a a . Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať povinnosť používateľa mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Vykonanie dokazovania preukázaním použitia jednotlivých konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2019 je nereálne a objektívne nemožné. Práve pre vylúčenie takýchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov bol zavedený inštitút kolektívnej správy, rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a tiež osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným používaním predmetov ochrany v správe žalobcu prostredníctvom technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Žalobca poukázal na znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, jeho úvodné ustanovenia- odseky 9.,10., 11.,22.,58. a článok 8 bod 1. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, preto má súd skúmať za akú odmenu zvyčajne v čase, kedy došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca v roku 2019 uzatvoril celkovo 728 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy licenčná odmena bola dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia povinnosti. Predložil súdu všetky rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktoré uzatvoril v roku 2019 a ktorými poskytoval licencie na použitie ním spravovaných diel, teda na identické použitie diel, ktoré žalovaný neoprávnene uskutočňoval. Z uvedených zmlúv je nesporné, že používatelia na identické použitie diel, ako je predmetom tohto konania, získali v roku 2019 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade so sadzobníkom odmien za používanie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 31.12.2018. Daným mal žalobca za preukázané, že zvyčajná licenčná odmena v roku 2019 za použitie diel, ktoré žalovaný v danom období neoprávnene vykonával, bola licenčná odmena v súlade so sadzobníkom žalobcu. Žalobca pri určovaní výšky zvyčajnej licenčnej odmeny vychádzal z preukázanej zvyčajnej licenčnej odmeny a z počtu technických zariadení umiestnených v ubytovacom zariadení žalovaného. Nakoľko žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam žalobcu neuviedol a nepreukázal žalobcovi mieru vyťaženosti izieb jeho ubytovacieho zariadenia za predchádzajúci kalendárny rok, uplatnil žalobca v zmysle článku II, ods. 5.2.1 písm. c) sadzobníka žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej 100 % vyťaženosti ubytovacieho zariadenia a uplatnil si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 vo výške 1.817,60 EUR, keď podľa Sadzobníka licenčných odmien za 1 rok je za zvukovoobrazové zariadenie na izbách ubytovacích zariadení kategórie 4* suma 28,40 EUR a teda pri počte izieb 64 zvyčajná licenčná odmena predstavuje sumu 1.817,60 EUR. Žalobca pred podaním žaloby žalovaného vyzýval k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ponúkal možnosť mimosúdneho vyriešenia veci a vyzýval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie dobrovoľne nevydal.

3. Na preukázanie žalobného nároku navrhol vykonanie dokazovania oprávnením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.8.2016, záznamami z webstránky žalovaného a/alebo ubytovacích portálov, informáciami z webového sídla MK SR, zoznamom nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom, zoznamom zahraničných organizácií kolektívnej správy, zmluvami o zastupovaní nositeľov práv v SR, recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom, zoznamom vysielaných diel v roku 2019 na CD, štatistikou vyplácania licenčných odmien za rok 2019 na CD, RHLZ platné v roku 2019, sadzobníkom žalobcu účinným v roku 2019, predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.11.2020 s dokladom o jej doručení výzvy.

4. Uznesením, č.k. -165 zo dňa 26.3.2021 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa

odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak žalovaný nárok v celom rozsahu neuznáva. Uvedené uznesenie bolo žalovanému doručené v zmysle do elektronickej schránky podľa osobitného zákona () dňa 11.4.2021. Žalovaný sa k žalobe sa nevyjadril, napriek tomu, že súd ho poučil o možnosti rozhodnúť vo veci podľa , rozsudkom pre zmeškanie.

5. Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

6. V danom prípade súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa , bez nariadenia pojednávania, v konaní o splnenie povinnosti žalovaného, ako sankcie za jeho pasivitu, pretože mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie. Súd uznesením č.k. -165 zo dňa 26.3.2021 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní a tiež na to, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súd žalovaného zároveň poučil o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa . Súd toto uznesenie žalovanému dňa 11.4.2021 doručil do elektronickej schránky. Žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadril.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.