Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14T/6/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci mladistvého obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin vydierania podľa smeno a) s poukazom na písmeno a) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 09. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C.. A. B., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX/XX, F., prechodne bytom a adresa na doručovanie písomností: F. XXXX/XX, F.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v poobedňajších hodinách, najneskôr do XX:XX hodiny dňa XX.XX.XXXX z presne nezisteného miesta z doposiaľ nestotožneného telefónneho čísla kontaktoval poškodeného F. G., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XXX/X, užívateľa účastníckej stanice +XXX XXX XXX XXX dožadujúc sa finančných prostriedkov vo výške 20,- EUR, pričom poškodený mu uviedol, že je vo Veľkých Úľanoch, o žiadnych peniazoch nevie a hovor ukončil, následne sa presunul k autobusovej zastávke „E.“ na H. I. v obci F., kde ho cielene vyhľadal a kontaktoval obžalovaný osobne so slovami „kde mám tie peniaze", naliehal na poškodeného, nech mu peniaze odovzdá, v dôsledku čoho pod zámienkou predstieraného prísľubu peňazí mu poškodený F. G. obávajúc sa o svoj život a zdravie prameniaci zo skutočnosti, že ide o drogovo závislú osobu nosiacu pri sebe chladné zbrane, povedal, že peniaze má doma a spoločne sa presunuli pešo k jeho domu, pričom obžalovaný nasledujúc poškodeného F. G. sa tomuto počas cesty vyhrážal verbálne, že ho zbije, zastrelí alebo pichne nožom, ak mu nedá peniaze, lebo on je psychopat a súčasne ho dvakrát kopol do oblasti chrbta, jedenkrát ho udrel vlastnou hlavou do oblasti spánku, potom ho predbehol, z presne nezisteného miesta, pravdepodobne z rukáva vytiahol nôž uchytený na šnúrke, s ktorého rukoväťou udrel poškodeného do oblasti brucha, po tomto údere vytiahol z pánskej tašky s nápisom „J." prevesenej cez rameno plastovú krátku zbraň K. farby s nápisom L. M. XX, aby poškodeného zastrašil, pričom keď dorazili k domu poškodeného na adrese F., H. XXX/X, ten sa v obydlí pred obžalovaným zatvoril a v čase o XX:XX hodine privolal hliadku polície,

t e d a :

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

- sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa smeno a) účinného do 05.08.2024 (ďalej len ) s poukazom na písmeno a) v súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a) .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa účinného do 05.08.2024 (ďalej len ), s použitím písmeno l) , písmeno h) , , písmeno d), a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa písmeno a) výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa písmeno a) trest prepadnutia vecí, a to:

- N. vyklápací nôž s dĺžkou čepele 5 až 7 cm,

- krátka zbraň guličková bez zásobníka K. farby s nápisom L. M. XX.

Podľa písmeno a), písmeno c) účinného od 06.08.2024 ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. X O. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podanej na Okresný súd Galanta dňa XX.XX.XXXX súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec mladistvého obžalovaného A. B. nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.07.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a tento ľutuje. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov, výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti a za súhlasu procesných strán aj prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX a dodatku k znaleckému posudku č. XX/XXXX.

Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, má ukončené základné vzdelanie, je nezamestnaný, s mesačným príjmom cca 40,- eur, ktorý pozostáva z vreckového, peňažné úspory nemá vytvorené, je nemajetný, v minulosti bol liečený ambulantne u psychiatra, alkohol nepožíva, drogy užíva a to občas marihuanu a pervitín príležitostne, drogy naposledy užil pred dvomi týždňami, automaty ani hazardné hry nehráva, invalid nie je.

Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru v J., odbor kriminálnej polície zo dňa XX.XX.XXXX bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. C. I..

Z potvrdenia o vrátení veci č.l. 166 súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bol poškodenému vrátený 1 kus mobilného telefónu zn. P. K. farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXXX spolu s dvomi SIM kartami s telefónnymi číslami XXXX XXX XXX, druhé nezistené a 1 kus pamäťová karta značky G. C. SD XX GB.

Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 167 súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX obžalovaný po zákonnom poučení dobrovoľne vydal krátku zbraň: „guličkovka“ bez zásobníka, K. farby s nápisom „L. M.. XX a N. nôž vyklápací s dĺžkou čepele cca 5-7cm.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 189 súd zistil, že z komunikácie s obžalovaným počas pohovoru je zjavné, že pochopil podstatu problému a je si vedomý toho, že takéto správanie je neprípustné, napriek tomu zastáva názor, že nemôže byť umiestnený do výkonu trestu, uvádza, že s užívaním drog prestal, žiadne neužíva, nemá problém s drogami a odmieta sa podrobiť detoxu alebo resocializačnému programu. Zo správy z pobytu v Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 202 súd zistil, že pobyt mladistvého plnil svoj účel z hľadiska vyňatia mal. Z prostredia, v ktorom sa správal vysoko rizikovo, v režime sa venoval primeraným aktivitám, čo viedlo k postupnej stabilizácii jeho správania a prežívania, keďže pobyt obžalovaného

bol zo strany zákonných zástupcov predčasne ukončený, predpokladajú návrat rizikového správania, odporúčajú preto intenzívny dohľad SPODaSK a v prípade problémov umiestnenie obžalovaného do resocializačného zariadenia.

Z výsledkového listu č.l. 205 zo dňa XX.XX.XXXX bola zistená pozitivita THC a metmfetamín u obžalovaného.

Zo správy o žiakovi N. L. E. Q. J. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný je žiakom uvedenej školy, plní posledný rok povinnej školskej dochádzky, hneď na začiatku školského roka mal nevyhovujúcu školskú dochádzku, menšie výchovné problémy boli riešené individuálnym pohovorom. Zo správy z psychologického poradenského procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 210 súd zistil, že s rodinou obžalovaného bol zahájený poradenský proces, v rámci ktorého sa uskutočnilo dosiaľ jedenásť konzultácií, zameriavajú sa na edukáciu obžalovaného ohľadom nutnosti vnímania a rešpektovania autorít, nutnosti nastavenia hraníc vo výchove maloletého a hľadania spôsobov motivácie pri výchove maloletého. Matka a obžalovaný prezentujú aktuálne zlepšenie správania maloletého a absenciu problémového správania, v rámci poradenského procesu sa ciele výchovného opatrenia podarilo čiastočne naplniť.

Zo záverečnej správy o práci s mal. dieťaťom (obžalovaným) a rodinou B. M. Q., L. súd zistil, že spoluprácu s rodinou hodnotia ako dobrú, nakoľko sa rodina zúčastnila na ich stretnutiach a aktivitách a pobytoch, okrem týždňového, kde mal ísť maloletý sám (silná citová väzba zo strany matky), matka si pravdepodobne neuvedomuje závažnosť problémového správania maloletého, maloletý sa na pobytových častiach projektu nesprával podľa pravidiel, nedodržiaval režim napriek prítomnosti matky, svoje sľuby na nápravu jeho fungovania a správania v školskom prostredí nedokázal realizovať, maloletému odporúčajú uložiť vhodné výchovné opatrenia realizované pobytovou formou, posilňovanie rodičovských zručností u matky a rozvoj sociálnych zručností u matky pri riešení výchovných problémov.

Diagnostickej správy zo psychologického vyšetrenia M. O.- O. O. R. O. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 216 súd zistil, že intelektové výkonu obžalovaného sa podľa vyšetrenia z r. XXXX sa celkovo nachádzajú v pásme podpriemeru, čo mu umožňuje prospievať v medziach slabších výsledkov v ZŠ. Žiak má zníženú koncentráciu a výdrž pozornosti pod normu, čo spolu s jeho správaním môže poukazovať na ADHD v kombinácii s poruchami správania. Bolo by vhodné, aby žiak absolvoval neurologické vyšetrenie z dôvodu pretrvávajúcej susp. ADHD symptomatológie. V učení je k nemu potrebné pristupovať ako k slabo prospievajúcemu žiakovi, vyžadovať od neho len elementárne učivo, v platnosti zostávajú prístupy uvedené v psychologickej správe zo dňa XX.XX.XXXX, čo sa ýka individuálneho prístupu v súvislosti s dysgrafickým písmom žiaka, je vhodné u neho uprednostniť ústne skúšanie a vopred ohlasované skúšanie. Matke poskytli psychologické poradenstvo.

Zo oznámenia o závažnom porušení – šikany zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 218 súd zistil, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX fyzicky zaútočil na spolužiakov, napadol a udieral žiaka, vyhrážal sa fyzickým útokom svojej „party“. Matka maloletého so školou spolupracuje, je nešťastná, ale priznáva, že syn ju vôbec nerešpektuje, prepadáva.

Z posudku sociálnej pedagogičky Základnej školy F. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že správanie obžalovaného sa vyznačuje aroganciou, neprispôsobivosťou, vulgarizmami, osočovaním.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 225 súd zistil, že obžalovaný nemá do XX.XX.XXXX evidovaný žiaden záznam.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že vzhľadom k tomu, že aj napriek rozsiahlemu množstvu všetkých vykonaných opatrení sa doposiaľ nepodarilo docieliť nápravu dospeli k názoru, že aktuálne nie je účelné ukladať obžalovanému výchovné opatrenie spočívajúce vo forme napomenutia a určením dohľadu nad jeho výchovou, nakoľko uvedené nereflektuje najlepší záujem dieťaťa, najvhodnejším opatrením pre obžalovaného bude absolvovanie protitoxikomanickej liečby v zdravotníckom zariadení ústavnou formou a následným absolvovaním resocializačného programu pobytovou formou.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný priestupok nespáchal.

Zo záverov znaleckého posudku znalca C. C. I. č. XX/XXXX č.l. 107 a nasl. súd zistil, že obžalovaný v čase trestného činu veľmi dobre mohol byť pod vplyvom návykových látok (aj keď ich prítomnosť objektivizovaná nebola, znalec vychádzal jednak z vyšetrenia probanda ako aj z dovtedajšieho spôsobu fungovania, ku ktorému o.i. patril prakticky denný konzum návykových látok, deň pred vyšetrovaným skutkom obvinený náhle ukončil liečebný pobyt zameraný aj na detenciu od drogového prostredia, v deň vyšetrovaného deliktu sa mal dozvedieť emočne negatívne pôsobiacu správu ohľadom zdravotného stavu u svojho otca a starej matky – pri poruche emócií, ktorými obvinený trpel a trpí), s forenzne významným (forenzne podstatným) dopadom na jeho ovládacie schopnosti, ktoré boli v čase trestného činu podstatne znížené (nie však vymiznuté), no bez vplyvu na jeho rozpoznávacie schopnosti – z hľadiska forenzne psychiatrického. Rozpoznávacie schopnosti u obvineného boli v čase vyšetrovaného skutku zachované v celom rozsahu, ovládacie schopnosti boli forenzne podstatne znížené (nie však úplne vymiznuté) z hľadiska forenzne psychiatrického. Obvinený bol a je schopný chápať zmysel trestného konania – z hľadiska forenzne psychiatrického. Z hľadiska psychiatrického znalec nedohľadal dopady psychopatológie na rozumový a mravný vývoj mladistvého, ktorých stupeň orientačne dosahuje stupeň zodpovedajúci jeho veku a dosiahnutému vzdelaniu, nariadenie ochrannej výchovy mladistvého – z forenzne psychiatrického hľadiska – znalec neodporúča. Obvinený v čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, svoje konanie však nevedel úplne ovládať (jeho ovládacie schopnosti boli forenzne podstatne znížené, neboli však vymiznuté), toto nebezpečenstvo mohol predvídať s prihliadnutím na svoj intelekt a stupeň rozumového a mravného vývoja – z hľadiska forenzne psychiatrického. Znalec u obvineného neobjektivizoval prítomnosť skrytej psychopatológie. Znalec u obvineného navrhuje ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou – pre riziko nebezpečnosti pre spoločnosť pri pokračovaní v konzume návykových látok s dopadmi na správanie a konanie. U obvineného znalec objektivizoval prítomnosť rozvinutého syndrómu závislosti od viacerých návykových látok (stimulanciá, THC) v rozhodujúcom (kruciálnom) štádiu. Znalec nie je kompetentný sa vyjadrovať k právnym otázkam (príčetnosť- nepríčetnosť), je vysoko pravdepodobné (vzhľadom na dovtedajší spôsob fungovania a životný štýl obvineného ku ktorému patril prakticky denný konzum návykových látok), že pred predmetným skutkom veľmi pravdepodobne mohol požiť návykovú látku a teda v čase skutku veľmi dobre mohol byť pod jej vplyvom (čo znalec bral do úvahy pri ustálení forenzne podstatného zníženia jeho ovládacích schopností v danom čase). Ambulantné vyšetrenie postačovalo na zodpovedanie položených otázok. V osobe obvineného sa jedná o mladého jedinca, u ktorého sa jeho (veľmi nezrelá) osobnosť naďalej formuje a vyvíja (aj keď aktuálne menej priaznivým smerom), preto by bolo vhodnejšie aj z hľadiska psychiatrického – voliť cestu nápravy výchovne liečebným smerom pri spolupráci s jeho rodinou.

Z doplnenia znaleckého posudku znalca C. C. I. zo dňa XX.XX:XXXX č.l. 139 vyplýva, že znalec aj po vzhliadnutí videa z výsluchu obžalovaného na DVD nosiči trvá na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. XX/XXXX.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa účinného v čase spáchania skutku, resp. do XX.XX.XXXX, nakoľko neskorší nevyhodnotil pre obžalovaného ako priaznivejší.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd po vykonanom dokazovaní vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval. Poľahčujúce okolnosti podľa obžalovanému súd nepriznal, nakoľko v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný spáchal trestné činy v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, ani že by trestné činy spáchal v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností a ani že by spáchal trestné činy v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa ,

a to s poukazom na jeho doterajšie problematické správanie. U obžalovaného vzhliadol súd aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle , teda že spáchal viac trestných činov. Keďže obžalovaného odsudzoval za viac trestných činov, ukladal mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým bol zločin vydierania podľa , kde trestná sadzba je v rozmedzí 4 až 10 rokov. Úhrnný trest súd ukladal podľa absorbčnej zásady uvedenej v . Ustanovenie umožňuje použitie asperačnej zásady len v prípade, ak je zbiehajúca sa trestná činnosť spáchaná minimálne dvomi skutkami (skutkami v zmysle hmotného práva). S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o mladistvého obžalovaného, súd znížil zákonom ustanovenú trestnú sadzbu na polovicu a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe 2 až 5 rokov.

Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd opierajúc sa o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa /, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa / (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“) pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia vo výmere 16 mesiacov. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil najmä postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa od začiatku priznával a ľutoval ju ako aj jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na minulosť obžalovaného, vyplývajúcu predovšetkým z listinných dôkazov (správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), ale aj s ohľadom na závažnosť trestnej činnosti spáchanej obžalovaným (násilná majetková trestná činnosť spáchaná so zbraňou, resp. zbraňami) súd neuložil žiaden alternatívny trest, nakoľko mal za to, že takýto druh trestu by nesplnil svoj účel, pretože je potrebné sledovať správanie obžalovaného práve prostredníctvom inštitútu podmienečného trestu odňatia slobody a v rámci neho určenej skúšobnej doby. Uloženie alternatívneho trestu by podľa názoru súdu v kontexte vyššie uvedených skutočností dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu ku spoločnosti. Doterajší život obžalovaného svedčí o tom, že je na neho potrebné pôsobiť prísnejším druhom trestu než alternatívnym trestom, a to trestom odňatia slobody, ktorý by mal splniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie, sledovaný v ustanovení . Uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, z tohto pohľadu môže vytvoriť podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a sekundárne súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

S poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného súd výkon trestu odňatia slobody teda podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj okolnosti prípadu mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Dĺžku skúšobnej doby považuje súd za adekvátnu, nakoľko u obžalovaného nebadať tendencie správať sa protiprávne v trestnej rovine, pričom v konaní opakovane obžalovaný prejavil sebareflexiu a kritický postoj k svojmu konaniu kvalifikovanému ako trestné činy. Pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred obžalovaným, táto bude zabezpečená prostredníctvom uloženého trestu spolu s uloženým ochranným protitoxikomanickým liečením.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu , má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti jedine uloženie podmienečného trestu odňatia slobody (mimoriadne zníženého) zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným protitoxikomanickým liečením a trestnom prepadnutia vecí za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil predovšetkým kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ako aj vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Účel trestu podľa , berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov, naplní podľa názoru súdu týmto rozsudkom uložený podmienečný trest odňatia slobody, a to vo výmere 16 mesiacov spolu s uloženým trestom prepadnutia vecí a ochranným opatrením. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie a možno ho považovať za zákonný, primeraný a spravodlivý teda taký, ktorý naplní účel trestu, aby sa obžalovaný po jeho výkone viac trestnej činnosti nedopustil.

Obžalovanému súd uložil aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku rozsudku, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ide o veci patriace obžalovanému a tieto boli použité na spáchanie trestných činov. Uvedené vyplýva zo samotnej skutkovej vety rozsudku, vo vzťahu ku ktorému skutku obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, ako aj z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní, najmä zápisnice o vydaní veci. Povinnosť na náhradu škody obžalovanému súd neukladal, pretože poškodený si nárok na jej náhradu neuplatnil. S ohľadom na závery znaleckého posudku C. C. I. obžalovanému súd uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, keďže sa trestných činov obžalovaný dopustil v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode by mohol byť pri pokračovaní v konzume návykových látok nebezpečný, a trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil aj v dôsledku závislosti od návykových látok.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.