Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou v právnej veci navrhovateľky – nevydatá matka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, C. E. F., právne zastúpená JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj otec mal. dieťaťa): G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s. r. o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti týkajúcej sa úhrady výživného za obdobie od 20.03.2023 do 27.10.2023, zastavuje.

II. Návrh navrhovateľky zamieta.

III. Otec má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.03.2024 domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne od 20.03.2023 do 20.03.2025. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V návrhu uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom nežijú od decembra 2022, kedy sa dozvedela o intímnom pomere otca s jeho kolegyňou, kedy ju otec prakticky vyhodil z jeho nehnuteľnosti. Matka tak zostala v šiestom mesiaci tehotenstva odkázaná výlučne sama na seba, nakoľko na Slovensku nemá najbližšiu rodinu. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem je rodičovský príspevok v sume 473,30 eur a prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Matka pred nástupom na materskú a následne rodičovskú dovolenku bola zamestnaná v spoločnosti BAS Čadca s. r. o., na pozícii manažérka a jej priemerná mesačná mzda sa pohybovala na úrovni 2.450 eur brutto. Navrhovateľka špecifikovala svoje výdavky. Vyživovaciu povinnosť k maloletému si otec riadne plní, ale inak sa na starostlivosti ani výžive maloletého či pomoci matke nepodieľa. Z dôvodu narodenia mal. dieťaťa vzniká na strane navrhovateľky objektívna nemožnosť na privyrábanie si počas rodičovskej dovolenky a možno konštatovať, že svojou výživou je odkázaná na iných ľudí, pričom prednostne by na jej výživu mal prispievať otec mal. dieťaťa. Na základe uvedeného je zrejmé, že v porovnaní s obdobím pred tehotenstvom došlo k preukázateľnému poklesu príjmu nevydatej matky zo sumy o cca 1.000 eur, ktorá skutočnosť je podstatná pri určovaní a posudzovaní nároku na určenie príspevku na výživu nevydatej matky.

3. Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.05.2024, v ktorom uviedol, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti až vo februári 2023 v ôsmom mesiaci tehotenstva, teda až 3 mesiace po tom, ako sa dozvedela o jeho intímnom pomere s inou ženou. Navrhovateľka nebola

zo spoločnej domácnosti vyhodená bez akejkoľvek pomoci, pomáhal jej pri sťahovaní či pri zariaďovaní bytu. Navrhovateľka si popri poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa privyrába kaderníckou činnosťou, pričom uvedenú skutočnosť uvádzala v internetovom článku pre premeny s fitlaviou, kde uvádzala svoj denný harmonogram, v rámci ktorého je uvedená aj práca v časovom horizonte od 07.00 hod. až do 13.00 hod. Otec spochybnil jej prácu v spoločnosti BAS Čadca s. r. o., nakoľko uvedená spoločnosť sa zaoberá stavebnou činnosťou a mala tržby za rok 2022 vo výške 22.581 eur. Je veľmi ťažko predstaviteľné, že jednoosobová obchodná spoločnosť s tržbami 22.581 eur, špecializujúca sa na stavebné práce skutočne zamestná ženu vo štvrtom mesiaci tehotenstva na pracovnú pozíciu manažérka bez akýchkoľvek predošlých pracovných skúseností na tejto pozícii s odmenou vo výške 2.450 eur brutto, čo predstavuje pre túto obchodnú spoločnosť skutočný mesačný náklad na tohto zamestnanca vo výške 3.336,89 eur (super hrubá mzda). Tento príjem bol účelovo nafúknutý, resp. založenie tohto pracovného pomeru bolo len fikciou s účelom získania maximálnej výmery nemocenskej dávky materského. Pred tehotenstvom a pôrodom navrhovateľka vykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti kaderníckych služieb. Na konci mája očakáva príchod ďalšieho potomka so svojou aktuálnou partnerkou. Sám otec je odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov s prihliadnutím na nemennú výšku jeho mesačného príjmu a výšku jeho výdavkov. Z uvedeného dôvodu nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 250 eur mesačne. Návrh navrhuje zamietnuť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa účastníkov konania (najmä príjmov a výdavkov) a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5. Podľa (ďalej len ), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

7. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Čiastočné späťvzatie návrhu

11. Pokiaľ sa týka čiastočného späťvzatia návrhu, právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025 uviedla, že berú návrh späť v časti určenia výživného od podania návrhu do 27.10.2023 a trvajú na podanom návrhu na určenie výživného za obdobie od 28.10.2023, ako navrhovateľka nastúpila na rodičovskú dovolenku, do 20.03.2025.

12. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky disponovať s návrhom na začatie konania, súd podľa ustanovenia rozhodol o čiastočnom zastavení konania v časti týkajúcej sa úhrady výživného za obdobie od 20.03.2023 do 27.10.2023. Otec mal. dieťaťa nenamietal zastavenie konania v tejto časti.

Príspevok na úhradu výživy nevydatej matky

13. Predmetom tohto konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ochranu však poskytuje všetkých formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej matke dňa 20.03.2023 narodil syn G., ktorého otcom je G. H.. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za otca svojho dieťaťa a nežije s ním v spoločnej domácnosti. 14. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletý G. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, a teda nárok navrhovateľky je limitovaný do 20.03.2025, t. j. do dvoch rokov od jeho narodenia. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade ho možno priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania. Súd preto rozhodoval o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 28.10.2023 do 20.03.2025.

15. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania, resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.

16. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.11.2019).

17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka pred narodením syna (nevydatá matka bola na umelom oplodnení v júni 2022) pracovala ako živnostníčka v oblasti kaderníckych služieb. Živnosť prerušila od 10.01.2023, keď mala ísť na materskú dovolenku. Podľa daňového priznania za rok 2021 mala matka príjmy zo živnosti v celkovej sume 2.068 eur, výdavky zo živnosti mala uvedené v rovnakej sume 2.068 eur. Na odvodoch do zdravotnej poisťovne v uvedenom roku zaplatila celkovú sumu 917,28 eur, odvody do Sociálnej poisťovne v tom čase neplatila. V roku 2021 matka čerpala aj príspevky z úradu práce v súvislosti s covidom, kde celková suma týchto príspevkov v roku 2021 bola 5.160 eur. Príjem navrhovateľky v roku 2021 bol preto na úrovni cca 430 až 530 eur mesačne (zo živnosti je príjem 0 až 100 eur mesačne a covidové príspevky predstavujú mesačnú sumu 430 eur).

18. Podľa daňového priznania za rok 2022 mala navrhovateľka príjmy zo živnosti v sume 11.110,06 eur, výdavky zo živnosti predstavovali sumu 7.617,76 eur. Kurzy, ktoré vykonávala pre úrad práce, už boli zahrnuté a sú súčasťou podaného daňového priznania za rok 2022. Za odvody v roku 2022 navrhovateľka zaplatila celkovo sumu 951,72 eur.

19. V spoločnosti Vrkoče, s. r. o. pracovala nevydatá matka na základe dohody o pracovnej činnosti, kde pracovala na farbení vrkočov, ktoré tam vyrábali. Chodila tam podľa potreby, privyrábala si takto popri živnosti. Jej celková mzda za obdobie 06/2022 - 12/2022 predstavovala sumu 435,93 eur, t. j. mesačne v priemere 63 eur. 20. V spoločnosti TEKTONA, s. r. o. pracovala nevydatá matka na základe dohody o vykonávaní práce, a to v období od 20.10.2022 do 31.12.2022. Nevydatá matka pre túto spoločnosť upratovala. Jej celkový príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 130,65 eur, t. j. v priemere 43,55 eur na mesiac. Dohoda o vykonaní práce bola ukončená vzájomnou dohodou, nakoľko navrhovateľka bola tehotná, odchádzala na materskú dovolenku.

21. V spoločnosti BAS Čadca, s. r. o. podľa správy zamestnávateľa (č. l. 69) pracovala od 24.10.2022, nástup na materskú dovolenku bol 11.02.2023, nástup na rodičovskú dovolenku 28.10.2023. Tento pracovný pomer naďalej trvá. Príjem za obdobie 10/2022 - 02/2023 bol v priemere 1.282,42 eur mesačne. Matka na pojednávaní uviedla, že v tejto spoločnosti pracovala v administratíve, robila objednávky, odvolávala klientov. Uviedla, že zamestnávateľ vedel o tom, že je tehotná, keď nastupovala do zamestnania. K tejto pracovnej pozícii sa dostala náhodne, cez manželku majiteľa firmy, ktorá je jej známa.

22. Od 11.02.2023 nastúpila nevydatá matka na materskú dovolenku. Podľa správy Sociálnej poisťovne (č. l. 63) nevydatá matka poberala materské v období od 11.02.2023 do 27.10.2023 pričom v priemere išlo o sumu 1.718 eur mesačne. Nárok na tehotenské jej nevznikol, ako sama uviedla, v predchádzajúcom období mala nízke odvody, tak jej túto dávku nevyrátali.

23. Od 28.10.2023 je na rodičovskej dovolenke, pričom jej vznikol nárok na rodičovský príspevok, ktorý do 12/2024 poberala v priemere v sume 473,30 eur a od 1/2025 ho poberá v sume 482,30 eur. Zároveň poberá aj prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne.

24. V mesiacoch november a december 2023 si vedela ešte privyrobiť okolo tých 100 až 150 eur mesačne, následne mal syn pohybové problémy, musela s ním chodiť na rehabilitácie, tak si privyrobiť nedokázala. Od januára 2025 opäť pracuje na živnosť, jej príjem v čistom môže byť v priemere cca 450 eur mesačne. V roku 2024 jej príjem pozostával len z rodičovského príspevku a finančne jej vypomáhali rodičia, keď to potrebovala.

25. Pokiaľ sa týka mesačných výdavkov navrhovateľky v rozhodnej dobe (t. j. v období, za ktoré sa určuje výživné) matka bývala v jednoizbovom byte, kde sa platilo bytovému družstvu 113,90 eur, elektrina 28 eur, TV, internet a mobil vychádzali 82 eur. Splátku hypotéky mala 646,37 eur a splátka spotrebného úveru bola 169,18 eur. Tieto neskôr refinancovala v lete 2024 s tým, že hypotéka sa potom splácala v sume 557,46 eur a spotrebný úver 178,93 eur. Tento brala na dofinancovanie úveru, ručiteľom je sestra otca. Motorové vozidlo Škoda Octavia jej kúpili rodičia za kúpnu cenu 1.800 eur. Výdavok na pohonné hmoty predstavuje mesačne sumu cca 100 eur, chodievala sa synom na rehabilitácie, na plávanie, alebo za rodičmi do Českej republiky. Ďalej mala výdavky na stravu 250 eur, oblečenie a obuv 80 eur, hygienické potreby 30 eur. Jej zdravotný stav je dobrý, lieky na predpis neužíva, tieto užívala len v prípade choroby a kupovala si výživové doplnky, čo mohlo mesačne predstavovať výdavok cca 20 eur. Okuliare mení každé 2 roky, s čím súvisí výdavok 150 eur, ktorý zahŕňa sklá aj rámy. Poistenie bytu predstavovalo sumu 16,12 eur mesačne. Výdavky na živnosť predstavovali nájomné v sume 450 eur s energiami, zdravotné odvody vychádzali 86 eur a odvody do Sociálnej poisťovne okolo 100 eur. Mala aj ďalšie výdavky na materiál, ako sú farby, alobal, pláštenky a pod. Ďalej má nevydatá matka výdavky v súvislosti s maloletým G., ktoré sú čiastočne kompenzované osobnou starostlivosťou matky ako aj výživným zo strany otca.

26. V konaní bolo sporným, či zamestnanie nevydatej matky v spoločnosti BAS Čadca s. r. o. bolo len fiktívnym za účelom navýšenia si materskej dávky, alebo išlo o reálny pracovný pomer. Z listín doložených do spisu od tohto zamestnávateľa sa pracovný pomer javil ako reálny. Uvedenú skutočnosť však spochybňoval otec, ktorý bol presvedčený o tom, že tento pracovný pomer bol len fiktívny. Poukázal okrem iného na nezrovnalosti v písomnom a ústnom prejave nevydatej matky, kde v podanom návrhu uvádzala, že pracovala na pozícii manažérka, na pojednávaní konanom v apríli 2025 uvádzala, že vykonávala administratívne práce.

27. Súd jej pracovný pomer v spoločnosti BAS Čadca na základe doplneného dokazovania vyhodnotil ako fiktívny, a to s poukazom na skutočnosť, že v minulosti pracovala ako kaderníčka, následne bez pracovných skúsenosti našla miesto v stavebnej spoločnosti manžela svojej známej na pozícii manažérka, kde robila v administratíve, prijímala objednávky a obvolávala klientov s príjmom 2.450 eur mesačne v hrubom, ktorý príjem išiel zjavne nad ekonomické možnosti danej firmy, ktorá mala tržby v r. 2022 v sume 22.581 eur a celkové náklady navrhovateľky u tohto zamestnávateľa predstavovali v r. 2022 sumu 7.571,18 eur. V rovnakom čase mala firma okrem navrhovateľky ešte 4 zamestnancov vrátane jej konateľa, pričom 1 zamestnanec bol na rodičovskej dovolenke a zvyšní 3 mali vymeriavacie základy v rozsahu 100-190 eur mesačne (viď č. l. 169-171). V 10/2024 uskutočnila navrhovateľka platbu

v sume 1.000 eur na účet J. K., čo je manželka konateľa danej spoločnosti. V správe pre príjemcu je uvedená poznámka - odvody október. Tejto pani následne ešte dvakrát poslala po 3.650 eur. Za XX/ XXXX jej ani neprišla mzda na účet od tohto zamestnávateľa. V konečnom dôsledku sama navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 09.07.2025 priznala, že toto zamestnanie bolo v podstate fiktívne, len za účelom navýšenia si materskej dávky, preto súd neprihliadol k príjmu z tohto pracovného pomeru.

28. Súd potom ustálil príjem navrhovateľky v roku 2022 na úrovni cca 460 až 500 eur mesačne. Vychádzal zo skutočnosti, že v roku 2022 pracovala ako živnostníčka, súd jej príjem ustálil na úrovni cca 400 eur mesačne v čistom (celkové príjmy zo živnosti 11.110,06 eur – odvody 951,72 eur – nájom 450 eur/mesačne = 396 eur), mala príjem aj z dohody vo výške 63 eur mesačne a 2 mesiace aj upratovala, za čo mala príjem cca 44 eur. Jej príjem bol teda na úrovni cca 460 eur až 500 eur.

29. Súd zisťoval aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Otec pracuje ako profesionálny vojak 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. V roku 2023 mal čistý mesačný príjem v priemere v sume 1.963 eur, v roku 2024 v priemere 2.125 eur mesačne a za obdobie január až marec 2025 v sume 2.232 eur mesačne (č. l. 97). V tomto príjme sú už zarátané aj odmeny, ktoré otec v priebehu roka dostal.

30. Pokiaľ sa týka výdavkov otca, tento uviedol, že býva v rodinnom dome v Kotešovej, ktorého je výlučným vlastníkom. V spoločnej domácnosti s ním žije jeho partnerka a ich spoločné mal. dieťa D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v celodennej starostlivosti jeho matky. Mesačne za elektrinu platí 175 eur, za vývoz žumpy 80 eur, TV, internet a mobil 75,76 eur, ročne platí sa dane 41,98 eur a komunálne odpady 42,06 eur. Poistenie domácnosti predstavuje sumu 20,04 eurá mesačne. Splátka hypotéky pôvodne bola 526,81 eur a spotrebného úveru 84,11 eur, toto sa refinancovalo niekedy v októbri 2024 a aktuálnym má už len jednu splátku v sume 795 eur mesačne. Má pôžičku od rodinnej kamarátky v celkovej sume 10.000 eur na 5 rokov, čo predstavuje mesačnú splátku 166 eur, bude to splácať ešte 2 roky. Cestovné do práce vychádza 90 eur, strava 250 eur, oblečenie a obuv si kupuje príležitostne, hygienické potreby vychádzajú 30 eur mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieky na predpis neužíva, užíva len magnézium na regeneráciu, kde to balenie za 25 eur vydrží 3 mesiace. Na maloletého G. platí výživné v sume 200 eur mesačne a obdobné výdavky má aj na maloletého D., ktorý je zdravý. Má tiež výdavky na psa. Jeho partnerka je profesionálna vojačka, poberá rodičovský príspevok a niečo jej vypláca aj zamestnávateľ, celkovo jej príjem tak predstavuje sumu cca 800 eur mesačne a poberá aj prídavok na dieťa.

31. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Je potrebné uviesť, že účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je dorovnať životnú úroveň rodičov dieťaťa, ale primerane kompenzovať zníženie životnej úrovne v dôsledku dočasnej straty príjmu matky počas tehotenstva maximálne do dvoch rokov po narodení dieťaťa od jeho narodenia.

32. Bolo síce preukázané, že navrhovateľka o otec sú rodičmi dieťaťa narodeného XX.XX.XXXX, teda formálna podmienka nároku na príspevok nevydatej matke zaniká najneskôr 20.03.2025, súd však zistil, že nevydatej matke dieťaťa reálne príjem oproti stavu pred tehotenstvom nepoklesol, nedošlo k zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej situáciou po pôrode syna.

33. Matka prezentovala svoj príjem z práce v spoločnosti BAS Čadca, s. r. o. v sume 2.450 eur mesačne v hrubom, no v skutočnosti išlo o fiktívny pracovný pomer založený za účelom zvýšenia si materskej dávky. Takéto konanie nevydatej matky, ktorá požaduje výživné a svoju životnú úroveň odvíja od fiktívneho príjmu, možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že v skutočnosti jej príjem pozostával len z príjmu z podnikania, prípadne z dohôd o vykonávaní práce. Porovnaním príjmov zo živnosti v roku 2021, 2022 a príjmami v čase tehotenstva a po pôrode, súd dospel k záveru, že nedošlo k zníženiu životnej úrovne navrhovateľky v porovnaní s jej predošlou životnou úrovňou. Príjmy mala pôvodne na úrovni maximálne do 500 eur mesačne, materskú dávku mala dokonca vo vyššej sume ako boli jej príjmy pred tehotenstvom, rodičovský príspevok poberala v sume 473 eur mesačne a od roku 2025 v sume 482 eur mesačne. Výdavky na maloletého sú uhrádzané z výživného, ktoré poskytuje otec, čiastočné sú kryté aj prídavkom na dieťa a osobnou starostlivosťou matky. Životná úroveň matky je podľa názoru súdu v zásade počas oboch porovnávaných období rovnaká, a preto bolo potrebné jej návrh zamietnuť.

34. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

36. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

37. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Otec požiadal o priznanie náhrady trov konania, nakoľko celé konanie bolo zo strany navrhovateľky vedené v nepoctivom duchu. Ide o zjavné zneužitie práva zo strany navrhovateľky, preto žiadajú priznať aj nárok na náhradu trov konania, pretože je to spravodlivé.

39. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé.

40. V danom prípade súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa vyhodnotil situáciu, kedy navrhovateľka podľa názoru súdu konala v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ vedela, že jej príjem zo zamestnania bol fiktívny a napriek tomu tento uvádzala či už v návrhu alebo počas konania ako svoj skutočný príjem, od ktorého odvodzovala svoju životnú úroveň. Keďže otec nemal trovy konania vyčíslené na pojednávaní, súd napriek použil analogicky ustanovenie , kedy rozhodol len o nároku otca, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške trov konania rozhodne následne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

41. Po vyhlásení rozhodnutia sa otec vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.