Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-42-2021.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovanej M. S., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.júla 2021, takto
rozhodol:
obžalovaná M. S. nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom D. U. XXX/XX
je vinná, že
v dobe 01.06.2020 do 31.08.2020 v D., neoprávnene poberala pomoc v hmotnej núdzi, ktorú jej vyplácal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej ÚPSVaR Brezno) na základe ňou podanej žiadosti zo dňa 29.09.2017 a Rozhodnutia ÚPSVaR Brezno zo dna 16.10.2017, č. BR1/OHNNVaŠSD/ SOC/2017/18818-7, pretože jej dcéra A. S., nar. XX.XX.XXX, ako spoločne posudzovaná osoba na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, pracovala počas prerušenia denného štúdia na dohodu o brigádnickej práci študenta v období od 01.06.2020 do 31.08.2020 u zamestnávateľa Sau Nguyen Bat, so sídlom v Rožňave, Zakarpatská 1869/9, IČO: 43 543 111 a mala príjem za každý mesiac zvlášť vo výške 67,- Eur, t.j. spolu vo výške 201,- Eur, a túto skutočnosť ÚPSVaR Brezno v zákonom stanovenej lehote neoznámila, teda si nesplnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších právnych predpisov, informovať ÚPSVaR Brezno do ôsmich dní o zmenách vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, pričom o tejto svojej povinnosti vedela, pretože o nej bola riadne poučená zo strany ÚPSVaR Brezno a tiež vedela, že na
strane jej dcéry A. S. ako spoločne posudzovanej osoby, došlo k zmene pomerov, pričom ak by o týchto skutočnostiach ÚPSVaR Brezno vedel, pomoc v hmotnej núdzi by jej bola priznaná v uvedenom období v nižšej sume a uvedeným konaním zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, Rázusova 40, IČO: 30 794 536, získala neoprávnene finančnú hotovosť vo výške 150,60 Eur
teda
vylákala od iného príspevok a iné plnenie zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia
čím spáchala
prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona
za to sa odsudzuje
Podľa § 225 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), k), § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 30.04.2021 obžalobu na obvinenú M. S., pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Samosudkyňa vo veci vydala trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznala vinnou podľa obžaloby, za čo jej uložila podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Proti tomuto trestnému rozkazu v zákonnej lehote podala
odpor obvinená, v ktorom uviedla, že je si plne vedomá protiprávneho konania, ktorého sa dopustila z nedbanlivosti, spôsobom tak, ako je špecifikované v napadnutom trestnom rozkaze. Priznáva sa ku skutku, pričom si dôsledne uvedomuje možné následky svojho opomenutia a svoju nečinnosť úprimne ľutuje, pričom škodu spôsobenú štátu uhradila v plnom rozsahu. Zároveň uviedla, že trest, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom je prísny a neprimeraný, vzhľadom na jej doterajšiu bezúhonnosť, výšku spôsobenej škody. Už aj samotné prejednanie trestnej veci je pre ňu veľkým ponaučením, preto žiada zhovievavosť a upustenie od potrestania s prísľubom, že takéto konanie sa už nebude opakovať.
Súd vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 08.07.2021. Obžalovaná prevzala predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 14.06.2021, pričom sa na hlavné pojednávanie nedostavila. Obžalovaná bola v predvolaní na hlavné pojednávanie poučená, že ak sa na hlavné pojednávané bez riadneho ospravedlnenia nedostaví, súd vec prejedná a rozhodne v jej neprítomnosti. Súd preto podľa § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej. Nasledujúci deň 09.07.2021 bolo doručené súdu ospravedlnenie obžalovanej s tým, že sa nemohla dostaviť na hlavné pojednávanie zo zdravotných dôvodov, bola očkovať proti Covidu a mala nežiadúce účinky. Obžalovaná však ani v tomto ospravedlnení nedoručila žiadny nález lekára, že naozaj takéto nežiadúce účinky mala. Súd aj tak nemohol na toto ospravedlnenie prihliadnuť, nakoľko bolo doručené súdu až nasledujúci deň, ako bolo konané hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, ďalej prečítaním výpovede svedkyne poškodenej, Z.. Z. E., pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, ďalej prečítaním výpovede svedkyne, dcéry obžalovanej A. S., ako aj ďalších listinných dôkazov vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovanej, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaná v prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 26.03.2021 uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Obžalovaná poukázala na to, že je jej ľúto, čo sa stalo, ale vôbec si neuvedomila, že má nahlasovať na úrade práce aj brigádu dcéry A. S. ako študentky. Jej dcéra si našla brigádu ako študentka na dokladanie tovaru v obchode s oblečením. O tejto brigáde
nevedela od začiatku, ale nevie uviesť presný dátum, kedy sa to dozvedela. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny obžalovaná požiadala ešte v roku 2017 o dávku v hmotnej núdzi. Táto jej bola vyplácaná a stále je jej vyplácaná. Dcéra A. prerušila na 3 mesiace denné štúdium a chodila na brigádu, až následne obžalovaná zistila, že nemala nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ale napriek tomu, ju poberala. Za toto obdobie jej vznikol dlh na úrade práce vo výške 150,60 Eur, ktorý však už celý uhradila. Obdobné skutočnosti uviedla obžalovaná aj vo svojom odpore, keď uviedla, že z nedbanlivosti sa dopustila svojho konania a že svoje konanie ľutuje.
Svedkyňa Z.. Z. E., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že obžalovaná za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020 poberala pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako jej patrila. Uvedený dlh vznikol žiadateľke M.
S. z dôvodu nedodržania 8 dňovej lehoty na oznamovanie skutočností rozhodujúci pre trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Dcéra obžalovanej A. S. pracovala počas prerušenia denného štúdia na strednej škole a na základe dohody o brigádnickej práci študenta v dobe od 01.06.2020 do 31.08.2020 u zamestnávateľa Sau Nguyen Bat, na základe čoho mala príjem za každý mesiac vo výške 67,- Eur, spolu vo výške 201,- Eur. Pri podpisovaní dohody o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi dňa 29.09.2017, bola obžalovaná poučená o povinnosti úradu oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Obžalovanej vznikla týmto konaním povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume, ako jej patrila za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020, a to v sume 150,60 Eur, zvýšené o 10 % v sume 15,06 Eur, celkovej v sume 165,66 Eur. Obžalovaná dlh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny splatila.
Svedkyňa A. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že je študentkou a žije v spoločnej domácnosti s obžalovanou. Ako študentka si našla brigádu popri štúdiu od apríla 2020, robila predavačku v obchode s oblečením. Obžalovaná, jej mama od začiatku nevedela o tom, že má brigádu. Toto jej povedala až potom, ako jej volala pani A. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá to zistila z výpisu zo sociálnej poisťovne. V júni 2020 svedkyňa prerušila štúdium 1. ročníka nadstavby a začala chodiť na brigádu. Túto skutočnosť mama teda nemohla nahlásiť na úrad práce, nakoľko nevedela, že svedkyňa chodí na brigádu a zarába si. Svedkyňa vedela o tom, že ona poberá pomoc v hmotnej núdzi, ale si neuvedomila, že je dôležité, nahlásiť to na úrad práce a že svojou brigádou môže obžalovanej uškodiť.
Z listinných dôkazov, ktoré predložil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že obžalovaná požiadala o dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola priznaná rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 vo výške 107,90 Eur. Obžalovaná vo svojej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi uviedla členov svojej rodiny vrátane svedkyne A. S., ktorú uviedla, že je študentkou Strednej odbornej školy v C.. Súčasťou rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi bolo aj poučenie, že v prípade, ak je príjemca pomoci alebo člen domácnosti zamestnaný, je povinný mesačne na úrad práce predkladať potvrdenie o príjem do 8 dní od jeho vyplatenia. V dôsledku toho, že obžalovaná skutočnosť o zamestnaní dcéry A. neoznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce svojim rozhodnutím zo dňa 25.11.2020 zaviazal obžalovanú, aby vrátila pomoc v hmotnej núdzi, ktorá jej bola poskytnutá vo vyššej sume ako jej patrila za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020, kedy jej dcéra bola zamestnaná, a to v celkovej výške 165,66 Eur.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý jej kladie za vinu obžaloba. Súd musí poukázať na to, že obžalovaná požiadala o dávku v hmotnej núdzi ešte v roku 2017, pričom súčasťou rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi bolo aj poučenie, že akúkoľvek zmenu o tom, že sa nejaký člen jej domácnosti zamestná, musí do 8 dní oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd neuveril tak obžalovanej, ako aj svedkyni A. S., dcére obžalovanej, že obžalovaná o tom, že sa jej dcéra A. zamestnala nevedela. Súd považuje
výpoveď svedkyne A. S. za účelovú, v snahe pomôcť svojej mame, obžalovanej. Dokazuje to aj samotná výpoveď obžalovanej, ktorá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že zo začiatku to nevedela, že jej dcéra robí, neskôr sa to dozvedela, ale nevedela uviesť presný dátum. Svedkyňa A. S. prerušila štúdium, začala dochádzať do práce, preto súd neverí, že o tejto skutočnosti obžalovaná nevedela. Obžalovaná bola riadne poučená o tom, že akúkoľvek zmenu zamestnania svojho rodinného príslušníka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, má oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Obžalovaná to však neurobila, čím svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., keď vylákala od štátu vyššiu dávku v hmotnej núdzi, aká jej prináležala za obdobie od
01.06.2020 do 31.08.2020. Obžalovaná sa svojho konania dopustila v nepriamom úmysle, keď vedela, že svojim konaním môže také porušenie zákona spôsobiť, ale pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Súd preto uznal obžalovanú vinnou podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj osoby páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná. Priestupkovo bola riešená len raz v roku 2020 za znečisťovanie vozovky, keď jej bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotená. Súd ďalej pri ukladá trestu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. zvažoval u obžalovanej pomer priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, pričom u nej zistil 2 poľahčujúce okolnosti podľa písm. j) a k) Tr. zák., keď obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život, a vrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny neoprávnenú finančnú hotovosť vo výške 150,60 Eur. Súd potom ukladal obžalovanej trest podľa § 225 ods. 1 (sadzba 1 - 5 rokov) a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., keď hornú hranicu trestnej sadzby § 225 ods. 1 Tr. zák. znižoval o 1/3. Súd ďalej pri ukladaní trestu zobral do úvahy aj osobu obžalovanej a okolnosti celého prípadu a nakoniec dospel k záveru, že uloženie obžalovanej trestu odňatia slobody, čo i na dolnej hranici trestnej sadzby § 225 ods.1 Tr. zák., by bolo neprimerane prísne. Súd preto podľa § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. znížil obžalovanej trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a nakoniec jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Súd je názoru, že tento trest je potrebný, ale aj dostatočný pre nápravu obžalovanej, keď súd zobral do úvahy hlavne skutočnosť, že obžalovaná neoprávnenú dávku v hmotnej núdzi nakoniec vrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Súd u obžalovanej podľa § 40 Tr. zák. zvažoval aj upustenie od potrestania, obžalovaná sa však bez riadneho ospravedlnenia na hlavné pojednávanie nedostavila, pričom jej priznanie, ktoré uviedla v odpore, ako aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, nemožno považovať za priznanie podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keď obžalovaná stále zdôrazňovala, že nevedela, že má rozhodujúce skutočnosti nahlásiť úradu práce, nakoľko nemala vedomosť o práci dcéry, teda spôsobila daný trestný čin len z nedbanlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.